Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/97/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu N., s.r.o., V., zastúpeného Mgr. R. K., advokátom so sídlom v Ž.,

proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13,

975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/3400-

16260/2006/993169-r zo dňa 02.03.2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline, č.k. -93 zo dňa 15.07.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -93 zo dňa 15. júla 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodnutie žalovaného č. I/228/3400-

16260/2006/993169-r zo dňa 02.03.2006 zrušil podľa a vec vrátil

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súčasne žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 22 296,-- Sk, v lehote troch dní, na účet právneho

zástupcu žalobcu Mgr. R. K., advokáta so sídlom v Ž.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný

správny orgán v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu

Žilina II č. /Šmi zo dňa 06.12.2005, ktorým správca dane podľa § 35b

ods. 7 nepriznal žalobcovi sankčný úrok za obdobie neoprávnene

zadržiavaných peňažných prostriedkov. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane

vydal rozhodnutie zo dňa 22.04.2005, ktorým nepriznal platiteľovi dane nadmerný odpočet

uvedený v daňovom priznaní vo výške 1 710 172,-- Sk a určil mu vlastnú daňovú povinnosť

v sume 91 484,-- Sk. Následne na základe odvolania daňového subjektu žalovaný

rozhodnutím o odvolaní zo dňa 11.07.2005 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a následne v zmysle zák.č správca dane vrátil

daňovému subjektu nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

november 2004, a to dňa 17.08.2005 vo výške 1 710 172,-- Sk. Následne správca dane

rozhodnutím zo dňa 06.12.2005 rozhodol o žiadosti daňového subjektu o vyplatenie

sankčného úroku tak, že mu sankčný úrok nepriznal, nakoľko sa nejednalo o neoprávnene

zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu a poukázal na to, že správca dane

pri vrátení nadmerného odpočtu postupoval podľa

Žalovaný okrem iného zastával názor, že ak ako odvolací orgán rozhodnutie správcu

dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, tak o neoprávnenom zadržaní peňažných

prostriedkov možno hovoriť až vtedy, ak rozhodnutím vydaným v ďalšom konaní bude

vyrubená nižšia daň, ako bola vyrubená pôvodne správcom dane a zaplatená daňovým

subjektom. Podľa žalovaného správca dane pri vrátení nadmerného odpočtu postupoval

v súlade s ust. § 63 ods. 6 Zákona o správe a daní a poplatkov, keďže už uplynula správcovi

dane lehota na vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle v platnom

znení.

Krajský súd sa stotožnil so žalobcom, že postup správcu dane podľa § 63 ods. 6

zákona o správe daní a poplatkov bol postupom nezákonným, pretože v danom prípade

nadmerný odpočet na základe vykonanej kontroly mal byť vrátený daňovému subjektu

v lehote vyplývajúcej z ust. o dani z pridanej hodnoty.

Takýto postup podľa § 63 ods. 6 Zákona o správe daní a poplatkov by správca dane mohol,

podľa názoru krajského súdu, v súvislosti s vrátením nadmerného odpočtu aplikovať vtedy,

ak by rozhodnutie daňového úradu, ktorým nepriznal nadmerný odpočet v deklarovanej

výške, bolo vydané do 31.12.2003, pretože vtedy sa neaplikovalo ust. § 35b ods. 5 až 7

Zákona o správe daní a poplatkov.

Naviac, nie je možné nadmerný odpočet vrátiť ako preplatok, tak ako to urobil správca

dane, pretože nadmerný odpočet nie je možné, podľa názoru súdu, kvalifikovať ako preplatok,

ktorá skutočnosť pojmovo vyplýva z ust.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí

s právnym názorom vysloveným v predmetnom rozsudku a nepovažuje dôvod, pre ktorý boli

rozhodnutia daňových orgánov zrušené za vecne správny a to z dôvodu, že v predmetnom

prípade sa nejednalo o neoprávnene zadržiavanie peňažných prostriedkov správcom dane.

Na výpočet sankčného úroku za oneskorené vrátenie dane alebo nadmerného odpočtu

podľa osobitného zákona nie je možné aplikovať § 35b ods. 6 zákona o správe daní

a poplatkov, pretože citované ustanovenie na účely určenia výšky sankčného úroku uvažuje

s dňom, kedy daňový subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú výšku dane. Žalovaný správny

poukazuje na skutočnosť, že podanie odvolania ako opravného prostriedku má odkladný

účinok a lehota na zaplatenie dane resp. jej vrátenie začína plynúť až po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane, preto sa nejedná o neoprávnene zadržiavané

peňažné prostriedky. V prípade, že odvolací orgán rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti

na ďalšie konanie o neoprávnenom zadržaní prostriedkov možno hovoriť až vtedy,

ak rozhodnutím vydaným v ďalšom konaní bude vyrubená nižšia daň ako bola vyrubená

pôvodne správcom dane a zaplatená daňovým subjektom. V predmetnom prípade správca

dane pri vrátení nadmerného odpočtu postupoval podľa

v platnom znení, keďže uplynula lehota na vrátenie nadmerného odpočtu zmysle § 79 zák.č.

v platnom znení a vrátil nadmerný odpočet ako preplatok v lehote 15 dní od

jeho zistenia. Pri vrátení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2004 správca

dane postupoval v súlade so zákonom, pričom dodržal zákonnú lehotu na jeho vrátenie.

Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby Najvyšší súd SR preskúmal zákonnosť

rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -93 zo dňa 15.07.2008, zmenil

tento rozsudok v časti výroku, týkajúceho sa rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR

č.j. I/228/340016260/2006/993169-r zo dňa 02.03.2006 tak, že žalobu žalobcu zamietne.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ) , bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa , druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Platiteľ v zdaňovacom období

november 2004 deklaroval nadmerný odpočet vo výške 1 710 172,-- Sk. Daňový úrad

Žilina II. začal dňa 08.02.2005 kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu DPH podľa v platnom znení. Daňová kontrola

bola ukončená dňa 18.04.2005, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol o daňovej kontrole

č.j. /Mra zo dňa 15.03.2005. Na základe výsledkov daňovej kontroly

správca dane vydal rozhodnutie č. /Smi zo dňa 22.04.2005,

ktorým nepriznal platiteľovi dane nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní vo výške

1 710 172,-- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 91 484,-- Sk. Voči tomuto

rozhodnutiu daňový subjekt podal odvolanie. DR SR ako odvolací orgán rozhodnutím

o odvolaní č.j. I/228/6643-43796/2005/993169-r zo dňa 11.07.2005 predmetné rozhodnutie

zrušilo a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe

tohto rozhodnutia v nadväznosti na v platnom znení

správca dane vrátil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

november 2004 vo výške 1.710.172,- Sk dňa 17.08.2005 daňovému subjektu.

Žalobca podal dňa 14.10.2008 správcovi dane žiadosť podľa § 36b ods. 5, 6

o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov o zaplatenie

sankčného úroku. Nadmerný odpočet mu mal byť vrátený v lehote 10 dní od skončenia

kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Za deň skončenia

kontroly žalobca považuje deň prerokovania protokolu z kontroly, čo sa stalo dňa 18.04.2005.

Nadmerný odpočet mu mal byť vrátený dňa 28.04.2005. Suma 1 710 172,--Sk bola

od 29.04.2005 do dňa jej úhrady (111 dní) neoprávnene zadržiavaná, preto žiadal o úhradu

sankčného úroku vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby NBS (12% p.a.),

čo predstavovalo sumu 62 409,--Sk.

Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu o vyplatenie sankčného úroku

zo dňa 11.10.2005 a podania vo veci sankčného úroku zo dňa 14.11.2005 vydal rozhodnutie

č.: 894/230/65745/Šmi zo dňa 06.12.2005, ktorým podľa

v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti daňového subjektu a sankčný úrok nepriznal

z dôvodu, že sa nejednalo o neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu

a správca dane pri vrátení nadmerného odpočtu postupoval podľa

v platnom znení.

Najvyšší súd zistil, že spor o výklad ust. o správe daní

a poplatkov v znení neskorších predpisov spočíva v okolnosti, že po zrušení pôvodného

rozhodnutia správcu dane – Daňového úradu Žilina II č.j. /Šmi zo dňa

22.04.2005 a vrátení veci (nadmerný odpočet za november 2004 vo výške 1 710 172,-- Sk)

na ďalšie konanie a rozhodnutie Daňovým riaditeľstvom SR, správca dane nevydal nové

rozhodnutie vo veci. Správca dane dôvodil, že „... nakoľko neexistuje do dnešného dňa nové

rozhodnutie, nie je možná aplikácia ust. v znení neskorších

predpisov a teda sa nejedná o neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového

subjektu“.

Napriek tomu, že ust. o správe daní a poplatkov

v znení neskorších predpisov predpokladá existenciu rozhodnutia, je nevyhnutné konštatovať,

že rozhodnutie je tu mienené ako právna skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik a zmeny

výšky nároku na plnenie (rozhodnutie ako individuálny správny akt s konštitutívnymi

účinkami). Je tu daná súvislosť s ustanovením , prvá veta

o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov podľa ktorého v daňovom konaní

možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Nárok na nadmerný

odpočet však nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane, pretože tento nárok

vznikol ex lege ( ), následne bol rozhodnutím správcu dane –

Daňového úradu Žilina č. Šmi zo dňa 22.04.2005 zmenený tak,

že nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní a následne zrušením

tohto rozhodnutia došlo ex lege k obnoveniu stavu pred rozhodnutiami, t.j. podľa podaného

daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2004.

Nadmerný odpočet sa vracia bez rozhodnutia, čo vyplýva z ust. § 79 ods. 4

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého ustanovenia ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa

odseku 1 alebo 2 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote desiatich dní od skončenia kontroly.

V zmysle ust. druhá veta o správe daní a poplatkov

v znení neskorších predpisov sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných

peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď vznikol

nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote podľa

osobitného zákona ( v znení ) do dňa,

keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému

subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň,

keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane.

Pokiaľ ide o vrátenie zadržiavanej sumy nadmerného odpočtu formou preplatku

na dani podľa tak, ako to urobil správca dane, nie je možné

tento postup považovať súladný so zákonom. Podľa o správe

daní a poplatkov v znení neskorších predpisov daňový preplatok je suma platby,

ktorá prevyšuje splatnú daň. Z uvedeného vyplýva, že daňový preplatok je reálne zaplatená

suma, ktorej chýba právny titul na jej viazanie v štátnom rozpočte a preto je potrebné ju vrátiť

titulom preplatku (Ide o obdobu bezdôvodného obohatenia v občianskoprávnych vzťahoch).

V prípade nadmerného odpočtu však právny titul existuje, ide o nárok vyplývajúci z ust. § 79

ods. 4 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Nadmerný odpočet nie je preto možné vrátiť formou preplatku na dani.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a O.s.p . Žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli

preto mu súd ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 14. mája 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková