Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-14C/92/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci žalobcu : R.. W. F., I. XX.XX.XXXX, G. Z. W. U. XXX, XXX XX I., proti žalovanej: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073 o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto :

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou na súde domáhal, aby sú zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. Žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci tým, že mu bol nariadený a vykonaný následný trest vo výške 1025 kalendárnych dní na základe neplatného a neúčinného č. 141/1961 Z.z vo výške 31.080,80 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 68.200,- Eur, celkove požadoval 100.000,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.12.2006 bol vydaný sudcom NS SR príkaz na dodanie do výkonu trestu pre žalobcu na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2004 sp. zn. Z-21T36/1990 zmeneného vo výmere trestu konaním odvolacím súdom NS SR dňa 4.12.2006 sp. zn. .Uviedol, že nariadenie výkonu trestu bolo vydané dňa 4.12.2006 podľa , c ods. 3 , ktorý ako vykonávací predpis stratil platnosť a účinnosť dňom 1.1.2006. Žalobca tvrdil, že nastúpil výkon trestu dobrovoľne dňa 19.12.2006 vo VTOS Nitra odkiaľ bol po vykonaní vstupných procedúr eskortovaný do Leopoldova. Ďalej uviedol, že až v auguste 2007 mu bol doručený rozsudok.

2. Žalobca uviedol, že na odvolacom konaní dňa 4.12.2006 na NS SR sa nezúčastnil z dôvodu zdravotnej indispozície. Poukázal na to, že výkon trestu, ktorý bol nariadený a vykonaný podľa neplatného ust. trval kontinuálne od 19.12.2006 do 14.10.2009, teda 1025 dní. Uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 8.4.2014 žalobca tvrdil, že bol vo výkone trestu na základe právoplatného rozsudku, ale nariadeného na základe neplatného nariadenia výkonu trestu a tým mu bola spôsobená ujma vo výške 100.000,- Eur. Žalobca si uplatnil ujmu, ktorá mu vznikla a to stratu na zárobku vo výške 31.080,- Eur za obdobie od 4.12.2006 do 14.10.2009 za 35 mesiacov po 888,- Eur ( 35x888= 31080 ). Ďalej zdôraznil, že mu bola spôsobená škoda stratou občianskych práv počas výkonu trestu a pokračovania výkonu trestu z roku 1981 -1990, obmedzenie slobody, straty kontaktov s rodinou a všetkých pôžitkov, ktoré majú slobodní ľudia na rozdiel od väzňov . Ďalej uviedol, že dennú výšku škody oceňuje na 66,54 Eur ( 2000,- Sk)

3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.5.2018 uviedol k podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a k samotnej existencii nezákonného rozhodnutia, tak zastával názor, že nariadenie výkonu trestu a príkaz na dodanie do výkonu trestu boli vykonané a nie je ich možné zrušiť alebo zmeniť. Tvrdil, že bol vykonaný výkon trestu nariadením podľa neplatných zákonov a tým mu vznikla škoda, alebo zákonný titul na uplatnenie nároku. Žalobca zdôraznil, že podmieňovať vzniklú škodu zrušením rozhodnutia NS SR ako navrhovala žalovaná, nie je v súlade so zákonom. Tvrdil, že žaloba nie je o rozhodnutí v merite vecí právoplatného rozhodnutia NS SSR a to v konaní neriešil a ani sa k tomu nechcel vyjadrovať pretože pripravuje opravné prostriedky ku zrušeni0u platnosti rozhodnutia NS SR .

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaná poukázala na to, že ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: i/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/vznik škody, 3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, pričom nárok na náhradu škody má byť uplatnený riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení , pod následkom znášania negatívnych dopadov vznesenej námietky premlčania.

