Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/243/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému - Z. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E. I. XXX, v zastúpení právne - JUDr. Eugen Kostovčík, daňový poradca a advokát, so sídlom A. XX, XXX XX H. o vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -89 zo dňa 6.5.2019 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -89 zo dňa 6.5.2019 z r u š u j e , konanie z a s t a v u j e a vec p o s t u p u j e Daňovému úradu Žilina.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej ako „okresný súd“) zamietol žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 87.420,07 eur uplatnenej titulom vydania bezdôvodného obohatenia (výrok I.). Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. V skutkovom vymedzení žaloby ( doručenej súdu 2.2.2018 ) žalobca uviedol, že zaslal žalovanému dňa 6.5.2016 sumu nepriznaného nadmerného odpočtu vo výške 87.420,07 eur na účet žalovaným nahlásený ako účet pre vrátenie daňových preplatkov, úroku a nadmerných odpočtov, resp. ďalších platieb správcu dane, hoc sa jednalo o neoprávnene poukázanú platbu, pretože v zmysle § 79 ods. 5 Daňového poriadku preplatok nemožno vrátiť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Daňový poriadok platný v danom čase vylučoval vrátenie preplatku, preto aj po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane správca dane naďalej preplatok evidoval a postupoval primerane podľa § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku. Aj po zmene právnej úpravy - novelou Daňového poriadku v znení účinnom od 1.1.2017 je rovnako v ustanovení § 79 ods. 5 Daňového poriadku uvedené „ že daňový preplatok nemožno vrátiť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, takýto preplatok je príjmom štátneho rozpočtu. Z toho vyplýva, že preplatok, ktorý eviduje správca dane po uplynutí lehoty na zánik práva vyrubiť daň nemožno vrátiť daňovému subjektu a stáva sa príjmom štátneho rozpočtu. Rovnako sa postupuje aj pri vrátení „ ostatných súm“, ak Daňový poriadok alebo osobitný predpis odkazuje na použitie, resp. primerané použitie Daňového poriadku ( napr. nadmerný odpočet ). Vychádzajúc z uvedeného žalobca je názoru, že došlo k nesprávnemu aplikovaniu , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t.j. predmetný nadmerný odpočet nemal byť žalovanému vrátený do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, nakoľko zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Hoc žalovaného vyzval na vrátenie neoprávnene poukázanej platby vo výške 87.420,07 eur, jeho výzve žalovaný nevyhovel a tým, že sumu omylom, bez právneho dôvodu poukázaného nepriznaného nadmerného odpočtu vo výške 87.420,07 eur nevrátil hoc bol upozornený vo výzve, že v zmysle Daňového poriadku nemožno preplatok vrátiť po zániku práva vyrubiť daň, sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

3. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal právomoc súdu vo veci konať, tvrdiac, že v súdenej veci ide o vzťah medzi správcom dane a žalovaným, o právny vzťah verejnoprávny, v tejto súvislosti odkázal aj na závery rozsudku NS SR sp. zn. z 27.9.2000. Poprel, žeby na jeho strane malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Právny názor žalobcu vychádza podľa žalovaného z nesprávneho výkladu ustanovenia vo vzťahu k inštitútu nadmerného odpočtu a k podmienkam jeho uplatnenia a vrátenia podľa Predmetná platba nemá charakter daňového preplatku, ale charakter nadmerného odpočtu vyplývajúci z Nadmerný odpočet je možné použiť ako preplatok len za podmienok podľa a Daňového poriadku, inak je potrebné daňový preplatok vrátiť. Ustanovenie a Daňového poriadku žalobca nemohol na daný stav aplikovať, nebol oprávnený považovať nadmerný odpočet za preplatok na dani a po zániku práva vyrubiť daň za príjem štátneho rozpočtu, žalobca posudzuje vec nesprávne, ide o omyl daňových orgánov pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

