Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-43-2021.pdf
PDF · 72.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/43/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného M. C., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.02.2021 pod sp. zn. 6PP/151/2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.04.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného M. C., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, § 66 ods. 2, § 67 ods.1 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného M. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2002, sp. zn. 1T/45/2001 a rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 20.10.2016 sp. zn. 11T/66/2014.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil (v rozsahu č.l. 42 spisu) tým, že nakoľko vykonaným dokazovaním zistil, že odsúdený nespĺňa formálnu podmienku podmienečného prepustenia, nakoľko nevykonal potrebnú dĺžku výkonu trestu odňatia slobody, nebolo možné (resp. bolo by nadbytočné) o jeho žiadosti konať z hľadiska materiálnych predpokladov, a preto jeho žiadosť o podmienečné prepustenie zamietol. Poukázal na to, že odsúdený aktuálne vykonáva dva tresty a to: 1/ zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, 9 mesiacov a 7 dní, ktorý mu bol nariadený na základe uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2017, sp. zn. 3PP/134/2009 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, pričom pôvodne mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2002, sp. zn. 1T/45/2001 vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov za spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., a 2/ trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 20.10.2016 sp. zn. 11T/66/2014 za spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., do ktorého výkonu sa mu započítala väzba od 14.02.2014 do 12.01.2017.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odsúdený na splnenie formálnej podmienky musí najprv v zmysle § 68 ods. 5 Tr. zák. vykonať celý zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, 9 mesiacov a 7 dní uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2002, sp. zn. 1T/45/2001 a následne v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. ešte 2/3 z 11-ročného trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 20.10.2016 sp. zn. 11T/66/2014. O podmienečné prepustenie bude teda môcť požiadať najskôr až dňa 21.03.2024, preto považuje jeho žiadosť za podanú predčasne.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú zdôvodnil v rozsahu č. l. 61-62 s poukazom na Ústavu SR, judikatúru ÚS SR, medzinárodné zmluvy, Dohovor o ľudských právach a slobodách a iné ... v podstate tým, že lehota možného podmienečného prepustenia v zmysle
§ 66 Tr. zák. je podľa jeho názoru nastavená príliš „drakonicky“, nezodpovedá účelu trestu z hľadiska proporcionality a je v rozpore s ľudskými právami a slobodami. Taktiež namietal, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal jeho návrhmi na doplnenie dokazovania a nevzal do úvahy fakt, že lehoty v zmysle § 62/2020 Z. z. by nemali plynúť ani podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona. Na základe týchto skutočností žiadal, aby sťažnostný súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie, na ktorom budú vypočutí svedkovia a vykonané i iné dôkazy, z ktorých by mohol vyplynúť pre neho pozitívny záver.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 66 ods. 4 Trestného zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Z citovaných ustanovení Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu (resp. postupne uložených trestov), a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Pri postupne uložených, nariadených a ešte celkom nevykonaných trestov odňatia slobody pre výpočet doby rozhodujúcej pre splnenie formálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 a § 67 ods. 1 a 2 TZ je smerodajný súčet dĺžky týchto trestov a odsúdený musí ako podmienku pre možnosť podmienečného prepustenia vykonať súčet pomerných častí všetkých dotknutých trestov určených podľa právnej kvalifikácie skutkov v jednotlivých odsudzujúcich rozsudkoch v súlade s § 66 ods. 1 písm. a) a b) TZ a § 67 TZ. Doba výkonu trestu odňatia slobody minimálne v takto určenej dĺžke sa potom posudzuje z hľadiska splnenia materiálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 TZ vo vzťahu k všetkým dotknutým trestom (S 16/2011).
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného nebola splnená už prvá zákonná podmienka, a to formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť vykonania potrebnej časti z výmery uloženého trestu (resp. postupne uložených trestov) a preto bolo plne dôvodným jeho žiadosť o podmienečné prepustenie ako podanú predčasne zamietnuť.
Z vykonaného dokazovania po príslušnom započítaní doteraz vykonaného trestu odňatia slobody je zrejmé, že formálnu podmienku odsúdený spĺňa (tak ako je to uvedené vyššie) až po vykonaní celého zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, 9 mesiacov a 7 dní uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2002, sp. zn. 1T/45/2001 a následne po výkone dvoch tretín z 11-ročného trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 20.10.2016 sp. zn. 11T/66/2014. O podmienečné prepustenie bude teda môcť odsúdený požiadať najskôr až po výkone 10-tich rokov, 1 mesiaca a 7-mich dňoch ( t. j. dňa 21.03.2024).
Na margo sťažnostných námietok odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že akékoľvek úvahy o proporcionálnosti uloženého trestu sa neopierajú o žiadne konkrétne ustanovenie Trestného zákona ani o príslušné ustanovenia procesných predpisov. Realizácia takýchto úvah nie je možná, pretože nápravu ohľadom neprimeranosti uloženého trestu je možné riešiť inými právnymi (príp. mimoriadnymi opravnými) prostriedkami, než akého sa domáha odsúdený v predmetnom konaní o podmienečné prepustenie.
Pokiaľ odsúdený namieta, že aj zo znenia zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vyplýva, že lehoty podľa § 66 Tr. zák. neplynú, toto nie je pravdou, pretože predmetná právna úprava sa netýka lehôt pre podmienečné prepustenie, ale sa zameriava výlučne na obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, resp. ich navrátenie v určených prípadoch, obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní (ktoré v danom prípade neboli odsúdenému obmedzené), obmedzenie nutnosti vykonávať pojednávania na súdoch a účasti verejnosti na týchto pojednávaniach v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu a iné ..., preto aj táto námietka odsúdeného nemá svoje opodstatnenie.
Na základe vyššie uvedeného považoval krajský súd požiadavku odsúdeného namietajúc zákonnosť uznesenia okresného súdu v jej podstate za neakceptovateľnú, a preto jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.