Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-7-2021.pdf
PDF · 119.7 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci navrhovateľky: R. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, I., zastúpená: Mgr. Dáša Brezovan, advokátka, so sídlom Steinov dvor 3, Bratislava a osoby povinnej platiť príspevok: T. S., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, N., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth s.r.o., so sídlom Vajanského 58, Piešťany, o príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, o odvolaní osoby povinnej platiť príspevok proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 23Pc/6/2020-121 zo dňa 16.9.2020 vo výrokoch I., II., takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a v závislom výroku V. r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. uložil odporcovi (správne osobe povinnej platiť príspevok) povinnosť prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou vo výške 160,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a to v období od 3.5.2019 do 3.4.2021, výrokom II. zameškané plnenie (správne nedoplatok na zročnom príspevku) v sume 2.240,- Eur, za obdobie od 3.5.2019 do 17.8.2020, uložil povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom III. odporcovi (správne osobe povinnej platiť príspevok) uložil povinnosť na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľke zaplatiť sumu vo výške 82,50,- Eur, výrokom IV. v prevyšujúcej časti návrh zamietol a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok označený záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine a § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že navrhovateľka a osoba povinná platiť príspevok sú rodičmi maloletého T. S., narodeného X.X.XXXX. V dôsledku pôrodu sa zhoršilo postavenie navrhovateľky, nakoľko ako študentka 6. ročníka nemohla absolvovať štátnice z oboru psychológie, z toto dôvodu sa nemohla riadne zamestnať v odbore, ktorý študuje a tiež nemôže popri štúdiu pracovať tak, ako do narodenia maloletého, ktorý vzhľadom na svoj vek si vyžaduje celodennú starostlivosť navrhovateľky. V súčasnej dobe poberá navrhovateľka rodinný príspevok vo výške 270 eur a detské prídavky vo výške 24,34 eur, jej celkové príjmy predstavujú sumu 294,34 eur, výdavky predstavujú sumu 376 eur. Z predložených potvrdení o výške príjmu navrhovateľky vyplynulo, že tieto sa znížili z dôvodu jej tehotenstva a pôrodu v priemere o sumu 251,165 eur. Osoba povinná platiť príspevok dosahovala za mesiac 1/2019 čistý príjem 911,66 eur, za mesiac 2/2019 čistý príjem 787,43 eur, za mesiac 3/2019 čistý príjem 814,17 eur, za mesiac 4/2019 čistý príjem 753,19 eur, za mesiac 5/2019 čistý príjem 763,97 eur, za mesiac 6/2019 čistý príjem 835,59 eur, za mesiac 7/2019 čistý príjem 927,05 eur, za mesiac 8/2019 čistý príjem 940,48 eur, za mesiac 9/2019 čistý príjem 781,33 eur, za mesiac 10/2019 čistý príjem 1.072,08 eur, za mesiac 11/2019 čistý príjem 777,26 eur, za mesiac 12/2019 čistý príjem 827,02 eur, za
mesiac 1/2020 čistý príjem 787,88 eur, za mesiac 2/2020 čistý príjem 762,20 eur, za mesiac 3/2020 čistý príjem 628,20 eur (pozn. za mesiac 3/2020 nebola vyplatené zamestnanecká súťaž vo výške 75 eur).
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. tým, že sa navrhovateľke príjem v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom znížil v priemere o 251,165 eur mesačne, preto súd prvej inštancie uložil osobe povinnej platiť príspevok navrhovateľke v sume 160 eur mesačne, ktorú sumu vzhľadom na príjmy oboch účastníkov konania považoval za primeranú aj s ohľadom na skutočnosť, že výživné nepodlieha daňovej povinnosti. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že počas konania sa osoba povinná platiť príspevok opätovne zamestnala. Navrhovateľka požadovala výživné odo dňa X.X.XXXX (deň narodenia maloletého), teda je možné od tohto dňa určiť príspevok. Zameškaný príspevok od 3.5.2019 do 17.8.2020 činí 2.240 eur, pričom zameškané výživné súd prvej inštancie neumožnil osobe povinnej platiť príspevok uhradiť v splátkach, nakoľko počas celého konania o túto možnosť nepožiadala a ani neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by jej súd prvej inštancie mal splátky umožniť.
5. Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na to, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 Civilného mimosporového poriadku, keďže nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označeného v záhlaví vo výrokoch I., II. podala odvolanie osoba povinná platiť príspevok (ďalej aj „osoba povinná“) z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie neprimerane posúdil jej vyživovacie schopnosti voči navrhovateľke, najmä s ohľadom na jej príjmy, majetkové pomery a tiež skutočnosť, že na Okresnom súde Piešťany ešte prebieha aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. S. pod spis. zn. 13P/34/2020. Jej príjmy za rok 2019 boli vo vypočítanom priemere vo výške 849,27 eur/mesačne, za obdobie od 1.1.2020 do 31.3.2020 (skončenie pracovného pomeru z dôvodu Covid 19) bol jeho priemerný mesačný príjem vo výške 726,09 eur/mesačne. V mesiacoch apríl, máj, jún, júl poberala podporu v nezamestnanosti a od 14.8.2020 je opätovne zamestnaná, pričom hrubý mesačný príjem bol stanovený vo výške 696 eur/mesačne. Mesačné výdavky má vo výške 679,13 eur/mesačne, vrátane povinnosti platby 80 eur/mesačne navrhovateľke a 100 eur/ mesačne na výživu maloletého. V prípade povinnosti platby navrhovateľke na výšku 160 eur mesačne by jej mesačné náklady stúpli na 759,13 eur. Osoba povinná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.
7. Navrhovateľka proti rozsudku označenému v záhlaví odvolanie nepodala.
8. K odvolaniu osoby povinnej sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že navrhovateľka svoje majetkové pomery pred tehotenstvom, počas tehotenstva a po pôrode riadne preukázala. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam ohľadom príjmov osoby povinnej navrhovateľka poukázala na to, že osoba povinná opomenula uviesť výšku podpory v nezamestnanosti od 04/2020 do 08/2020, rovnako tak mzdu od 08/2020 uviedla len ako brutto príjem, ktorý nezohľadňuje príplatky za prácu nadčas, prácu vo sviatky, osobné ohodnotenie a iné bonusy. Navrhovateľka zdôraznila, že majetkové pomery osoby povinnej sa skúmajú len do tej miery, či je schopná takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť, teda výdavky osoby povinnej nemôžu mať pri posudzovaní nároku na príspevok nevydatej matke prioritnú úlohu. Osoba povinná síce uviedla dva odvolacie dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, avšak tieto odvolacie dôvody nijakým spôsobom neodôvodnila. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. potvrdil.
9. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu osoby povinnej sa vyjadrila osoba povinná. Vo vyjadrení uviedla, že vydokladovala svoj príjem za celé súdom prvej inštancie požadované obdobie a tiež uviedla výšku svojho príjmu počas práceneschopnosti, tieto údaje sú súčasťou súdneho spisu. Tvrdenia navrhovateľky sú zavádzajúce a mylné, resp. úmyselne demagogické. Osoba povinná trvá v celom rozsahu na svojom odvolaní.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového poriadku) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a v závislom výroku V. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky na uloženie povinnosti osoby povinnej platiť navrhovateľke ako nevydatej matke s účinnosťou od 3.5.2019 príspevok na výživu vo výške 250 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a zaplatiť navrhovateľke ako nevydatej matke príspevok na úhradu niektorých nákladov v sume 555 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom rozhodol o určení príspevku na výživu navrhovateľky od 3.5.2019 do 3.4.2021 v sume 160 eur mesačne, o nedoplatku na zročnom príspevku v sume 2.240 eur od 3.5.2019 do 17.8.2020, o príspevku na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke v sume 82,50 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania osoby povinnej je predmetom odvolacieho konania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich výrokoch I., II., ktorými súd prvej inštancie uložil osobe povinnej platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky v období od 3.5.2019 do 3.4.2021, uložil osobe povinnej zaplatiť nedoplatok na zročnom príspevku v sume 2.240 eur za obdobie od 3.5.2019 do 17.8.2020 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody osoby povinnej predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na určenie príspevku na výživu nevydatej matke v sume 160 eur mesačne, keď odvolacie dôvody osoby povinnej smerovali proti výške príspevku určeného súdom prvej inštancie.
12. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
13. Vo vyššie citovanom ustanovení je obsiahnutá zákonná úprava nárokov nevydatej matky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ktoré práve z dôvodu narodenia dieťaťa mimo manželstva rodičov nie sú uhrádzané v rámci vyživovacej povinnosti manželov. V odseku 1 tohto ustanovenia je špecifikovaný nárok matky na príspevok na úhradu výživy matke v primeranom rozsahu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu. Už z logického a gramatického výkladu je zrejmé, že v tomto prípade nejde o bežné výživné, ale o príspevok, eventuálne o výživné v širšom slova zmysle. Je tomu tak preto, že tento príspevok jednak nie je uhrádzaný v rámci vyživovacej povinnosti manželov, tiež preto že nárok na tento príspevok nevzniká nevydatej matke z toho dôvodu, že by táto nebola schopná sama sa živiť. Základom priznania tohto príspevku je tehotenstvo a narodenie dieťaťa, s ktorým je neodmysliteľne spojená výrazná zmena sociálnej situácie (ktorá sa premietne do majetkových pomerov nevydatej matky), spravidla spôsobenej stratou príjmu z pracovného pomeru a zároveň zvýšené výdavky nevydatej matky v súvislosti s tehotenstvom a narodením dieťaťa.
