Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-31-2020.pdf
PDF · 133.28 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: LawService Recovery, k. s., IČO: 47 817 003, Stráž 223, 960 01 Zvolen, SKP úpadcu AGROPRET - PULZ a. s., IČO: 44 258 623, Železničná 442/8, 082 21 Veľký Šariš, práv. zast.: LawService, s. r. o., IČO: 36 861 723, Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: TATRA- AGROLEV, s. r. o., IČO: 31 729 797, Okružná 787/18, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 14 292 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanému z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14 292 eur s príslušenstvom. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu F.-B. F.. M.. a do funkcie správcu úpadcu ustanovil spoločnosť LawService Recovery k. s. Pohľadávky, ktoré podliehajú konkurzu sú v súlade s § 44 ods. 3 ZKR ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Správca konkurznej podstaty poukázal na § 47 ods. 5 ZKR v zmysle ktorého súdne a iné konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Medzi úpadcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola uzavretá zmluva predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb na základe čoho bola vystavená faktúra FVU1216000547 20.6.2016 splatná 26.6.2016 na sumu 14 292 eur. Žalobca podaním označeným ako žiadosť o poskytnutie súčinnosti; výzva na zaplatenie zo dňa 4.12.2019 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky na čo žalovaný nereagoval.
2.Súd na základe návrhu žalobcu vydal dňa 21.4.2020 platobný rozkaz pod č. k. 16Cb/31/2020-14, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením. V uvedenom odpore žalovaný uviedol, že neuznáva pohľadávku žalobcu v plnom rozsahu z dôvodu, že nemá vedomosť o tomto záväzku nebola predložená jediná zmluva alebo dohoda o oprave traktora. Žalobcom predložená faktúra nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, je len daňovým dokladom. Z uvedenej faktúry nie je ani zrejmé, čo je jej predmetom, keďže oprava motora je široký pojem a to vzhľadom aj na vysokú sumu (14.292 Eur). Ak by sa jednalo o zmluvu o dielo alebo zmluvu o úprave veci, mal by k tomu byť vyhotovený napr. úradný záznam, ktorý by preukázal rozsah vykonania prác. Žalobcov nárok je absolútne nepreukázaný a tento neuniesol dôkazné bremeno, keďže len predložením daňového dokladu - faktúry, vôbec nepreukázal dodanie akejkoľvek služby/tovaru (alebo poskytnutie iného „plnenia").Nie je preto ani zrejmé, čo bolo úplným obsahom
záväzku medzi žalobcom a žalovaným. Ak by aj žalobca preukázal obsah záväzku (napr. že išlo o zmluvu o dielo), nepreukázal, že poskytnutá služba bola v rozsahu podľa dohody (neexistuje žiaden odovzdávací protokol alebo iný doklad o úplnosti dodania služby). Z doručenej faktúry je zrejmé, že bola vystavená dňa 20.06.2016 a preto ide o dlhší časový interval. Nakoľko zo žaloby nie je zrejmé o aký záväzok žalovaného ide, táto faktúra mohla byť vystavená aj dodatočne, pričom skutočná služba (ak vôbec) bola poskytnutá oveľa skôr. Z toho dôvodu navrhuje, aby žalobca preukázal konkrétny dátum dodania služby a preto z dôvodu právnej istoty (nakoľko nie je zrejmé o aký úkon/dodanie služby ide) vznáša námietku premlčania. Uviedol, že je nepochybné, že na majetok spol. F. F..M.. je v súčasnosti vyhlásený konkurz a preto akékoľvek speňažovanie majetku (vrátane uplatňovanie pohľadávok) v zmysle Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (dalej aj ZKR") podlieha schváleniu príslušného orgánu. Namieta, že súčasťou žaloby nebol priložený záväzný pokyn na speňažovanie akýchkoľvek pohľadávok podliehajúcich konkurzu a ktoré sú zaradené do všeobecnej alebo oddelenej podstaty a preto nebol správca oprávnený podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom k tomu, že nemá vedomosť o pohľadávke žalobcu voči nemu a tento ich údajný záväzok neuznáva, rovnako namieta úrok z omeškania ako aj zvyšné príslušenstvo (trovy konania a náklady z uplatnenia), keďže hlavný nárok je bezdôvodný.
