Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/30/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému E. X., pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 12. 09. 2024, rozhodujúc o uložení primeraného trestu po zániku trestnosti pri zbiehajúcich sa trestných činoch podľa , takto

rozhodol:

I. Podľa súd r u š í v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže podľa v znení účinnom do 05. 08. 2024, ktorého trestnosť zanikla podľa , výrok o treste uložený odsúdenému E. X., nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom U., U. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 31. 05. 2022, právoplatným dňa 20. 10. 2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II. Podľa druhá veta sa odsúdenému:

E. V a X. c , nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom U., U. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

u k l a d á

podľa účinného v čase spáchania skutku s poukazom na , , , , , , súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa sa odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa sa zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 03. 06. 2021, právoplatným dňa 19. 06. 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzuje, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Dňa 27. 05. 2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na obvineného E. X. pre prečin krádeže podľa a prečin poškodzovania cudzích práv podľa na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom.

Okresný súd Trnava vydal dňa 31. 05. 2022 trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu krádeže podľa a v bode 2/ z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa na tom skutkovom základe, že 1/ hoci mu bola Obvodným oddelením PZ Leopoldov uložená bloková pokuta vo výške 30 Eur nezaplatená na mieste blokom evidenčného č. 12056889 zo dňa 20. 05. 2019 za spáchanie priestupku proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, napriek tomu dňa 13. 01. 2020 v čase o 02.05 hod. v obci Madunice, na ulici Karola Kabáta, na neoplotenom dvore nebývaného rodinného domu s popisným č. 1 odcudzil niekoľko polien narezaného dreva, ktoré bolo uložené vedľa domu, pričom bol pristihnutý hliadkou Obvodného oddelenia PZ Leopoldov, čím spôsobil poškodenému C. B., trvale bytom M. XXXX/XX, škodu vo výške 3 Eurá, 2/ dňa 14. 06. 2020 o 02.40 hod. na ceste 1/61 medzi obcami Madunice a Drahovce v rámci objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch, kedy bol pristihnutý pri vedení bicykla pod vplyvom alkoholu, pri poskytovaní informácií o svojej totožnosti hliadke Oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Trnave a následne aj pri podpisovaní blokovej pokuty nezaplatenej na mieste č. 12070870 vo výške 20 Eur, sa vydával za osobu E. U., bytom Leopoldov, T. XXXX/XXE, pričom blok na pokutu podpísal jeho menom, čím spôsobil E.ovi U., trvale bytom Leopoldov, T. XXXX/XXE, vážnu ujmu na právach, spočívajúcu v právoplatnom postihnutí jeho osoby za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch a pokutou vo výške 20 Eur, ako aj v zaevidovaní daného priestupku v Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 30 (tridsať) mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 03. 06. 2021, právoplatným dňa 19. 06. 2021, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti trestnému rozkazu podal obvinený v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý však na hlavnom pojednávaní dňa 20. 10. 2022 pred prednesením obžaloby prokurátorom zobral späť. Späťvzatie odporu obžalovaným vzal súd na vedomie uznesením zo dňa 20. 10. 2022, čím trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20. 10. 2022.

Uznesením, sp. zn. zo dňa 22. 02. 2024, právoplatným dňa 12. 03. 2024, súd podľa rozhodol, že odsúdený vykoná súhrnný trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 31. 05. 2022, v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 20. 10. 2022, v trvaní 10 mesiacov. Pre výkon trestu bol odsúdený zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Skutok, ktorý odsúdený spáchal, mal v čase spáchania činu znaky trestného činu krádeže podľa , avšak zverejnením Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov pod číslom dňom 06. 08. 2024 nadobudla účinnosť novela , v zmysle ktorej bolo zrušené ustanovenie .

Podľa , ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa , súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa , ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa , súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa alebo uloží

primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa , a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

Podľa trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.

Podľa účinného od 06. 08. 2024 kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a a) spôsobí tak malú škodu, b) čin spácha vlámaním, c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, alebo f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vzhľadom k tomu, že v dôsledku zmeny účinnej od 06. 08. 2024 zanikla trestnosť činu krádeže podľa , ktoré ustanovenie bolo zrušené, súd v zmysle ustanovenia preskúmal právoplatné rozhodnutie súdu v danej veci a zistil, že odsúdený doposiaľ uložený súhrnný trest odňatia slobody nevykonal, preto vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo uloženie primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. , predovšetkým z rozsudku, sp. zn. zo dňa 03. 06. 2021, právoplatného dňa 19. 06. 2021, vyplýva, že E. Vavrinec bol uznaný vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv podľa , za čo mu podľa s prihliadnutím na , a bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon trestu mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

V prejednávanej trestnej veci prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 03. 06. 2021. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. , bolo preukázané, že trestný čin, za ktorý bol E. X. odsúdený tam vydaným rozsudkom, bol spáchaný dňa 13. 01. 2020, pričom tu prejednávaný trestný čin spáchal E. X. 14. 06. 2020, teda ešte pred tým, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V kontexte uvedeného je zrejmé, že trestný čin, za ktorý bol E. X. v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. odsúdený a tu prejednávaný trestný čin sú vo viacčinnom súbehu ( ).

Súhrnný trest ( ) nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Pri súhrnnom treste musí byť páchateľ v rovnakej situácii, ako v prípade úhrnného trestu, t. j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodlo v jednom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom, týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Preto možno súhrnný trest uložiť len vtedy, ak medzi týmito trestnými činmi existuje viacčinný súbeh.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia , podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Rovnako súd kládol dôraz na to, aby trest postihol iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie .

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa a páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v , pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody ( ).

Pretože E. X. spáchal viac trestných činov, súd mu ukladal trest odňatia slobody v súlade s , a to podľa zákonného ustanovenia .

Trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa účinného v čase spáchania skutku je úmyselným trestným činom, za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody až na dva roky, t. j. ide o prečin ( ).

U E. X. súd vzhliadol prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to podľa , teda že sa priznal k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutoval, a dvoch priťažujúcich okolností podľa , pretože spáchal viac trestných činov, a podľa , keďže bol už za trestný čin odsúdený. K zmene pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností v danom prípade neprišlo.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa , t. j. pri prevahe priťažujúcich okolností podľa , ale tiež s prihliadnutím na ustanovenie , dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, preto súd ukladal trest v rámci zákonne zvýšenej ustanovenej trestnej sadzby, teda v rozmedzí 8 mesiacov - 2 roky.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.

Súd za primeraný trest považoval súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, teda pri samej spodnej hranici zákonne upravenej trestnej sadzby, ktorý súd považuje za spravodlivý, zabezpečujúci účel trestu a zahŕňajúci tak prvky individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Oproti pôvodne uloženému trestu bol E.ovi Vavrincovi znížený trest o 2 mesiace. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace tak, ako to navrhoval odsúdený, zákon nepripúšťa.

Uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody u E. X. neprichádzalo do úvahy vzhľadom na uznesenie, sp. zn. zo dňa 22. 02. 2024, právoplatného dňa 12. 03. 2024.

Z dôvodu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody súd zaradil E. X. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože pred spáchaním trestného činu bol už vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Keďže súd ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, pretože E. X. prejednával za viaceré trestné činy, teda vrátane prečinu poškodzovania cudzích práv podľa , ktorého sa dopustil dňa 13. 01. 2020, súd postupom podľa rozhodol o zrušení výroku o treste uloženého rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 03. 06. 2021, právoplatným dňa 19. 06. 2021, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.