Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-5-2021.pdf
PDF · 126.6 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3C/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcov: 1. U.. W.. K. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Z., štátny občan SR, 2. U.. W. D. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Z., štátny občan SR p r o t i žalovanému: F. I., I. XX, XXX XX J. nad F., U.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Marek Bujdoš, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, o návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade návrhom, ktorý napadol na tunajší súd dňa 08.03.2021 žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v podobe práva žalobcov mať uložené vodovodné potrubie, vodárenské zariadenia a elektrický kábel na pozemku parcela registra C KN č. XX/XXX ostatná plocha o výmere XXX mX na pozemku parcela registra C KN č. XX/XXX ostatná plocha o výmere XXX m2, na pozemku parcela registra C KN č. XX/XXX ostatná plocha o výmere XXX m2, na pozemku parcela registra C KN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX k. ú. K., obec I., okres S. a práva prístupu k nim v rámci ich údržby a opravy v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vypracoval geoplan U.. J. I., Z. a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o vydržaní vlastníckeho práva, alebo práva vecného bremena v prospech žalobcov - vlastníkov chaty č.s. XXX na parc. č XXX a parciel registra C č.XXX, č. XX/XX a č. XX/XX zapísaných na LV XXX k.ú K.. Y. žiadajú, aby toto opatrenie bolo zapísané do LV 1 k.ú. K., prípadne následných listov vlastníctva, ak by F. I. parcely C KN č. XX/XXX,XX/XXX a XX/XXX napriek upozorneniu predávala.
2. Svoj návrh žalobcovia v 1. a 2. rade odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č.XXX, k. ú. K., obec I., okres S. a to konkrétne pokiaľ ide o chatu s. č. XXX, ktorá je postavená na pozemku parcela C KN č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX (ďalej len „chata"), pozemok parcela C KN č. XX/XX ostatná plocha o výmere XXX mX (ďalej len „pozemok č. XX/XX"), pozemok parcela C KN č. XX/XX ostatná plocha o výmere XX mi (ďalej len -pozemok č. XX/XX") a pozemok parcela C KN č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX (ďalej len „pozemok č. XXX"). V realite sa jedná o rekreačnú chatu s priľahlými parcelami v rekreačnej oblasti B.- K.. Vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli žalobcovia na základe Kúpnej zmluvy uzavretej s Z. K. š.p., zo dňa XX.XX.XXXX (vklad povolený V XXX/ XXXX dňa XX.XX.XXXX) v ktorej v článku I. bod 2 je výslovne uvedené, že príslušenstvom (vonkajšie úpravy) k chate je okrem iného aj vodovodná prípojka a vodovodná šachta. Okrem toho v zmysle článku III. bod 2, písm. a) tejto zmluvy žalobcovia výslovne prevzali po svojom právnom predchodcovi tiež
práva a povinnosti o.i. na odber úžitkovej vody z rezervoáru vody na parc. č. KN XX/X, vyplývajúce zo Y. zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj povinnosť prispievať na náklady spojené s prevádzkovaním a údržbou. Kúpnu zmluvu uzatvárali v presvedčení, že sú nielen vlastníkmi vodovodnej prípojky a šachty postavenej ich právnym predchodcom na ich pozemkoch, ale aj o tom, že sú prinajmenšom oprávnení držitelia aj nadväzujúcej časti stavby vodárenského zariadenia - studne, podzemného vodojemu a výtlačného vodovodného potrubia, ktoré Z. K. š.p., podľa zápisu z XX.XX.XXXX spolufinancoval. V čase uzavretia tejto dohody bol právny predchodca žalobcov štátnym podnikom, ktorému k týmto pozemkom, včítane tých, kde je postavené spomínané príslušenstvo, vzniklo právo užívania podľa Zákona. č. 88/1988 Zb o štátnom podniku. Vychádzajúc z naďalej platnej judikatúry v prípade stavby vodojemu, ako aj vodovodnej prípojky a výtlačného vodovodu, nemôže ísť o neoprávnenú stavbu, ak bola zriadená pred 1.1.1992 tzv. socialistickou organizáciou.