3.Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že v danom prípade zmluva nemusela byť uzavretá v písomnej forme. Je obvyklé poskytovať služby napríklad v oblasti opravy motorových vozidiel len na základe telefonickej, alebo ústnej objednávky, prípadne osobného stretnutia. Žalobca predložil emailovú komunikáciu úpadcu predmetom ktorej je detailný popis rozsahu opráv, ktoré boli poskytnuté žalovanému, preto žalovaný má vedomosť o poskytnutých službách na základe, ktorých potom bola vystavená faktúra. Žalobca predložil súhrnný výkaz DPH a kontrolný výkaz DPH za jún 2016 z ktorého vyplýva existencia žalovanej faktúry. V súvislosti s námietkou premlčania poukázal na ust. § 397 Obchodného zákonníka, pričom premlčacia doba začala plynúť 27.6.2016 a uplynie až dňa 27.6.2020. Žaloba bola na súd podaná pred uplynutím premlčacej lehoty. Zároveň sa vyjadril k námietke žalovaného, že žalobca ako správca nebol oprávnený podať návrh na vydanie platobného rozkazu pre absenciu pokynu príslušného orgánu.
4. Na vyjadrenie žalobcu reagoval písomným podaním doručeným 7.7.2020 žalovaný v ktorom opätovne zdôrazňoval, že žalobca nepreukázal vznik záväzkového vzťahu ani jeho obsah, predložil len písomnosti, ktoré vystavil len sám úpadca. Nejde o vzájomnú emailovú komunikáciu sporových strán a naďalej preto zotrváva na tvrdení, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Následne žalovaný ešte podaním doručeným 11.12.2020 doručil súdu komunikáciu s úpadcom zo septembra 2016 prostredníctvom emailu ako aj fotodokumentáciu a vyjadrenie konateľa spoločnosti F. W. M.. L.. T.. u ktorej spoločnosti je skladovaný motor, ktorého opravu si podľa tvrdení žalobcu si mal žalovaný objednať.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním doručeným 12.1.2021 žalobca v ktorom vyjadril, že má pochybnosti o tom, že žalovaný z tvrdených dôvodov zmeškal súdom stanovenú lehotu na vyjadrenie a považuje ich za účelové. Emailovú komunikáciu predloženú žalovaným považuje za neúplnú a pravdepodobne účelovú a vyzval žalovaného, aby predložil emailovú komunikáciu kompletnú. Z predloženej komunikácie nevyplýva, žeby k oprave motora nedošlo skôr naopak a žalovaný odmietol zaplatiť cenu opravy po tom čo táto už bola vykonaná. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že úpadca nikdy neplánoval sám vykonať uvedenú opravu motora poukázal na ust. § 538 Obchodného zákonníka. Predložená fotodokumentácia neobsahuje žiadnu identifikáciu motora a teda z dôvodu, že žalobca je len správcom úpadcu nemá informácie o obchodných stykoch, ktoré boli medzi úpadcom a žalovaným a nevie potvrdiť, že sa jedná o ten istý motor, ktorého oprava bola vyfakturovaná faktúrou č. 1216000547.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval v celom rozsahu na ich písomných vyjadreniach majúc za to, že nimi predložené listinné dôkazy preukazujú ich nárok na zaplatenie žalovanej sumy a správca následne po doručení posledného vyjadrenia od žalovaného požiadal o súčinnosť spoločnosť F. W. M.. L.. T.. na základe čoho zistil, že daný motor bol do tejto spoločnosti dovezený z opravy a to z dôvodu, že v danom čase mal byť odovzdaný po vykonaní opravy žalovanému. O vykonaní opravy v zásade majú len dodací list, ktorý bol predložený žalovaným a z toho vyplýva, že oprava vykonaná bola. V rozpore so skutočnosťou je tvrdenie žalovaného, že im bola doručená faktúra, bez toho, aby predtým im bola doručená na schválenie cenová ponuka, predložili mailovú komunikáciu medzi Š. T. F. R.. B. N., ktorá bola zasielaná aj žalovanému z ktorej má vyplývať rozpis prác generálnej opravy motora. Pokiaľ ide o fotografie, ktoré predložil žalovaný požiadali aj o súčinnosť spoločnosť F. W. M..