5. Uviedla, že žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy o zákonné ustanovenie , ktoré vymedzuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Tvrdila, že žalobca však opomína nasledujúce ustanovenia , v ktorých sú upravené konkrétne podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu titulom rozhodnutia o treste, teda ustanovenia určujúce konkrétne zákonné hranice tejto objektívnej zodpovednosti štátu, ktorá nie je neobmedzená. Poukázala na ust. a nasl. zák. 514/2003Z.z

6. Ďalej uviedla, že žalobca uviedol, že právoplatným odsudzujúcim rozsudkom mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorý vykonal, pričom toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť a v ďalšom konaní nedošlo k vydaniu iného rozhodnutia, ako odsudzujúceho. Zastávala názor uvedeného jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade neexistuje titul uplatneného nároku na náhradu škody, keďže neexistuje zrušené právoplatné rozhodnutie o uloženom treste. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa názoru žalovanej sa na uplatnený nárok žalobcu predmetné ustanovenia nevzťahujú, nakoľko zákon v tomto ustanovení jednoznačne počíta výlučne s meritórnym rozhodnutím o uloženom treste, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a ktoré bolo ako nezákonné zrušené príslušným orgánom, pričom v ďalšom konaní došlo k vydaniu rozhodnutia nespojeného s odsúdením obvineného a uložením trestu, t. j. v ďalšom konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného konania. Poukázala na to, že skutkový stav opísaný v žalobnom návrhu tak možno subsumovať jedine pod všeobecné ustanovenia o nezákonnom rozhodnutí, ktoré je za zákonom ustanovených podmienok spôsobilé privodiť vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s týmito nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené žalovaná poukazuje na ustanovenie ,Z uvedeného možno teda jednoznačne konštatovať, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vzniká jedine v prípade existencie právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť, čo nie je tento prípad, nakoľko namietané rozhodnutie, resp. opatrenie vydané vo vykonávacom konaní (príkaz na dodanie do výkonu trestu, ktoré je na účely trestného konania rozhodnutím) nebolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Žalovaná trvala na tom, že na základe uvedených skutočností žalobcom , že v danom prípade neexistuje nezákonné rozhodnutie, na základe ktorého by si žalobca mohol uplatňovať svoj nárok na náhradu škody, teda neexistuje základný zákonný titul uplatneného nároku a žiadala žalobu zamietnuť.

7. Žalovaná k uplatneným nárokom žalobcu na náhradu straty na zárobku (ušlý zisk) za obdobie výkonu trestu odňatia slobody a to za obdobie od 04.12.2006 do 14.10.2009, v celkovej výške 31.800,- €, ktorý mu mal vzniknúť v súvislosti s existenciou namietaného rozhodnutia súdu uviedla že strata na zárobku za obdobie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol vykonaný na základe právoplatného a vykonateľného odsudzujúceho rozsudku a ktorý naviac nebol zrušený pre nezákonnosť, nemôže byť nárokom uplatneným titulom rozhodnutia o nariadení výkonu trestu, nakoľko táto prípadná škody

by žalobcovi mohla vzniknúť jedine v dôsledku nezákonného rozhodnutia o treste, teda na základe rozhodnutia o merite veci v trestnom konaní.

8. Žalovaná zdôraznila, že aj keby námietky žalovaného boli pravdivé (aplikácia neúčinného právneho predpisu vo vykonávacom konaní), uvedené opatrenie o nariadení výkonu trestu by nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi žiadnu škodu, nakoľko aplikácia správneho, teda účinného právneho predpisu, by uvedený skutkový stav nezmenila, keďže žalobca by trest odňatia slobody, uložený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vykonal bez ohľadu na použitie toho ktorého právneho predpisu. Treba uviesť, že odsudzujúci rozsudok bol právoplatný a vykonateľný a nebol zrušený pre nezákonnosť príslušným orgánom. Obdobne to platí aj v prípade nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatňuje.

