Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/141/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: K.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., D. X, právne zastúpená: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 19, proti žalovanému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.Š., S.. R. X, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že:

žalobkyňa nadobúda do svojho výlučného vlastníctva byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX v N., na ul. D. X, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. N. spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v rozsahu XX/XXXX,

žalovaný nadobúda do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti:

- rekreačná chata, súp. č. XXX postavenej na parcele KN C č. XXXX a pozemok KN C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 392 m2 zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. J.,

- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. N., parcela KN C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2,

- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX kat. úz. N., parcela KN C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a KN C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2,

II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni ako vyrovnávací podiel z vyporiadania BSM sumu 18.819 Eur v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

III. štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %,

IV. štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %,

V. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom zo dňa 29.4.2014 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, nesúhlasil so spôsobom vyporiadania BSM, aký navrhla žalobkyňa.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Strany boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 17.4.2012, sp. zn. 27P/313/2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.5.2013. Žalobkyňa od počiatku tvrdila, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva majú byť nehnuteľnosti a to byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome č. XXXX na ulici D. Č.. X C. N., zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. N.. Ďalej rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele KN C č. XXXX/XXX, ako aj pozemky KN C č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2, KN C č. XXXX/XX záhrady o výmere 178 m2 a KN C č. XXXX/XXX záhrady o výmere 23 m2 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. N.. Ďalšou nehnuteľnosťou, ktorá patrí do vyporiadania BSM podľa žalobkyne, je aj rekreačná chata súp. č. XXX, postavená na parcele KN C č. XXXX a pozemok KN C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 392 m2 zapísaných na LV č. XXX kat. úz. J.. Ďalšou sú nehnuteľnosti - parcely zapísané na KN C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 zapísaných na LV č. XXXXX kat úz. N.. Ďalej aj parcela KN C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a KN C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2 zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. N..

5. Žalovaný od začiatku tvrdil, že nie všetky nehnuteľnosti patria do vyporiadania BSM. Byt podľa neho dostal po svojej babke a teda patrí do jeho vlastníctva. Rodinný dom bol nadobudnutý do podielového spoluvlastníctva, o čom svedčí kúpno-predajná zmluva. Rekreačná chata bola kúpená z jeho úspor nadobudnutých pred trvaním manželstva a pozemok na Východnej je v jeho výlučnom vlastníctve.

6. Žalobkyňa na prvom pojednávaní tvrdila, že predmetom vyporiadania BSM sú iba nehnuteľnosti. Rodinný dom je dom po jeho rodičoch, nadobudla z neho štvrtinu v dedičstve a následne kúpno- predajnou zmluvou nadobudli ho spoločne s manželom. V tej zmluve je síce uvedené, že ju nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva, ale má za to, že patrí do vyporiadania BSM. Podľa nej má dom hodnotu 90.000 Eur. Čo sa týka dva a pol izbového bytu na D.I., tak nadobudli ho ako manželia a býva v ňom reálne ona. Podľa nej má hodnotu 45.000 Eur a chce sa stať jeho vlastníčkou. Rekreačná chata na Domaši sa nachádza v areáli A.. Podľa nej má hodnotu 30.000 Eur. Čo sa týka tých dvoch pozemkov, tak pozemok na C. aj na H. ulici boli nadobudnuté počas manželstva. Navrhuje však, aby tieto pozemky prešli do vlastníctva žalovaného. Mala ohodnotenie realitnej kancelárie, že majú spolu hodnotu 62.000 Eur.

7. Žalovaný na prvom pojednávaní uviedol, že počas manželstva jeho manželka nepracovala. Deti boli zverené do jeho starostlivosti, manželka má aj problém s platením výživného. On nesúhlasí s tým, že rodinný dom patrí do BSM. Zmluvu nerobil on, ale notárka Q.. On s tou zmluvou nemal nič spoločné. Zmluva bola urobená do podielového spoluvlastníctva s tým, že podiely oboch sú rovnaké. Poukazoval aj na to, že jednu štvrtinu podedila manželka, takže taktiež do BSM nepatrí. V dome bývajú ich spoločné deti a on. Ak by tam nebývali deti, tak on by v tom rodinnom dome už nebýval a nechce ho do vlastníctva. Zdôrazňoval však to, že nepatrí do vyporiadania BSM. Čo sa týka bytu, nadobudli ho počas manželstva, ale aj tak si myslí, že do BSM by nemal patriť, pretože patril pôvodne jeho rodine. Rekreačnú chatu nadobudli v roku 1997, chatu taktiež nechce do svojho vlastníctva. Navrhuje, aby ju previedli na staršieho syna. Čo sa týka pozemkov, tak sú tam dva pozemky a sú to pozemky na podnikanie.