14. Účelom príspevku na výživu nevydatej matky je dosiahnuť, aby časovo obmedzeným príspevkom bola matka dieťaťa hospodársky zabezpečená v dobe, kedy sa prechodne dostala ako žena nevydatá za otca dieťaťa do mimoriadnej situácie, vytvorenej jej tehotenstvom a pôrodom. Tento príspevok možno priznať na dobu najdlhšie dvoch rokov, ktorá môže spadať tak do doby tehotenstva, ako aj do doby po pôrode. Rozsah povinnosti otca dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je vymedzený primeranosťou príspevku, ktorý má otec dieťaťa poskytovať na úhradu výživy matky dieťaťa, ako poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Vzhľadom na
špecifickosť tejto dávky a právnu konštrukciu ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine sa tu neuplatňuje zákaz určenia výživného pre plnoletého za čas pred začatím konania, keďže by tým logicky bola vylúčená možnosť priznať príspevok za obdobie najskôr od začiatku tehotenstva do podania návrhu a matka dieťaťa by ho mohla požadovať len za zvyšný čas od podania návrhu do dvoch rokov od pôrodu, čo je však v rozpore s podstatou a zmyslom tohto osobitného druhu vyživovacej povinnosti.
15. Priznanie príspevku nie je podmienené ani nepriaznivou finančnou situáciou matky dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výške príspevku musí prihliadnuť na príjmy matky v rozhodnom období, a to tak z pracovného pomeru, ako aj zdrojov nemocenského a sociálneho poistenia. Pri rozhodovaní o výške príspevku musí posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky dieťaťa. Pri posudzovaní tejto primeranosti treba vychádzať predovšetkým z účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje. Pri zohľadňovaní musí zistiť, či a ako bolo v rozhodnom čase o potreby matky postarané zo strany osôb, ktoré majú voči nej vyživovaciu povinnosť. Účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je úplne nahradiť výpadok príjmov a ani vyrovnať príjmy nevydatej matky a povinného, ale poskytnúť jej len primeraný príspevok na úhradu výživy. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, počet vyživovacích povinností, súlad s dobrými mravmi) osoby povinnej.
16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie o pomeroch účastníkov nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej inštancie vyslovený záver o určení príspevku na výživu nevydatej matke v sume 160 eur mesačne za obdobie od 3.5.2019 do 3.4.2021. Súd prvej inštancie sa nie dostatočne sústredil na zistenie príjmov navrhovateľky a osoby povinnej v rozhodnom období, opodstatnenosť výdavkov navrhovateľky a osoby povinnej, ako i na zistenie ich životnej úrovne. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal zmenou sociálnej situácie navrhovateľky v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom. Z obsahu preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, aký priemerný čistý mesačný príjem mala navrhovateľka pred zmenou jej sociálnej situácie v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom, táto skutočnosť tam nie je uvedená. Súd prvej inštancie síce v preskúmavanom rozsudku uviedol, že príjem navrhovateľky sa znížil o 251,165 eur, avšak z akých dôkazov vyvodil takýto záver neuviedol, keď len stroho konštatoval, že v súčasnej dobe navrhovateľka poberá rodinný príspevok (správne majúc na mysli zrejme rodičovský príspevok) vo výške 270 eur a detské prídavky (správne majúc na mysli zrejem prídavok na dieťa) vo výške 24,34 eur (? bez uvedenia, čo je súčasná doba a odkedy - dokedy navrhovateľka poberá/poberala tieto dávky). Z preskúmavaného rozsudku nie je vôbec zrejmé, či bola navrhovateľka zamestnaná pred zmenou jej sociálnej situácie v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom, ak áno, aký mala priemerný čistý mesačný príjem pred zmenou jej sociálnej situácie v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom, či poberala materské z dôvodu tehotenstva a starostlivosti o dieťa, ak áno odkedy a dokedy a v akej výške, aké mala navrhovateľka výdavky pred a po zmene jej sociálnej situácie v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom. Vo vzťahu k osobe povinnej je v preskúmavanom rozsudku len uvedené, aký príjem osoba povinná dosahovala v čistom v mesiacoch 1/2019 až 3/2020, pričom absentuje uvedenie označenie zamestnávateľa, odkedy - dokedy bola osoba povinná zamestnaná u tohto zamestnávateľa, výpočet priemerného čistého mesačného príjmu za rozhodné obdobie, pričom presnosť týchto zistení je viac než žiadúca pre správne rozhodnutie súdu. Už vôbec sa súd prvej inštancie nezaoberal situáciou osoby povinnej po marci 2020, hoci z obsahu spisu vyplýva, že osoba povinná predkladala súdu prvej inštancie množstvo dôkazov o jej situácii a pomeroch po marci 2020. Súd prvej inštancie nepreveril dôvody skončenia pracovného pomeru osoby povinnej k 31.3.2020, teda či skončenie pracovného pomeru nastalo zo subjektívnych dôvod osoby povinnej alebo z objektívnych dôvodov, ktorá skutočnosť má nepochybne význam pre rozhodnutie o výške príspevku na výživu nevydatej matke. Súd prvej inštancie nezisťoval komplexne majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky a osoby povinnej, ich príjmy a výdavky, celkové možnosti a schopnosti osoby povinnej vrátane počtu vyživovacích povinností neboli riadne vyhodnotené. Súd prvej inštancie vo vzťahu k požiadavke na určenie príspevku na výživu nevydatej matky náležite nezisťoval všetky relevantné okolnosti pre rozhodnutie o povinnosti otca dieťaťa platiť tento príspevok matke dieťaťa, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu.
