Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľky W. I., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., zastúpenej Y.. B. U., advokátkou so sídlom W. 6, X. - U. T., proti osobe povinnej platiť výživné (ďalej len „povinný") N.. T. I., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom T., P. XXXX/XX, zastúpenému Y.. Y. Y., advokátom so sídlom T. B. XX/X, N., o určenie výživného na manželku, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2020, č. k. -96, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., IV. a V. z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie v časti prevyšujúcej žalobný návrh o určenie povinnosti manžela prispievať na výživu manželky - navrhovateľky sumou 800,- eur mesačne za obdobie od podania návrhu t. j. od 07.04.2020 do 07.05.2020 (kedy bola karanténa Covid -19) a za obdobie od 08.05.2020 ďalej sumou 500,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred na číslo účtu navrhovateľky U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zastavil (výrok I.), povinnému (manželovi navrhovateľky) uložil povinnosť prispieť na výživu navrhovateľky za obdobie od 07.04.2020 do 07.05.2020 sumou 700,- eur, za obdobie 3 mesiacov od 08.05.2020 do 07.08.2020 sumou 0,- (nula) eur mesačne, za obdobie od 08.08.2020 do 07.09.2020 sumou 200,- eur a od 08.09.2020 ďalej sumou 400,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred (výrok II.), vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok III.), zročné výživné za obdobie od 07.04.2020 do 07.10.2020 vo výške 1.300,- eur povolil povinnému ( manželovi navrhovateľky) splácať v mesačných splátkach po 300,- eur mesačne spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom, nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok IV.) O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, manželstvo doposiaľ trvá a pochádzajú z neho dve plnoleté deti, dcéra W. ešte študuje a v konaní sp. zn. bolo dňa 22.09.2020 rozhodnuté, že otec je povinný prispievať na jej výživu sumou 500,- eur mesačne s účinnosťou od 30.03.2020 s tým, že zameškané výživné vo výške 1.503,85 eur bude splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným, rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka nemohla pracovať ako opatrovateľka v G. pre karanténne opatrenia pre pandémiu Covid-19 v období od podania žaloby - 07.04.2020 do 07.05.2020, čo súd aj overil na webovej stránke MZV SR. Navrhovateľka tvrdila, že v tomto období nemala žiadny príjem a v konaní nebol ničím preukázaný opak, preto súd prvej inštancie z tohto údaja vychádzal. V ďalšom období

- od mája 2020 a ďalej už navrhovateľka pracovala ako opatrovateľka v G. s príjmom okolo

800,- eur v čistom mesačne s tým, že 2 týždne v mesiaci jej stravu hradila rodina - zamestnávateľ i cestu do práce - G.. Sporná nebola tiež skutočnosť, že v januári 2020 manžel navrhovateľky opustil spoločnú domácnosť a nebýva v spolu s navrhovateľkou v byte, ktorého výlučným vlastníkom je navrhovateľka (aj podľa LV č. XXXX pre k.ú. O.). Sporné neboli ani skutočnosti, ktoré potvrdili obe strany i výpis z účtu, že manžel navrhovateľky mesačne platil splátky na úver a okrem toho prispel navrhovateľke na účet mesačne v januári 2020 sumou 900,- eur, vo februári 2020 sumou 0,- eur, v marci 2020 sumou 250,- eur a dňa 30.03.2020 sumou 400,- eur, v apríli 2020 celkovou sumou 400,- eur (teda bez splátky úveru 200,- eur zostala suma 200,- eur), v máji 2020 sumou 500,- eur, v júni 2020 sumou 400,- eur, v júli 2020 sumou 400,- eur v auguste 2020 sumou 200,- eur a v septembri 2020 sumou 0,- eur. Podľa vyjadrenia manžela navrhovateľky nájom bol vo výške 195,- eur mesačne a podľa tvrdenia navrhovateľky náklady na bývanie pre 3 osoby vo výške 280,- eur mesačne, t. j. 93,33 eur mesačne na osobu. Manžel navrhovateľky mal čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 04/2019 až 03/2020 vo výške 2.518,52 eur. Súd prvej inštancie určil výživné pre navrhovateľku od podania návrhu, t.j. od 07.04.2020 tak, aby životná úroveň oboch manželov bola rovnaká.

3. Navrhovateľka mala za mesiac apríl 2020, presne od podania žalobného návrhu dňa 07.04.2020 príjem 0,- eur, jej manžel mal priemerný mesačný príjem 2.518,52 eur za posledných 12 mesiacov, z čoho mal súdom (zatiaľ neprávoplatne) určenú vyživovaciu povinnosť na dcéru W. vo výške 500,- eur mesačne, zaplatil spoločný úver vo výške 200,- eur (t.j. aj podiel navrhovateľky) a zostala mu reálne priemerná suma 1.818,52 eur na pokrytie všetkých jeho životných nákladov. Na zabezpečenie zásadne rovnakej životnej úrovne by navrhovateľka mala nárok na asi polovičný príjem, t.j. suma 900,- eur. Manžel navrhovateľky v mesiaci apríl 2020 prispel navrhovateľke sumou 200,- eur na účet na náklady na bývanie v jej byte v jej výlučnom vlastníctve, čo je súčasťou výživného. Keďže manžel navrhovateľky nebol spoluvlastníkom tohto bytu a v byte od januára 2020 vôbec nebýva, nevznikla mu žiadna povinnosť prispievať na úhradu nákladov na tento byt. Sumu 200,- eur na byt preto súd odpočítal z vyššie uvedenej priemernej polovice z príjmu manžela 900,- eur a zostala suma 700,- eur. V mesiacoch máj, jún, júl 2020 manžel navrhovateľky svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke splnil (viď bod 18., 19., 20. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Navrhovateľka mala v mesiacoch august a september 2020 príjem vo výške 800,- eur mesačne s uhradenou stravou za 1-icu mesiaca zamestnávateľom (100,- eur mesačne) a manžel navrhovateľky mal priemerný čistý príjem 2.518,52 eur, po odpočítaní výživného na dcéru W. vo výške 500,- eur mesačne a zaplatenia úveru vo výške 170,- eur mesačne (t.j. aj podiel navrhovateľky) a zostala mu reálne priemerná suma 1.848,52 eur na pokrytie všetkých jeho životných nákladov. Navrhovateľka mala príjem 800,- eur, jej manželovi zostala suma zaokrúhlene 1.800,- eur, spolu je to 2.600,- eur :2= 1.300,- eur - približne rovnaká úroveň príjmov. Od sumy 1.300,- eur súd odpočítal príjem navrhovateľky 800,- eur a zostala suma 500,- eur, ktorý by mal manžel dorovnať navrhovateľke. Manžel navrhovateľky v mesiaci august 2020 prispel navrhovateľke sumou 200,- eur , a zostala suma 300,- eur, pri zohľadnení sumu 100,- eur (strava navrhovateľky), ktorú odpočítal od uvedeného rozdielu 300,- eur a zostala suma 200,- eur, ako doplatok zo strany manžela do približne rovnakej životnej úrovne a suma 400,- eur v mesiaci september, keď na výživu navrhovateľky neprispel. Súd prvej inštancie podľa tohto výpočtu zaviazal manžela navrhovateľky k plateniu výživného manželky a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , Zákona o rodine, (zročné výživné za obdobie od 07.04. do 07.10.2020 vo výške 1.300,- eur povolil povinnému splatiť v mesačných splátkach), o trovách konania rozhodol podľa , o čiastočnom späťvzatí rozhodol podľa .

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie povinný a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, preto nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, a preto rozhodnutie je nepreskúmateľné. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal relevantné dokazovanie ohľadne príjmových pomerov navrhovateľky, nepreskúmal tiež jej tvrdenia vo vzťahu k výdavkom a k celkovej životnej úrovni a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu si osvojil jej tvrdenia, že pracuje ako opatrovateľka s čistým príjmom 800,- eur mesačne a od marca až do mája 2020 nemohla z dôvodu epidémie koronavírusu pracovať a nedosahovala žiaden príjem. Dôvodil, že navrhovateľka potom, ako opätovne nastúpila do práce, pracovala viac a chýbajúci príjem si nahradila, pričom tomuto jeho tvrdeniu súd nevenoval žiadnu pozornosť a nevykonal na jeho tvrdenie