9. Ďalej poukázala na to, že aj na konkrétne ustanovenia na základe ktorých dochádza k vydaniu príkazu na dodanie do výkonu trestu a to konkrétne na ustanovenie o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov a na ustanovenie zákona č. 301./2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorých zákonné znenie je úplne totožné, teda novelizáciou trestného kódexu došlo pri týchto konkrétnych ustanoveniach len k ich novej systematickej úprave, nie k zmene zákonného znenia vtom zmysle, že by aplikácia neúčinného právneho predpisu (tak ako tvrdí žalobca) bola spôsobilá žalobcovi zasiahnuť do jeho práv alebo iných zákonom chránených záujmov akýmkoľvek spôsobom. Ďalej poukázala na ust. zák. 514/2003Z.z že podľa ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 68.200,- €., pričom uplatnená výška nemajetkovej ujmy v značnom rozsahu presahuje maximálnu zákonom ustanovenú výšku nemajetkovej ujmy, ktorú je možné v súdnom konaní priznať.

10. Žalovaná tvrdila, že žalobca nepreukázal, aká škoda (ušlý zisk) a aká nemajetková ujma mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s označeným údajným nezákonným rozhodnutím. Žalovaná uplatnila námietku premlčania podľa ustanovenia .Zastávala názor, že rozhodnutie, ktorým mala by žalobcovi spôsobená škoda bolo vydané a oznámené žalobcovi už v roku 2006, pričom k uplatneniu nároku na náhradu škody u žalovanej podľa došlo až 26.05.2014 a k uplatneniu nároku žalobcu na príslušnom súde dňa 26.05.2014, teda viac ako osem rokov od vydania namietaného rozhodnutia.

11. Žalovaná ďalej dodala, že absentuje hneď prvá z troch kumulatívne stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu nakoľko rozhodnutia, ktorých nezákonnosť tvrdí žalobca a od ktorých existencie odvodzuje vznik škody a nemajetkovej ujmy, nie sú ne. Žalobca sa predloženou žalobou domáha priznania nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spolu vo výške 100.000,- EUR, pri čom suma 31.080,- EUR predstavuje skutočnú škodu a suma 68.200,- EUR náhradu nemajetkovej ujmy. Súčasne podotkla že len žalovaná podotýka, že súčet výšok uplatnených nárokov nepredstavuje žalobcom spolu nárokovanú sumu 100.000,- EUR, ale sumu 99.280,- EUR. Nároku z akého titulu, resp. čo predstavuje rozdiel medzi spolu uplatnenou výškou nárokov a súčtom jednotlivých nárokov nie je žalovanej zrejmé a žalobcom nebol v žalobe žiadnym spôsobom vysvetlený. Ďalej poznamenala, že žalobca vyčísľuje škodu ako násobok mesačného príjmu vo výške 880,- EUR za 35 mesiacov trvania trestu odňatia slobody pričom nepredložil žiadny listinný alebo iný dôkaz na preukázanie pravdivosti tvrdenia o dosahovanej výške príjmu. Vo všeobecnosti sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, pričom sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, t. j. ušlý zisk. Ušlým ziskom sa rozumie zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no tento nenastal v dôsledku škodnej udalosti.

12. Žalobcom uplatňovaný nárok je, podľa názoru žalovanej, nutné považovať za ušlý zisk v podobe ušlého príjmu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu, sp. zn. , zo dňa 28. apríla 2010 „Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,

lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).“ Z uvedenej definície ušlého zisku/príjmu poskytnutej Najvyšším súdom SR je, pre úspech v spore, nutné považovať za nevyhnutné preukázanie skutočností umožňujúcich prijať záver, že príjem v požadovanej výške by žalobca nepochybne dosiahol, nebyť škodovej udalosti. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, a to ani v replike, žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné ustáliť existenciu vzniku škody v podobe ušlého príjmu v požadovanej výške. Žalobca sa domáha aj priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch „podľa hľadísk judikátov ESĽP“ vo výške 68.200,- EUR teda 66,54 EUR za každý deň výkonu trestu odňatia slobody. Opätovne však na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy a opodstatnenosti požadovanej výšky jej náhrady neuvádza žiadne relevantné skutočnosti a neprikladá žiadny dôkaz.

