Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/87/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: U. W. (C. C.), nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, H., proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, ICO: 31 383 408 v zastúpení SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. novembra 2019 č.k.8C 110/2016-237 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu vo výške 50.000 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na 100%-nú náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobkyňou tým, že dňa 07.05.2014 doručila v postavení poisteného do podateľne žalovaného Návrh na uzavretie poistnej zmluvy pre poistný produkt životného poistenia pod č. XXXXXXXXXX, BCD č. XXXXXXXX, v ktorom uviedla všetky svoje osobné údaje (meno a priezvisko, údaj o štátnom občianstve, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, povolanie, presnú špecifikáciu pracovnej pozície, telefónne číslo a číslo občianskeho preukazu). Neskôr sa dozvedela, že žalovaný v zastúpení jedného zo svojich zamestnancov dňa 20.05.2014 rozposlal prostredníctvom e-mailu celej odbytovej sieti žalovaného dokument s označením „Odborná informácia“ a názvom „Informácia o pečiatkovaní a dopisovaní vašich poznámok na dokumenty smerované do Wüstenrotu“, prílohou ktorého tvorila naskenovaná kópia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy obsahujúca všetky špecifikované osobné údaje žalobkyne. Kópia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy mala slúžiť ako ilustračný príklad nesprávneho označenia návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo strany podateľne žalovaného v prípade, kedy má byť poistenou osobou zamestnanec žalovaného. Keďže žalovaný osobné údaje žalobkyne neanonymizoval, tieto boli sprístupnené de facto všetkým osobám, ktoré mali v tom čase prístup na interné e-mailové kontá žalovaného, a to vrátane externých finančných poradcov žalovaného. Žalovaný sa síce za svoje konanie ospravedlnil prostredníctvom riaditeľa úseku vlastného odbytu, avšak takéto ospravedlnenie nepovažovala za postačujúce vo vzťahu k miere závažnosti samotného zásahu do jej osobnostných práv. Žalobkyňa uviedla, že poskytla osobné údaje žalovanému výlučne za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy a následnej správy poistenia, pričom žalovaný nakladal s jej údajmi v rozpore s týmto účelom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, intenzitu, charakter zásahu a s poukazom na skutočnosť, že

žalovaný v postavení poisťovne neoprávnene nakladal s osobnými údajmi jedného zo svojich klientov a tieto poskytol celej odbytovej sieti v absolútnom rozpore s účelom, na ktorý mu boli poskytnuté, žalobkyňa požadovala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur.