(R 23/2006). Podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka 40/1964 Zb v zmysle § 495 bolo možné vecné bremená zriaďovať zo zákona iba za účelom vyvlastnenia. V nadväznosti na to žalobcovia uzatvorili s A. úradom S., Základná organizácia Slovenského zväzu verejnej správy v Stropkove (ďalej len „A. úrad S.") zmluvu o spoločnom užívaní inžinierskych sietí zo dňa 12.05.2000, prostredníctvom ktorej obidve zmluvné strany v čl. III. ods. a deklarovali existenciu spoločných inžinierskych sietí (spolu pre 5 užívateľov) a ich spoločné užívanie
- o.i. inžinierskych sietí zabezpečujúcich dodávku úžitkovej vody, ďalej iba „vodovod", nachádzajúci sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného - (vtedy v štátnom vlastníctve, teraz vo vlastníctve obce) konkrétne na parcele registra C KN č. XX/X, k. ú. K., obec I., okres S., (v súčasnosti sú to parcely registra C KN č. XX/X, XX/XXX, XX/XXX, XX/XXX, XX/XXX, XX/XXX, XX/XXX). Rovnako deklarovali pokračovanie prevádzkovania týchto inžinierskych sietí zo strany A. úradu S., s odvolaním sa na Zápis zo dňa XX.XX.XXXX a dohodli sa tiež na spôsobe podieľania sa na nákladoch spojených s ich prevádzkou. Pokiaľ ide o dokument s označením „Y." zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorý odkazuje vyššie uvedená Y. o spoločnom užívaní inžinierskych sietí zo dňa XX.XX.XXXX, v tomto dokumente je uvedené, že inžinierske siete zabezpečujúce dodávku úžitkovej vody vybudovala Miestna organizácia Revolučného odborového hnutia pri A. národnom výbore v S. a tieto inžinierske siete majú slúžiť pre všetkých X tam uvedených subjektov (z toho 3. štátne podniky, Krajský súd Košice a MV ROH pri MsNV S.). V ods.1 tohto zápisu je uvedené, že cit. "MV ROH pri MsNV náklady spojené s vybudovaním studne - vodojemu a výtlačného potrubia rozúčtuje na všetkých účastníkov ... takto zaplatil za ne aj Z. K.. š. p, právny predchodca žalobcov. Vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na vlastné náklady (§4 ods.6 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch). Pokiaľ je v zmluve o zriadení vecného bremena ako oprávnený z vecného bremena označená osoba iná ako stavebník, musí vlastník inžinierskej stavby, preukázať, že financoval jej výstavbu. Táto skutočnosť je vyššie predloženými dôkazmi náležite preukázaná. Sú preto splnené podmienky aj pre vydržanie spoluvlastníckeho podielu k týmto stavbám v rozsahu spolufinancovania. Okrem dokumentu s označením „zápis" o dňa 20.11.1979 svedčí o legálnom napojení sa na spoločný vodovod tiež rozhodnutie Obecného úradu I. č. XXX/XX zo dňa 05.09.1994, o určení súpisného čísla pre stavbu na parc. č. 107 pre Z. K., vydané na základe Rozhodnutia o uvedení stavby na parc. č. XXX do trvalého užívania (tzv. kolaudačné rozhodnutie) vydaného F. S. XX.XX.XXXX pod číslom 2728/83-757/Na, aj Rozhodnutia Štátneho okresného hygienika naposledy zo dňa XX.XX.XXXX. Tieto rozhodnutia by nebolo možné vydať bez trvalého napojenia na úžitkový vodovod. Jednalo sa totiž o podnikovú chatu na rekreáciu pre min XX osôb! Na oprávnenosti stavby všetkých objektov „vodovodu" nemení nič skutočnosti že nemáme k dispozícii stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutia. Tieto dôkazy žalobcovia navrhujú v prípade potreby vyžiadať od ich právneho predchodcu, resp. od ostatných účastníkov dohody zo Zápisu zo dňa XX.XX.XXXX, napr. od A. S., ktoré vodovod prevádzkuje, teraz už iba pre chaty na pare.