4. Okresný súd kvalifikoval námietku žalovaného o nedostatku právomoci súdu vec prejednať za nedôvodnú. Konštatoval, že v súdenej veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu ako daňového orgánu a o takomto nároku je súd oprávnený rozhodovať, keďže nezistil žiaden iný orgán, ktorý by bol oprávnený vec prejednať a o nej rozhodnúť. Daňový poriadok neupravuje postup správcu v prípade bezdôvodného obohatenia na strane daňového subjektu/daňovníka, ak teda nebol zistený, resp. neexistuje žiadny orgán, ktorý by mohol danú vec rozhodnúť a prejednať, hoc sa jednalo o verejnoprávny vzťah súd bol oprávnený a v konečnom dôsledku aj povinný o žalobe rozhodnúť. Pokiaľ poukazoval žalovaný na rozsudok NS SR sp.zn. z 27.9.2000 v otázke právomoci, nemožno predmetné rozhodnutie na súdený prípad aplikovať, keďže daňovník bol v opačnom procesnom postavení, na strane žalobcu nie na strane žalovaného ako je tomu v tejto veci, t.j. došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane správcu dane, čo nie je podľa skutkového vymedzenia obdobný prípad ako v súdenej veci..

5. Vykonaným dokazovaním okresný súd vyhodnotil za nesporné, že žalobca dňa 6.5.2016 zaslal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 07/2007 v sume 87. 420,07 eur na účet žalovaným určený. Písomne vyzval žalovaného na vrátenie sumy 87.420,07 eur, zároveň mu oznámil, že táto mu bola vyplatená neoprávnene. Za rovnako nespornú vyhodnotil súd skutočnosť, že žalovaný sumu 87.420,07 eur žalobcovi nevrátil tvrdiac, že mu na túto sumu ako nadmerný odpočet vznikol zákonný nárok. Z obsahu listinných dôkazov vyplynulo, že Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán zastavilo odvolacie konanie vo veci dodatočného platobného výmeru, ktorým bol nadmerný odpočet žalovanému znížený na sumu 133,64 eur a tento dodatočný platobný výmer zrušilo s odôvodnením, že zaniklo právo vyrubiť daň. Spornou otázkou zostalo, či žalovaný mal vôbec nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, či poukázaná platba 87.420,07 eur je/nie je oprávnená, či bola žalovanému zaslaná omylom, bez právneho dôvodu. Podstatné bolo vyriešiť právne, čo je nadmerný odpočet, či ho možno považovať za daňový preplatok ako to tvrdil žalobca, či na nadmerný odpočet možno aplikovať ustanovenia týkajúce sa preplatku na dani alebo nie tak ako tieto v danej veci použil žalobca a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňoval.

6. Po právnej stránke okresný súd vec riešil z pohľadu ust. , , , , , Daňového poriadku, podľa , Zákona o dani z pridanej hodnoty ( DPH ), následne aplikoval hmotno- právne ustanovenia - , , , .

7. Na základe zisteného skutkového stavu veci, aplikáciou v predchádzajúcom odseku uvedených zákonných ustanovení okresný súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Súd dôvodí, že nadmerný odpočet nemožno považovať za daňový preplatok, uvedený právny záver vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 13.9.2016. Nadmerný odpočet tak nie je možné vrátiť formou preplatku. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 14.5.2009 daňový preplatok je suma prevyšujúca splatnú daň, reálne zaplatená suma, ktorej chýba právny titul na jej viazanie v štátnom rozpočte a preto je potrebné ju vrátiť titulom preplatku. V prípade nadmerného odpočtu ide o nárok vyplývajúci priamo z § 79 Zákona o DPH. Nárok na nadmerný odpočet tak nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane, vzniká ex lege z dôvodu uplatnenia nároku na odpočítanie dane. Podľa právneho záveru okresného súdu v prípade nadmerného odpočtu ako nároku vznikajúceho ex lege nemožno bez ďalšieho (vo všeobecnosti) aplikovať, resp. postupovať podľa § 55 Daňového poriadku. Nadmerný odpočet možno prípadne použiť ako preplatok len a výlučne za podmienok a primeraným spôsobom uvedených v § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku (nie iným spôsobom), čo však nebol daný