8. Čo sa týka rodinného domu,.jednu štvrtinu nadobudla žalobkyňa dedením a tri štvrtiny nadobudli strany na základe kúpnej zmluvy zo septembra 1995 a to do podielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 727.860,-- Sk. Na základe predloženej kúpnej zmluvy súd vyjadril svoj právny názor už v priebehu konania, že podľa tejto notárskej zmluvy nie je dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, keďže jednu štvrtinu nadobudla žalobkyňa dedením a tri štvrtiny nadobudli strany do podielového spoluvlastníctva.

9. Keďže sa strany nevedeli zhodnúť na cene nehnuteľnosti bytu, chaty, ako aj pozemkov, súd nariadil znalecké dokazovanie. Na žiadosť žalobkyne bolo do znaleckého dokazovania zahrnuté aj stanovenie hodnoty rodinného domu.

10. Znalkyňa X.. V. podala znalecký posudok č. XXX/XXXX, kde stanovila hodnoty nehnuteľnosti, ktoré mohla oceniť, keďže k rodinnému domu a k chate na Domaši nebola vpustená na ohliadku zo strany žalovaného.

11. Hodnota bytu podľa znalkyne predstavuje 58.900 Eur, hodnota pozemkov na LV č. XXXXX, parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX v hodnote 8.196 Eur a 29.456 Eur, spolu 37.652 Eur a pozemky zapísané na LV č. XXXXX, parcela č. XXXX/XX v hodnote 5.886 Eur.

12. Čo sa týka trhovej ceny chaty, žalobkyňa predložila súdu prehlásenie z realitnej kancelárie a cena chaty je 53.000 Eur. Žalovaný s touto cenou za chatu v hodnote 53.000 Eur na poslednom pojednávaní súhlasil.

13. Žalovaný napokon aj súhlasil, že chata prejde do jeho vlastníctva, ako aj pozemky, ktoré používa na podnikateľskú činnosť.

14. Čo sa týka bytu, obe strany chceli, aby prešli do jeho vlastníctva. Žalobkyňa poukazovala na to, že v predmetom byte býva niekoľko rokov. Žalovaný zase na tú skutočnosť, že byt je pôvodne po jeho babke a ona ho dávala niekedy výlučne jemu. Uviedol, že nehovorí, že nepatrí do BSM, ale práve z toho titulu aká bola vôľa jeho starej mamy, myslí si, že by mal byť prikázaný do jeho vlastníctva. Žalobkyňa nevynaložila ani žiadne úsilie na nadobudnutie tohto bytu a to považuje za argumenty k tomu, aby do jeho vlastníctva prešiel tento byt.

15. Žalovaný, čo sa týka pozemkov, namietal nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXXXX, že nepatria do BSM. Žalovaný uviedol, že v čase, kedy nadobudol túto nehnuteľnosti boli v spore a mali exekúcie. Bolo treba vyplatiť 53.000 Eur. Ak by prišla exekúcia, tak o tieto pozemky by prišli. Jeho otec chcel, aby dokázal žalovaný zabezpečiť deti, preto mu dal peniaze, avšak na ten čas mali byť tieto pozemky ako zábezpeka prevedené na neho. Otec však bol chorý, tak boli prevedené na matku žalovaného. Tie peniaze dostal od rodičov, vyrovnal exekúcie a následne pozemky prepísali späť na neho a to z dôvodu, aby to nešlo do dedičstva po rodičoch. Podľa žalovaného v tom nie je žiadna špekulácia. Bola by to vtedy, ak by nehnuteľnosti ostali na niekom inom, ale oni ich previedli späť na neho.

16. Súd si k týmto tvrdeniam vyžiadal aj dokumenty z katastra nehnuteľnosti o prevode týchto parciel. Tieto notárske zápisnice sa nachádzajú na č.l. 64 až 68. Nehnuteľnosti parcelné č. KN C XXXX/XX a KN C XXXX/XX kúpil žalovaný od Mesta Prešov dňa 9.3.2005. Ako kupujúci je uvedený F. D. ako fyzická osoba, je tam uvedené rodné číslo (č.l. 65). Súd má za to, že takto nadobudnuté nehnuteľnosti patrili do BSM.

