Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoKR/3/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovaným: 1/ Jana Miškovičová EKO - Mišiak, s miestom podnikania Mieru 2178/10, Banská Bystrica, IČO: 17 803 217, zastúpenej: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, 2/ JUDr. Erik Bilský, Pekárska 11, Trnava, S1477, správca úpadcu: UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., Vajanského 40/7673, Trnava, IČO: 31 611 940, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 24. januára 2020 č. k. -222, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalobkyne v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania o d m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. návrh žalobkyne na prerušenie konania do skončenia konania o dovolaní z 25.11.2019 podanom proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.7.2019 sp. zn. zamietol, III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , a , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa si ako veriteľ v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o. (ďalej len „úpadca“) prihlásila prihláškou z 3.12.2018 peňažnú pohľadávku v celkovej sume 17.112,64 eur. V prihláške žalobkyňa uviedla, že s úpadcom 16.9.2010 uzavrela zmluvu o poskytnutí právnych služieb, za ktoré úpadca nezaplatil (vystavená faktúra č. VF11800015 na sumu 9.270,56 eur, splatná dňa 3.2.2011 nebola uhradená). Voči úpadcovi (dlžníkovi) bolo vedené súdne konanie o zaplatenie dlžnej sumy na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. . Počas konania došlo k zmene na strane žalobcu v dôsledku uzavretia zmluvy o predaji podniku z 1.1.2011 medzi Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom a spoločnosťou Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., ktorou previedol odovzdávajúci advokát podnik pod názvom Mgr. Maroš Uhaľ, advokát. Dňa 29.6.2012 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bol dlžník zaviazaný na úhradu sumy 9.270,56 eur spolu s úrokom z omeškania a na náhradu trov konania 1.354,72 eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2012 a vykonateľnosť 23.7.2012. Správca úpadcu oznámil žalobkyni popretie prihlásenej pohľadávky iným veriteľom.