13. Z ustanovenia zák. ,že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok, pričom prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená tam, kde konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a kde zmenšenie a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno dosiahnuť inak ako cestou zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Splnenie týchto podmienok však musí byť v konaní preukázané, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave, ktorý napr. v rozsudku č. k. -141 zo dňa 24.11.20142014 uviedol, že: „ Práve naopak, odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého možno nemajetkovú ujmu v peniazoch priznať iba v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a nie je ju možné uspokojiť inak. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch teda v prípade, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo nezákonnému rozhodnutiu pri výkone verejnej moci nevzniká automaticky. Žalobca, ktorý sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva“. Obdobne aj Krajský súd v Trnave stotožnil s tvrdeniami žalovanej a vo svojom rozsudku zo dňa 18.07.2018, č. k. -112 okrem iného konštatoval: „Na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu bolo totiž nevyhnutné zo strany žalobcu navrhnúť a v rozsahu opodstatneného návrhu aj súdom vykonať dokazovanie na preukázania tvrdení žalobcu o vzniku nemajetkovej ujmy, jej rozsahu a intenzite.“ V dôsledku absencie akéhokoľvek tvrdenia a najmä v dôsledku absencie preukaznosti vzniku a opodstatnenosti výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má žalovaná za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno tak, aby na základe ním predložených tvrdení mohol byť nárok posúdený a priznaný. 14. Žalovaná tvrdila, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 68.200,- EUR, pri čom ale žiadnym spôsobom nepreukazuje dôvodnosť vyčíslenej sumy a spôsob jej vyčíslenia odôvodňuje nešpecifikovanou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Tvrdila, že suma, ktorú žalobca požaduje titulom náhrady nemajetkovej ujmy je absolútne a celkom zjavne neprimeraná. Žalovaná tento názor odvodzuje aj zo znenia v znení aktuálne platnom a účinnom, podľa ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení , podľa ktorého celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. V roku 2006, teda v roku, kedy malo dôjsť k nezákonnému zásahu voči žalobcovi, predstavovala minimálna mzda v podmienkach hospodárstva SR sumu 252,27 EUR. S prihliadnutím na znenie teda maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy predstavuje 12.613,50,- EUR. Žalobca si teda uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý mnohonásobne prevyšuje sumu odškodnenia poskytovaného, ak v dôsledku trestného činu bola spôsobená smrť.

15. Žalovaná na uvedené znenie poukazuje aj napriek skutočnosti, že v čase rozhodnom pre prejednávaný prípad toto ustanovenie nebolo súčasťou Je potrebné zdôrazniť, že zavedenie limitácie maximálnej sumy poskytovanej náhrady nemajetkovej ujmy , ktorým sa mení a dopĺňa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je len odrazom už v predchádzajúcom období judikatúrou Najvyššieho súdu SR akceptovanej praxe, podľa ktorej bolo pri určovaní primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy potrebné zohľadňovať aj iné právne predpisy obsahujúce právnu úpravu odškodňovania, judikatúru Ústavného súdu ako aj

judikatúru ESĽP. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 14.07.2018 kde uviedol: „Na záveroch najvyššieho súdu o povinnosti všeobecného súdu určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení iných právnych predpisov slovenského právneho poriadku upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry ústavného súdu a ESĽP, ku ktorým dospel najvyšší súd skôr už v rozhodnutiach, v ktorých bol uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa , nezmenil neskôr nič ani , ani . Určenie maximálnej hranice náhrady nemajetkovej umy spôsobenej ne tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov, je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí ESĽP.“

16. Žalovaná má za to, že v prejednávanom prípade je vylúčená existencia príčinnej súvislosti aj z toho dôvodu, že žalobca by bol povinný nastúpiť a vykonať trest odňatia slobody, v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok aj v prípade, ak by označené rozhodnutia, nezákonnosť ktorých je v tomto konaní tvrdená, boli vydané v intenciách . V žalobe samotnej a ani v predkladanej replike však nepreukázal existenciu elementárnych predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v intenciách Z. z a rovnako neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu ku vzniku a rozsahu požadovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalovaná má tiež za to, že žalobca uplatňuje svoje nároky po márnom uplynutí premlčacej doby v trvaní troch rokov.

17. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, obsahom spisu a listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav :

18. Súd z označeného dôkazu žalobcom a to príkazu na dodanie do výkonu trestu zistil, že bol vydaný dňa 4.12.2006 predsedom senátu NS SSR V.. Š. W. podľa ust. ,c a .

19. Z príkazu ďalej vyplýva, že odsúdený má byť dodaný do výkonu trestu do Ústavu na výkon väzby v Nitre. Tento príkaz ( bod 9 príkazu ) bol vydaný na základe odsudzujúceho rozsudku KS v Bratislave z 20.1.2004 sp. zn. 4To36/2004.Podľa bodu 10 predmetného príkazu je uvedené, že bol odsúdený pre trestný čin §219 a § 35 ods. 1 Tr. Zák. v znení platného z roku 1976. Z bodu 11 predmetného príkazu vyplýva, že výmera uloženého trestu je 15 ( pätnásť) rokov, III. ( tretia ) nápravnovýchovná skupina. Predmetný príkaz na dodanie do výkonu trestu obsahuje poučenie z ktorého vyplýva, že jednotlivé údaje vyplňte podľa spisov .Keď nie je možné niektoré údaje zistiť, zapíšte v príslušnej rubrike „ neznáme „.Príkaz na dodanie do výkonu trestu odovzdajte v dvoch vyhotoveniach vedúcemu strážnemu Justičnej stráže.

20. Žalobca v žalobe namietal ,že príkaz na dodanie výkonu trestu bol vydaný dňa 4.12.2006 na základe neplatného právneho predpisu a to ust. písm .b, c zák. ,ktorý stratil platnosť a účinnosť dňom 1.1.2006. Namietal, že vydaný príkaz bol vydaný na základe neplatného právneho predpisu a túto skutočnosť si nevšimli ani väznica, prokurátori a ani advokát.

21. Zo žaloby vyplýva, že žalobca ako odsúdený uviedol, že sám sa na základe príkazu a z vlastnej vôle dňa 19.12.2006 nastúpil na výkon trestu VTOS vo väznici Nitra a odkiaľ bol po vstupných procedúrach exkortovaný do väznice Leopoldov. Tvrdil, že v mesiaci august 2007 mu bol doručený rozsudok. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobca trest vykonal od 19.12.2006 do 14.10.2009,spolu 1025 dní .Ďalej uviedol, že trestné konanie sa započalo v roku 1981 a za skutok pre ktorý bol stíhaný a odsúdený sa stal 9.7.1976 a skončilo osvedčením o podmienečnom prepustení dňa 8.4.2014. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.5.2018 jednoznačne uviedol, že jeho žaloba nie je o rozhodnutí v merite vecí samotného právoplatného rozhodnutia NS SR a netýka sa tohto konania a nechce sa k tomu vyjadrovať. ( č.l. 77).

22. Súd zistil, že žalobca si uplatnil dňa 26.5.2014 náhradu škody predbežným prejednaním nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 ods. 1 Zák. 514/2003 Z.z Podľa predmetnej žiadosti si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia a to vydaného príkazu predsedu senátu NS SR na dodanie do výkonu trestu a požadoval náhradu škody vo výške 100.000,- Eur. ( 58 ).

23. Súd posúdil predmetnú vec podľa zák. 514/2003 Z.z platného v čase vydania rozhodnutia, resp. príkazu dodania do výkonu trestu zo dňa 4.12.2006.