L.. T.. Odpoveď na ich žiadosť bola podpísaná R.. V.I. V. a po odpovedi na ich žiadosť si uplatnili u žalovaného zádržné právo po tom ako tento motor zaradili do súpisu majetkovej podstaty o čom súdu na pojednávaní predložili listinný dôkaz. Žalobe žiadal vyhovieť a uplatnili si nárok na náhradu trov konania.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že servisný technik úpadcu ich navštívil s tým, že mu bol poskytnutý celý traktor k obhliadke. Z ich strany ho poskytol asi mechanizátor. Pravdepodobne došlo medzi nimi k dohode, že technik nevie posúdiť závadu motora, že si ten motor z traktora vyberie, odnesie do svojej spoločnosti a oboznámia ich z rozsahom nutných opráv. Po čase vysvitlo, že navrhli generálnu opravu motora a predložili faktúru s vystavenou sumou 14 000 eur. Žalovaný to namietal s tým, že požadovali oboznámiť rozsah opráv a cenu tejto opravy. To sa dopredu nestalo a zástupca úpadcu im predložil až po vystavení faktúry nejakú dodatočnú kalkuláciu jeho subdodávateľa. To kto je dodávateľom je začiernené. Úpadca nebol ochotný motor doniesť, namontovať ho a vyskúšať na traktore, žiadal len vyplatiť sumu na ktorej sa nijako nedohodli. Chcel zaplatiť, avšak nemali dôkaz či ten motor vôbec bol opravený. Až do času kým bol na spoločnosť vyhlásený konkurz, odmietali vyskúšať motor a žiadali od nich len úhradu faktúry. Žiadna zmluva s touto spoločnosťou nebola ani ústna ani písomná. Mali im zaslať len cenovú ponuku a súpis prác, ktoré je potrebné vykonať a žalovaný by sa rozhodol či do tej opravy ide, alebo nie a teda či objednajú u nich tú opravu, alebo nie. Vyvíjal snahu či výška tejto opravy je vôbec reálna a snažil sa dostať položkovite kalkuláciu ku každému dielu, ku každej práci, ale skončilo to tak, že im zaslali len dodací list, ktorý sa nachádza v súdnom spise. V tom čase cena týchto náhradných motorov použitých funkčných nepresahovala 4 000 eur. Cena tej opravy mohla byť vyššia ako cena keby kúpili nový motor. V súčasnej dobe sa už traktor z ktorého motor bol vybraný u nich nenachádza, približne pred rokom ho záujemcovi predali bez motora, ktorý sa o ten motor zaujíma a dožaduje sa, aby mu ho dodali. Výzvou z 11.1.2021 sa obrátili na Lawservice s otázkou či správca úpadcu eviduje vo svojom portfóliu daný motor a ešte jednu prevodovku, ktorú im zobral úpadca na čo im bolo odpovedané 14.1.2021, že neevidujú v súpise majetku podstát úpadcu ani motor ani prevodovku. Po tejto odpovedi od správcu túto odpoveď predložil žalovaný konateľovi spoločnosti F. M. M.. L.. T.. R.. V. V., aby mu vydal ich majetok. Ten to odmietol s odôvodnením, že si to preverí. Následne pán V. 8.2.2021 napísal mail, v ktorom tvrdil, že oslovil správcu nech mu dá pokyn na vydanie motora. Následne na to správca po tejto požiadavke pána Janíčka im do elektronickej schránky zaslal už oznámenie o uplatnení zádržného práva. Najskôr správca tvrdil, že motor nemá a potom, že už ho má. Žalobca v čase návštevy u spoločnosti F. W. M.. L.. T.. urobil aj fotodokumentáciu tohto motora s tým, že nevie posúdiť či je opravený, ale z vizuálneho hľadiska vyzerá ako 30 ročný motor. Navrhol súdu, keďže neboli splnené základné podmienky takejto služby, keď neodsúhlasili cenu, nič neobjednávali a na tento motor na opravu po 6 rokoch nie je možné vydať záruku, aby žalobu zamietol. Žalobca neviem či bol vôbec motor opravený, nikdy nebol odskúšaný a taktiež nebola dohodnutá z ich strany objednávka opravy a cena. V čase, keď motor prevzal servisný technik od nich, prevzal ho na vtedajšiu pobočku do Liptovského Mikuláša, už je to nová firma F. M. M.. L.. T.. a pokiaľ ho nechcel úpadca vyskúšať ako sa to bežne robí, žalobca si myslí, že ten motor ani neodišiel na žiadnu opravu k subdodávateľovi. V tej dobe veľmi dlho trvalo kým im úpadca zaslal listinu - dodací list k faktúre 01263, kde bol vyčiernený subdodávateľ. Najskôr zaslal faktúru, ktorú oni neuznali a až po dlhšej dobe im doručili rozpis práce na motore.
