Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/1234/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: V., práv. zast.: JUDr. Milan Slebodnik, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, proti povinnej: JUDr. Adriana Krajníková, advokátka s t.č. pozastaveným výkonom advokácie, so sídlom Advokátskej kancelárie Kuzmányho 57, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31308708, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Galina Juhászová, so sídlom exekútorského úradu Palackého 2, 044 01 Košice, IČO: 35559292, pod sp. zn. 375EX 238/2018, na vymoženie pohľadávky vo výške 20 000 eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. marca 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. marca 2020, z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému priznáva náhradu trov konania o sťažnosti, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 234,82 eura, ktoré budú od povinnej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. zo dňa 25. marca 2020 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 234,82 eura, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

2. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinná v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť.

3. Právny zástupca oprávneného považoval sťažnosťou napadnuté rozhodnutie za správne, úplné a preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

4. Sudca k veci udáva nasledovné:

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „")na exekučné konania sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Nad rámec uvedeného sudca dodáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje aj s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného, ktorý tvrdí, cit: „ ...bez ohľadu na to, či je povinná označená ako JUDr. Adriana Krajníková, advokátka so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31 308 708, alebo ako JUDr. Adriana Krajníková, Poštová 540/13, 040 01 Košice - Staré mesto, nar. 19.4.1968, vždy ide o jeden a ten istý právny subjekt, ktorého totožnosť je zachovaná bez ohľadu na to, ktorým zo zákonných spôsobov je tento právny subjekt označený. V oboch prípadoch ide o tú istú fyzickú osobu s nerozdielnou právnou subjektivitou, pričom jej označenie IČOm len vyjadruje to, že má oprávnenie na podnikanie (v tomto prípade výkon slobodného povolania), avšak nemá absolútne žiadny vplyv na jej právnu subjektivitu. Ak by sa prijalo tvrdenie povinnej, že fyzická osoba má odlišnú právnu subjektivitu od tej istej fyzickej osoby avšak už so statusom podnikateľa (povinná udáva že ide o dva samostatné subjekty práva), zánikom oprávnenia na podnikanie by došlo aj k zániku tejto druhej právnej subjektivity. Dostali by sme sa tak do absurdnej situácie, kedy by fyzická osoba po ukončení podnikateľskej činnosti nezodpovedala za svoje záväzky, ktoré vznikli pri jej podnikaní, pretože by za nich zodpovedal „iný subjekt“, ktorý by v takomto prípade ukončením podnikania zanikol. Takáto právna konštrukcia právnej subjektivity fyzickej osoby však nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Povinnou označené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nepotvrdzuje tvrdenia povinnej o dualite právnej subjektivity fyzickej osoby podnikateľa. Ňou citovaná pasáž je vytrhnutá z kontextu a v skutočnosti nepredstavuje názor Ústavného súdu SR, ale je len časťou podania sťažovateľa, ktorú Ústavný súd SR odcitoval vo svojom uznesení pri popise obsahu sťažnosti sťažovateľa. Kompletná citácia tohto odseku uznesenia tak znie: „Podľa názoru sťažovateľa «krajský súd Uznesením zo dňa 01.12.2015, sp. zn. (ďalej aj „Rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Súd argumentoval tým, že podľa jeho názoru sú fyzická osoba - podnikateľ a fyzická osoba - nepodnikateľ, aj napriek tomu, že ide o tú istú osobu, dva samostatné subjekty práva.».“ V tom istom uznesení Ústavný súd ďalej uviedol, že „Krajský súd v napadnutom uznesení poukázal na skutočnosť, že právny poriadok rozlišuje záväzkovoprávne vzťahy v zmysle a a na skutočnosť, že nárok na vymoženie pohľadávky vznikol na základe uplatnenia zmenky, ktorú sťažovateľ vystavil ako fyzická osoba - nepodnikateľ, teda nešlo o právny vzťah súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou. Na základe toho krajský súd sťažovateľovi vysvetlil, že ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má účinky iba voči obchodnoprávnym záväzkom podnikateľa, a nie voči občianskoprávnym záväzkom fyzickej osoby, hoci de facto ide o jednu a tú istú fyzickú osobu.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že v tomto prípade sa Krajský súd v Banskej Bystrici, rovnako ako ani Ústavný súd Slovenskej republiky nezaoberali priamo právnou subjektivitou fyzickej osoby podnikateľa, ale účinkami zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k záväzkom dlžníka, ktoré nevznikli pri podnikateľskej činnosti dlžníka, ktorým je fyzická osoba podnikateľ. Povinnou označené rozhodnutie Ústavného súdu SR tak má úplne iný zmysel ako prezentuje povinná, takže v tomto konaní ani nie je použiteľné.“

11. Zároveň sudca poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.

12. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. , z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. , ). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , , ), najmä s ustanovením (v súčasnosti ), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.

13. Oprávnený si za podanie vyjadrenia k sťažnosti uplatnil trovy právneho zastúpenia.

14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 199d ods. 1. Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

16. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

17. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

18. Podľa , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

19. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 20 000 eur, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby v súlade s vo výške 185, eura. Trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby po pripočítaní režijného paušálu a 20% DPH tak predstavujú sumu vo výške 234,82 eura /185,07 eura + 10,62 eura (režijný paušál za rok 2020) + DPH 39,13 eura/. Priznané trovy budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.