3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný nerozporoval skutočnosť, že jeho zamestnankyňa dňa 20.05.2014 skutočne odoslala e-mail priložený k žalobe. Žalobkyňa pri podpise návrhu poistnej zmluvy neposkytla poisťovni osobné údaje len za účelom „uzavretia poistnej zmluvy“ a „následnej správy poistenia“, ale i za ostatnými účelmi spracúvania uvedenými v a o poisťovníctve a podpisom návrhu zároveň dala súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov za účelmi uvedenými v záverečných ustanoveniach Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre zdravie a dôchodok a rizikový dôchodok, ako i súhlas so spracúvaním osobných údajov o zdravotnom stave uvedený na návrhu poistnej zmluvy. Podľa článku 75 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie pre zdravie a dôchodok a rizikový dôchodok, s ktorými sa podľa vyhlásení na návrhu poistnej zmluvy žalobkyňa oboznámila, dala poisťovni súhlas i na spracúvanie osobných údajov vrátane ich poskytovania komplexného finančného servisu a poradenstva poistníkovi a poistenému. Ak žalobkyňa s týmto súhlasom od počiatku nesúhlasila, mala možnosť kedykoľvek tento súhlas odvolať. Žalobkyňa ďalej opomína, komu bol sporný e-mail zaslaný. Adresátom e-mailu boli zamestnanci a viazaní finanční agenti, ktorí mali právo spracúvať uvedený rozsah osobných údajov žalobkyne. V zmysle uvedeného z pohľadu ochrany údajov zdôraznil, že všetci adresáti mali k osobným údajom žalobkyne aj tak prístup a mohol si osobné údaje žalobkyne prehliadať. K neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobných práv preto vôbec nedošlo. Pokiaľ ide o odstránenie následkov tvrdeného porušenia práva na ochranu osobnosti, dodnes nebol žalobkyňou oznámený jediný následok odoslania osobných údajov, nie je teda možné určiť, aký následok mala poisťovňa odstrániť a akým spôsobom. Primerané zadosťučinenie z tvrdeného porušenia práva na ochranu súkromia žalobkyne bolo žalobkyni poskytnuté bezprostredne po zistení, že obsahom zasielanej informácie sú aj jej osobné údaje, a to ústnym ospravedlnením riaditeľa Úseku vlastného odbytu a odovzdaním kytice, za prítomnosti zástupcu riaditeľa tohto úseku a toto zadosťučinenie žalovaný považoval k miere závažnosti tvrdeného zásahu do súkromia žalobkyne za dostatočné. Žalobkyňa podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázala, prečo je podľa nej poskytnuté zadosťučinenie nepostačujúce a mala by jej byť súdom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v požadovanej výške. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.01.2017 žalobkyňa uviedla, že žalovaný účelovo popiera jej skutkové tvrdenie ohľadom rozsahu príjemcov uvedeného e-mailu, pričom samotný žalovaný v texte e-mailu uvádza a potvrdzuje, že bol zasielaný celej odbytovej sieti žalovaného. Po odoslaní tohto e-mailu ju telefonicky kontaktovalo viacero kolegov - zamestnancov žalovaného z rôznych pobočiek, pričom samotní zamestnanci vyjadrovali znepokojenie nad viac ako neštandardným postupom žalovaného a upozorňovali ju na možnosť zneužitia jej osobných údajov. V celom rozsahu popierala tvrdenia žalovaného o tom, že jej osobné údaje boli spracúvané v súlade so zákonom o poisťovníctve. Žalovaný preukázateľne spracúval jej osobné údaje v absolútnom rozpore s rozsahom a účelom, na ktorý mu boli zo strany žalobkyne poskytnuté. Jej údaje boli súčasťou ilustračného návrhu nesprávne vyplneného tlačiva, pričom žalovanému nikdy nedala súhlas s ich použitím takýmto spôsobom. Tvrdeniu žalovaného o tom, že použitím jej osobných údajov uvedeným spôsobom nedošlo k zásahu do jej osobnostných práv nezodpovedá ani jeho následné správanie, kedy sa jej za vzniknutú situáciu ústne ospravedlnil v zastúpení riaditeľa vlastného úseku, ktorý jej taktiež odovzdal kyticu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si bol ihneď po rozposlaní predmetného e-mailu vedomý neoprávneného nakladania s jej údajmi. Zdôraznila, že sama pracovala v uvedenom čase u žalovaného na pracovnej pozícii „odborný referent Wüstenrot centra Ústredie“, v dôsledku čoho disponuje informáciami o prístupe zamestnancov žalovaného k osobným údajom poisťovne. Nie je pravdou, že všetci zamestnanci a viazaní finanční agenti žalovaného mali neobmedzený a ľubovoľný prístup ku všetkým osobným údajom klientov. Zamestnanci a viazaní finanční agenti žalovaného spracúvajú osobné údaje klientov výlučne v rámci plnenia predmetu ich činnosti. Požadovaná výška nemajetkovej náhrady je opodstatnená najmä závažnosťou vzniknutej ujmy, nakoľko žalovaný aktívne dlhodobo pôsobí v oblasti poisťovníctva, má významné postavenie na podnikateľskom trhu a žalobkyňa je klientom žalovaného. Morálnu satisfakciu v podobe ospravedlnenia a kytice nepovažovala za postačujúcu, pričom požadovaná výška náhrady za spôsobenú ujmu nie je pre žalovaného likvidačná a prísne zohľadňuje individualitu daného prípadu.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.03.2017 poprel tvrdenia žalobkyne o tom, že jej osobné údaje boli zasielané do celej odbytovej siete žalovaného, čo vyplýva z riadku adresátov zasielaného e-mailu.

Odborná informácia bola zasielaná na adresy: Y..sk, B..sk, Z..sk, P..sk, D..sk, N..H..sk, N..G..sk, G..sk, pričom tieto adresy zďaleka nepokrývajú celú odbytovú sieť žalovaného. Bol naďalej presvedčený o oprávnenosti spracúvania osobných údajov žalobkyne, pričom zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia a odovzdania kytice bolo poskytnuté v záujme zachovanie korektných vzťahov, nakoľko sa uvedeným použitím osobných údajov mohla žalobkyňa cítiť dotknutá. Žalobkyňa začala uplatňovať náhradu ujmy formou relutárnej náhrady až rok a pol po tom, ako k tvrdenému neoprávnenému zásahu došlo. Dovtedy žiadnym spôsobom nedala najavo, že by považovala zadosťučinenie za nedostačujúce.

6. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 žalobkyňa uviedla, že v iných podobných prípadoch žalovaný vždy použil údaje fiktívnej osoby. Reakcie zamestnancov ako adresátov tejto pošty boli voči nej posmešné s tým, že je akási celebrita. Telefonáty dosiahli obťažujúcu úroveň. Žalovaný má 137 obchodných miest, pričom nevie odhadnúť počet jeho zamestnancov. Pokiaľ by uvedení zamestnanci nemali k dispozícii číslo občianskeho preukazu a jej rodné číslo, nemali by prístup k jej osobným údajom ani možnosť ich lustrovať. Ako zamestnanec žalovaného mala prístup k databáze len svojich klientov. Uviedla, že súčasťou dohody medzi ňou a žalovanou bola dohoda o mlčanlivosti o údajoch jej klientov. Dňa 07.05.2014 doručila žalobkyňa žalovanému vyplnený návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy.