V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa si v konkurznom konaní prihlásila pohľadávku pôvodného veriteľa vzniknutú titulom poskytnutých právnych služieb na základe zmluvy uzatvorenej s úpadcom, nadobudnutú žalobkyňou na základe zmluvy o predaji podniku z 1.1.2012. Taktiež nebolo sporné, že predmetná pohľadávka bola popretá iným veriteľom - žalovanou 1/. Žalovaní v incidenčnom konaní, predmetom ktorého je posúdenie spornosti tejto pohľadávky, predovšetkým zhodne namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne s tvrdením, že táto nie je veriteľom prihlásenej pohľadávky, pretože zmluva o predaji podniku nie je doposiaľ účinná (pre nenaplnenie podmienok a b ods. 3 ). Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala na to, že ust. a 59b už neplatia pre spoločnosť s ručením obmedzeným. Táto povinnosť bola zrušená od 29.4.2015 a predaj podniku je tak účinný (prechod práv a povinností nastáva zo zákona). Súd prvej inštancie prioritne skúmal otázku, či zmluva o predaji časti podniku z 1.1.2012 bola vložená do zbierky listín príslušného registrového súdu a kedy, nakoľko z jednoznačne vyplýva povinnosť takúto zmluvu spolu so znaleckým posudkom (prípadne inými dokumentmi pri nepeňažnom vklade) do zbierky listín vložiť, inak zmluva nenadobudne účinnosť. Bolo nesporné, že žalobkyňa medzičasom do zbierky listín na príslušnom súde už zmluvu o predaji uložila, avšak nevložila ďalšie potrebné listiny a to znalecký posudok alebo účtovnú závierku a správu v zmysle (potvrdenie Okresného súdu v Banskej Bystrici z 11.2.2016). V danej veci predmetom vkladu bol nielen nepeňažný vklad, ale aj vklad peňažný (peniaze v pokladni, na bankovom účte). Z uvedeného dôvodu tak v danom prípade bola žalobkyňa jednoznačne povinná vložiť do zbierky listín okrem zmluvy aj znalecký posudok, čo však neurobila. Súd prvej inštancie doplnil, že v prípade, ak by sa pripustilo, že predmetom vkladu bol len nepeňažný vklad (čo však nebol), tak aj v tomto prípade by do zbierky listín neboli vložené všetky potrebné listiny (riadna účtovná závierka overená audítorom a správa štatutárneho orgánu). Žalobkyňa do zbierky listín okrem zmluvy (spolu s dodatkom) vložila aj rozhodnutie spoločníka v zmysle , že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie však konštatoval, že vklad tohto rozhodnutia nevyplýva zo zákona, na rozdiel od iných vyššie uvedených listín. Vloženie rozhodnutia spoločníka do zbierky listín tak bolo irelevantné. Žalobkyňa tým, že si nesplnila povinnosť vložiť do zbierky všetky listiny, ktoré bola povinná v zmysle zákona uložiť, tak nenaplnila podmienku, aby zmluva o predaji podniku mohla byť nielen platná, ale aj účinná. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že na žalobkyňu neprešlo právo domáhať sa zaplatenia prihlásenej pohľadávky. Žalobkyňa nie je doposiaľ veriteľom prihlásenej pohľadávky. Súd prvej inštancie sa s názorom žalobkyne, podľa ktorého a 59b už neplatia pre spoločnosť s ručením obmedzeným (táto povinnosť bola zrušená od 29.4.2015) a predaj podniku je tak či tak účinný, nestotožnil. V danej veci bolo potrebné aplikovať ustanovenia účinné v čase uzavretia zmluvy. Záver súdu prvej inštancie podporujú i rozhodnutia iných súdov, resp. toto rozhodnutie nie je v nesúlade so závermi iných súdov (napr. rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ). Pretože žalobkyňa nie je veriteľom prihlásenej pohľadávky, nie je aktívne vecne legitimovaná v konaní. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie bol dôvodom zamietnutia žaloby (preto súd prvej inštancie bližšie neskúmal ďalšie tvrdenia a rozsiahlu právnu argumentáciu žiadnej z procesných strán dotýkajúcich sa dôvodnosti v konaní uplatneného nároku a nevykonal ani oboma stranami navrhnuté ďalšie dôkazy, ktoré pri vyššie uvedenom právnom posúdení boli irelevantné). Návrh na prerušenie konania súd prvej inštancie zamietol s poukazom na a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s odôvodnením, že tento nebol dôvodný, pretože výsledok dovolacieho konania (ohľadom rozhodcovského rozsudku) by nemal absolútne žiaden vplyv na rozhodnutie v danom incidenčnom konaní. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením a , , vecne úspechom žalovaných 1/, 2/ v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ustanovením , až h/ . Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol najskôr o veci samej a až následne o návrhu na prerušenie konania. Uvedený postup bol procesne nesprávny. V danej veci bol daný obligatórny dôvod na prerušenie konania podľa . Pokiaľ ide o vec samú, nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o predaji podniku je právne neúčinná a preto žalobkyňa nie je v konaní aktívne legitimovaná. Zo znenia ust. a vyplýva, že ustanovenie sa môže použiť nielen na nepeňažný vklad, ale aj na akúkoľvek inú zmluvu, preto záver súdu prvej inštancie o tom, že toto ustanovenie