žiadne dokazovanie. Ďalej uviedol, že navrhovateľka pracuje ako opatrovateľka v G. vždy polovicu kalendárneho mesiaca, kedy má hradené jednak kompletné cestovné náklady, ubytovanie, stravu a v opatrovaní sa strieda s inou opatrovateľkou, ktorá poskytuje starostlivosť počas zostatku mesiaca. V čase, keď boli z dôvodu koronakrízy uzatvorené hranice, poskytovala počas celej tejto doby starostlivosť druhá opatrovateľka, ktorá v čase uzatvorenia hraníc bola práve v G.. Potom, ako sa hranice opätovne otvorili, navrhovateľka vycestovala do G. a vystriedala druhú opatrovateľku a pracovala nepretržite dlhšiu dobu než bežne, a výpadok vo svojom príjme si tak nahradila. Z tohto dôvodu nie je možné tvrdiť, že jej príjem do konca septembra 2020 bol nižší než príjem za porovnateľné obdobie predchádzajúceho roka. Nie je tiež zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd k zisteniu, že príjem navrhovateľky je 800,- eur mesačne, nakoľko takýto listinný dôkaz sa v spise nenachádza. Z obsahu spisu teda nevyplýva ani skutočná majetková a príjmová situácia navrhovateľky. Vytýkal súdu prvej inštancie, že porovnával príjem navrhovateľky a jeho príjem iba matematickým výpočtom, nezohľadnil dostatočne, že počas polovice mesiaca navrhovateľka nemá žiadne výdavky na stravu, ubytovanie a podobne, ako keby pracovala v mieste svojho bydliska a pokrytie týchto nákladov ohodnotil súd sumou 100,- eur. Ďalej uviedol, že znášal celkové náklady spojené so spoločným úverom strán, čo súd vôbec nezohľadnil. Splátky úverov a pôžičiek, pokiaľ vznikli počas riadneho fungovania rodiny, by sa mali pri určení výživného zohľadňovať. Navrhovateľka tiež nepredložila žiaden relevantný dôkaz o nákladoch na bývanie, súd nevzal do úvahy jeho náklady na bývanie v sume 495,- eur mesačne, sporenie pre ich dcéru vo výške 60,- eur mesačne ani sumu 70,- eur zaplatenú v septembri 2020. Súd nedostatočne zistil výšku skutočných a aktuálnych príjmov navrhovateľky, nezistil skutočnú výšku jej príjmu ako delegátky v cestovnej agentúre, neprihliadol ku skutočnosti, že vo februári 2020 ho navrhovateľka z bytu doslovne vyhodila. Za nesprávne považoval, že súd prvej inštancie vychádzal z jeho priemerného príjmu vo výške 2.518,- eur, pričom v tomto príjme je započítaná mimoriadna nenárokovateľná odmena, ktorá mu bola vyplatená v apríli 2019, pričom výška jeho mesačnej mzdy je cca 2.000,- eur, čo je jeho disponibilný príjem. Poukázal na skutočnosť, že na základe doposiaľ neprávoplatného rozsudku o výživnom na plnoletú dcéru bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne, zameškané výživné 1.503,85 eur v splátkach po 100,- eur mesačne a pokiaľ by na navrhovateľku mal platiť výživné 400,- eur mesačne a zročné výživné 1.300,- eur, bol by povinný platiť výživné v sume 900,- eur, čo presahuje 36 % jeho príjmu a spolu so splátkami výživného by musel splácať sumu 1.300,- eur, čo je viac ako 51 % jeho príjmu, čo je preňho doslova likvidačné. Výšku splátok súd neodôvodnil, preto je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné. Za podstatné považoval, že navrhovateľka ho z bytu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, doslova vyhodila bez skutočného dôvodu, čo sa nestalo prvýkrát, k rozvratu manželstva tak došlo z dôvodov na jej strane a z dôvodu na jej strane došlo i k zániku spoločnej domácnosti. Aj po nútenom opustení spoločnej domácnosti prispieval navrhovateľke na jej náklady a rovnako prispieval aj na výživné dcéry, čo navrhovateľka v návrhu zatajila a na základe týchto nepravdivých tvrdení sa jej podarilo dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia, ktoré správanie navrhovateľky považoval za v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20.06.2013. Pokiaľ súd nebude považovať výživné na manželku za v rozpore s dobrými mravmi, za odôvodnenú považuje sumu najviac 150,- eur mesačne.

5. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že počas dvoch týždňov v mesiaci v G. má zabezpečené ubytovanie z dôvodu svojej práce (24 hodín denne, 7 dní v týždni), pričom žiadne zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že vykonáva prácu v G., neuviedla ani neuvádzala, že si musí platiť nájomné alebo stravu. Svoje náklady na bývanie na Slovensku preukázala výpisom z účtu, z ktorého vyplývajú pravidelné sumy poukazované na účet správcu domu a platby za elektriku. Príjem ako delegátka v cestovnej kancelárií nemala žiaden, čo preukázala predložením daňového priznania, pričom je zrejmé, že v súčasnosti sú cestovné kancelárie v konkurzoch a prácu vykonávať nemôže. Pokiaľ ide o príjem povinného, uviedla, že súd správne započítal všetky odmeny do jeho príjmu pre účely stanovenia výšky výživného. Zdôraznila, že povinný opustil spoločnú domácnosť po konflikte s ňou spôsobený tým, že nadviazal intímny pomer s inou ženou, ktorý tajil. Povinný má voči nej vyživovaciu povinnosť, nakoľko sú manželia a ich životná úroveň je s poukazom na ich príjem diametrálne odlišná, keď ona má príjem 800,- eur mesačne, ktorý dosahuje zvýšeným pracovným úsilím, starostlivosťou o chorú staršiu osobu, kedy v podstate po dobu dvoch týždňov v mesiaci nemá osobné voľno a zároveň sa stará o plnoletú dcéru, ktorá sa pripravuje na svoje povolanie štúdiom na strednej škole.

6. Povinný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že trvá na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré uviedol v podanom odvolaní, keď súd podľa jeho názoru nesprávne zistil

majetkové pomery, možnosti a schopnosti navrhovateľky a jeho. Nevykonal potrebné dôkazy, nesprávne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nemá žiadne zvýšené výdaje v súvislosti s tým, že vykonáva prácu v G., keď cestu, ubytovanie aj stravu jej hradí zamestnávateľ a jednoznačne ide o faktický benefit na strane navrhovateľky, ktorý ovplyvňuje jej výdavky. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Dôvodil, že konanie o výživnom je konaním podľa ustanovení a nie je teda povinnosťou strany produkovať/navrhovať všetky dôkazy, povinnosť správne a úplne zistiť skutočný stav veci je povinnosťou súdov vyplývajúcou zo zákona (čl. V., a nasl. ). Pokiaľ ide o príjem navrhovateľky ako delegátky cestovnej kancelárie, táto predložila iba doklad o príjme za rok 2019, nie za rok 2020, pričom doklad o príjmoch v cestovnej kancelárii je len zlomkom ich skutočného príjmu, nakoľko je ťažké si predstaviť, že by navrhovateľka trávila letnú sezónu v zahraničí za ročný príjem 500,- eur. Odmena, ktorá mu bola vyplatená vo výške 2.000,- eur v roku 2019 bola výnimočnou, nie pravidelnou odmenou a vyplývala z hospodárskeho výsledku jeho zamestnávateľa za predchádzajúci rok a je možné predpokladať, že v takejto výške odmena v tomto roku nie je možná. Za nepravdivé považoval tvrdenie navrhovateľky, že spoločnú domácnosť opustil po konflikte, ktorý mal vyplývať z jeho intímneho pomeru s inou ženou, ktorý tajil. Predložil tvrdenie, že nenadviazal s inou ženou žiadny intímny pomer, len SMS správami komunikoval s kamarátkou bez toho, aby bol medzi nimi akýkoľvek hlbší vzťah. Spoločnú domácnosť neopustil, bol z nej navrhovateľkou zo dňa na deň vyhodený, pričom nešlo o prvý prípad, keď sa k nemu takto zachovala. Mal za to, že nie je možné tvrdiť, že životná úroveň účastníkov by bola diametrálne odlišná a pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že svoj príjem dosahuje zvýšeným pracovným úsilím, toto tvrdenie nepreukázala, keď dva týždne v mesiaci má osobné voľno vyvážené tým, že dva týždne pracuje. Dcéra W. navštevuje strednú školu v X., kde býva na internáte, čiže s matkou sa stretne cca dva víkendy v mesiaci. Dcéra je plnoletá, a teda zdôrazňovať starostlivosť o ňu nie je na mieste, je to irelevantné.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - vo výroku II., IV., V. zrušiť podľa a podľa vrátiť v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol účastníkmi spochybnený vo výroku I., ktorým bolo konanie v časti zastavené a vo výroku III., ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho v tomto rozsahu nedotýkal.