7. V konaní nemal súd prvej inštancie za sporné, že žalovaný prostredníctvom svojej zamestnankyne rozposlal elektronickú správu (e-mail), prílohou ktorej bol návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy s neanonymizovanými osobnými údajmi žalobkyne. Predmetný e-mail bol zasielaný adresátom s doménami @..sk. Tiež nebolo sporné, že v dôsledku vzniknutej situácie žalovaný prostredníctvom riaditeľa Úseku vlastného odbytu poskytol žalobkyni ospravedlnenie spolu s kyticou.

8. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení , , , , , SR.

9. Konštatoval, že ochrana osobnosti ako všeobecné osobnostné právo je subjektívne právo každej fyzickej osoby bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, náboženstva atď., ktoré tvorí súhrn jednotlivých čiastkových osobnostných práv, predmetom ktorých je osobnosť fyzickej osoby ako celku v jej telesnej a morálnej jednote. Je to súbor čiastkových práv a slobôd, ktorých predmetom sú nehmotné hodnoty (stránky) osobnosti fyzickej osoby. Všeobecné osobnostné právo možno vymedziť aj jeho základnými znakmi a to: všeobecnosť, absolútny charakter, časová neobmedzenosť, nehmotný charakter predmetu nescudziteľnosť a nepremlčateľnosť. Pre úspešné uplatnenie žalôb stanovených v je potrebné, aby sa jednalo o neoprávnený zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo len ohroziť osobnosť fyzickej osoby, v dôsledku čoho vznikne nemajetková ujma (nie je vylúčené, aby vznikla aj majetková ujma, avšak v takom prípade sa aplikujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa ). Zásah do osobnosti fyzickej osoby je zásah, ktorý poruší alebo len ohrozí osobnosť fyzickej osoby bez ohľadu na zavinenie pôvodcu zásahu, t.j. v prípade zásahu, t.j. v prípade zásahu do osobnosti fyzickej osoby platí objektívna zodpovednosť. Vyslovil, že nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Pojem ujmy patrí k základným právam súkromného práva pričom rozlišujeme medzi ujmou materiálnou a imateriálnou. Imateriálna ujma vzniká v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnostných práv porušením právnej povinnosti v inej než majetkovej sfére, pričom jej obsah nie je právnym poriadkom vymedzený. Keďže sa nepremieta do majetkovej sféry poškodeného, nie je možné ju presne vyjadriť v peniazoch. Peňažná čiastka ako satisfakcia tak nenahrádza vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale ju určitým spôsobom len zmierňuje. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.

10. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Skonštatoval, že žalobkyňa sa žalobou voči žalovanému domáhala náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. , . K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Pojem zásahu do osobnostných

práv fyzickej osoby zákonník nedefinuje ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a nedovolenosť zásahu, ďalej objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcií podľa ustanovení .

11. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí obrana žalovaného, že všetci adresáti elektronickej správy, súčasťou ktorej boli neanonymizované osobné údaje žalobkyne, mali oprávnenie si ich prezerať a spracúvať. Z kópie predmetného e-mailu súdu vyplýva, že adresátmi správy obsahujúcej osobné údaje žalobkyne boli subjekty, ktoré v predmetnom čase boli internými zamestnancami alebo externými subjektmi spolupracujúcimi so žalovaným pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Napriek tvrdeniam žalovaného, že zamestnanci žalovaného (prípadne externé zmluvne zaviazané subjekty) majú faktický prístup k osobným údajom klientov poisťovne, nemožno hovoriť o neobmedzenom prístupe všetkých zamestnancov k zvereným osobným údajom v akomkoľvek rozsahu. Predmetné osobné údaje boli žalovanému poskytnuté na konkrétne účely, ktorými sú uzatvorenie a výkon poistenia žalobkyne. Zverené osobné údaje je oprávnený subjekt povinný spracúvať zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe, v súlade so všetkými zásadami ich spracúvania, najmä na dohodnutý účel, primeraným spôsobom a len v nevyhnutnom rozsahu. Použitie osobných údajov žalobkyne ako súčasť ilustračného príkladu nesprávne vyplneného návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, pričom podstatou informácie boli len formálne detaily vypĺňania tlačiva (informácia o pečiatkovaní a dopisovaní poznámok na dokumenty), súd prvej inštancie nepovažoval za oprávnené. Uviedol, že pokiaľ žalovaný potreboval len ilustračným príkladom poukázať na nesprávne vypĺňanie návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, nič mu v uvedenom prípade nebránilo použiť pre daný účel údaje fiktívne, prípadne na ilustračnej písomnosti dostatočným spôsobom anonymizovať údaje žalobkyne. Nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie neboli osobné údaje žalobkyne spracúvané na dohodnutý účel, primeraným spôsobom a v nevyhnutnom rozsahu, došlo konaním žalovaného k porušeniu jeho právnych povinností, v príčinnej súvislosti s čím došlo k zásahu do osobnostných práv žalovanej (právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe a ohrozenie práva na súkromie žalobkyne).