17. Následne 25.10.2011 podpísal samotný žalovaný ako vlastník týchto nehnuteľnosti kúpnu zmluvu na svoju matku H. D. za kúpnu cenu vo výške 3.000 Eur. Táto zmluva bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti 14.11.2011. Následne matka žalovaného spolu s otcom žalovaného notárskou zápisnicou zo dňa 7.12.2011 darovala predmetné nehnuteľnosti žalovanému. Vklad bol zapísaný 28.12.2011.

18. V priebehu konania strany uvádzali ďalšie veci, resp. hodnoty, ktoré mali byť zahrnuté do vyporiadania BSM. Napokon sa však v závere konania strany dohodli, že do vyporiadania BSM nepatrí firma FEBAJ, ani nijaké peniaze na účtoch, že predmetom vyporiadania sú len uvedené nehnuteľnosti. .

19. Žalovaný trval na tom, že súd má sa vyporiadať s tým, že pred vstupom do manželstva mal finančné prostriedky v hodnote 800.000,-- Sk, ktoré boli vnosom do manželstva (č.l. 38).

20. Na záver žalobkyňa tvrdila, že predmetom vyporiadania je byt, chata, pozemky na oboch listov vlastníctva, ako aj rodinný dom, ktorý navrhovala zahrnúť do BSM. Navrhovala, aby do jej vlastníctva prešiel byt, ostatné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, a aby súd zaviazal žalovaného vyplatiť jej vyrovnávací podiel.

21. Žalovaný na záver stále tvrdil, aby súd zahrnul finančné prostriedky, ktoré vniesol do manželstva. V dome býva, pretože je to nútené. Ak by sa mal kde vysťahovať, býval by v byte, ktorý žiada, aby prešiel do jeho vlastníctva, pretože je to byt po jeho starej matke.

22. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

23. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>.

24. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

25. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

26. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

27. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

28. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

29. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s tým, čo patrí do vyporiadania BSM, keďže časť nehnuteľnosti uvedených žalobkyňou žalovaný namietal, že do BSM nepatria.

30. Čo sa týka rodinného domu, súd už počas konania vyjadril právny názor, že do BSM nepatrí. Na tomto právnom závere trvá, a preto predmetnú nehnuteľnosť nezahrnul do BSM. Jedna štvrtina predmetného rodinného domu je nespochybniteľne vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorá tento podiel na rodinnom dome nadobudla dedením. Ďalšie tri štvrtiny tohto domu kúpili manželia do podielového spoluvlastníctva za finančné prostriedky, ktoré nepochádzajú z BSM a to do podielového spoluvlastníctva po jednej polovici. Z predloženej notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že predmetný rodinný dom je teda v podielovom spoluvlastníctve strán, preto nemôže byť zahrnutý do vyporiadania BSM. Je na stranách, aby sa vyporiadali ohľadne tohto rodinného domu dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

31. Žalovaný namietal, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX. Ako dôvod uviedol, že predmetné nehnuteľnosti vlastní on ako fyzická osoba, ktoré nadobudol darovaním zo strany svojich rodičov. V tomto prípade však súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného a predmetné nehnuteľnosti zahrnul do vyporiadania BSM a to z nasledovných dôvodov. Predmetné nehnuteľnosti kúpil žalovaný ako fyzická osoba v roku 2005 počas trvania manželstva. Súd má teda za to, že v roku 2005 nadobudli tieto nehnuteľnosti účastníci do bezpodielového spoluvlastníctva. Z predložených následných zmlúv z roku 2011 vyplýva, že žalovaný previedol tieto nehnuteľnosti na svoju matku za kúpnu cenu 3.000 Eur. Na tejto predloženej zmluve však predávajúcim je uvedený iba samotný žalovaný, keďže tieto nehnuteľnosti však patrili do BSM, súd považuje túto zmluvu za neplatnú. Zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti predal fiktívne, čo vyplýva aj zo samotnej ceny 3.000 Eur. Keďže podľa znaleckého posudku tieto nehnuteľnosti predstavujú hodnotu v celkovej výške 37.000 Eur. Fiktívnosť tohto predaja potvrdzuje aj následná darovacia zmluva zo strany matky a otca žalovaného zo dňa 7.12.2011. Táto zmluva bola podpísaná 3 týždne po povolení vkladu katastra nehnuteľnosti predchádzajúcou zmluvou, a keďže sa jednalo o darovaciu zmluvu a k týmto prevodom nehnuteľnosti dochádzalo už v čase rozvodového konania súd má za to, že zo strany žalovaného v tomto smere nešlo o nič iné, ako o to, aby sa tieto nehnuteľnosti vyňali z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd

teda právne uzatvára, že zmluva, ktorú podpísal žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti dňa 25.10.2011 ako kúpnu zmluvu, je táto zmluva neplatná, keďže vlastníčkou týchto nehnuteľnosti bola aj žalobkyňa, keďže tieto nehnuteľnosti patria do BSM s poukazom na kúpnu zmluvu z marca 2005. Na základe tohto právneho záveru súd zahrnul v rámci vyporiadania BSM aj tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX.

