Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-2-2021.pdf
PDF · 86.72 KB
No categories available
7CoP/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, konaní navrhovateľa - osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XXXX/XX, C., adresa na doručovanie písomností XXX XX K., okres M. M. proti osobám, ktoré sú podľa návrhu oprávnené z výživného: 1/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, 2/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, o zrušenie výživného na plnoleté deti, na odvolanie osoby oprávnenej z výživného v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Pc/8/2020-38 zo dňa 18.08.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku II., a vo výroku III., v časti v ktorej konštatoval zmenu rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/258/2012-51 zo dňa 14.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/29/2013-74 zo dňa 25.03.2013 vo veci určenia vyživovacej povinnosti na F. V., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku IV. v časti v ktorej, rozhodol o nároku na náhradu trov konania medzi navrhovateľom a F. V. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I., a výroku III., v časti v ktorej zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 12P/258/2012-51 zo dňa 14.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/29/2013-64 zo dňa 25.03.2013 vo veci určenia vyživovacej povinnosti na Y. V., nar. XX.XX.XXXX ako i vo výroku IV. v časti v ktorej rozhodol o nároku na náhradu trov konania medzi navrhovateľom a Y. V., rozsudok prvoinštančného súdu ponecháva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k plnoletému synovi Y. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/258/2012-51 zo dňa 14.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/29/2013-64 zo dňa 25.03.2013 vo výške 130,- eur mesačne počnúc dňom 01.07.2017. Vo výroku II. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k plnoletej dcére F. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/258/2012-51 zo dňa 14.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/29/2013-64 zo dňa 25.03.2013 vo výške 150,- eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2017, čím vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 12P/258/2012-51 zo dňa 14.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/29/2013-64 zo dňa 25.03.2013 v časti určenia vyživovacej povinnosti na Y. V., nar. XX.XX.XXXX a F. V., nar. XX.XX.XXXX. Vo výroku IV. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, ust. § 157 CMP s tým, že z vykonaného dokazovania považoval za jednoznačne preukázané, že syn Y. ukončil svoju prípravu na budúce povolanie ukončením stredoškolského štúdia na Strednej škole dopravnej v Martine - Priekope dňa 08.06.2017. Syn Y. vo vyjadrení k návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči jeho osobe uviedol, že od 01.06.2020 nastúpil do nového zamestnania a vyjadril súhlas so zrušením časti rozsudku, pokiaľ sa týka plnenia vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho osobe. Vo vzťahu k dcére F. súd ustálil, že ku dňu 01.07.2017 bola schopná sama sa
živiť. Pokiaľ i bola prijatá na vysokoškolské štúdium na lekársku fakultu Masarykovej univerzity v Brne, štúdijný odbor ošetrovateľstvo, všeobecná sestra a následne došlo i k zápisu na túto škodu 07.07.2020, vysokoškolské štúdium, ktorého účelom je zvýšenie schopnosti uplatniť sa na trhu práce ešte reálne v čase rozhodovania súdu nenavštevuje, a teda nemožno ani s istotou uzavrieť, že v blízkej budúcnosti začne túto školu navštevovať. Podľa jej vlastného vyjadrenia pracuje v zahraničí, a teda ešte nedošlo k obnoveniu vyživovacej povinnosti otca. K tomuto môže dôjsť až v momente, keď reálne začne študovať v dennej forme tohto štúdia a nebude môcť pracovať a dosahovať príjem tak, ako je tomu doteraz, čiže nebude mať možnosť uspokojovať si samostatne zo svojho príjmu, z vlastných zdrojov výdavky spojené so živobytím, so štúdiom. K obnoveniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej dôjde až nastane takáto situácia. S poukazom na ust. § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP považoval návrh navrhovateľa za dôvodný i vo vzťahu k dcére F., a preto mu v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP.