12. Samotný zásah do osobnostných práv poškodenej osoby však podľa súdu prvej inštancie automaticky nezakladá právo poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z obsahu zákonných podmienok stanovených v vyplýva, že zadosťučinenie v peniazoch plní len podpornú (subsidiárnu) funkciu, t.j. nastupuje vždy až potom, keď sa morálne zadosťučinenie ukázalo (úplne alebo sčasti) nepostačujúce. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia súdom je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúce, najmä preto, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere. V tomto smere žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno (v kontradiktórnom spore sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti a zároveň predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení). Jediným konkrétne uvádzaným následkom zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobkyne bolo nešpecifikované množstvo telefonátov zo strany kolegov žalobkyne, ktoré mali dosiahnuť obťažujúcu úroveň. Povinnosťou žalobkyne bolo riadne preukázať, že vzhľadom na intenzitu zásahu do jej osobnostných práv a závažnosť vzniknutých následkov takéhoto zásahu sa žalovaným poskytnuté morálne zadosťučinenie javí ako nedostatočné.

13. Vyslovil názor, že súd musí pri voľnej úvahe vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská, ktorými sú predovšetkým zistená závažnosť nemajetkovej ujmy a zistené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť, že osobné údaje žalobkyne boli sprístupnené uzavretému okruhu osôb (nešlo napríklad o zverejnenie údajov žalobkyne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov), išlo o jednorázové neopakujúce sa a neúmyselné konanie, ako aj na reakciu žalovaného a jeho dobrovoľnú snahu o nápravu vzniknutej situácie poskytnutím osobného ospravedlnenia poškodenej za osobnej účasti viacerých zamestnancov žalovaného (pričom sám žalovaný ponúkol žalobkyni aj ospravedlnenie písomnou formou), považoval súd poskytnuté morálne zadosťučinenie za primerané k preukázanej povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a predstavuje

dostatočnú satisfakciu zmierňujúcu vzniknutú ujmu žalobkyne spôsobenú neprimeraným nakladaním s jej osobnými údajmi. Mal za to, že keďže v danom prípade sa navrátenie do pôvodného stavu stalo po odoslaní e- mailovej správy fakticky nemožným a poskytnuté zadosťučinenie súd vzhľadom na intenzitu, charakter a preukázané následky zásahu do práv spojených s ochranou osobnosti žalobkyne vyhodnotil ako primerané a dostatočné, možno konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v konaní a nepreukázala opodstatnenosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , a a žalovanému, úspešnému v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, s tým, že o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s .