č.XXX a 107. O skutočnosti, že inžinierske siete boli vybudované v súlade s vtedajšími platnými právnymi predpismi a že tieto sú de facto v nepretržitom a ničím, resp. nikým nerušenom užívaní žalobcov až k dnešnému dňu, teda viac ako 20 rokov (a predtým 20 rokov v nerušenom užívaní ich právneho predchodcu ) svedčia viaceré vyššie uvedené listinné dôkazy (najmä listinný dôkaz o vybudovaní inžinierskych sietí, listinný dôkaz preukazujúci dobromyseľný vstup žalobcov klientov do užívania inžinierskych sietí, listinný dôkaz o podieľaní sa na nákladoch spojených výstavbou a s prevádzkou inžinierskych sietí či listinný dôkaz o tom, že obec I. mala v minulosti vedomosť o existencii inžinierskych sietí a pod.). S prihliadnutím na doposiaľ uvedené skutočnosti možno konštatovať, že zo strany žalobcov došlo najneskôr ku dňu právoplatnosti Kúpnej zmluvy dňa 14.10.1999 k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v podobe práva uloženia, prístupu, údržby a opravy inžinierskych sietí nachádzajúcich sa na pozemku č. 110/2, pozemku č. XX/XXX, pozemku č. XX/XXX a pozemku č. XX/XXX právnym titulom v podobe vydržania v zmysle ustanovenia § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v spojení s ustanovením § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. najneskôr ku dňu 14.10.2010 žalobcovia uvedené právo vecného bremena vydržali a vykonávajú ho dodnes, pričom
toho právo zatiaľ nie je zapísané v katastri nehnuteľností. Takto riešené napojenie na vodu zo studní pri potoku, ktoré križujú komunikáciu a obecné pozemky majú všetky chaty postavené pred rokom 1992 v tejto časti K., pričom žiadna nemá zriadené vecné bremeno F. I. nikoho, ani žalobcov, na doriešenie právneho vzťahu k ich pozemkom ako oprávnená strana, nikdy nevyzvala. Dňa XX.XX.XXXX žalobcovia obdŕžali od žalovaného F. I. e-mail, v ktorom ich informoval o tom, že došlo k oddeleniu menších pozemkov od parcely č. XX/X za účelom ich predaja formou obchodnej verejnej súťaže. Žalovaný súčasne (ako prílohu k uvedenému e-mailu) zaslal žalobcom aj geometrický plán schválený pod č. Gl XXX/XXXX dňa 19.10.2020, na základe ktorého sa od parc.č. C KN XX/X oddelili parcely C-KN č. XX/ XXX,/XXX, /XXX, /XXX, /XXX a /XXX. Tieto nové parcely sú už zakreslené v katastrálnej mape pre k.ú. K. a sú ku dnešnému dňu zapísané na LV X k.ú I. vo vlastníctve F. I.. Žalobcovia vzápätí na to listom, zaslaným e-mailom zo dňa 21.02.2021 ihneď informovali žalovaného o tom, že na parcelách C KN č. XX/XXX, XX/XXX a XX/XXX a XXX/X sa nachádzajú inžinierske siete, ktoré žalobcovia užívajú, pričom pri predaji jednotlivých pozemkov a pri následných stavebných úpravách na týchto pozemkoch by mohlo dôjsť k zásahu do týchto inžinierskych sietí, ich poškodeniu a tým aj k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov. Z týchto dôvodov žalobcovia žalovaného dôrazne požiadali okrem iného aj o to, aby žalovaný rešpektoval výkon ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v podobe práva uloženia, prístupu, údržby a opravy inžinierskych sietí nachádzajúcich sa na predmetných parcelách do doby, pokým sa vyriešia právne a iné vzťahy medzi dotknutými subjektmi. Y. na tento list žalobcov zareagoval e-mailom zo dňa 22.02.2021, v ktorom poprel, že by mal vedomosť o akýchkoľvek inžinierskych sieťach na predmetných parcelách a dodal, že nemieni prerušovať či zastavovať obchodnú verejnú súťaž s tým, že ak v budúcnosti zistí uloženie inžinierskych sietí na pozemku č. 92/1, začne