prípad. Ak teda nebol v danej veci takýto postup možný (§ 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku), bolo potrebné nadmerný odpočet žalovanému vrátiť a nebolo možné aplikovať § 79 ods. 5 Daňového poriadku v spojení s § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca nesprávne považoval nadmerný odpočet v danej veci za preplatok na dani a po zániku práva vyrubiť daň za príjem štátneho rozpočtu. Okresný súd upozorňuje, že k uplynutiu lehoty aj k zániku práva vyrubiť daň došlo podľa zisteného skutkového stavu veci pričinením žalobcu, resp. jeho nečinnosťou, keď nevykonal potrebné procesné úkony vo vzťahu k podanému odvolaniu vo veci dodatočného platobného výmeru a táto skutočnosť nemôže byť v prípade nároku na nadmerný odpočet na ťarchu žalovaného. Navyše, aj v prípade, že právo vyrubiť daň zaniklo, nemá to za následok v zmysle vyššie uvedeného, že by nárok na nadmerný odpočet ako nárok vznikajúci ex lege nevznikol. Medzi stranami sporné nebolo, že žalobca činnosť od ktorej sa v konečnom dôsledku nadmerný odpočet odvíjal, vykonal. Nesporne v prípade žalovaného tovar/ resp. služba existoval tak ako bolo vymedzené v príslušnom daňovom priznaní, čo strany nerozporovali. Okresný súd uvádza, že pri rozhodovaní zohľadnil aj závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, z ktorého vyplýva záver o právnom nároku žalovaného na úroky z omeškania zo zadržaného nadmerného odpočtu. Ak teda žalovanému vznikol nárok na úroky z omeškania z nadmerného odpočtu, ktorý bol žalobcom zadržiavaný, je nutné dospieť k záveru, že žalovanému vznikol aj nárok na nadmerný odpočet. Ak nadmerný odpočet vzniká, resp. je nárokom vznikajúcim ex lege, uplatneným daňovým priznaním a rozhodnutie správcu dane v jeho prípade nie je potrebné na jeho vznik, nemôže sa v danej veci jednať o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko v prípade nadmerného odpočtu žalovaného existuje právny titul, resp. právny dôvod. V danej veci Finančné riaditeľstvo SR zrušilo rozhodnutie žalobcu, na základe ktorého žalovanému nebol vrátený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 07/2007, platí tak stav podľa daňového priznania za júl 2007 s nadmerným odpočtom 87.420,07 eur, na ktorú poukázanú platbu z titulu nadmerného odpočtu má žalovaný jednoznačne nárok. V súhrne všetkých skutočností okresný súd uzavrel, že na strane žalovaného sa nejedná o bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu podľa .

8. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal okresný súd podľa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dodal, že o výške náhrady trov rozhodne postupom podľa .

9. Žalobca sa voči rozsudku odvolal v zákonnej lehote, domáha sa jeho zrušenia a žiada vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýka nesprávne právne posúdenie veci a zotrváva na opodstatnenosti svojej žaloby voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zdôrazňuje rozhodnutie č. 290688/2016 zo dňa 17.3.2016 (právoplatné dňa 24.3.2016), ktorým Finančné riaditeľstvo (FR) ako odvolací orgán zastavilo odvolacie konanie vo veci odvolania podaného dňa 21.3.2012 proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina č. 9516301/1/228577/2012 z 23.2.2012, ktorým bol v zmysle o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2007 znížený zo sumy 87.553,71 eur na sumu 133,64 eur. Rozhodnutie FR SR bolo doručené na Daňový úrad Žilina dňa 8.4.2016. Odvolací orgán konštatoval, že v priebehu odvolacieho konania uplynula lehota na vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie júl 2007 a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že podľa nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V danom prípade povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 bola v roku 2007. Vzhľadom k tomu, že úkon smerujúci k vyrubeniu dane nebol správcom dane zákonným spôsobom vykonaný, nedošlo k novému plynutiu lehoty na vyrubenie dane podľa , resp. Daňového poriadku ( účinný do 31.12.2011, od 1.1.2012 nahradený Daňovým poriadkom). Na základe uvedeného lehota na zánik práva začala plynúť od 1.1.2008 a skončila k 31.12.2012, predĺžená o 654 dní (trvanie súdneho konania), z uvedeného vyplýva, že právo vyrubiť daň zaniklo k 16.10.2015. Ako teda odvolací orgán skonštatoval vo svojom odôvodnení, proti rozhodnutiu č.9516301/1/228577/2012 zo dňa 23.2.2012 bolo podané odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté ku dňu 16.10.2015, kedy zaniklo právo vyrubiť daň, - rozhodnutie č. 9516301/1/228577/2012 zo dňa 23.2.2012 nenadobudlo právoplatnosť. Tým, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie rozdielu dane (v danom prípade zníženie nadmerného odpočtu) sa odvolací orgán námietkami odvolávajúceho nezaoberal. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 290804/2016 zo dňa 17.3.2016 bolo doručené Daňovému úradu Žilina