15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote podľa , a odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie považujúc ho za vecne a právne nesprávne. Mala za to, že súd prvej inštancie mal rešpektovať primeranú osobnostnú ochranu, teda z toho, že zamestnankyňa (ako klient) má právo na ochranu svojich dát a v žiadnom prípade nepoužiť taký proti právny postup ako žalovaný zvolil a rozposlal návrh poistnej zmluvy klienta ako negatívny vzor na jednotlivé prevádzky, ktorými boli podľa e-mailových adries : riaditelia krajských pobočiek poisťovne, riaditelia oblastných pobočiek, všetci zamestnanci poisťovne a jej pobočiek, ktorých úlohou bolo informovať o takomto postupe aj svojich podriadených. Poukázala na to, že v bode 22 rozsudku je uznaný hmotnoprávny základ ňou podanej žaloby, že osobnostné práva porušené boli, k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne došlo, morálna satisfakcia však v danom prípade podľa neho nepostačuje. Postup žalovaného totiž zasiahol aj do práva na jej osobné súkromie, ktorého obsahom je subjektívne dispozičné právo na využitie skutočností osobného života človeka. Je len na fyzickej osobe, aby podľa vlastného uváženia, toto právo sprístupnila, alebo nie. Je to jedno zo základných osobnostných práv, pričom k zásahom do súkromia často dochádza práve pri spracovaní takýchto zmlúv bez súhlasu klientov, resp. ich šíreniu nezákonným spôsobom, využitiu nezákonným spôsobom, tak ako to bolo aj na strane žalobkyne. Teda nedošlo tu len k zásahu do práva na ochranu mena, kedy ako žalobkyňa má právo brániť sa, aby niekto iný využíval jej meno na označenie na akékoľvek účely, tak ako urobil žalovaný. Neoprávnene použil meno zamestnankyne - klienta ako vzor pre ostatných zamestnancov, a to interných aj externých v rámci predloženej, resp. rozposielanej poistnej zmluvy, neopomenúc samozrejme ani osobné údaje, ktoré sa na zmluve nachádzali a spadajú pod ochranu osobných údajov. Takže žaloba bola podaná dôvodne a so aj s uplatneným nárokom na finančnú satisfakciu. Právo na ochranu osobnosti pritom predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občiansko- právnu ochranu konkrétnych stránok fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú nemateriálne hodnoty osobnosti - meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita, jednak prejavy osobnostnej povahy. Otázku negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv sa v rámci práva na ochranu osobnosti musí u každého z nich posudzovať samostatne. Uviedla, že uplatňovala svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukázala na to, že k zásahom do súkromia môže dôjsť aj v dôsledku zásahov do mena a priezviska, tiež na to, že neoprávneným prístupom žalovaného sa tretie osoby dozvedeli o obsahu návrhu poistnej zmluvy, teda minimálne o tom, že žalobkyňa uzatvára životné poistenie a za akých podmienok (tiež zásah do jej súkromia), neopomenúc samozrejme zverejnenie a sprístupnenie osobných údajov tretím osobám, pričom je tu neustála hrozba zneužitia týchto údajov v budúcnosti, keďže tieto sa neoprávnene šírili ďalej. Konštatovala, že dôvody uvedené v ust. sú uvedené len demonštratívne, nie taxatívne. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tzv. materiálnej satisfakcie závisí od každého prípadu individuálne, pričom sa musí posudzovať aj miera intenzity protiprávneho konania, čitateľnosť, resp. sledovať daného prípadu, možnosť negatívnych následkov protiprávneho konania. V danom prípade išlo podľa žalobkyne o zásah do viacerých osobnostných práv, sprevádzaného vysokou intenzitou protiprávneho konania s neodstrániteľnými následkami, keďže nebolo možné obnoviť protiprávny stav, s pretrvávajúcou hrozbou zneužitia týchto údajov v budúcnosti, na čo súd prvej inštancie neprihliadol. Pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení mal súd brať do úvahy práve rozsah zásahov do jednotlivých osobnostných práv, možnosti nápravy neoprávnených zásahov, zvážiť aj možnosti zneužitia osobných údajov v budúcnosti a podľa toho až následne rozhodnúť. Skutkový stav na základe vykonaných dôkazov vyhodnotil nesprávne, preto nemohol ani vec právne správne posúdiť. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že postačuje morálne

ospravedlnenie, ani s tým, že neuniesla v konaní dôkazné bremeno, pretože právna úprava a judikatúra nevylučuje možnosť priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch aj v tom prípade, ak by nebola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti. Tento právny názor považovala za nesprávny, posúdený veľmi zjednodušene, bez analýzy judikatúry. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. ohľadom porušenia práva na ochranu súkromia a jeho odlišovanie od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, prostriedky právnej ochrany, ak došlo k neoprávneným zásahom do cti, dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu, v zmysle ktorého: „Treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami až , patrí právo na súkromie zahrňujúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä súkromného života, intímnej sféry, rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života) V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine, v manželských a partnerských vzťahoch alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky- neoprávnený zásah do čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti." Tiež poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. veta prvá: „V prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Ak došlo k porušeniu práva na súkromie, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačné a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti." Bola toho názoru, že súd prvej inštancie stav veci vyhodnotil nesprávne, dospel tak aj k nesprávnym skutkovým a následne vec právne nesprávne posúdil. Nevysporiadal sa v prvom rade s otázkou, ktoré osobnostné právo bolo porušené, v akej intenzite, s akými následkami a v súvislosti s tým až následne vyhodnocovať možnosti priznania nemajetkovej ujmy žalobkyni v súvislosti s predloženými dôkazmi žalobkyňou. Procesne nepostupoval správne. Napadnuté rozhodnutie považovala žalobkyňa za zmätočné a nepreskúmateľné. Za v rozpore s dobrými mravmi považovala žalobkyňa rozhodnutie o trovách konania.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Napriek tomu, že nesúhlasil so záverom, že malo dôjsť k protiprávnemu zásahu do osobnostných práv žalobkyne, považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal za to, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Záver súdu sa žalobkyňa snaží vyvrátiť tvrdením, že sprístupnením osobných údajov došlo k zásahu do jej práva na súkromie. Z toho mylne odvodzuje aj nárok na peňažnú náhradu. Skutočnosť, že došlo k zásahu do práv žalobkyne konštatoval aj samotný súd (ods. 22 napadnutého rozsudku). Nejde preto o okolnosť, pre ktorú súd prvej inštancie žalobu zamietol. Argumentácia žalobkyne tak nemôže spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukazuje aj na vecne nesúvisiace rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré vychádzajú z diametrálne odlišných skutkových okolností. V oboch prípadoch Najvyšší súd posudzoval nárok na peňažnú náhradu pri zverejnení informácií v rámci periodickej tlače prístupnej neobmedzenému počtu osôb. Právny názor o automatickom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorý mylne prezentuje žalobkyňa, z nich žiadnym spôsobom nevyplýva. Naopak, Najvyšší súd SR konštatuje, že dôvodom na priznanie nároku na peňažné zadosťučinenie môže byť iba závažná ujma. Je zrejmé, že zverejnenie údajov v rámci uzatvorenej organizácie zamestnancov viazaných mlčanlivosťou nepredstavuje tak závažný zásah do osobnostných práv ako zverejnenie údajov vo voľne dostupnej periodickej tlači. Práve minimálna intenzita zásahu bola pre súd prvej inštancie dôvodom pre zamietnutie žaloby. Túto zásadnú skutočnosť však žalobkyňa v rámci svojej argumentácie opomína. Zdôraznil, že pri zásahu do osobnosti má poškodený primárne právo, aby mu bolo poskytnuté morálne zadosťučinenie. Konštatoval, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je iba subsidiárny. Možno ho priznať iba v prípade, ak vzhľadom na spôsobenú ujmu, nie sú iné spôsoby satisfakcie dostatočné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil dĺžku protiprávneho konania, úmysel žalovaného a jeho snahu o nápravu. V tejto súvislosti konštatoval, že zásah bol

