Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/717/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mgr. J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 5, XXX XX W., práv. zast. Q.. R. R., S. XX, XXX XX W., J.: XXXXXXXX proti povinnému: J.. Bc. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. N. 9, XXX XX W. o vymoženie XXX,XX Z. s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6 08001 Prešov, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 274EX 244/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. novembra 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 20.04.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 22.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. zo dňa 30.07.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril súd Poverením dňa 14.05.2020 súdneho exekútora JUDr. Richarda Gibartiho, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6 08001 Prešov, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 274EX 244/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 14.05.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.11.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd zamietol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

4. Vyšší súdny úradník uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že: „súd vyvracia tvrdenia povinného, ktorý považoval za nemorálne vyúčtovanie odmeny za dva právne úkony právnej služby. Právny zástupca oprávnenej postupoval v súlade s platnou vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov, a rovnako tak aj s ustanoveniami Exekučného poriadku. Exekučné konanie sa začalo dňa 20.04.2020 a úhrada dlžnej istiny bola oprávnenej pripísaná na účet dňa 04.05.2020. V zmysle uvedeného tak exekučné konanie začalo dôvodne, pretože v čase začatia exekučného konania si povinný svoj záväzok nesplnil ani čiastočne. Skutočnosť, že oprávnená podala svoj návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a k splateniu dlžnej sumy došlo v čase po začatí exekučného konania, je preto dôležité vysporiadať sa aj s otázkou náhrady trov oprávneného. Oprávnenému dané trovy vznikli dôvodne a na ich úhradu má oprávnený právo. K tvrdeniu oprávneného ohľadom skutočnosti, že oprávnená bola v základnom konaní zastúpená rovnakým právnym zástupcov, ktorý mal daný skutkový stav dostatočne naštudovaný uvádza, že právny zástupca oprávnenej, plnomocenstvom zo dňa 09.04.2020 prevzal danú vec ako novú na nové konanie, konkrétne exekučné konanie, ktoré bolo začaté dňa 20.04.2020.“ Vyšší súdny

úradík taktiež v predmetnom uznesení uviedlo, že súd si je vedomý výnimočnosti súčasnej situácie spôsobnej prijatím opatrení na zabránenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, a následnej nepriaznivej ekonomickej situácie, avšak túto situáciu nemožno nepovažovať za okolnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku musia byť trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Poukazom na vyššie uvedené vyšší súdny úradník dospel po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie k právnemu záveru, že zo strany povinného nebola preukázaná existencia žiadneho zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, nakoľko má za to, že súd exekúciu nemal vôbec povoliť. Povinný poukázal v sťažnosti na skutočnosť, že dňa 24.03.2020 nadobudol exekučný titul vykonateľnosť a do 30.04.2020 platili mimoriadne opatrenia v súvislosti s koronavírusom, teda v čase od 12.03.2020 do 30.04.2020 lehoty neplynuli. Vymáhaná istina bola zo strany povinného uhradená dňa 30.04.2020 a pripísaná v prospech účtu oprávneného dňa 04.05.2020, teda podľa názoru povinného v zákonom čase. Poukazom na uvedené má povinný za to, že neboli taktiež splnené podmienky núteného vymáhania prostriedkov trov konania exekúciou, nakoľko oprávnený nevyčerpal všetky možnosti domáhania sa najskôr dobrovoľnej úhrady zo strany povinného. Povinný taktiež namieta samotnú výšku vymáhaných trov exekúcie oprávneného, keď podľa jeho názoru právny zástupca vykonal len jeden úkon právnej služby - podanie návrhu na vykonanie exekúcie, a nie aj druhý úkon - príprava a prevzatie zastúpenia, keďže ako právny zástupca, ktorý oprávneného zastupoval aj v základnom konaní, mal o všetkých podrobnostiach tejto veci náležité vedomosti. Povinný preto žiada exekúciu vedenú voči nemu zastaviť, a to jednak z dôvodu zaplatenia vyplatenej istiny, z dôvodu nedôvodne vzniknutých trov oprávneného, ako aj s prihliadnutím na situáciu spôsobenú koronavírusom.

6. K sťažnosti povinného sa na výzvu súdu podaním zo dňa 02.02.2021 vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že predmetnú sťažnosť povinného považuje za nedôvodnú a napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka považuje za správe, a preto ho navrhuje v celom rozsahu potvrdiť.

7. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sa uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s

tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj s tvrdeniami oprávneného. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 22.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2019 a vykonateľnosť dňa 25.03.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. zo dňa 30.07.2019. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako vyrovnávací podiel z vyporiadania BSM sumu 18819 Eur, a to v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti exekučného titulu, t.j. v lehote najneskôr do 25.03.2020.

15. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia judikovanej pohľadávky vo výške 18819 EUR spolu s trovami exekúcie pozostávajúcimi zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 EUR a z trov právneho zastúpenia oprávneného (konkrétne za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a návrh na vykonanie exekúcie) vo výške 466,24 EUR. Po podaní návrhu, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňa 20.04.2020, povinný uhradil v prospech bankového účtu oprávneného vymáhanú istinu vo výške 18819 EUR, ktorá suma bola pripísaná v prospech účtu oprávneného dňa 04.05.2020. Na úhradu predmetnej istiny reagoval oprávnený bezprostredne, a to tak, že nasledujúci deň po tejto úhrade doručil súdu späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie v rozsahu záväzku povinného zaplatiť oprávnenému istinu, ktorý záväzok povinného zanikol jeho splnením. Z dôvodu, že k predmetnému späťvzatiu došlo skôr ako súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, súd postupoval v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Exekučného poriadku, keď ex lege došlo k zastaveniu exekúcie v časti vymáhanej istiny, a preto vo zvyšnej časti - t.j. v časti uplatnených trov exekúcie oprávneného bolo súdom udelené poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie týkajúcej sa práve vymoženia týchto trov exekúcie oprávneného. Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie nesúhlasil s vyššie opísaným procesným postupom, keď tak v návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj v samotnej sťažnosti, rozporuje práve dôvodnosť takéhoto vedenia exekúcie na vymoženie trov exekúcie oprávneného. Súd sa preto v tomto sťažnostnom konaní zaoberal jednotlivými námietkami a argumentmi povinného, ktoré spochybňujú vedenie exekúcie práve v rozsahu vymoženia týchto trov exekúcie oprávneného.

16. K námietke povinného, že zo strany súdu nebol správne uplatnený o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to konkrétne vo vzťahu k údajnému neplynutiu lehôt na zaplatenie judikovanej pohľadávky, súd uvádza, že takejto obrane povinného vyhovieť nemožno. Predmetný zákon síce v ustanovení upravoval, že „v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú lehoty“, a v ustanovení upravoval, že lehoty ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, avšak je dôležité uviesť, že išlo výlučne o lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva. Takouto lehotou sa však nerozumie lehota, v ktorej bol povinný v zmysle exekučného titulu povinný zaplatiť oprávnenú judikovanú istinu, keď táto lehota bola jednoznačne stanovená ako lehota 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti exekučného titulu, ktorej koniec bol teda stanovený na deň 25.03.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že k úhrade judikovanej istiny zo strany povinného došlo až dňa 04.05.2020, t.j. po márnom uplynutí stanovenej lehoty na dobrovoľné plnenie, predmetný exekučný titul sa tak stal voči povinnému vykonateľný, čo oprávneného oprávňovalo domáhať sa voči povinnému jeho núteného výkonu súdnou cestou. Poukazom na uvedené súd na tomto mieste reaguje na druhú námietku povinného spočívajúcu v tom, že k nútenému výkonu malo údajne dôjsť až po tom, ako mal údajne oprávnený najskôr pristúpiť k výzve povinného na dobrovoľné plnenie. Takejto námietke povinného však taktiež nemožno priznať dôvodnosť, nakoľko povinný mal v exekučnom titule jasne stanovenú lehotu na dobrovoľné plnenie, a to lehotu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti exekučného titulu, ktorá márne uplynula. Oprávnený teda už nebol povinný povinného vyzývať na dodatočné dobrovoľné plnenie, ale bol plne oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, a tým žiadať o nútený výkon exekučného titulu. Uvedenému postupu, ktorý vykonal oprávnený t.j. podaním návrhu na vykonanie exekúcie je však potrebné priznať oprávnenosť a dôvodnosť, a tým aj prijať právny záver o tom, že exekučné konanie začalo dôvodne, pretože v čase jeho začatia (t.j. ku dňu 20.04.2020) nebol zo strany povinného splnený jeho záväzok voči oprávnenému, a to ani len z časti.

17. K námietke povinného spochybňujúcej dôvodnosť samotnej výšky trov exekúcie oprávneného, a to konkrétne namietaním oprávnenosti domáhať sa nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady, sa súd v celom rozsahu odvoláva na odôvodnenie právneho záveru prijatého v napadnutom uznesení vyšším súdnym úradníkom. Len pre doplnenie súd uvádza, že trovy exekúcie, tak ako si ich oprávnený vyčíslil v návrhu na vykonanie exekúcie, boli uplatnené zákonným spôsobom, a to v správnom rozsahu a výške, keď oprávnený má právo v súvislosti s podaným návrhom domáhať sa nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, a to práve v rozsahu uplatnených dvoch úkonov. Súd preto trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, považuje za účelne vynaložené, pričom tvrdenie povinného o tom, že sa jednalo o rovnakého právneho zástupcu, ktorý oprávneného už zastupoval aj v základnom konaní, nemá žiaden vplyv na posudzovanie účelnosti vynaloženia týchto trov, keďže právne zastúpenie (hoci aj vykonané tým istým právnym zástupcom ako v prípravnom konaní) sa týkalo iného, nového, samostatného konania - tohto exekučného konania.

18. Ako už bolo vyššie uvedené, až po začatí exekučného konania povinný realizoval úhradu vymáhanej istiny vo výške 18819 EUR. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, čo však nie je prípad úhrady judikovanej pohľadávky povinným.

19. Skutočnosť, že zo strany povinného došlo k úhrade vymáhanej pohľadávky v rozsahu istiny po začatí exekučného konania, bola zo strany oprávneného reflektovaná späťvzatím návrhu v časti uhradenej istiny, a následne reflektovaná aj zo strany súdu postupom v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Exekučného poriadku. Uvedené však nemalo dopad na zánik vymáhaných trov exekúcie oprávneného (ktoré boli účelne vynaložené), v časti vymáhania ktorých je exekúcia vedená dôvodne a súd nevzhliadol poukazom na vyhodnotenie jednotlivých námietok povinného žiaden zákonný dôvod na zastavenie takto vedenej exekúcie.

20. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

21. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

24. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

25. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o nároku oprávnenému na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).