Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoCsp/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: D. D..O..M.., W.: XX XXX XXX, D. D. K. XXC, Ž.W., X.. Y. &. G., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, D. D. T. X, Ž., proti žalovanej: G. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. P. XXXX/XX, J., o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. februára 2020 č.k. -81, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 350 eur s príslušenstvom. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 18.03.2019, domáhal od žalovanej zaplatenia pohľadávky vo výške 350 eur s príslušenstvom a ktorý podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej došlo medzi ním a žalovanou dňa 22.12.2015 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol dňa 23.12.2015 žalovanej bezhotovostným prevodom na jej účet peňažnú pôžičku vo výške 350 eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa jej poskytnutia. V súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 21.03.2016. Poznamenal, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla, ktoré mu klient na tento účel zadal so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila

- klienta. Uviedol, že zmluva o pôžičke bola žalovanej sprístupnená a uložená v jej klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média. Na základe tejto skutočnosti mal za to, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne, prostriedkami diaľkovej komunikácie. Keďže žalovaná svoj dlh dobrovoľne nesplnila a so zaplatením splatnej pôžičky a odplaty sa dostala do omeškania, ktoré trvá doposiaľ, podal žalobu na súd. Na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil ako dôkazy zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov, zmluvné podmienky a potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov na účet žalovanej. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žalobcu uviedla, že viackrát požiadala žalobcu o pôžičku a všetky pôžičky mu uhradila. Nebola si však istá, či mu uhradila aj pohľadávku z pôžičky, ktorej sa predmetná žaloba týka. Uviedla, že žalobca ju doposiaľ ohľadom úhrady tejto pôžičky nekontaktoval, prišla jej iba žaloba zo súdu. Keďže si presne nepamätala, či došlo alebo nedošlo k predĺženiu lehoty splatnosti žalobou dotknutej pôžičky, nakoľko mala od žalobcu viacero pôžičiek, navrhla, aby žalobca preukazoval, či došlo alebo nedošlo k predĺženiu

lehoty splatnosti pôžičky. Uviedla, že pravdepodobne z výpisov z účtu by bolo možné zistiť, či predmetný dlh bol alebo nebol splatený.

3. Vychádzajúc zo, zhodných skutkových tvrdení strán a z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalovaná požiadala dňa 22.12.2015 žalobcu o poskytnutie pôžičky vo výške 350 eur. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 350 eur na jej bankový účet uvedený v zmluve o pôžičke a žalovaná sa zaviazala vrátiť mu poskytnutú pôžičku a zaplatiť odplatu vo výške 28,24 eur. Celková dlžná čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobcovi uhradiť najneskôr do dohodnutého dňa splatnosti pôžičky predstavovala sumu 378,24 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov k pôžičke bola vo výške 560,72%. Žalovaná bola povinná uhradiť na niektorý z bankových účtov žalobcu, uvedených v zmluve o pôžičke, buď jednou splátkou celkovú dlžnú čiastku (t.j. istinu poskytnutej pôžičky a odplatu) alebo minimálny poplatok za predĺženie splatnosti pôžičky, a to najneskôr do posledného dňa lehoty jej splatnosti. Lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty bola 15 dní a začala plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. Ak bola však pôžička poskytnutá žalovanej na účet, ktorý je vedený v inej banke, než účet, z ktorého jej bola pôžička poskytnutá, lehota splatnosti začala plynúť od nasledujúceho dňa po dni poskytnutia pôžičky. V prípade, že by žalovaná v lehote splatnosti pôžičky poukázala na účet žalobcu len časť istiny pôžičky alebo minimálne odplatu za poskytnutie pôžičky, dohodli sa, že pôjde o žiadosť o predĺženie splatnosti pôžičky, resp. predĺženie splatnosti ostávajúcej nesplatenej časti pôžičky, vrátane predĺženia lehoty splatnosti a odplaty za poskytnutie pôžičky. Žalobca mal v podľa neho v takom prípade na znak súhlasu s predĺžením splatnosti pôžičky alebo nesplatenej časti pôžičky odoslať žalovanej na jej mobilný telefón krátku textovú správu (SMS) s uvedením výšky predĺženej pôžičky, sumy a dátumu jej splatnosti, pričom sa dohodli, že dohoda o predĺžení splatnosti pôžičky sa bude považovať za dodatok k zmluve o pôžičke. Potvrdením o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov na účet žalovanej mal preukázané, že dňa 23.12.2015 poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 350 eur.