dňa 5.5.2016, ktorý po obdŕžaní predmetného rozhodnutia postupoval v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a sumu nepriznaného rozdielu v nadmernom odpočte za zdaňovacie obdobie júl 2007 vo výške 87 420,07 vrátil žalovanému, daňovému subjektu na konkrétne ním uvedený účet.

10. Odvolateľ nerozporuje, že v súdenom prípade je daň vyrúbená podaným daňovým priznaním a pôvodne vykonané úkony správcu dane vo vyrubovacom konaní boli zrušené odvolacím orgánom a odvolacie konanie zastavené. Naďalej zotrváva ale na svojom stanovisku v tom, že nadmerný odpočet nemal byť žalovanému vrátený. Zdôrazňuje, že nikdy nestotožňoval nadmerný odpočet s preplatkom na dani. Aj v žalobe, aj k vyjadreniu uvádzal zákonné ustanovenia Daňového poriadku, ktoré procesne upravujú postup pri použití nadmerného odpočtu podľa Daňového poriadku, pri ktorom bolo uplatnené jeho vrátenie (odkazuje odvolateľ na znenie ust. o dani z pridanej hodnoty a Daňového poriadku). Dodáva, že ust. Daňového poriadku pojednáva nielen o daňovom preplatku, ale v ods. 7 stanovuje, že na nadmerný odpočet, spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty pri ktorých bolo uplatnené vrátenie sa primerane vzťahujú ods. 1 až 6 tohto ustanovenia, t.j. v danom prípade aj nemožnosť vrátenia nadmerného odpočtu po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V predmetnom prípade zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane v zmysle Daňového poriadku ku dňu 16.10.2015. Po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, platný v danom čase vylučoval možnosť vrátenia nadmerného odpočtu (na nadmerný odpočet sa primerane použijú ustanovenia ods. 1 až 6 Daňového poriadku). Odvolateľ vytýka nesprávnu aplikáciu ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, opakovane uvádza, že nadmerný odpočet nemal byť daňovému subjektu, t.j. žalovanému vrátený do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, nakoľko zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Žalovaný tým, že Daňovému úradu Žilina nevrátil sumu poukázaného nepriznaného nadmerného odpočtu vo výške 87.420,07 eur, hoc bol v písomnej výzve uzrozumený, že ide o vrátenie neoprávnene poukázanej platby, - získal majetkový prospech plnením Daňového úradu Žilina bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil. Žalobca/ odvolateľ dodáva, že bol a je viazaný právnou úpravou obsiahnutou v Daňovom poriadku a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Poznamenal, že v prípade rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. , ku záverom ktorého sa okresný súd priklonil pri vyvodení svojho právneho názoru je podaná kasačná sťažnosť na Najvyššom súde SR.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiada potvrdenie rozsudku a uplatňuje si voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Poukazuje na to, že žalobca uvádza v odvolaní len reprodukciu obsahu žaloby bez toho, aby uviedol konkrétne a kvalifikované dôvody, ktoré by preukazovali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Podľa žalovaného vec nesprávne posúdil žalobca. Podľa Daňového poriadku ( ) daňový preplatok je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Ide o reálne zaplatenú sumu dane, ktorej chýba právny titul na jej viazanie v štátnom rozpočte a preto je potrebné ju vrátiť formou preplatku. Zrušením rozhodnutia správcu dane, ktorým nebol priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, došlo ex lege k obnoveniu stavu pred rozhodnutím, t.j. za právny titul sa u žalovaného považuje zákonne podané daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007. Existencia právneho titulu pri nadmernom odpočte, resp. neexistencia právneho titulu pri preplatku na dani je kľúčovým faktorom pre postup podľa Daňového poriadku. Žalobca uvádza síce, že nikdy nestotožňoval nadmerný odpočet s preplatkom na dani, no z jeho argumentácie je zrejmé, že medzi preplatkom na dani a nadmerným odpočtom nevidí žiadny rozdiel. Pokiaľ žalobca namieta aplikovateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. na súdenú vec, nie je možné s ním súhlasiť, pretože ako v súdenej aj v právnej veci posudzovanej v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. je rozhodujúca skutočnosť, že v oboch prípadoch právne relevantným a podstatným významom súd sformuloval zásadné závery o nadmernom odpočte vo vzťahu k daňovému preplatku. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí tiež uviedol, že nárok na nadmerný odpočet nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane, pretože tento nárok vznikol ex lege ( ). Kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. bola rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30.7.2019 zamietnutá.