2. V zákonnej lehote proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila odvolanie oprávnená s vyživovacej povinnosti otca v rade 1/. Naďalej zotrvala na požiadavke, aby jej otec T. V. platil výživné, nakoľko sa stala študentkou denného štúdia na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor všeobecná sestra. Nástupom na denné štúdium vysokej školy splnila podmienky na platenie výživného, nakoľko si zvyšuje svoju kvalifikáciu na budúce povolanie a úspešným zvládnutím prijímacích skúšok a následným zápisom na vysokej škole prejavila záujem na tejto škole študovať. Pokiaľ i prvoinštančný súd konštatoval, že nemá nárok na ďalšie poberanie výživného, nakoľko v čase vydania rozsudku nesplnila zákonné podmienky, nezohľadnil fakt, že platenie výživného od otca sa neriadi splnením podmienok v čase vydania rozsudku, ale platným zápisom na vysokú školu, ktorý sa konal 07.07.2020. Reálne nastupuje na denné štúdium 05.10.2020 a od tohto dňa si nebude schopná zabezpečiť pravidelný finančný príjem. Mesačné náklady na internát vyčíslila na 160,- eur a vyjadrila predpoklad, že jej mesačné náklady sa budú pohybovať v rozmedzí 500 - 600,- eur. V tejto sume sú zahrnuté výdaje súvisiace s cestovaním, stravovaním, ubytovaním, priebežným nakupovaním pomôcok do školy, opotrebovaním šatstva a obuvi. V čase, keď neštudovala, pracovala ako recepčná a predavačka. Svoju finančnú situáciu s otcom neriešila. Tak isto pracovala v zahraničí na sezónnych prácach v sade v Holandsku, kde si zlepšila svoju finančnú situáciu. Dňa 19.09.2020 sa vrátila z brigády v Holandsku a následne bola na domácej karanténe. Po negatívnych testoch na coronavírus sa teší a pripravuje na vysokoškolské štúdium.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej z výživného v rade 1/ poukázal na ust. § 217 ods. 1 CSP, s tým, že v čase vyhlásenia rozsudku, t.j. 18.08.2020 bola odporkyňa schopná samostatne sa živiť, čo vyplýva aj z jej ospravedlnenia pre neúčasť na pojednávaní, v ktorom okrem iného uviedla, že je pracovne v zahraničí. Tým potvrdila, že je schopná samostatne sa živiť, a teda vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej zanikla. Naviac v čase vyhlásenia rozsudku prevádzkovala odporkyňa v rade 1/ živnosť, a teda mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 648/2015). Pokiaľ i v podanom odvolaní vytýkala, že súd mal zohľadniť zápis na vysokú školu, ani tento nie je dostatočným dôvodom na to, aby súd mohol vysloviť záver o tom, že odporkyňa v rade 1/ nie je schopná samostatne sa živiť. Z jej vlastného vyjadrenia vyplýva, že na štúdium by mala nastúpiť až 05.10.2020, teda dva mesiace po vyhlásení rozsudku. Napriek tomu, že na štúdium nenastúpila, na súde začala preukazovať svoje hypotetické budúce výdavky, do ktorých zaradila aj ubytovanie, pričom na škole prezenčná výučba momentálne neprebieha. Práve z tohto dôvodu musí súd vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, nie z budúceho stavu, ktorý ešte nenastal a je otázne, či vôbec nastane. Súčasne dal do pozornosti, že v súdnej praxi je pomerne ustálený názor, že ak plnoleté dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto zamestnanie neskôr opustí s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Odporkyňa v rade 1/ nastúpila do zamestnania, tri roky sa samostatne živila, súčasne podnikala na základe živnostenského oprávnenia, a teda navrhovateľ zastáva názor, že ani v prípade jej nástupu na štúdium, sa vyživovacia povinnosť neobnovuje. Zároveň poukázal na rozpor priznania výživného s dobrými mravmi. Odporkyňa v rade 1/ sa k navrhovateľovi nepriznáva, neudržuje s ním žiaden styk ani komunikáciu. Sama uviedla, že otca nemá, jeho existenciu popiera. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu vo vzťahu k odporkyni v rade 1/ potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Odporkyňa v rade 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že od 07.07.2020 je študentkou Masarykovej univerzity v Brne, od 05.10.2020 nastúpila na riadne denné štúdium. Od začiatku semestra výučba prebieha prezenčne a tiež chodila na ošetrovateľskú prax do Fakultnej nemocnice v Brne dvakrát do týždňa a v druhom semestri trikrát. Každomesačne má vysoké výdavky či už za ubytovanie, stravu,
dopravu, pomôcky do školy, knihy, mobilný telefón, ošatenie. Mama jej platí 300 - 400,- eur mesačne. Žiadala preto, aby súd prehodnotil jej situáciu a rozhodol o výške výživného od otca počas jej štúdia na vysokej škole.