jednorazový a žalovaný konal bez úmyslu poškodiť žalobkyňu. Navyše bezprostredne potom, čo ho konfrontovala so vzniknutou situáciou, reagoval poskytnutím ústneho ospravedlnenia a kytice. Ponúkol jej aj písomné ospravedlnenie, čo však odmietla. Pôvodne však žalobkyňa žiadala iba „nápravu“ situácie, bez konkretizácie jej požadovanej formy. Žalovaný sa preto domnieval, že požiadavke žalobkyne dostatočne vyhovel. Nárok na peňažnú náhradu si uplatnila až v predžalobnej výzve rok a pol potom, čo malo dôjsť k zásahu. Neuviedla však žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že poskytnuté zadosťučinenie nemožno považovať za dostatočné. Jej konanie sa preto javí ako špekulatívne. Uviedol, že v žalobe svoje skutkové tvrdenia ohľadom dôvodnosti peňažnej náhrady nerozšírila a obmedzila sa iba na vágne konštatovanie, že vzhľadom na intenzitu, charakter zásahu a skutočnosť, že žalovaný nakladal s jej osobnými údajmi v postavení poisťovne je na mieste, aby sa domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Až neskôr v konaní uviedla, že nepriaznivým následkom mal byť bližšie nešpecifikovaný počet telefonátov od kolegov. Tie mali podľa jej subjektívneho stanoviska dosiahnuť obťažujúcu úroveň. Ďalšiu ujmu, ktorá jej mala vzniknúť sprístupnením údajov, už neuviedla. Popísaný zásah nepochybne neodôvodňuje nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, a už vôbec nie vo výške 50.000,- Eur. Žalobkyňa si uplatňuje niekoľkonásobne vyšší nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ako štandardne súdy priznávajú pozostalým po živiteľovi rodiny či pozostalým maloletého dieťaťa (5.000 Eur až 25.000 Eur). Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy preto považujeme nielen za nedôvodný, ale aj absolútne neprimeraný. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že osoby, ktorým boli jej údaje sprístupnené, môžu tieto údaje v budúcnosti zneužiť, snaží sa navodiť dojem vysokej intenzity zásahu do jej súkromia. Opomína však, že všetky osoby, ktorým boli údaje sprístupnené, sú zamestnancami alebo externými spolupracujúcimi žalovaného. Tí sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti a prípadným zneužitým sprístupnených údajov by sa vystavovali riziku vysokých sankcii. Akýkoľvek únik sprístupnených údajov je preto vylúčený. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa v zmysle viaže na vznik závažnej ujmy. Žalobkyňa tak bola podľa žalovaného povinná preukázať vznik takej ujmy, z ktorej by bolo zrejmé, že ústne ospravedlnenie nemožno objektívne považovať za dostatočný spôsob zadosťučinenia. Napriek tomu, že žalobkyňa bola od začiatku konania zastúpená kvalifikovanou osobou, svoju procesnú povinnosť zanedbala. Nemôže preto očakávať, že súd bude iniciatívne zisťovať a preukazovať rozsah ujmy, ktorú mal vyvolať zásah v jej osobnej sfére. V sporovom konaní sa v plnej miere uplatňuje prejednací princíp, ktorý je založený na formálnej pravde. Súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán a nezohľadňuje to, čo žiadna z nich netvrdila. V konaní leží dôkazné bremeno na strane, ktorá tvrdí existenciu skutočností, z ktorých pre seba vyvodzuje priaznivé následky (). Ak strana bremeno neunesie, nevyhnutne jej hrozí procesný neúspech (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.6.2010 sp. zn.5Obo 52/2010). Keďže žalobkyňa vznik dostatočnej ujmy nepreukázala, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol. V nadväznosti na výrok napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania žalobkyňa namieta, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby bola povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Súd správne vychádzal zo zásady procesného úspechu vo veci, ktorý dosiahol žalovaný tým, že bola žaloba zamietnutá. Skutočnosť, že sa žalobkyňa rozhodla uplatniť svoj domnelý nárok na súde nemôže byť na ťarchu žalovanému, ktorý na účelné bránenie svojho práva vynaložil značné finančné prostriedky. V opačnom prípade by sa poprel zmysel princípu zodpovednosti za výsledok sporu, ktorý zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.

17. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného sa v plnom rozsahu pridržiavala podaného odvolania. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného a jeho obranu označila za účelovú. Ňou označenú použitú judikatúru považovala za správnu. Je podľa nej na úvahe súdu, ako daný prípad posúdi a v konečnom dôsledku každý prípad sa posudzuje individuálne vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania ( , ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s , keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

19. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky náležite vyhodnotil, vec právne i skutkovo správne odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožnil, preto v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pričom odvolaciu námietku žalobkyne, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou, ktoré osobnostné právo bolo porušené, v akej intenzite, s akými následkami, nepovažoval za dôvodnú.

23. Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ust. najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Ochrana občianskej cti a ľudskej dôstojnosti je občianskoprávnou úpravou chránená v rôznych spoločenských vzťahoch. Právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov a pod. Právo na ochranu mena zahŕňa ochranu mena, priezviska osoby, ale aj pseudonymu. Právom na prejavy osobnej povahy rozumieme právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do prejavov osobnosti človeka. Prostriedkami súdnej ochrany osobnosti človeka sú (1) návrh na upustenie od neoprávneného zásahu (tzv. negatórna žaloba), (2) návrh na odstránenie následkov zásahov (tzv. reštitučná žaloba) a (3) návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (tzv. satisfakčná žaloba). Uvedené prostriedky súdnej ochrany môžu byť uplatnené samostatne alebo kumulatívne. Ich kumulatívne uplatnenie pritom závisí od účelu, napr. ak neoprávnený zásah do osobnostných práv stále trvá a vzniklo oprávnenie na zadosťučinenie, môže byť podaná negatórna žaloba so satisfakčnou žalobou. Podmienkou poskytnutia ochrany osobnosti je neoprávnený zásah do jej osobnostných práv.

Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnej zodpovednosti. Znamená to, že na vznik zodpovednosti nie je potrebné zavinenie toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. spočíva právo na súkromie v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. Porušením práva na ochranu súkromia pritom nie je len neoprávnené získavanie vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale aj neoprávnené rozširovanie týchto poznatkov a vedomostí. Dôsledkom neoprávneného zásahu do práva na súkromie môže byť zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, pritom však tento dôsledok nie je jediným právom požadovaným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe. Z uvedeného dôvodu ani nevzniká osobe, ktorej bola spôsobená ujma, procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom uznesení tiež prejudikoval, že dôvody priznania nemajetkovej ujmy uvedené v ust. sú uvedené len demonštratívne. Jedinou podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je, že nemateriálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce.

24. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach chránených ustanovením § 11 Obč. zák., pričom obidva predpoklady musia byť splnené. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv

chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť a môže byť uskutočnený ústne, písomne alebo tlačou, rozhlasom, televíziou. Záleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ spočíva v skutkových tvrdeniach a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. U práva na ochranu občianskej cti následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia.

25. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.), ktorej výšku určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. predpokladá splnenie stanovených podmienok, a to, že morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods.1 a 4 v spojení s )