17. Vo vzťahu k určeniu výšky príspevku na výživu nevydatej matke súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na závery dokazovania uložil osobe povinnej platiť navrhovateľke sumu 160 eur
mesačne, pričom z obsahu preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, z akého príjmu (konkrétnej kvantifikovanej výšky príjmu) v rozhodnom období osoby povinnej súd prvej inštancie v konečnom dôsledku vychádzal pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu nevydatej matke. Ničím nepodložený záver súdu prvej inštancie, že príspevok v sume 160 eur mesačne je primeraný, nie je postačujúci pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti platiť príspevok v určenej výške. Postup súdu prvej inštancie, že s ohľadom na príjmy oboch účastníkov (? v akej výške, ? za aké obdobie), súd prvej inštancie nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by priznaniu uvedenej sumy bránili, nie je riadne a zrozumiteľne odôvodnený a odvolaciemu súd nezostáva skonštatovať, že preskúmavaný rozsudok postráda dostatočné zdôvodnenie a odvolacie námietky osoby povinnej sú tak opodstatnené.
18. Tiež v odôvodnení preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že nedoplatok na zročnom príspevku neumožnil uhradiť osoby povinnej v splátkach, nakoľko o túto možnosť nepožiadala a ani neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by mal splátky povoliť, pričom neuviedol žiaden odkaz na zákonné ustanovenie, z ktorého by povinnosť požiadať o splátky vyplývala.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
20. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
22. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
23. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. V odôvodnení rozsudku absentujú čiastkové skutkové zistenia (s výnimkou poberania rodinného príspevku a detského prídavku navrhovateľkou a príjmu osoby povinnej od 1/2019 do 3/2020 v jednotlivých mesiacoch v čistom) a v nadväznosti na súborné zistenie skutkového stavu, kedy súd opíše skutkový stav ako celok, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil. Len rozsiahle vymenovanie listinných dôkazov bez toho, aby súd prvej inštancie vyjasnil jednotlivé čiastkové skutkové zistenia, je absenciou postupu v zisťovaní skutkového stavu. Nie je totiž postačujúce, ak súd síce vymenuje vykonané dôkazy (v prejednávanom prípade dokonca bez uvedenia ich obsahu), ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Zistený celkový skutkový stav má predstavovať skutkovú situáciu predvídanú v hypotéze aplikovateľnej právnej normy. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tiež nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
24. Súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu príspevku na výživu nevydatej matky náležite nezisťoval všetky relevantné okolnosti pre jeho rozhodnutie o určení príspevku práve vo výške 160 eur mesačne za obdobie od 3.5.2019 do 3.4.2021, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu.
25. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).
26. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, pričom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. o určení príspevku na výživu nevydatej matke a o nedoplatku na zročnom príspevku, vrátane závislého výroku V. o náhrade trov konania, zrušil a vec mu v zrušenom vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
27. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
28. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania za celé rozhodné obdobie určenia príspevku na výživu nevydatej matke, zistiť dôsledne príjmy účastníkov za rozhodné obdobie predchádzajúce minimálne 12 mesiacov pred začiatkom určenia príspevku na výživu nevydatej matke a za celé obdobie určenia príspevku na výživu nevydatej matke, dôsledne porovnať zmenu sociálnej situácie navrhovateľky v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery účastníkov, možnosti a schopnosti osoby povinnej platiť navrhovateľke žiadaný príspevok na jej výživu nevydatej matky (po právoplatnosti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie zostala predmetom konania požiadavka na určenie príspevku vo výške 160 eur mesačne). Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery účastníkov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch, počet vyživovacích povinností. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Následne porovnať pomery navrhovateľky pred a po zmene jej sociálnej situácie v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom.
29. Úlohou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec posúdiť, vrátane doplnenia dokazovania v naznačenom smere, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty osoby povinnej, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).