bolo možné použiť len pri nepeňažnom vklade, nebol správny. Súd prvej inštancie nesprávne pochopil pojem podnik. Podľa názoru žalobkyne je podnik nepeňažným vkladom. V danom prípade došlo k využitiu . Pre tieto účely bola hodnota vkladu (podniku) odvodená z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce obdobie uverenej audítorom bez výhrady (navyše osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve nemusela overovať svoju účtovnú závierku audítorom). Ustanovenie bolo naplnené a zákon v tomto ustanovení neukladá žiadnu povinnosť tieto dokumenty ukladať do zbierky listín, ani inak zverejňovať. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že porušenie ustanovenia ods. 4 nemá vplyv na účinnosť zmluvy. Zákon nestanovil povinnosť ukladať účtovnú závierku do zbierky listín. Zmluva o predaji podniku je účinná. Súd akoby si nebol istý, či znalecký posudok bol alebo nebol potrebný, keď následne sa venuje ust. . Závery súdu prvej inštancie si vzájomne odporujú, čo robí jeho rozhodnutie nezrozumiteľným. Súd prvej inštancie pristúpil k formalistickému výkladu práva v neprospech žalobkyne. V tejto súvislosti poukázala na rôzne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. V danej veci cena zodpovedala skutočnej hodnote prevádzaného podniku, k poškodeniu prevodcu nedošlo. Účelom predmetných ustanovení nebolo zabezpečenie neplatnosti, resp. neúčinnosti právnych úkonov. Poukázala i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky.

3. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Žalovaný 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie (napadnutá časť vo veci samej), proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; odvolanie žalobkyne v časti smerujúcej voči výroku rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je potrebné odmietnuť (ako neprípustné).

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie (vo veci samej) na názore o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní z dôvodu neúčinnosti zmluvy o predaji podniku s poukazom i na majúc za to, že predmetom zmluvy o predaji podniku bol peňažný i nepeňažný vklad.

7. Podľa účinného ku dňu uzavretia zmluvy o predaji podniku (ďalej len „“) ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

8. Podľa ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.

9. Podľa orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu. Ustanovenia o zmene hodnoty nepeňažného vkladu a práva spoločníkov podľa odseku 2 sa použijú primerane.

10. Podľa štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení. Štatutárny orgán uloží správu podľa predchádzajúcej vety do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.

11. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že 1.1.2012 bola uzavretá zmluva o predaji podniku medzi Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom a spoločnosťou Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., ktorou previedol odovzdávajúci advokát spoločnosti podnik s názvom Mgr. Maroš Uhaľ, advokát. Z rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 1.1.2012 je zrejmé, že jediný spoločník obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o. Mgr. Maroš Uhaľ pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia podľa rozhodol podľa tak, že hodnota predmetu zmluvy o predaji podniku sa nemusí určiť podľa znaleckým posudkom, pretože hodnota predmetu zmluvy o predaji podniku bude odvodená samostatne z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu. Z potvrdenia o uložení listín v zbierke listín vydaným Okresným súdom Banská Bystrica dňa 11.2.2016 vyplynulo, že v zbierke listín je uložená zmluva o predaji podniku z 1.1.2012 vrátane dodatku a rozhodnutie jediného spoločníka z 1.1.2012 a 21.3.2012.

12. Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť ( ). Podnik je svojou povahou hromadnou vecou a je možné vložiť ho ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti.

13. Predmet nepeňažného vkladu môže byť rôznorodý. Môže ním byť hnuteľná vec, nehnuteľná vec, spoluvlastnícky podiel, podnik, ale aj pohľadávka, právo či iná majetková hodnota (porov. Oľga Ovečková a kolektív. . Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluger s. r. o., 2017, 401 s.).

14. Špecifickým predmetom nepeňažného vkladu je podnik, alebo jeho časť, tak ako je definovaný v . Na prechod práv a povinností sa použijú ustanovenia - 488 o zmluve o predaji podniku. Nepeňažné vklady musia byť oceňované znaleckým posudkom alebo spôsobom stanoveným v (porov. Patakyová, M. a kol. . Komentár. 4. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 234 s., 236 s.).

15. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Zákon venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

17. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad (napr. ).