8.Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: faktúra č. 1216000547, žiadosť o poskytnutie súčinnosti, výzva na zaplatenie zo 4.12.2019 s doručenkou, emailová komunikácia medzi R.. B. N. F. Š. T. a žalovaným, súhrnným výkazom DPH žalobcu, kontrolným výkazom DPH žalobcu za obdobie 06/2016, výpisom z Obchodného registra žalovaného, fotodokumentáciou, odpoveďou na žiadosť o informáciu pre žalovaného, emailovou komunikáciou medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu a spoločnosťou žalovaného, oznámením o uplatnení zádržného práva, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti z 1.2.2021 súd zistil nasledovný skutkový stav: V presne nezistenom čase v roku 2016 prejavil žalovaný záujem o opravu motora, traktora a v tejto súvislosti mal požiadať spoločnosť F. - B. F.. M.. o vyhodnotenie potrebnej opravy a o cenovú ponuku. Tejto spoločnosti mal byť motor odovzdaný na diagnostiku z výsledkov ktorej by žalovaný zvážil po doručení cenovej ponuky či vykoná F.-B. F.. M.. opravu motora. Spoločnosť F.-B. F.. M.. vystavila žalovanému faktúru č. 1216000547 dňa 20.6.2016 na sumu 14 292 eur za opravu motora, traktora CASE MXM 190, ktorá bola splatná 26.6.2016. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti ani následne neuhradil. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 27.3.2019 sp.zn. 8K/41/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku 2.4.2019 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu F.-B. F.. M.. 4.12.2019 zaslal správca konkurznej podstaty žalovanému žiadosť o poskytnutie súčinnosti a výzvu na zaplatenie, ktorú žalovaný
prevzal 13.12.2019 a na túto žiadosť žalovaný nereagoval, resp. nebol predložený žiaden listinný dôkaz, ktorý by bol odpoveďou na uvedenú žiadosť zo strany žalovaného. Z emailovej komunikácie Š. T. zo spoločnosti F. -B. F.. M.. pre Ing. Pavla Kubíka zo spoločnosti F. - B. F.. M.. bolo preukázané, že medzi uvedenými osobami prebehla komunikácia, ktorá mala súvisieť s rozpisom opravy motora pre MXM 190, kde sú uvedené jednotlivé práce, ktoré je potrebné urobiť. Celková cena s materiálom, ktorá mala byť fakturovaná od spoločnosti F. - B. F.. M.. bola 11 910 eur bez DPH. Uvedená správa mala byť zaslaná aj na emailovú adresu žalovaného, ide o komunikáciu z 23.5.2016. Zo súhrnného výkazu DPH a kontrolného výkazu DPH za obdobie 06/2016 vyplýva existencia faktúry, ktorá je v tomto konaní uplatňovaná a ktorou bola vyúčtovaná pohľadávka. Dňa 26.9.2016 prebehla emailová komunikácia medzi žalovaným a Štefanom Olajecom zo spoločnosti úpadcu ktorej obsahom bola žiadosť žalovaného o zaslanie dodacieho listu reálneho dodávateľa generálnej opravy motora od ktorého by bola aj záruka na opravu, keďže úpadca takéto generálne opravy nevykonáva. Žalovaný uviedol, že bez faktúry spoločnosti, ktorá generálnu opravu mala realizovať, pokiaľ to tvrdí úpadca, nebudú faktúru akceptovať, pretože požadovali v prípade opravy motora uviesť zhotoviteľa ako aj cenovú kalkuláciu na opravu motora. Pred touto správou bola zo strany úpadcu emailom doručená príloha v podobe dodacieho listu č. 01263 z 24.5.2016, kde dodávateľ a suma rovnako pečiatka a podpisy boli vyčiernené. Na uvedenom dodacom liste sa nachádzal len názov odberateľa a to F. - B. F.. M.. s označením sídla a identifikačných údajov. Žalovaný sa v decembri 2020 dopytoval spoločnosti F. W. M.. L.. T.. (predtým obchodný názov F. - B. M.. L.. T..) ohľadom vydania motora, ktorý mal byť uskladnený v priestoroch tejto spoločnosti, kedy mu bolo odpovedané, že úpadca doviezol na ich stredisko predmetný motor, ktorý je v majetku žalovaného v roku 2016 a dostali pokyn od majiteľov úpadcu, že si predmetný motor odovzdajú osobne majiteľom žalovaného. Motor bol a v súčasnosti je u nich uložený a nemajú právo s ním disponovať. Prílohou tejto odpovedi bola fotodokumentácia predmetného