správne konanie. Pritom stavba podzemného vodojemu je viditeľná aj na teréne- vyvýšený betónový nadstavec 2,4 x 2,4 x 0,6m s poklopom. Keďže právo žalobcov zodpovedajúce vecnému bremenu (opísané v I. článku tohto návrhu) zatiaľ nie je zapísané v katastri nehnuteľností a žalovaný v e-maili zo dňa 22.02.2021 žalobcom prakticky nielenže dal jednoznačne najavo, že nemieni rešpektovať a ani nijakým iným spôsobom zohľadňovať inžinierske siete na predmetných parcelách, ale navyše výslovne uviedol ešte aj nepravdivé údaje o tom, že nemá o existencii inžinierskych sietí na týchto pozemkoch žiadnu vedomosť, neostala žalobcom iná možnosť, iba urýchlene požiadať o ochranu svojich práv a právom chránených záujmov súd prostredníctvom tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za dosiahnutím účelu bezodkladne oslovili aj geodeta, ( ktorý v r. 2018 spracoval pre predmetný vodovod dnes už neplatný GP) so žiadosťou o čo najskoršie vyhotovenie nového geometrického plánu na zameranie jednotlivých inžinierskych sietí. Pre krátkosť času žalobcovia ku dňu vypracovania tohto návrhu disponujú zatiaľ iba geometrickým plánom spracovaným U.. J. I. Z. pod č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bez úradného overenia (ktorý je takto aj priložený k tomuto návrhu) s tým, že po úradnom overení daného geometrického plánu bude tento obratom dodatočne predložený súdu. Pokiaľ ide o nepravdivosť tvrdení žalovaného v e-maily zo dňa 22.02.2021 o tom, že žalovaný nemá o existencii inžinierskych sietí na predmetných pozemkoch žiadnu vedomosti žalobcovia túto nepravdivosť môžu preukázať min. XX listami F. I. z rokov XXXX až XXXX a preukazuje to o.i aj list od F. I. zo dňa XX.XX.XXXX, „Oznámenie o výsledku zistenia trasy vodovodného výtlačného potrubia v správe Mesta S." ktorý podpísal samotný starosta F. I.- žalovaný a v ktorom sa zreteľne pojednáva aj o existencii inžinierskych sietí na pozemku vtedy ešte na parcele č. XX/X (žalobcovia t. č. namietali u žalovaného možný zásah do uvedených inžinierskych sietí v súvislosti s nelegálnou stavbou tzv. maringotky na parc. č. XX/XXX, č. XX/XXX a č. XX/XXX, postavenou nad výtlačným vodovodom). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobcovia navrhujú, aby súd podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v podobe práva žalobcov mať uložené vodovodné potrubie, vodárenské zariadenia a elektrický kábel na pozemku parcela registra C KN č. XX/XXX ostatná plocha o výmere XXX mX na pozemku parcela registra C KN č. XX/XXX ostatná plocha o výmere XXX m2, na pozemku parcela registra C KN č. XX/XXX ostatnú plocha o výmere XXX m2, na pozemku parcela registra C KN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX k. ú K., obec I., okres S. a práva prístupu k nim v rámci ich údržby a opravy v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vypracoval M. U.. J. I., Z. a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o vydržaní vlastníckeho práva, alebo práva vecného bremena v prospech žalobcov - vlastníkov chaty č.s. XXX na parc. č. XXX a parciel registra C č.XXX, č. XX/XX a č. XX/XX zapísaných na LV XXX k.ú. K.. Zároveň žiadajú, aby toto opatrenie bolo zapísané do LV X k.ú. K., prípadne následných listov vlastníctva, ak by F. I. parcely C KN č. XX/XXX,XX/XXX a XX/XXX napriek upozorneniu predávala.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia v 1. a 2. rade pripojili doklady a to informatívny výpis z LV č. XXX, k. ú. K., obec I., okres S., kópiu D. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi Z. K. a.s. a žalobcami, kópiu dokladu s označením Y. napísaný dňa XX.XX.XXXX za účelom vyúčtovania nákladov na vybudovanie vodného zdroja pre rekreačné chaty na K. a jeho ďalšiu údržbu, kópiu Zmluvy o spoločnom užívaní inžinierskych sietí zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi A. úrad S. a žalobcami, informatívny čiastočný výpis z LV č. 1, k. ú. K., obec I., okres S., kópiu rozhodnutia F. úradu I. č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre budovu postavenú na parc. č. XXX, ktorej vlastníkom je Z. K., a.s., kópiu rozhodnutia F. úradu S. K. okresného hygienika č. XXXX-ŠOH/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, e-mail F. I. žalobcovi v X.rade zo dňa XX.XX.XXXX, kópia geometrického plánu č. XXX/ XXXX overeného dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil O. K., geodetické a kartografické práce S. týkajúci sa oddelenia pozemkov parc. č. XX/XXX-XX/XXX, k. ú. K., obec I., okres S., F. žalobcov obecného úradu I. zo dňa XX.XX.XXXX o zaslaní nového GP č. XXX/XXXX, k. ú. K., e-mail F. I. zo dňa XX.XX.XXXX, kópia geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil M. U.. J. I., Z., týkajúci sa vyznačenia vecného bremena práva mať uložené IS na pozemkoch KN C parc. č. XX/XXX-XXX-XXX a XXX/X, k. ú. K., obec I., okres S. úradne neovereného, kópia listu F. I. č.j.XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného žalobcovi v 1. rade ako oznámenie o výsledku zistenia trasy vodovodného výtlačného potrubia správy A. S. foto príklopu. B. XX.XX.XXXX žalobcovia predložili súdu originál geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil M. U.. J. I., Z., týkajúci sa vyznačenia vecného bremena práva mať uložené IS na pozemkoch KN C parc. č. XX/XXX-XXX-XXX a XXX/X, k. ú. K., obec I., okres S. úradne overeného dňa XX.XX.XXXX.
4. Návrh žalobcov bol zaslaný žalovanému, pričom žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcov v 1. a 2. rade, ktorý doručil súdu dňa XX.XX.XXXX na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v čl. I tohto návrhu opisujú žalobcovia ich vlastnícky vzťah k pozemkom a ku chate a zároveň uvádzajú aj spôsob nadobudnutia týchto nehnuteľností. Poukazujú na uzatvorenú kúpnu zmluvu s právnym predchodcom a to s Z. K. a.s., a zmluvu o spoločnom užívaní inžinierskych sietí. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Z. K. a žalobcami vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy je chata vrátane vodovodnej prípojky, vodovodnej šachty, kanalizačnej prípojky a žumpy. Čo sa týka zásobovania vodou zmysle čl. I ods. 3 je uvedené, že je riešené z rezervoáru úžitkovej vody postavenej na parcele č. XX/X A. úradu v S., ktorému Z. K. a.s., prispieval na prevádzku. Už z uvedenej skutočnosti vyplýva, že žalobcovia ich právny predchodcovia nemali vo vzťahu k uvedenej nádrži a vodovodným potrubiam žiadny vlastnícky vzťah, pretože aj z tejto kúpnej zmluvy, ale aj zo zmluvy o spoločnom užívaní uzatvorenej medzi Mestským úradom S., základná organizácia S. zväzu verejnej správy v S. vyplýva, že tento vodný zdroj zafinancoval a zhotovil A. úrad, resp. základná organizácia S. zväzu verejnej správy pri A. úrade v S. a žalobcovia len prispievali na úhradu opravy a údržby tejto vodnej nádrže. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nemajú ani vlastnícky vzťah k tejto nádrži a potrubiu a je jasné a zrejmé, že nemôžu nadobudnúť ani práva vecného bremena vydržaním a preto namieta aktívnu legitimáciu žalobcov v súdnom spore. Má aj zato, že A. úrad S., základná organizácia S. zväzu verejnej správy v S. nemá právnu subjektivitu a zmluva uzatvorená medzi týmito subjektmi je absolútne neplatná. F. I. nemá vedomosť o potrubí, ktorým smerom sú uložené a vedú k stavbe vo vlastníctve žalobcov, prípadne iných subjektov. Čo sa týka práva vydržania, tak podľa názoru žalovaného nie sú splnené podmienky na vydržanie vecného bremena, prípadne vlastníckeho práva pretože v prvom rade chýba oprávnená držba, t.j. žalobcovia nepreukázali okrem doby užívania aj ďalšie splnenie podmienok pre vydržanie. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 15ln a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 154 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim
stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Na rozdiel od držby je vlastníctvo v platnom právnom poriadku (§ 125 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) staronovo chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona základné oprávnenia, ktorými sú právo vec držať (ius possidendi), vec užívať, požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo s vecou disponovať (ius disponendi). Z uvedeného vyplýva, že právo vec držať (tzv. právo držby) znamená nakladať s vecou ako s vecou vlastnou. Ide tu teda o základné, východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon oprávnení ostatných. Podľa vzťahu k predmetu vlastníctva Občiansky zákonník rozlišuje držiteľa oprávneného a neoprávneného, keď v ustanovení §130 ods. 1 definuje len držiteľa oprávneného. Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol napr. urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočností, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena prechádzať cez pozemok nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008). K čl. II podaného návrhu uviedol, že obec I. ponúkla, resp. oznámila vlastníkom susedných pozemkov, že dochádza k predaju nehnuteľnosti, tj. pozemkov vo výlučnom vlastníctve obce, ktoré susedia s pozemkami vo vlastníctve aj žalobcov. Na uvedených pozemkoch sa nenachádza žiadne vecné bremeno ani vo forme zápisu ani vo forme zakreslenia v katastrálnej mape. Podľa názoru žalobcu je zriadenie týchto stavieb v rozpore s platnými právnymi predpismi a preto má za to, že vydanie neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s vlastníckym právom obce I., ktoré je absolútne. Je treba podotknúť, že studňa sa nachádza taktiež na pozemku vo vlastníctve obce, pričom čerpanie vody je možné priamo do jednotlivých chát bez toho, aby sa obmedzovalo vlastnícke právo obce I. k parcelám č. XX/XXX, č. XX/XXX, č. XX/XXX, č. XX/XXX, katastrálne územie K.. K. právo alebo vlastníctvo je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Ide o najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho môže nositeľ vylúčiť ostatných, čiže pôsobí voči všetkým (erga omnes). Vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom počnúc ústavou (Každý ma právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje čl. 20.ods.l). Podľa názoru žalovaného nie sú vôbec splnené podmienky a okolnosti na vydanie neodkladného opatrenia, pretože neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery, pričom obe práva, či už vlastnícke právo alebo aj právo na zriadenie vecného bremena sú v tomto prípade viazané na vec, nehnuteľnosti a zmena vlastníckych práv v osobách nie je rozhodujúca a preto prípadný predaj pozemkov nie je dôvodom pre potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Na základe týchto skutočností, žalovaný žiadal, aby súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože jeho vydaním by bolo porušené absolútne vlastnícke
právo obce I., ktoré je nadradené užívacím právam žalobcov, ktoré podľa názoru žalovaného nemajú charakter legálne získaných práv.
5. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
6. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523326'&ucin-k- dni='30.12.9999'> v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523326'&ucin-k- dni='30.12.9999'> k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 327 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523327'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523328'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
15. Podľa § 328 ods. 3 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523328'&ucin-k- dni='30.12.9999'> uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523329'&ucin-k- dni='30.12.9999'> pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 331 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523331'&ucin-k- dni='30.12.9999'> návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. Podľa § 331 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523331'&ucin-k- dni='30.12.9999'> uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
19. Z vyššie citovaných ustanovení CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie.
20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21. Vecné bremená možno charakterizovať ako vzťah, resp. súhrn vzťahov umožňujúcich za účelom lepšieho využitia veci alebo plnšieho uspokojenia individuálnych potrieb fyzickej či právnej osoby určité opakujúce sa alebo trvajúce možnosti realizácie úžitkovej hodnoty veci, pričom na druhej strane (z pohľadu druhého účastníka vzťahu) opakovane alebo trvale obmedzujú možnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej veci. Ako vecné právo k cudzej veci ho možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem, ktoré vecnoprávne obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo niečo konať (facere). Vecné bremeno je spojené alebo s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s určitou osobou charakterizovanou jej vzťahom k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane každej povinnosti vyplývajúcej z vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu - právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré musí mať nepretržitý alebo opakujúci sa charakter (opakujúce sa plnenia).
22. Z vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. l CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> jednoznačne vyplýva, že zákonným dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia, pri posudzovaní veci i podľa súvisiaceho ustanovenia § 326 ods. l CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> upravujúce neodkladné opatrenie pred začatím konania, je potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Dočasnú úpravu pomerov účastníkov neodkladným opatrením možno pripustiť len vtedy, ak je nevyhnutná, ak je právo tvrdené návrhom dostatočne osvedčené, a ak ochranu práva nemožno zjednať inak, a to bez prejudikovania rozhodnutia vo veci samej. Ohrozenie výkonu rozhodnutia spravidla spočíva v správaní dlžníka, ktoré bude mať pravdepodobne za následok ohrozenie výkonu rozhodnutia. U oboch skupín neodkladných opatrení je potrebné skúmať osvedčenosť nároku alebo práva.
23. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia a až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom konania naviac aspoň osvedčené.
24. V predmetnom prípade má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobcovia v 1. a 2. rade v návrhu neuviedli také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena na nehnuteľnosť neodkladným opatrením. Navrhované neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovia žiadajú zriadenie vecného bremena na nehnuteľnosť tak, ako uvádzajú v petite svojho návrhu, by bolo v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia. Ďalej má súd za to, že navrhovaná úprava vzťahov medzi stranami sporu zriadením vecného bremena prostredníctvom neodkladného opatrenia nespĺňa ani požiadavku dočasnosti úpravy vzťahov. Zriadením vecného bremena a jeho zápisom do katastra nehnuteľností by sa vytvoril trvácny vzťah a opakujúci, resp. trvajúci zásah do vlastníckeho práva žalovaného - povinného z vecného bremena. Súd z listinných dôkazov predložených žalobcami v 1. a 2. rade nemá za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi k vodovodnej nádrži a vodovodným potrubiam na nimi konkretizovaných parcelách. Súd v prípade predmetného návrhu taktiež uvádza, že zriadenie vecného bremena je tak závažným zásahom do vlastníckeho práva povinného z vecného bremena, že bez náležitého dokazovania nie je možné rozhodnúť o tomto len neodkladným opatrením. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení sa dokazovanie nevykonáva a súd rozhoduje len na základe listín predložených žalobcami. Rozhodnutiu o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti má predchádzať riadne konanie a dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné vzťahy medzi stranami upraviť tak, aby bolo vlastnícke právo žalovaného v čo najmenšej možnej miere obmedzované a zároveň, aby sa vyhovelo požiadavkám žalobcov.
25. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade neosvedčili potrebu vydania neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na vydanie neodkladného opatrenia, považujúc ho za nedôvodný, zamietol.
26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.