Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/150/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Drahomírou Dibdiakovou a JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu UNIMONT Banská Bystrica spol. s. r. o. so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO:31 611 940, zast. AK KAŠUBA, spol. s. r. o. Horná 41, P.O.BOX 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 859 095 proti žalovanému Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o. Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO:47 236 655 o zrušení rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -389 zo dňa 5.3.2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -389 zo dňa 3.3.2016 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva návrh na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k. -389 zo dňa 3.3.2016 zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. Nemocničná, Veľký Krtíš zo dňa 29.6.2012 č.k. . Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie jeho práv.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Nemocničná 16, Veľký Krtíš č. k. zo dňa 29.6.2012. Žalobca uviedol, že v žalobe bol jeho vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie a bola mu uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 9.270,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 4.2.2011 do zaplatenia a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1.354,72 eur. V žalobe uviedol, že žiada o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. , , , , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

3. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 17.6.2014 č.k. -290 zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., Nemocničná 16, Veľký Krtíš č. k. zo dňa 29.6.2012 a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie jeho práv. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -331 zo dňa 28.októbra 2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so znením ust. . Z. z., z ktorého vyplýva, že účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len, ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovskú zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal. Uložil súdu prvej inštancie

opätovne sa vysporiadať s otázkou právomoci Rozhodcovského súdu na prejednanie danej veci, a to s poukazom na znenie ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 cit. zákona. Ďalej odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s ust. § 17 v relácii na ust. § 26 ods. 2 a § 28 zákona o rozhodcovskom konaní, a tak dôsledne nezistil, či konaním Rozhodcovského súdu došlo k porušeniu rovnosti účastníkov tým, že Rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie aj napriek skutočnosti, že žalobca o to žiadal.

4. Zástupca žalobcu po zrušení veci krajským súdom na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe a žiada súd, aby jej vyhovel. Čo sa týka účastníkov konania poukázal na to, že porušenie rovnosti účastníkov konania vidí v tom, že nielen Rozhodcovský súd nenariadil ústne prejednanie vo veci, ale aj v tom, že Rozhodcovský súd nerozhodol o vzájomnom návrhu žalobcu v rozhodcovskom konaní žalovaného, ale ho vylúčil na samostatné konanie. Podľa ust. § 33 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe, alebo o vzájomnej žalobe, alebo o uplatnenom dodatočne podľa rozhodcovského konania. Podľa názoru žalobcu týmto spôsobom odňal možnosť žalobcovi v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného, aby sa zároveň a súčasne prejednali otázky, ktoré mohli prispieť ku kompenzačnej námietke.

5. Ďalej uviedol, že Rozhodcovský súd nerozhodol o námietke zaujatosti osobitne podanej voči T. P., pričom Okresný súd vo Veľkom Krtíši v zrušenom rozsudku poznamenal, že berie túto skutočnosť na vedomie, považuje ju za preukázanú, avšak nevyhodnotil túto skutočnosť ako samostatný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukázal na novelu zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá zmenila aj ust. § 40, teda dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako aj na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca a Mgr. Maroš Uhaľ, advokát so sídlom Námestie SNP 6/11, Zvolen uzavreli dňa 16.9.2010 Zmluvu o poskytnutí právnych služieb. Touto zmluvou sa advokát zaviazal poskytovať klientovi právnu pomoc v právnej veci v konaní č. k. vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovanému JAMEXI, s. r. o. so sídlom SNP 121, Žiar nad Hronom, IČO: 36 722 111 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. V čl. III. ods. 1 zmluvy sa dohodli na tarifnej odmene advokáta na zastupovanie vo veci. Zároveň v čl. V. bod 5 zmluvy sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo v budúcnosti vzniknú z tejto zmluvy, alebo v súvislosti s touto zmluvou budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Nemocničná 16, Veľký Krtíš, IČO:36 414 603 podľa rokovacieho poriadku tohto Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 7.6.2011 Mgr. Maroš Uhaľ, advokát so sídlom Námestie SNP 6/11, Zvolen doručil Slovenskej arbitrážnej komore žalobu, v ktorej žiadal, aby súd uložil spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica, spol. s. r. o., Banská Bystrica povinnosť zaplatiť mu sumu 9.270,56 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania.