motora v počte 5 farebných fotografií. Žalovaný sa emailom obrátil na správcu konkurznej podstaty v 01/2021 s požiadavkou o informáciu či evidujú v súpise majetku podstát úpadcu motor z traktora CASE 190 MAXIM a prevodovku z traktora CASE 250 MAGNUM na čo im bolo správcom odpovedané, že o tom nemá vedomosť, aby uvedené hnuteľné veci boli prebrané predchádzajúcim správcom a taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu či mohlo dôjsť k odcudzeniu uvedených vecí z areálu, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve úpadcu. Dňa 13.1.2021 správca konkurznej podstaty úpadcu požiadal o súčinnosť spoločnosť F. W. M.. L.. T.., ktorá odpovedala listom z 1.2.2021 tak, že v rámci dobrých obchodných vzťahov ich spoločnosť vtedy s obchodným menom F. - B. M.. L.. T.. bola požiadaná spoločnosťou F. B. F.. M.. či by pri príležitostnej ceste do Liptovského Mikuláša v priestoroch ich prevádzky nemohla uschovať motor na jeho prevzatie spoločnosťou TATRA-AGROLEV s. r. o. s tým, že až do udelenia výslovného príkazu na vydanie od poverených osôb nemohlo dôjsť k prevzatiu tohto motora žalovaným. O bližšom obchodnom vzťahu medzi žalovaným a úpadcom vedomosti nemajú. Príkaz na nevydanie motora im úpadca dal v súvislosti s nevysporiadanými záväzkami vo vzťahu k oprave uvedeného motora. Príkaz na vydanie veci z úschovy od nikoho nedostali. Z oznámenia o uplatnení zádržného práva datovaného 24.2.2021 mal súd preukázané, že žalobca adresoval žalovanému uvedené oznámenie, ktoré ním bolo prevzaté 1.3.2021 o uplatnení si zádržného práva na hnuteľnú vec na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky, keďže nedošlo k uhradeniu pohľadávky zo strany žalovaného.
Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa ust. § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
9.Podstatné časti zmluvy o dielo sú uvedené v odseku 1 § 536 Obchodného zákonníka a sú nimi: - označenie zmluvných strán a konajúcich osôb,
- dohoda o predmete plnenia,
- dohoda o cene a záväzok objednávateľa ju zaplatiť.
10.V zmluve je potrebné uviesť označenie zmluvných strán identifikačnými znakmi podnikateľa a osôb, ktoré konajú v mene strán, alebo ako zástupcovia. Jednoznačná úprava konania iných osôb za podnikateľa v zmluve je dôležitá aj z dôvodu zákonnej úpravy vystupovania inej osoby ako štatutára za podnikateľa v § 15 a § 16 Obchodného zákonníka. Práve v záujme zabránenia vzniku nejasností ku ktorým tu v prípade došlo pre záväznosť konania inej osoby ako štatutárneho orgánu, alebo živnostníka za podnikateľa by mali zmluvné strany presne uviesť v akom rozsahu a na aké úkony je oprávnená uvedená iná osoba ako štatutárny orgán. V zmluve sa má presne vyjadriť aké oprávnenie majú tieto iné osoby a v akých otázkach sú oprávnené konať za podnikateľa, teda za spoločnosť, ktorá je zmluvnou stranou. Práve na zamedzenie vzniku nejasností pri výklade oprávnenia iných osôb ako štatutárnych orgánov konať za zmluvnú stranu a tým aj predchádzaniu vzniku sporov je žiaduce v niektorých zmluvách definovať jednotlivé pojmy a používané výrazy v zmluve. Zhotoviteľom je fyzická, alebo právnická osoba, ktorá je podnikateľom a prevzala záväzok zhotoviť určité dielo. Objednávateľom je subjekt, ktorý dielo objednal a zaviazal sa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V odseku 2 § 536 ObZ je vymedzený pojem dielo. Pod týmto pojmom sa rozumie aj vykonanie dohodnutej opravy, alebo úpravy určitej veci. Oprava veci predstavuje činnosť na odstránenie chýb a nedostatkov na veci vo vlastníctve objednávateľa. Môže ísť o odstránenie následkov poškodenia veci, poruchy veci či zhoršenia jej funkčnosti. Zhotoviteľ opravou veci obnovuje jej funkčnosť a užívaniaschopnosť. Pri zmluvnom vzťahu predmetom ktorého je oprava veci je vždy vlastníkom veci objednávateľ. Predpokladá sa, že vec už nadobudol a chce ju opraviť.