18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

19. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

20. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

21. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok neobsahuje dostatok dôvodov (zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu), je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s výkladom právnej normy v spojení s a (ktoré ale boli správne aplikované v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o predaji podniku). Nie je zrejmé z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď predmetný vklad (podnik) posudzoval i ako peňažný vklad. Nakoľko sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s pojmom podnik, jeho následné závery vo vzťahu k posúdeniu účinnosti zmluvy potom možno hodnotiť ako predčasné. Pre úplnosť sa ale dodáva, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli jednoznačné ani jeho závery ohľadom neúčinnosti zmluvy pri aplikácii . Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda relevantný argumentačný základ ohľadom posúdenia splnenia podmienok účinnosti zmluvy vo väzbe na ust. , resp. .

22. V tento súvislosti odvolací súd uvádza, že účelom je kontrola ekvivalencie nadobudnutého majetku spoločnosti, ktorý získala od zakladateľov alebo od spoločníkov. Pojem „majetok“ v sa žiada vykladať vzhľadom na účel pravidla (zabrániť obchádzaniu pravidiel pre skryté vklady) ako majetok odlišný od peňazí, peňažného plnenia (porov. Oľga Ovečková a kolektív. . Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluger s. r. o., 2017, 409 s.). V zmysle sa musí nadobúdaný majetok oceniť znaleckým posudkom a zmluva musí byť uložená do zbierky listín, inak nenadobudne účinnosť. Ustanovenie zjednodušuje spôsoby ocenenia nepeňažného vkladu. Pokiaľ valné zhromaždenie rozhodne o alternatívnom spôsobe ocenenia nepeňažného vkladu, zákon ukladá osobitné povinnosti štatutárneho orgánu v záujme informovanosti spoločníkov veriteľov a tretích osôb. Štatutárny orgán je povinný vypracovať písomnú správu, ktorá musí mať stanovené obligatórne náležitosti podobne ako znalecký posudok podľa . Štatutárny orgán je zároveň povinný uložiť správu do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu. Nesplnenie uvedených povinností okrem pokuty podľa paragrafu 11 ZOR môže zakladať len vznik zodpovednosti za škodu (porov. Patakyová, M. a kol. . Komentár. 4. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 234 s., 246 s.).

23. Vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v . Odvolateľke bolo preto znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

24. Odvolací súd preto podľa rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (vo veci samej, vrátane rozhodnutia o trovách konania) a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd sa už ďalšími námietkami v odvolaní nezaoberal, pretože neboli spôsobilé ovplyvniť toto rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania (incidenčné konanie je osobitným druhom sporového konania, v ktorom sa postup súdu spravuje jednotlivými ustanoveniami , pričom sa vyznačuje určitými špecifikami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení ), na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy, posúdiť uplatnený nárok žalobkyne so zreteľom na ust. , pričom následne pri skúmaní účinnosti zmluvy bude potrebné dôsledne postupovať i v zmysle a s tým, že je potrebné rozlíšiť povinnosti a právne následky ich nesplnenia vo vzťahu k obom ustanoveniam samostatne (a jednoznačne ustáliť, o ktorý spôsob oceňovania sa jednalo v danom prípade).

26. Súd prvej inštancie je povinný prihliadať na skutočnosti uvádzané sporovými stranami len vo vzťahu k predmetu konania. Vždy treba mať na zreteli, že incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobkyňa) uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke.

27. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. , ).

28. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

29. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

30. Pokiaľ ide o odvolanie v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa a . Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je odvolanie prípustné výlučne proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie podľa , resp. podľa prerušil. Ak však súd takýto návrh na prerušenie konania zamietne, nie je odvolanie procesne prípustné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4.12.2018 sp. zn. , sp. zn. ). Prípadné nesprávne poučenie súdom o možnosti podať opravný prostriedok totiž jeho prípustnosť nezakladá. Keďže v danom prípade odvolanie v tejto časti smerovalo proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie žalobkyne v súlade s ust. v tejto časti odmietol. Pre úplnosť sa uvádza, že námietka žalobkyne ohľadom poradia výrokov nie je dôvodná. Je zrejmé a logické, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej sa predmetným návrhom na prerušenie konania zaoberal.

31. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie, ani odvolanie.