32. Ďalšou spornou časťou pri vyporiadaní BSM bolo to, že žalovaný navrhoval, aby súd sa vyporiadal s jeho vnosom do manželstva vo výške 800.000,-- Kčs, o čom predložil doklad ako zostatok na jeho účte pred uzavretím manželstva. Súd tento doklad považuje za relevantný, avšak zároveň uvádza, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, že tieto finančné prostriedky neboli spotrebované na bežný úžitok v manželstve, ale že boli použité napríklad na kúpu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM. V tejto súvislosti treba poukázať na časovú súvislosť s nadobúdaním majetku počas manželstva, a na kúpnu zmluvu ohľadne rodinného domu. Manželstvo účastníci uzatvorili v júny 1992 a podiel v rodinnom dome kupovali v roku 1995 za sumu 727.860,-- Sk, pričom v zmluve je uvedené, že sú to finančné prostriedky, ktoré nepochádzajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak teda žalovaný mal finančné prostriedky pred uzavretím manželstva, zjavne boli použité práve na kúpu podielu v tomto rodinnom dome, čo vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy. Keďže však súd rodinný dom nevyporiadava, pretože nepatrí do BSM manželov, nezapočítava ani vnos žalovaného ohľadne týchto finančných prostriedkov. Ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM totiž manželia nadobudli v neskoršom období (2005, 2008) a žalovaný nepreukázal, že by tieto finančné prostriedky mal aj 15 rokov po uzavretí manželstva, a že neboli spotrebované, resp. použité na kúpu rodinného domu.

33. Strany súhlasili s hodnotou bytu, ktorý uviedla v znaleckom posudku znalkyňa. Nevedeli sa však zhodnúť na tom, kto by tento byt mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Z argumentácie oboch strán súd rozhodol, že byt nadobudne do vlastníctva žalobkyňa. Žalobkyňa bývala v tomto byte nepretržite ešte od rozvodového konania, teda pred rokom 2013. V byte býva a užíva ho, žalovaný sa nedomáhal bývania v tejto nehnuteľnosti. Žalovaný má kde bývať, býva v rodinnom dome, ktorý je aj v jeho podielovom spoluvlastníctve, preto má súd za to, že bolo dôvodné prikázať do vlastníctva túto nehnuteľnosť žalobkyni.

34. Ohľadne chaty sa strany dohodli, aj čo sa týka ceny chaty, aj čo sa týka toho, komu má pripadnúť do vlastníctva, s čím napokon žalovaný súhlasil, aby chata prešla do jeho vlastníctva.

35. Čo sa týka nehnuteľnosti, súd vychádzal pri určení ceny nehnuteľnosti z cien uvedených v znaleckom posudku, žalovaný chcel, aby tieto nehnuteľnosti boli v jeho vlastníctve, keďže ich používa na podnikateľské účely. Čo sa týka toho, či nehnuteľnosti patria do BSM, súd poukazuje na vyššie právne zdôvodnenie, že áno.

36. Súd teda výpočtovo uzatvára, že žalobkyňa nadobudla byt v hodnote 58.900 Eur (58.900 : 2 = 29.450 Eur - podiel jedného manžela). Žalovaný nadobudol chatu v hodnote 53.000 Eur, pozemky v hodnote 37.652 Eur a 5.886 Eur, spolu nehnuteľnosti v hodnote - 96.538 Eur (96.538 : 2 = 48.269 Eur - podiel jedného z manželov).

37. Z toho vyplýva, že žalovaný by mal na vyrovnanie podielov žalobkyni zaplatiť z nadobudnutia svojich nehnuteľnosti sumu 48.269 Eur a žalobkyňa 29.450 Eur. Po započítaní týchto podielov vychádza žalovanému zaplatiť sumu 18.819 Eur (48.269 - 29.450 = 18.819 Eur).

38. Keďže sa jedná o vyššiu čiastku peňazí súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni ako vyrovnávací podiel túto sumu v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

39. O trovách štátu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 a 255 a nasl. Súd rozhodol, že trovy štátu znášajú účastníci rovnakou mierou 50 % každý z nich, pričom o samotnej výške rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

40. O náhradu trov konania stranám rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže každá zo strán mala čiastočný úspech vo veci a jedná sa o vyporiadanie BSM rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.