11.Predmet diela tvorí podstatnú časť zmluvy, jeho vymedzenie je dôležité pre posúdenie či ide o zmluvu o dielo, prípadne či nejde o iný zmluvný typ. Z dohodnutého predmetu plnenia by mal byť zrejmý aj rozsah vykonávaných prác, v zmluve o dielo, ktorej predmetom je oprava veci pri ktorej sa môže vyskytnúť potreba vykonávania ďalších prác pôvodne nepredpokladaných v základnom zadaní. Predmet diela by mal byť vymedzený presne a určito. Nesplnenie podmienky vymedziť v zmluve dostatočne určitým spôsobom predmet diela ak sa prejav zmluvných strán nedá vyložiť z obsahu zmluvy a ani jej príloh by dokonca mohlo byť posudzované ako neplatný právny úkon. Pozri napr. rozsudok KS PO z 22.5.2014 sp.zn. 3Cob/61/2013, ktorý pre nejasnosť a neurčitosť predmetu zmluvy o dielo vyslovil jej neplatnosť a nároky z plnenia na základe neplatnej zmluvy posudzoval ako vzťah z bezdôvodného obohatenia. Vzájomné nároky z titulu bezdôvodného obohatenia je možné posudzovať vtedy ak zhotoviteľ diela, napriek neplatnej zmluve dielo vykoná. Ak si objednávateľ takéto dielo ponechá majú si strany vzájomne usporiadať svoje záväzky podľa zásad bezdôvodného obohatenia. V tomto spore nebolo preukázané, že dielo - oprava motora bola vykonaná. Ani po vykonanom dokazovaní sa nepodarilo zistiť z dôvodu protichodných tvrdení zmluvných strán či bola realizovaná generálna oprava motora.
12.Dohoda o cene patrí podľa § 536 ods. 3 ObZ medzi podstatné časti zmluvy o dielo, ktorá musí byť v zmluve vyjadrená. Záleží aj od vedomostí zmluvných strán v čase uzavierania zmluvy o ocenení položiek, predmetu diela, od konkrétnej predstavy zmluvných strán o cene za dielo podľa ktorej si
dohodnú výšku ceny. Aj keď sa pre platnosť zmluvy o dielo nevyžaduje uvedenie určitej presnej výšky ceny strany si môžu dohodnúť postup ako sa cena vypočíta v budúcnosti. Pre platnosť uzavretej zmluvy o dielo okrem definovania predmetu zmluvy je potrebné riešiť aj otázku ceny ako podstatnej náležitosti zmluvy pre jej platnosť. Cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Pre právne posúdenie nároku je potrebné vyriešiť otázku dojednania ceny diela ako podstatnej náležitosti zmluvy.
13. V Obchodnom zákonníku nie je priamo upravený postup pri uzavieraní zmluvy, preto treba vychádzať z § 1 ods. 2 podľa ktorého ak nie sú niektoré otázky upravené v Obchodnom zákonníku použijú sa ust. Občianskeho zákonníka. Uzavieranie zmlúv upravuje § 43a a nasledujúce OZ. Návrh zmluvy môže predložiť objednávateľ aj zhotoviteľ, pričom obsah návrhu zmluvy a ich prijatie musia byť rovnaké. Zmluvné strany sa musia dohodnúť na celom obsahu zmluvy.
14. Pri zhotovovaní diela môže zhotoviteľ použiť aj iných zhotoviteľov, platí to však len v prípade ak dohodou zmluvných strán nie je vylúčené použitie tretích osôb. Tak ako uvádza § 537 a 538 ObZ zhotoviteľ môže dielo vykonať sám, alebo prostredníctvom svojich zhotoviteľov, avšak zhotoviteľ na seba preberá komplexnú zodpovednosť aj za iných zhotoviteľov. V právnom vzťahu, pokiaľ nie je dohodnuté niečo iné je len objednávateľ so zhotoviteľom. Uvedené súd uvádza v súvislosti s tvrdením žalovaného, že opravu motora nemal vykonávať úpadca, ale ním poverená tretia osoba.
15. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.
16. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.
17. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
18. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
19. V civilnom sporovom procese, ktorý je ovládaný dispozičnou a prejednacou zásadou má povinnosť tvrdenia absolútne kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu. Slúži jednak na vymedzenie predmetu sporu po skutkovej stránke, aby žaloba bola vôbec prejednateľná a ďalej na zistenie či sú v konkrétnom vzťahu medzi stranami sporu splnené všetky predpoklady vyžadované skutkovou podstatou (hypotézou) relevantnej právnej normy, ktorá má byť vo veci aplikovaná (bližšie rozsudok NS ČR sp.zn. : 21Cdo/2725/2007 zo dňa 15.5.2008. Predmetná povinnosť prvorado zaťažuje žalujúcu stranu, ktorá je povinná uviesť všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie veci. Za žiadnych okolností nemôže byť prípustné, aby žalobca jednoducho vyslovil žalobné obvinenie a žalovaný sa následne musel konkrétnymi tvrdeniami vyviňovať, teda vyvíjať procesnú aktivitu za účelom preukázania, že to tak nie je. Bolo by v rozpore s postulátmi rovnosti strán a rovnosti zbraní, aby bol žalovaný akokoľvek nútený do tvrdenia takých skutočností, ktoré protistrana potrebuje pre vedenie sporu. V tomto smere súd poukazuje aj na závery uznesenia NS ČR sp.zn. 23Odo/1612/2006 zo dňa 18.2.2009, kde je okrem iného konštatované, žeby bolo v rozpore s princípmi na ktorých stojí takéto konanie, aby procesný súd nútil jednu stranu k oznámeniu informácií nevyhnutných úspešnému vedeniu sporu druhou stranou. Takýmto postupom by súd predovšetkým napomáhal jednej strane sporu proti druhej čím by porušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konaní. Ani Ústavný súd SR nepripustil vo svojom recentnom uznesení sp.zn. IÚS246/2019 zo dňa 11.6.2019 žiadne pochybnosti, že bez prednostného a riadneho splnenia povinností tvrdenia žalobcom neprichádza do úvahy vyžadovať splnenie akýchkoľvek procesných povinností od žalovaného a už vôbec nie ho za ich nesplnenie akokoľvek sankcionovať napríklad neúčinnosťou popretia podľa § 151 CSP. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť odvíja od hmotného práva. Pritom platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.....Sporové konanie je konaním kontradiktórnym čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť, alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pasivita protistrany nemôže mať za následok povinnosť všeobecného súdu „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“ .......Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdení. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu.
20. Tak ako uvádzal žalobca zmluva o dielo nemusela byť uzatvorená a vyhotovená v písomnej forme a to aj s poukazom na bežnú obchodnú prax pri poskytovaní služieb napr. v oblasti opravy motorových vozidiel, kedy k uzavretiu zmluvy môže dôjsť na základe telefonickej, alebo ústnej objednávky. Nemusela byť vyhotovovaná písomná zmluva o dielo, postačovalo, aby existencia platnej uzavretej zmluvy bola preukázaná písomnou objednávkou, ktorá bola zaslaná emailom, alebo poštou. Žalobca má pravdu, keď uvádza, že absencia písomnej formy zmluvy nezakladá neexistenciu pohľadávky, avšak súd nemôže súhlasiť s tým, že z predloženej emailovej komunikácie úpadcu a žalovaného vyplýva platné uzavretie zmluvy a vykonanie opravy. V danom prípade súd dospel k záveru, že nebolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným. Vystavená faktúra na zaplatenie sumy 14 292 eur nie je dôkazom o uzavretí platnej zmluvy o dielo a dôkazom o vykonaní opravy. Motor nebol odovzdaný žalovanému, po vykonaní údajnej opravy nedošlo k jeho odskúšaniu, neexistuje dodací list vystavený úpadcom pre žalovaného s popisom a vyčíslením prác súvisiacich s opravou a podpísaný žalovaným. Dodací list nachádzajúci sa v súdnom spise na čl. 74 nemožno považovať za dôkaz o vykonaní opravy. Z uvedeného listinného dôkazu nie je zrejmé kto ho vystavil a ako odberateľ je tam uvedený práve úpadca a bol doručený žalovanému v septembri 2016. Pokiaľ tento by mal predstavovať cenovú ponuku pre žalovaného je na ňom dátum 24.5.2016 a nebol adresovaný žalovanému, neobsahuje žiadne cenové údaje, resp. sú vyčiernené. Obdobne email Š. T. je len komunikáciou medzi obchodnými partnermi z ktorého obsahu taktiež nevyplýva skutočnosť, že došlo k oprave motora, kde v zmysle textu je len uvedený rozpis práce a nemožno z neho usúdiť či je to pred opravou, alebo po oprave motora. V závere je uvedená veta: „ Pali potrebujem to ale finančne ošetriť - platba predfaktúrou, pretože potrebujem peniaze na zaplatenie tej opravy.