5. Krajský súd ako súd odvolací, (§ 34 CSP) preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 65 až § 67 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
6. Podľa § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
7. V čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančného súdu bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa v rade 1/ síce bola prijatá a zapísaná na vysokoškolské štúdium na Lekársku fakultu Masarykovej univerzity v Brne, štúdijný odbor ošetrovateľstvo, všeobecná sestra, avšak v čase rozhodovania prvoinštančného súdu štúdium v dennej forme neabsolvovala, naopak, v čase rozhodovania prvoinštančného súdu pracovala a bola schopná samostatne sa živiť.
8. Iná situácia nastala v čase rozhodovania odvolacieho súdu, keď bolo preukázané, že odporkyňa v rade 1/ reálne nastúpila na dennú formu štúdia na vysokej škole, o čom doložila i príslušné potvrdenia.
9. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Štúdium u plnoletého dieťaťa na strednej prípadne vysokej škole predstavuje okolnosť, od ktorej sa odvíja vyživovacia povinnosť rodičov. Rodičia sú totiž zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Zároveň je dôležité, aby súdy starostlivo skúmali konkrétne okolnosti každého prípadu a menovite účelnosť štúdia, ktoré by malo slúžiť k prehlbovaniu predchádzajúceho vzdelávania, resp. by malo viesť k lepším budúcim vyhliadkam na získanie prostriedkov pre svoje životné potreby prácou. V prípade, pokiaľ ďalšie štúdium na štúdium predchádzajúce priamo nenaväzuje, vzhľadom na lepšiu možnosť dieťaťa uplatniť sa na trhu práce je potrebné preferovať záujem dieťaťa na zvýšení kvalifikácie. Ako už prvoinštančný súd naznačil vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k odporkyni v rade 1/ sa obnovuje iba v prípade, ak táto stratí schopnosť samostatne sa živiť, v danom prípade v dôsledku nástupu na štúdium na vysokú školu dennou formou, čomu v čase rozhodovania odvolacieho súdu na podklade odporkyňou 1/ predložených potvrdení, reálne došlo.
11. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby vykonal dokazovanie na zistenie, či sú v prípade odporkyne v rade 1/ splnené zákonné podmienky pre obnovenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jej osobe, akou formou štúdium ďalej prebieha (prezenčne, dištančne), či štúdijné výsledky odporkyne 1/ potvrdzujú jej skutočný záujem o zvolený odbor, či sa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, či ukončila živnosť, ktorú v čase vyhlásenia rozsudku podľa vyjadrenia navrhovateľa prevádzkovala.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do tej doby, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je jeho potrebnosť (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. „neschopnosť sám sa živiť“. Kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokrývať jeho životné potreby.
13. V nadväznosti na uvedené v ďalšom konaní prvoinštančný súd zameria dokazovanie na zistenie, či v danom prípade došlo k obnoveniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni v rade 1/ a o jeho návrhu vo vzťahu k nej opätovne podľa výsledkov vykonaného dokazovania rozhodne.
14. Vo výrokoch, ktoré odvolaním účastníkov napadnuté neboli, odvolací súd ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)