7. Dňa 13.6.2011 bol za rozhodcu určený Y.. T. P., ktorý funkcou prijal s tým, že nie je zaujatý vo vzťahu k účastníkom konania. Žalobca (v rozhodcovskom spore) v podaní zo dňa 1.7.2011 namietal nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v podobe rozhodcovskej doložky obsiahnutá v zmluve o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom zo dňa 16.9.2010, a to pre rozpor s dobrými mravmi a s Vyhl. č. . Žalobca namietal, že za obdobie od 22.5.2008 do 16.9.2010 sa rozhodcovská zmluva, ktorá je formulovaná v rozhodcovskej doložke obsiahnutá v predmetnej zmluve nevzťahuje. Táto sa vzťahuje len na spory, ktoré vznikli, alebo v budúcnosti vzniknú zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej dňa 16.9.2010, pretože táto nadobudla platnosť a účinnosť dňa 16.9.2010. Zároveň uviedol, že sa dovoláva neplatnosti zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi účastníkmi , a to pre rozpor s dobrými mravmi. Nesúhlasil s tým, aby konanie bolo písomné, a to vzhľadom na nim navrhnuté dôkazy a žiadal nariadenie ústneho pojednávania, v ktorom budú ním navrhované dôkazy vykonané.

8. Dňa 21.9.2011 bol určený za rozhodcu T. P., ktorú funkciu prijal a uviedol, že nie je zaujatý vo vzťahu k účastníkom konania. Dňa 23.9.2011 bola doručená Rozhodcovskému súdu námietka nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s námietkou proti každému rozhodcovi Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. s osobitnou námietkou proti

rozhodcovi T. P. pre predpojatosť, zaujatosť a so žiadosťou o opravu zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského uznesenia.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust. ZRK v znení účinnom od 1.1.2015 v nadväznosti na ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ustanovenia tohto zákona sa použijú na konania začaté pred 1.1.2015.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa jeho názoru v predmetnej veci bola zachovaná písomná forma, pričom rozhodcovská zmluva mala formu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o poskytovaní právnych služieb, čo je v súlade s ust. § 4 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014, ako aj v znení účinnom po 1.1.2015, teda neboli dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, nenariadením ústneho pojednávania nebol žalobca znevýhodnený oproti žalovanému, pretože mal rovnaké možnosti na uplatnenie svojich práv, čo aj využil procesnými prostriedkami, ktoré umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní. Zároveň poukázal na záver Rozhodcovského súdu pri IAL SE zo dňa 22.10.2009 sp. zn. , podľa ktorého absencia ústneho konania v rozhodcovskom konaní nezakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie zdôraznil tú skutočnosť, že po zrušení veci krajským súdom žalobca nedoplnil žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali porušenie rovnosti účastníkov konania, a preto dospel k záveru, že ani tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania nie je daný.

11. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 40 ods. 1 písm. f/ ZRK, v zmysle ktorého sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a dospel k záveru, že táto námietka žalobcu je dôvodná. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči Y.. T. P., ktorý sa funkcie rozhodcu vzdal. Následne dňa 21.9.2011 bol určený náhradný rozhodca T. P., ktorý funkciu prijal s tým, že sa necíti byť zaujatý vo vzťahu k účastníkom konania. Určenie náhradného rozhodcu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 28.10.2011. Tohto dňa 11.11.2011 doručil Rozhodcovskému súdu podanie označené ako vyjadrenie žalovaného vo veci na základe výzvy Rozhodcovského súdu zo dňa 2.9.2011 s námietkou proti každému rozhodcovi Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore SR pre predpojatosť, v ktorom podaní okrem iného vzniesol námietku proti každému rozhodcovi Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., pretože Rozhodcovský súd je riadený Y.. T. P., ktorého považuje za zaujatého. Vzhľadom k skutočnosti, že námietka zaujatosti bola vznesená v 15-dňovej lehote od doručenia o určení náhradného rozhodcu, pričom o tejto námietke rozhodnuté vôbec nebolo, je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle vyššie cit. ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2014 a zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 v účinnom znení. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na námietku zaujatosti vznesenú žalobcom (ako žalovaným v rozhodcovskom konaní) Rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle § 9 ods. 4 ZRK, teda priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, pričom tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej s prihliadnutím na to, že žalobca (žalovaný v rozhodcovskom konaní) nemal dôveru v rozhodnutie Rozhodcovského súdu s prihliadnutím na ním tvrdenú zaujatosť a prepojenosť medzi Y.. T. P., žalobcom a jeho právnym zástupcom, nakoľko v čase prebiehajúceho rozhodcovského konania a vydania rozhodcovského rozsudku bol Y.. T. P.tatutárnym zástupcom Slovenskej arbitrážnej komory, s. r. o. s vtedajším sídlom Nemocničná 6, Veľký Krtíš.

12. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v zákonnej lehote žalovaný. V odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v zmysle , a a , vzhľadom k tomu, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že prvou skutočnosťou, ktorou je potrebné vytknúť, je fakt, že ide o rozhodnutie prekvapivé, pretože súd zrušil rozhodcovský rozsudok z úplne iného dôvodu, ako ho zrušil prvým rozsudkom zo dňa 17.6.2014 a z úplne iných dôvodov, ako tých, ktoré v rámci odvolania boli predmetom posúdenia odvolacím súdom. Zároveň konaním súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesného predpisu, keďže nie je zrejmé, podľa akej účinnej úpravy o rozhodcovskom konaní rozhodol, čo zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre pochybenie pri aplikácii procesných predpisov ZRK. Čo sa týka odňatia možnosti konať pred súdom, namietal, že pôvodne súd prvej inštancie rozhodol o zrušení

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d/, a g/ ako zákonného podkladu pre zrušenie rozhodcovského rozhodnutia. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí sa stotožnil s odvolaním žalovaného a vyslovil právnym názor týkajúci sa dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d/, h/, g/. Súd prvej inštancie ako dôvod na zrušenie rozhodnutia rozhodcovského súdu nepoužil ust. § 40 ods. 1 písm. f/ ZRK. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa tak rozhodol nečakane a prekvapivo bez toho, aby na pojednávaní dňa 11.2.2016 oznámil podľa ktorého zákonného dôvodu ide rozhodnúť a odklonil sa od svojho doterajšieho právneho názoru. Svojim postupom a rozhodnutím mu odňal možnosť konať pred súdom.

13. Ďalej v odvolaní napádal skutočnosť, že súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s prechodným ustanovením § 54b ZRK, len ho stručne odcitoval. V rozhodnutí vôbec neuviedol, podľa ktorého znenia ZRK rozhodol, t. j., či v znení účinnom do 31.12.2014, alebo v znení účinnom od 1.1.2016. Z rozhodnutia je zrejmé, že súd rozhodol súčasne podľa pôvodnej právnej úpravy, aj podľa úpravy účinnej ku dňu vydania tohto rozhodnutia, čo je nesprávne. Takýto postup je nepreskúmateľný a zmätočný. Súd sa mal vysporiadať s tým, ktorá právna úprava sa má podľa § 54b ods. 1 ZRK na danú vec aplikovať a uviesť dôvody, ako k tomuto záveru dospel. Zároveň dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že ust. § 40 ods. 1 písm. g/ v znení účinnom do 31.12.2014 je odlišné od ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 v účinnom znení ZRK.

14. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 9 ZRK, nezobral do úvahy, že § 9 ZRK bol k 31.12.2014 zmenený a novelizovaný. Na základe toho nie je možné z právneho záveru súdu zistiť, či došlo k porušeniu § 9 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014, alebo v súčasnom účinnom znení, čo opätovne zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu znenie ust. § 9 ods. 2 ZRK účinného od 1.1.2015 a § 9 ods. 2 ZRK v znení účinnom do 31.12.2014, pričom z oboch citovaných znení zákona vyplýva, že účastníci rozhodcovského konania môžu namietať predpojatosť rozhodcu len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie. Zmluvné strany nemôžu po začatí rozhodcovského konania namietať celý rozhodcovský súd, ak už o možnosti zaujatosti rozhodcu, alebo súdu vedeli ešte predtým, ako bolo začaté rozhodcovské konanie, alebo bol ustanovený rozhodca. Vyplýva to z výkladu á contrário ak zmluvné strany vedeli o dôvodoch predpojatosti rozhodcu pred jeho ustanovením do funkcie, nemôžu po jeho ustanovení jeho predpojatosť ďalej namietať. Účelom tejto úpravy je skutočnosť, aby zmluvné strany opakovane nenamietali rozhodcov Rozhodcovského súdu a tým celkovo zmarili rozhodcovské konanie. V danom prípade žalobca najprv namietal ustanoveného rozhodcu Y.. T. P., neskôr z rovnakých dôvodov namietal všetkých rozhodcov Rozhodcovského súdu, ako aj ďalšieho rozhodcu Y.. P.. V danej veci sa súd však nezaoberal tým, že druhá námietka zaujatosti bola vznesená, až po námietke predpojatosti pôvodného rozhodcu Y.. T. P. a má totožný obsah. To znamená, že namietať rozhodcov celého Rozhodcovského súdu mal už pri prvom úkone námietky, keďže tak neurobil, nemožno na jeho námietku prihliadať a obzvlášť nie na námietku voči ďalšiemu rozhodcovi, ktorá bola v poradí tretia. Námietka voči Y.. P. totiž bola obsiahnutá už pri námietke všetkých rozhodcov Rozhodcovského súdu. Potom Rozhodcovský súd správne postupoval, keď následnú námietku podľa ZRK neprihliadol, pretože sa uplatní subsidiárne a primerane s poukazom na ZRK, podľa ktorého opakovane na námietky súd neprihliada.

15. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal tým, či v skutočnosti bola vznesená námietka zaujatosti odôvodnená. Výklad súdu ale nemôže obstáť, pretože na vylúčenie rozhodcu, ako aj sudcu v súdnom konaní nepostačuje len subjektívny pocit účastníka konania, ale zaujatosť sa musí posudzovať najmä z objektívneho pohľadu, na základe ktorého možno vyvodiť dostatočné záruky pre záver, že je možné vylúčiť akúkoľvek legitímnu pochybnosť o zaujatosti sudcu. Ďalej uviedol, že poslednou nesprávnosťou zo strany súdu je jeho neprihliadnutie na jeho vyjadrenie ohľadne zaujatosti rozhodcu v zápisnici z pojednávania zo dňa 11.2.2016, v ktorom citoval relevantnú, aj keď českú judikatúru. Súd sa vôbec nevysporiadal s citovaním uznesením Ústavného súdu SR pod sp. zn. , ako aj rozsudku Mestského súdu Praha pod sp. zn. . Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zrušil rozsudok rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Nemocničná Veľký Krtíš zo dňa 29.6.2012 č. k. a výrok o trovách konania.

21. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo jeho tvrdenie, že sa jedná o prekvapivé rozhodnutie, že súd prvej inštancie jednoznačne neuviedol právny predpis, podľa ktorého v danej veci rozhodol a tvrdenie, že nesprávne právne posúdil otázku námietky zaujatosti vznesenej proti rozhodcom rozhodcovského súdu.

22. Podľa ust. Z.č. ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa , písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá, alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany rozhodcovský súd do 60 dní od jej doručenia.

23. Podľa ust. z. č. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pre rozhodnutie veci podľa zistenia odvolacieho súdu platí právna úprava v znení účinnom ku dňu rozhodnutia, t. j. 29.6.2012. Odvolací súd ďalej uvádza, že v danej veci sa nejedná o prekvapivé rozhodnutie súdu, pretože žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku okrem iného aj podľa , ktorá skutočnosť vyplýva z podanej žaloby. Žalovaný k tomuto dôvodu, podľa ktorého žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudku argumentoval tým, že namietal rozhodcovský súd, pretože nerozhodol o jeho v poradí druhej námietke zaujatosti voči rozhodcovi Vojtekovi, ako aj ostatným rozhodcom rozhodcovského súdu Veľký Krtíš. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského spisu konštatuje, že táto námietka žalovaného je dôvodná. Ustanovenie jednoznačne zakotvuje povinnosť rozhodcovského súdu rozhodnúť o podanej námietke zaujatosti voči rozhodcom Rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle ust. ZRK bolo preto potrebné, aby rozhodcovský súd o podanej námietke žalobcu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) rozhodol. Pokiaľ Rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle ust. , táto skutočnosť potom zakladá dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. , tak ako je tomu v danej veci.

25. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že o odvolaní žalovaného rozhodol bez ohľadu na to, že bol vyhlásený konkurz na žalobcu, pretože účinky vyhlásenia konkurzu sa s prihliadnutím na predmet tohto odvolacieho konania, ktorým je posúdenie správnosti rozhodcovského rozhodnutia súdom nevzťahujú, pretože s majetkom úpadcu nesúvisia.

26. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust., ako vecne správny potvrdil.

29. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti , t.j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. .

30. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. , v náväznosti na ust. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. , nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

31. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. .

32. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).