9. V danej veci sa navrhovateľka (po zmene žalobného petitu) domáhala, aby súd uložil jej manželovi (povinnému) prispievať na jej výživu ako jeho manželky sumou 800,- eur mesačne za obdobie od podania návrhu, t. j. od 07.04.2020 do 07.05.2020 a od 08.05.2020 sumou 500,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Súd prvej inštancie jej návrhu čiastočne vyhovel a uložil povinnému prispievať na jej výživu za obdobie 07.04.2020 do 07.05.2020 sumou 700,- eur, od 08.08.2020 do 07.09.2020 sumou 200,- eur a od 08.09.2020 ďalej sumou 400,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, vo zvyšku žalobný návrh zamietol. Dôvodil, že výživné určil od podania návrhu tak, aby životná úroveň oboch účastníkov, ktorí sú manželmi, bola rovnaká. Súčasne určil výšku zročného výživného za obdobie od 07.04.2020 do 07.10.2020 vo výške 1.300,- eur, ktoré povinnému umožnil zaplatiť v splátkach po 300,- eur mesačne spolu s bežným výživným do zaplatenia celého dlhu.

10. Povinný v podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav, čo malo podľa jeho názoru za následok nesprávne skutkové závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci, predovšetkým pokiaľ ide o majetkové a príjmové pomery a výdavky navrhovateľky.

11. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá z

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Citované zákonné ustanovenie § 71 ods. 1 upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá vzniká uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí § 75 ods. 1, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Podľa § 71 ods. 1 posledná veta súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú spoločnú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. Až po zistení všetkých uvedených skutočností súd môže dospieť k správnemu záveru o zásade rovnakej životnej úrovne oboch manželov. V každom jednotlivom prípade je potrebné skúmať, ako sám navrhovateľ plní alebo je ochotný plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva.

14. V danej veci súd prvej inštancie dôsledne zisťoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa zárobkových pomerov osoby povinnej, keď správne zistil výšku jeho priemerného čistého mesačného zárobku v roku prechádzajúcom jeho rozhodnutiu a správne z jeho výšky vychádzal vrátane odmien, ktoré boli súčasťou príjmu osoby povinnej. Takýto záver však nie je možné prijať ohľadne zárobkových pomerov navrhovateľky, keď v súvislosti s jej príjmom opatrovateľky v G. sa obmedzil na jej tvrdenie o výške jej príjmu - 800,- eur mesačne, keď žiaden listinný dôkaz o jej príjme sa v spise nenachádza. Pokiaľ navrhovateľka predložila listiny v nemeckom jazyku, ktoré nie sú preložené do jazyka slovenského, ktorý je úradným jazykom v tomto súdnom konaní, javí sa, že sa jedná len o predpis odvodov v G. za jednotlivé štvrťroky v roku 2020, nie o jej príjem. Rovnako sa javia nepostačujúce zistenia ohľadne jej príjmu ako delegátky v cestovnej kancelárií za rok 2019, resp. rok 2020. Je potrebné tiež dôsledne zistiť majetkové pomery oboch účastníkov, ich zdravotný stav, odôvodnené náklady v súvislosti s ich výkonom práce i bežným životom, náklady navrhovateľky na bývanie ako i náklady na bývanie osoby povinnej, zistiť skutočnú výšku platieb úveru (v súvislosti s finančnými prostriedkami zasielanými navrhovateľke v jednotlivých mesiacoch od osoby povinnej), pričom náklady na bývanie je potrebné rozpočítať na osoby, ktoré v byte bývajú (t. j. i plnoletej dcéry účastníkov, prípadne osoby, ktoré zdieľajú spoločné bývanie s osobou povinnou) a všetky zistené skutočnosti i relevantným spôsobom vyhodnotiť.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie skutočne iba matematickým výpočtom dospel k záveru o výške výživného na manželku zo strany osoby povinnej (manžela), nie je možné považovať jeho rozhodnutie za správne. Úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť skutočnú výšku príjmu navrhovateľky v G. ako opatrovateľky od jej zamestnávateľa, ktorý ju vysiela na výkon práce, a to za rok 2019 i rok 2020, rovnako treba zistiť príjem navrhovateľky v roku 2019/2020 ako delegátky cestovnej kancelárie, presne vyčísliť výšku jej nákladov na bývanie a na jej odôvodnené potreby, rovnako treba zistiť skutočnú výšku príjmu osoby povinnej v roku 2020 ako i náklady na bývanie a odôvodnené potreby, pričom pri zohľadnení všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností tieto vyhodnotiť a určiť výšku výživného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Len na základe doplneného dokazovania v naznačenom smere, prípadne i ďalšími dôkazmi, ktoré budú účastníci ako i súd v konaní produkovať, ktorých potreba vyplynie z okolností prípadu a ich následnom vyhodnotení v zmysle , bude možné opätovne návrh navrhovateľky posúdiť a vo veci rozhodnúť vrátane trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., IV., V. podľa zrušil podľa vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).