4. Súd prvej inštancie právnu vec posúdil podľa ust. , , , , , , , , , , , a , , , a a dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný a premlčané právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno priznať, preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou posúdil v zmysle uvedených zákonných ustanovení ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a právny vzťah žalobcu a žalovanej ňou založený ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho naň aplikoval aj ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Konštatoval, že na základe uzavretej zmluvy vznikla žalovanej po poskytnutí pôžičky povinnosť túto pôžičku riadne a včas splatiť v dohodnutej lehote splatnosti 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, t.j. do 07.01.2016. V tejto súvislosti poukázal tiež na skutočnosť, že v rámci zmluvy si strany dohodli aj podmienku zmeny splatnosti pôžičky, a to tak, že ak žalovaná uhradí dohodnutú odplatu vo výške 28,24 eur do lehoty splatnosti, dôjde k predĺženiu lehoty splatnosti. Z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu skutkových okolností vedúcich k splneniu tejto podmienky a ich existenciu ani netvrdil, keď poznamenal len to, že v súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty splatnosti, mal za to, že v posudzovanej veci nenastúpili právne účinky dohodnutej podmienky, a teda nedošlo k zmene splatnosti pôžičky. Vo veci sa tak základnou otázkou stala otázka premlčania. Keďže plnenie žalovanej bolo splatné dňa 07.01.2016 a neskoršiu splatnosť žalobca nepreukázal, vyhodnotil, že trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa právo žalobcu na plnenie mohlo vykonať po prvý raz, t.j. od 08.01.2016, a uplynula dňa 08.01.2019, kedy došlo k premlčaniu žalovaného nároku. Nakoľko v posudzovanej veci išlo o právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré bolo v čase podania žaloby premlčané, na základe ust. dospel k záveru, že ho nebolo možné vymáhať, nakoľko sa stalo iba naturálnou pohľadávkou. Z tohto dôvodu, žalobu žalobcu zamietol. Ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovanou ohľadom splnenia jej záväzku považoval z týchto dôvodov za nadbytočné a nehospodárne, a preto návrh na vykonanie dôkazu listinou - výpisom z účtu žalovanej v zmysle ust. a nevykonal. Vo vzťahu k preukázaniu skutkových okolností majúcich za následok predĺženie splatnosti pôžičky zdôraznil, že v kontradiktórnom spore sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú povinné uviesť všetky významné skutočnosti a tieto aj náležité preukázať. Aj keď v spotrebiteľských sporoch platí, že súd môže obstarať, zabezpečiť a vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, uviedol, že dané ustanovenie je potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Pokiaľ teda žalobu zamietol, rozhodnutie bolo v prospech žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nebol daný zákonný dôvod pre postup, v rámci ktorého by vyzýval žalobcu, ktorý je navyše zastúpený advokátom, na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich dôvodnosť uplatneného nároku. Ďalej poznamenal, že žalobca sa bez