12. Otázka nepriznania práva na vrátenie dane z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty bola riešená už vo viacerých rozhodnutiach aj Súdneho dvora EÚ, argumentuje ďalej vo svojom vyjadrení žalovaný, napr. v rozhodnutí vo veci C-533/16 Volkswagen AG z 21.3.2018, uvádza z neho podstatnú časť v bode

12. písomného vyjadrenia. Žalovaný tvrdí, že v prípade mu nepriznania, resp. nevrátenia nadmerného odpočtu, riadne a zákonne uplatneného v daňovom priznaní za júl 2007, resp. v posúdení vráteného nadmerného odpočtu ako neoprávneného majetkového prospechu, by išlo o stav v extrémnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

13. Žalovaný upriamuje pozornosť i na to, že žalobca nechal bez povšimnutia v rozsudku konštatovaný názor okresného súdu, že k zániku práva vyrubiť daň došlo zapríčinením žalobcu, resp. jeho nečinnosťou, keď nevykonal potrebné procesné úkony vo vzťahu k podanému odvolaniu a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu jeho/ žalovaného, nezákonný postup správnych orgánov nemôže zakladať v právnom štáte žiadne právo, tak ani právo nevrátiť riadne a zákonne uplatnený nadmerný odpočet z dôvodu zániku práva na vyrubenie dane, ktoré daňové orgány samé spôsobili. Podľa žalovaného je neprípustné, aby štátny orgán, ktorý postupoval nezákonným spôsobom a má znášať následky tohto postupu, profitoval na svojom nezákonnom postupe na úkor daňového subjektu - jeho.

14. Žalobca v následnej písomnej reakcii odkazuje na dôvody ním uvedené v žalobe, aj v odvolaní voči rozsudku. Poznamenal, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. z 30. júla 2019 bola nimi podaná kasačná sťažnosť zamietnutá a predmetný rozsudok NS SR mu bol doručený 6.9.2019.

15. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v štádiu odvolacieho konania už nedoručili.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej iba „CSP), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený subjekt, proti rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný povinnosťou, že v každom štádiu vedeného konania je povinný prihliadnuť na splnenie zákonných podmienok konania pred súdom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodov podľa konštatujúc nedostatok právomoci súdu na prejednanie veci, následne podľa konanie zastavil a postúpil vec Daňovému úradu Žilina - správcovi dane do právomoci ktorého vec patrí.

17. Z ust. vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania na to, či sú procesné podmienky splnené. Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu a to aj vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Zároveň ide o jediný prípad, keď nie je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi ( ). V súdenom prípade odvolací súd konštatoval nedostatok právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť zakladajúci zároveň dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa .

18. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí - ide o judikát publikovaný pod R 24/2002 uzavrel, že vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípadne orgánov miestnej samosprávy. Takýto vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny ani za vzťah obchodnoprávny. Nárok daňovníka na vrátenie daňového preplatku nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. vzniknutý plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Na prejednanie a rozhodovanie takéhoto návrhu nie je daná právomoc súdu v zmysle ust. (pozn. odvolacieho súdu v znení účinnom do 30.06.2016, aktuálne už v znení účinnom od 1.6.2016).

20. Žalobca/ odvolateľ sa dožaduje voči žalovanému vrátenia sumy 87.420,07 eur ako v dôsledku nesprávneho postupu správcu dane poukázanej sumy nepriznaného nadmerného odpočtu žalovanému

- ako plnenie Daňového úradu Žilina - správcu dane voči daňovníkovi/ žalovanému s tvrdením, že nadmerný odpočet v uvádzanej sume nemal byť žalovanému vrátený, keďže v riešenom prípade zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane v zmysle Daňového poriadku ku dňu 16.10.2015 a po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane procesný zákon - platný v danom čase vylučoval možnosť vrátenia nadmerného odpočtu ( žalobca odkázal aj na právny význam ust. Daňového poriadku upravujúci postup vrátenia nadmerného odpočtu s analogickou aplikáciou ustanovení o vrátení daňového preplatku ). Žalovaný v rámci svojej obrany sa výrazne ohradil voči žalobcom uvádzaným ustanoveniam daňových predpisov o ktoré svoj nárok na vrátenie tzv. nadmerného odpočtu dane opiera. Krajský súd žalobou uplatnený nárok vyhodnotil ako nárok vyplývajúci z právneho

vzťahu medzi správcom dane a daňovníkom, ide o nárok verejnoprávnej povahy vyplývajúci z finančnej činnosti štátu a jeho daňových orgánov voči daňovníkovi, takýto vzťah rozhodne nemožno považovať za občiansko-právny. Hoc žalobca - štát konajúci prostredníctvom príslušného daňového orgánu uplatňuje voči žalovanému nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia - ním ide iba o formálne vymedzenie nároku pretože podstatné materiálne ponímanie nároku jednoznačne viaže k svojmu rozhodnutiu č.9516301/1/228577/2012 z 23.2.2012, ktorým v zmysle o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na o správe daní ( ) nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2007 znížil zo sumy 87.553,71 eur na sumu 133,64 eur. Ani zastavením odvolacieho konania Finančným riaditeľstvom rozhodnutím č. 290688/2016 zo dňa 17.3.2016 z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania uplynula lehota na vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie júl 2007 - sa nezmenila finančno - právna povaha nároku, stále ide o nárok bezprostredne sa viažuci k daňovej povinnosti vo vzťahu k štátu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. zo dňa 27. septembra 2000 už vyjadril právny názor ( aplikovateľný podľa názoru odvolacieho súdu aj v súdenej veci ), že „ vzťahy vyplývajúce z neoprávneného majetkového nárastu určitého subjektu neupravuje iba , ale aj iné predpisy zohľadňujúc povahu nimi upravených právnych vzťahov. Priznávajú určitým subjektom práva a iným zase ukladajú povinnosti smerujúce k náprave stavu vzniknutého z protiprávneho stavu. Za taký predpis, samostatne riešiaci dôsledky vzniku neodôvodneného majetkového nárastu považoval i v dobe rozhodovania účinný o správe daní a poplatkov“. Podľa súčasne účinnej právnej úpravy sa o právach a povinnostiach daňových subjektov rozhoduje v daňovom konaní - viď ust. ) Z. č. „ „ , ďalej v zmysle uvádzanej právnej normy je zadefinovaná správa daní ako postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Žiaden zákon, ani neustanovuje, že o vrátení dane - vo svojej právnej podstate o takýto nárok sa žalobca v súdenej veci domáha,

- rozhodujú súdy v občianskoprávnom sporovom konaní. Riešenie danej problematiky je osobitným zákonom ( ) zverené do kompetencie správcovi daní, ktorému odvolací súd vec postúpil.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Podľa dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa neplatí v prípadoch vymedzených v .