“ Uvedené evokuje záver, že pokiaľ tento email bol zaslaný aj žalovanému 23.5.2016 nebolo to za situácie, že motor bol opravený a jeho oprava úpadcom žalovanému vyúčtovaná. Je tam spomínaná predfaktúra na zaplatenie opravy, ktorá však žalovanému nebola vystavená a ani ním zaplatená. Platne zmluva vznikne ak sa zmluvné strany výslovne dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy a v prípade ceny ak sa výslovne dohodli
na tom, že chcú zmluvu uzavrieť aj bez určenia ceny. Pri určení podstatných častí zmluvy, ktoré sú nevyhnutné pre jej vznik je potrebné vychádzať z § 263 ods. 2 ObZ podľa ktorého sa strany nemôžu odchýliť od základných ustanovení pre jednotlivé zmluvné tipy uvedené v tejto časti ( III. časť) zákona. Vo vzťahu k platnosti zmluvy ak nie je cena dohodnutá, alebo určená spôsobom uvedeným v zmluve a napriek tomu by bola platná použije sa na výpočet obvyklá cena a to v prípade, žeby zmluvné strany výslovne vyjadrili tretiu možnosť dohody o cene uvedenú v § 536 ods. 3 ObZ. Ak by takúto dohodu neuzavreli, v tomto spore nebola preukázaná takáto dohoda, zmluva by platne nevznikla a v tom prípade si nemožno ani uplatňovať nárok na zaplatenie ceny za porovnateľnú opravu. Zmluvným stranám nič nebránilo, aby v priebehu vykonávania opravy a pred odovzdaním motora po vykonanej oprave urobili úkony, ktoré by smerovali k legalizácii zmluvného vzťahu, buď uzavretím novej zmluvy, alebo doplnením chýbajúcej podstatnej časti zmluvy, uzavretím dodatku k pôvodne neplatnej zmluve, alebo vystavením písomnej objednávky v ktorej by boli uvedené podstatné náležitosti tak ako ich predpokladá § 536 ObZ.
21. Povinnosť vykonať dielo je základnou povinnosťou zhotoviteľa tak ako to predpokladá § 554 ods. 1 ObZ a zhotoviteľ túto svoju povinnosť splní, ak dielo dokončí riadne a odovzdá ho objednávateľovi. Za riadne vykonanie diela sa považuje riadne dokončenie a odovzdanie predmetu zmluvy zhotoviteľom objednávateľovi. Podmienkou však je, že medzi zmluvnými stranami došlo k platnému vzniku zmluvy o dielo. Aj v tomto prípade však došlo k problémom, keď zmluva o dielo neobsahuje podstatné náležitosti potrebné pre jej vznik, keď neobsahovala dostatočne určitú dohodu o predmete diela a neobsahovala ani platnú dohodu o cene. V spore nebolo preukázané, že zhotoviteľ vykonal opravu motora, motor nebol odovzdaný ani jeho vlastníkovi a bol uskladnený u obchodného partnera úpadcu, teda u tretej osoby. Aby vôbec došlo ku skúmaniu ďalších povinností zmluvných strán zo zmluvy o dielo, ktoré síce súd urobil je potrebné, aby skutočnosť platného uzavretia zmluvy bola nespochybniteľným faktom a teda, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo právne predvídaným spôsobom. Dôkazné bremeno o uzavretí platnej zmluvy leží na tej strane, ktorá zo zmluvy o dielo vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha. Tak ako súd uvádzal v bode 11 tohto rozsudku mohli by byť vzájomné nároky z titulu bezdôvodného obohatenia posudzované vtedy, ak zhotoviteľ diela napriek neplatnej zmluve dielo vykoná. Uvedená okolnosť však preukázaná nebola. Keďže nebolo preukázané platné uzavretie zmluvy o dielo, ani vykonanie opravy motora nebolo možné vyhovieť žalobe o zaplatenie sumy 14 292 eur a preto súd žalobu zamietol.
22. S ohľadom na vyššie uvedený záver sa súd nezaoberal už námietkou premlčania pohľadávky vznesenou žalovaným a len v krátkosti k tejto námietke uvádza, že v prípade platného uzavretia zmluvy o dielo a riadneho vykonania opravy by nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy premlčaný nebol. Taktiež nad rámec rozhodovania v tejto veci je zaoberať sa skutočnosťou, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zádržné právo a to oznámením o uplatnení zádržného práva v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré bolo žalovanému doručené 1.3.2021.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23.V konaní boli žalovaný úspešný, keďže žaloba bola voči nemu zamietnutá v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.