26. Žalobkyňa svoj nárok na ochranu osobnosti vyvodzovala zo skutočnosti, že dňa 07.05.2014 doručila v postavení poisteného do podateľne žalovaného Návrh na uzavretie poistnej zmluvy pre poistný produkt životného poistenia pod č. XXXXXXXXXX, BCD č. XXXXXXXX, v ktorom uviedla všetky svoje osobné údaje (meno a priezvisko, údaj o štátnom občianstve, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, povolanie, presnú špecifikáciu pracovnej pozície, telefónne číslo a číslo občianskeho preukazu). Neskôr sa dozvedela, že žalovaný v zastúpení jedného zo svojich zamestnancov dňa 20.05.2014 rozposlal prostredníctvom e-mailu celej odbytovej sieti žalovaného dokument s označením „Odborná informácia“ a názvom „Informácia o pečiatkovaní a dopisovaní vašich poznámok na dokumenty smerované do Wüstenrotu“, prílohou ktorého tvorila naskenovaná kópia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy obsahujúca všetky špecifikované osobné údaje žalobkyne. Kópia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy mala slúžiť ako ilustračný príklad nesprávneho označenia návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo strany podateľne žalovaného v prípade, kedy má byť poistenou osobou zamestnanec žalovaného. Keďže žalovaný osobné údaje žalobkyne neanonymizoval, tieto boli sprístupnené de facto všetkým osobám, ktoré mali v tom čase prístup na interné e- mailové kontá žalovaného, a to vrátane externých finančných poradcov žalovaného. Žalovaný sa síce za svoje konanie ospravedlnil prostredníctvom riaditeľa úseku vlastného odbytu, avšak takéto ospravedlnenie nepovažovala za postačujúce vo vzťahu k miere závažnosti samotného zásahu do jej osobnostných práv. Samotné meno a priezvisko bez kombinácie s ďalšími dodatočnými údajmi týkajúcimi sa konkrétnej fyzickej osoby nemusia byť vždy osobným údajom, nakoľko sami o sebe v mnohých prípadoch nebudú spôsobilé identifikovať konkrétnu fyzickú osobu (v prípadoch, keď fyzických osôb s tým istým menom a priezviskom existuje viacero). Meno a priezvisko v kombinácii s ďalším údajom, resp. údajmi ako napríklad dátum narodenia, bydlisko, zamestnávateľ tejto osoby, emailová adresa sa už za osobný údaj spravidla považovať budú, nakoľko budú spôsobilé spolu jednoznačne identifikovať konkrétnu fyzickú osobu. V prípade, ak sa k uvedenému menu a priezvisku pridajú ďalšie údaje, ktoré sú od tejto osoby získané napríklad v procese vypĺňania registračného formulára pre následné používanie konkrétnej digitálnej služby, ako napríklad emailová adresa alebo telefónne číslo na zasielanie SMS notifikácií, môže už ísť o osobu, ktorá bude identifikovateľná. Predmetné osobné údaje boli žalobkyňou žalovanému poskytnuté na konkrétne účely, ktorými sú uzatvorenie a výkon poistenia žalobkyne. Použitie osobných údajov žalobkyne ako súčasť ilustračného príkladu nesprávne vyplneného návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, pričom podstatou informácie boli len formálne detaily vypĺňania tlačiva (informácia o pečiatkovaní a dopisovaní poznámok na dokumenty), súd prvej inštancie nepovažoval za oprávnené. Správne konštatoval, že nakoľko neboli osobné údaje žalobkyne spracúvané na dohodnutý účel, primeraným spôsobom a v nevyhnutnom rozsahu, došlo konaním žalovaného k porušeniu jeho právnych povinností, v príčinnej súvislosti, s čím došlo k zásahu do osobnostných práv žalovanej (právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe a ohrozenie práva na súkromie žalobkyne). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť, že osobné údaje žalobkyne boli sprístupnené uzavretému okruhu osôb (nešlo napríklad o zverejnenie údajov žalobkyne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov), išlo o jednorazové neopakujúce sa a neúmyselné konanie, ako aj na reakciu žalovaného a jeho dobrovoľnú snahu o nápravu vzniknutej situácie poskytnutím osobného ospravedlnenia poškodenej za osobnej účasti viacerých zamestnancov žalovaného (pričom sám žalovaný ponúkol žalobkyni aj ospravedlnenie písomnou formou), možno považovať poskytnuté morálne zadosťučinenie za primerané k preukázanej povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a predstavuje dostatočnú satisfakciu zmierňujúcu jej vzniknutú ujmu spôsobenú neprimeraným nakladaním s jej osobnými údajmi a že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v konaní a nepreukázala opodstatnenosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nešlo o tak závažnú ujmu spôsobenú žalobkyni, ktorá by vyžadovala priznanie nemajetkovej umy žalobkyni. Odvolacie námietky žalobkyne, vrátane poukazu na ňou uvedenú judikatúru, nevzťahujúcu sa na daný prípad, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Sama žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že žalovaný rozposlal návrh poistnej zmluvy klienta ako negatívny vzor na jednotlivé prevádzky, ktorými boli podľa e-mailových adries: riaditelia krajských pobočiek poisťovne, riaditelia oblastných pobočiek, všetci zamestnanci poisťovne a jej pobočiek, ktorých úlohou bolo informovať o takomto postupe aj svojich podriadených, čo korešponduje aj s vyjadrením žalovaného, že všetky osoby, ktorým boli údaje sprístupnené, sú zamestnancami alebo externými spolupracujúcimi žalovaného, ktorí sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti a prípadným zneužitým sprístupnených údajov by sa vystavovali riziku vysokých sankcii. Akýkoľvek únik sprístupnených údajov je preto vylúčený. Žalobkyňa ani žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že poskytnuté zadosťučinenie nemožno považovať za dostatočné, neuviedla. Je úvahy, že jej osobné údaje môžu byť v budúcnosti zneužité, nenasvedčujú tiež o tom, že by bolo k ich zneužitiu došlo. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalobkyne v časti trov konania a prisvedčil žalovanému, že uplatnenie nároku žalobkyne nemôže byť na jeho ujmu v prípade jej neúspechu v konaní, ale ide o zodpovednosť za výsledok konania.

27. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).