primeraných dôvodov ani nezúčastnil pojednávania, čím sa dobrovoľne vzdal práva konať pred súdom a poskytnúť súdu ďalšie skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy. Na záver ešte dodal, že prípustnosť ďalších skutkových tvrdení a prostriedkov procesného útoku by však bola vzhľadom na ust. , a otázna.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. , a keďže žalovaná bola vo veci plne úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe o zaplatenie sumy 350 eur s príslušenstvom v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( a ). Po zopakovaní skutkových a právnych argumentov uvedených v žalobe vyslovil nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nárok sa premlčal ešte pred podaním žaloby na súd, dňa 08.01.2019, a i naďalej trval na tom, že v posudzovanej veci došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky až do dňa 21.03.2016. S poukazom na ust. a vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že žalobca konaní nepreukázal existenciu skutkových okolností vedúcich k splneniu podmienky predĺženia lehoty splatnosti, v dôsledku čoho nebolo možné dospieť k záveru o zmene lehoty splatnosti, a preto sa v prvom rade zaoberal otázkou premlčania; uviedol, že nakoľko žalovaná jeho tvrdenia týkajúce sa predĺženia lehoty splatnosti pôžičky výslovne nepoprela, súd prvej inštancie mal tieto jeho tvrdenia považovať za nesporné. Poukázal na to, že zmluvy, ktoré uzatvára so svojimi klientmi, sú uzatvárané v zmysle všeobecne záväzných predpisov. Všetky dokumenty, ktoré sú súčasťou zmluvného vzťahu, sú klientovi prístupné po prihlásení sa do jeho osobného účtu na internetovej stránke www. smscredits. sk. Na danej stránke si môže klient overiť aj sumu, ktorú mu má ako veriteľovi uhradiť. Okrem toho poznamenal, že v klientskom účte je uvedená tiež lehota splatnosti. Ďalej uviedol, že žalovaná mala možnosť oboznámiť sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, pri podpise zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalovaná mu zaplatila jednotlivé poplatky za predĺženie lehoty splatnosti pôžičky, a to konkrétne úhradami zo dňa 08.01.2016 vo výške 28,24 eur, zo dňa 27.01.2016 vo výške 28,24 eur, zo dňa 15.02.2016 vo výške 28,24 eur, zo dňa 24.02.2016 vo výške 28,24 eur a zo dňa 14.03.2016 vo výške 28,24 eur, na preukázanie čoho predložil príslušné potvrdenia o týchto transakciách, mal za to, že v danom prípade došlo k riadnemu predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky žalovanej v súlade s bodom 6 zmluvných podmienok, podľa ktorého, cit.: „Dlžníkovi môže byť predĺžená lehota splatnosti pôžičky o rovnakú lehotu splatnosti pôžičky, na ktorú mu bola pôžička poskytnutá, ak veriteľ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti pôžičky neoznámi dlžníkovi, v osobnom účte dlžníka na internetovej stránke www.smscredits.sk alebo prostredníctvom SMS, že s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky nesúhlasí, a zároveň ak dlžník zaplatí veriteľovi najneskôr v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušnú odplatu za pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky.“. K zmluvným podmienkam dodal, že boli dojednané riadne a žalovaná mala dostatočný časový priestor oboznámiť sa s nimi. Taktiež v prípade, ak jej boli určité skutočnosti nejasné, mohla sa obrátiť na jeho spoločnosť. Keďže v posudzovanej veci došlo k riadnemu predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky žalovanej až do 21.03.2016, s poukazom na ust. mal za to, že pohľadávku si neuplatnil na súde po uplynutí premlčacej doby, pretože premlčacia doba začala plynúť dňa 22.03.2016 a uplynula by až dňom 22.03.2019, a nie dňa 08.01.2019, ako uviedol súd prvej inštancie. V závere odvolania poznamenal, že i naďalej neeviduje od žalovanej uhradenie sumy pôžičky vo výške 350 eur spolu s príslušenstvom, svoju žalobu považoval preto aj vzhľadom na vyššie uvedené za plne dôvodnú.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ); preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa ust. , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

13. S poukazom na citované ustanovenie , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne porušenie práva na spravodlivý súdny proces, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v súlade s ust. . Dospel k správnym skutkovým záverom, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali, že pôvodná lehota splatnosti pôžičky žalovanej 07.01.2016 bola predĺžená do 21.03.2016, a tiež správne vyhodnotil, že žalobca tieto konkrétne skutkové okolností ani netvrdil, keďže len všeobecne poznamenal, že v súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 21.03.2016. Na základe týchto skutkových záverov posúdil tiež vec po právnej stránke z hľadiska otázky premlčania správne podľa ust. , a , keď konštatoval, že premlčacia doba začala plynúť dňa 08.01.2016 a uplynula dňa 08.01.2019, a vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd dňa 18.03.2019, dospel aj k správnemu právnemu záveru, že žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 350 eur s príslušenstvom bolo v čase podania žaloby na súde už premlčané, a preto ho nebolo možné žalobcovi podľa ust. priznať. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. a s jeho právnym záverom o premlčaní práva žalobcu na zaplatenie sumy 350 eur s príslušenstvom pred podaním žaloby na súd a nemožnosti jeho priznania v tomto konaní v zmysle ust. , ako aj s jeho odôvodnením, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za logické, pochopiteľné, vyčerpávajúce a presvedčivé. V tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné (nie všetky) otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie a právne úvahy, na ktorých ho založil, aj náležité odôvodnil. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

14. V podanom odvolaní žalobca nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie o premlčaní žalovaného práva pred podaním žaloby na súd, nakoľko trval na tom, že v danom prípade došlo v súlade s bodom 6 zmluvných podmienok k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky žalovanej až do 21.03.2016. Vzhľadom k tomu, že žalovaná jeho tvrdenie o predĺžení lehoty splatnosti pôžičky výslovne nepoprela, s poukazom na ust. mal za to, že súd prvej inštancie mal toto jeho tvrdenie považovať za nesporné. Svoj záver o predĺžení lehoty splatnosti pôžičky do 21.03.2016 následne doplnil novými skutkovými tvrdeniami o žalovanou uskutočnených úhradách poplatkov za jednotlivé predĺženia lehoty splatnosti pôžičky, realizovaných vo výške 28,24 eur v dňoch: 08.01.2016, 27.01.2016, 15.02.2016, 24.02.2016, 14.03.2016. Za účelom preukázania týchto skutkových tvrdení pripojil k odvolaniu aj príslušné potvrdenia o transakciách preukazujúce uskutočnenie uvedených úhrad.

15. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu ním uplatneného práva na zaplatenie sumy 350 eur s príslušenstvom, keďže lehota splatnosti pôžičky žalovanej sa v zmysle bodu 6 zmluvných podmienok predĺžila do 21.03.2016, a teda premlčacia doba začala plynúť odo dňa 22.03.2016 a uplynula by až dňom 22.03.2019, nie však dňom 08.01.2019 ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu k posúdeniu premlčania žalovaného práva odvolací súd uvádza, že nakoľko v danom prípade plynutie premlčacej doby nevyhnutne záviselo od dátumu splatnosti pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanej, v prvom rade bolo potrebné zistiť, kedy nastala splatnosť žalovanej poskytnutej pôžičky. Žalobca ako strana spdru, uplatňujúca si z tejto pôžičky peňažnú pohľadávku, bol tak v zmysle čl. 8 a ust. povinný v tomto smere pravdivo a úplne opísať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a okolností, a tieto zároveň podoprieť dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V danom prípade žalobca vo vzťahu k splatnosti pôžičky žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie len všeobecne uviedol, že v súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu lehoty jej splatnosti až do 21.03.2016. Konkrétne skutkové okolnosti predĺženia lehoty splatnosti danej pôžičky však neuviedol. Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 22.12.2015, príslušné zmluvné podmienky a potvrdenie o bezhotovostnom poskytnutí pôžičky vo výške 350 eur žalovanej.

16. Z predloženého spisu (zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2015 a potvrdenia o transakcii z účtu žalobcu) odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že dňa 23.12.2015 poskytol žalobca žalovanej bezhotovostne pôžičku vo výške 350 eur, ktorá bola splatná spolu s odplatou za poskytnutie pôžičky vo výške 28,24 eur v lehote 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, t.j. dňa 07.01.2016. Z bodu 6 zmluvných podmienok žalobcu ďalej zistil, že k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky žalovanej ako dlžníčky o rovnakú lehotu splatnosti pôžičky (15 dní), na ktorú jej bola pôžička poskytnutá, mohlo dôjsť len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to: 1) ak jej veriteľ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti pôžičky neoznámil v jej osobnom účte na internetovej stránke www.smscredits.sk alebo prostredníctvom SMS, že s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky nesúhlasí, a zároveň 2) ak žalovaná zaplatila veriteľovi najneskôr v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušnú odplatu za pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky (sumu 28,24 eur) alebo časť istiny pôžičky, ktorá bola najmenej v takej výške ako príslušná odplata za poskytnutie pôvodnej pôžičky. Pokiaľ teda žalobca chcel uniesť ohľadom ním tvrdenej lehoty splatnosti pôžičky žalovanej (21.03.2016) bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, mal výslovne tvrdiť splnenie vyššie uvedených podmienok a jednoznačne uviesť, kedy a koľkokrát žalovaná požiadala o predĺženie lehoty splatnosti predmetnej pôžičky, a kedy, koľkokrát a v akej výške uhradila odplatu (ako poplatok) za predĺženie tejto lehoty splatnosti vo výške 28,24 eur, pričom tieto skutočnosti mal zároveň aj príslušnými listinnými dôkazmi preukázať. V konaní pred súdom prvej inštancie však žalobca tieto podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali splnenie zmluvných podmienok predĺženia lehoty splatnosti pôžičky až do 21.03.2016, vôbec neprodukoval a nepredložil ani žiadne listinné dôkazy (napr. žiadosť žalovanej o predĺženie lehoty splatnosti, potvrdenie o zaplatení odplaty za predĺženie tejto lehoty), z ktorých by nesporne ním tvrdená lehota splatnosti pôžičky (21.03.2016) vyplývala. K otázke predĺženia lehoty splatnosti pôžičky teda neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie aj správne skonštatoval. Súd prvej inštancie tak nemal inú možnosť, ako vychádzať z lehoty splatnosti, ktorá jednoznačne vyplývala z výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. zo dňa 07.01.2016 (=15 dní od poskytnutia pôžičky 350 eur žalovanej dňa 23.12.2015). Trojročná premlčacia doba začala potom v zmysle ust. , plynúť dňa 08.01.2016 a uplynula dňa 08.01.2019. Nakoľko žaloba bola podaná na súde prvej inštancie až dňa 18,03.2019, je nepochybné, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o premlčaní žalovaného nároku pred podaním žaloby na súd, a správne tiež rozhodol, keď premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy žalobcovi podľa ust. , ktorého aplikácia v danom spore bola odôvodnená prechodným ust. , nepriznal a jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. Ako nedôvodný vyhodnotil odvolací súd tiež odvolací argument žalobcu, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie mal považovať jeho tvrdenie o predĺžení lehoty splatnosti pôžičky do 21.03.2016 v zmysle ust. za nesporné, nakoľko žalovaná ho výslovne nepoprela. S týmto argumentom sa nebolo možné stotožniť z dôvodu, že súd prvej inštancie nemohol vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovanej poprieť tvrdenia žalobcu, keď žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu podľa - procesné povinnosti a procesné bremená

(viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11.06.2019, sp. zn. ). Keďže sám žalobca zanedbal ohľadom otázky predĺženej lehoty splatnosti pôžičky (21.03.2016) svoju povinnosť tvrdenia, žalovaná nemala príležitosť účinne a efektívne sa vyjadriť k danej otázke. Nemala na čo reagovať, pretože neexistovali konkrétne skutkové tvrdenia žalobcu, ku ktorým by mohla zaujať svoje prípadné popierajúce stanovisko. Za daných okolností preto v posudzovanej veci nebolo možné aplikovať zákonnú domnienku nespomosti skutkových tvrdení žalobcu, týkajúcich sa predĺženej lehoty splatnosti pôžičky žalovanej, podľa ust. .

18. Vo vzťahu k prostriedkom procesného útoku, uplatneným žalobcom po prvýkrát až v odvolacom konaní (v odvolaní), t.j. k skutkovým tvrdeniam, v ktorých poukazuje na žalovanou uskutočnené úhrady poplatkov za jednotlivé predĺženia lehoty splatnosti jej pôžičky, ktoré realizovala vo výške 28,24 eur v dňoch: 08.01.2016, 27.01.2016, 15.02.2016, 24.02.2016, 14.03.2016, a na základe ktorých malo dôjsť k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky žalovanej do 21.03.2016; a k predloženým potvrdeniam o transakciách ako dôkazom preukazujúcim uskutočnenie uvedených úhrad žalovanou, odvolací súd uvádza, že na tieto nebolo možné prihliadať, nakoľko neopodstatňujú ani jeden z dôvodov pripúšťajúcich novoty v odvolacom konaní podľa ust. . Odvolací súd nemal preukázané, že by išlo o prostriedky procesného útoku a) ktoré sa týkajú procesných podmienok, b) vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Je nepochybné, že v danom spore mohol žalobca tieto skutkové tvrdenia produkovať a k odvolaniu pripojené listinné dôkazy predložiť, prípadne označiť, už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo ale z neznámych dôvodov neurobil. Aj napriek tomu, že tieto žalobcom predostreté listinné dôkazy nie sú prípustné v odvolacom konaní, odvolací súd považuje za potrebné k nim uviesť, že nepreukazujú žalobcom prezentované predĺženie lehoty splatnosti pôžičky žalovanej do 21.03.2016. Na účinné predĺženie splatnosti pôžičky sa v zmysle bodu 6 zmluvných podmienok vyžadovalo zaplatenie sumy 28,24 eur (ako odplaty za predĺženie lehoty splatnosti) žalovanou a jej pripísanie na účet žalobcu najneskôr v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky, čiže v danom prípade najneskôr dňa 07.01.2016, čo však z predložených listín nevyplýva. Ani jedno zo žalobcom predložených potvrdení o transakciách nepreukazuje pripísanie poplatku vo výške 28,24 eur na účet žalobcu v určenej lehote do 07.01.2016. Všetky potvrdenia preukazujú úhrady poplatkov vo výške 28,24 eur žalovanou až dňa 08.01.2016 a neskôr, z čoho je zrejmé, že nepreukazujú splnenie vyššie uvedenej podmienky majúcej za následok účinné predĺženie lehoty splatnosti pôžičky žalovanej o ďalších 15 dní. Ak by aj žalobca tieto listinné dôkazy predložil v konaní pred súdom prvej inštancie, nemalo by to na výsledok sporu žiaden vplyv, pretože nepreukazujú, že by došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky žalovanej v súlade s bodom 6 zmluvných podmienok.

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj v závislej časti, ktorou bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, v zmysle ust. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, rozhodol správne.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu ako absolútne nedôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v celom rozsahu podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a tak že žalovanej, aj keď bola v odvolacom konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).