24. Podľa tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

27. Podľa Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

28. Podľa Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

29. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

30. Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

32. Podľa Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

33. Podľa § 16 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

34. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

35. Podľa zák. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

36. Podľa Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

37. Podľa zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania podľa ust. odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

38. Podľa ,c zák. 141/1961 o trestnom konaní ( ) časová verzia predpisu účinná od 14.4.2005 do 31.12.2005( Právny predpis bol zrušený predpisom ) Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu (súd prvého stupňa a odvolací súd) ihneď vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody11b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/20050415> a zároveň nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak b) bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky ,c.) je obava ,že ujde.

39. Podľa zák. 141/1961 o trestnom konaní ( ) v čase účinnosti časová verzia predpisu účinná od 14.4.2005 do 31.12.2005 ( Právny predpis bol zrušený predpisom ) Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava, že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak je neznáme miesto pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/20050415>. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno na jeho dodanie do výkonu trestu použiť ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1961/141/20050415>.

40. Podľa ,c zák. o ( časová verzia platná v čase od 1.1.2006 do 31 .12.2006 ) teda v čase účinnosti vydania príkazu na dodanie do výkonu trestu zo dňa 4.12.2006 Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak b) bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky, c) je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol výkonu trestu.

41. Podľa zák. o ( časová verzia platná v čase od 1.1.2006 do 31 .12.2006 ) teda v čase účinnosti vydania príkazu na dodanie do výkonu trestu zo dňa 4.12.2006 Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, alebo sa bude skrývať, môže mu predseda senátu na nastúpenie do výkonu trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac odo dňa, keď rozhodnutie uvedené v odseku 1 nadobudlo právoplatnosť.

42. Podľa zák. o ( časová verzia platná v čase od 1.1.2006 do 31 .12.2006 ) teda v čase účinnosti vydania príkazu na dodanie do výkonu trestu zo dňa 4.12.2006 Opatrenia sú neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.

43. V konaní je nesporné ,že žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom a žalovaná je pasívne legitimovaným subjektom v súlade s o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd právne vec posúdil podľa o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci .

44. Súd v predmetnom sa zaoberal v konaní s uplatnenou námietkou premlčania v vznesenou žalovanou .Súd je toho názoru ,že uplatnená námietka premlčania je dôvodná. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. existencia nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím , resp. nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom je konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamok vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania Nesprávnym úradným postupom môžeme rozumieť porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Teda môže ísť o každý postup štátneho orgánu alebo správneho orgánu, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci. Za nesprávny postup možno považovať aj nečinnosť štátnych orgánov. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Aj keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú : a) Poškodenému vznikla škoda alebo majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch b)Príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu c) Škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom, teda nesprávny postup orgánu štátu je so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku / viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. Mája 2011 sp zn. , rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 07.05.2008 sp. Zn. 7 Co 255/2007/

45. č. obsahuje osobitnú právnu úpravu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci odlišnú od všeobecnej úpravy v trojročná, teda právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Dozvedieť sa o škode znamená zistiť skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne i jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch), pričom nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne 23.6.1981, č. j. ) (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 23.6.1981, č. j. ).

46. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný, musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Súd konštatoval, že žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov, pričom zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody. Súd preto v prvom rade posúdil dôvodnosť tejto námietky.

47. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci upravuje osobitne podmienky premlčania v predmetného zákona tak, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

48. V danom prípade bol vydaný príkaz predsedom NS SR na dodanie do výkonu trestu dňa 4.12.2006. V konaní bolo nesporné, že príkaz na dodanie do výkonu trestu bol vydaný na základe právoplatného rozsudku KS v Bratislave. sp. zn. Z-21T36/1990 zo dňa 20.1.2024 zmeneného vo výmere trestu odvolacím konaním NS SR a to rozhodnutím zo dňa 4.2.2006 sp. zn. . Súd sa zaoberal námietkou premlčania .

49. Podľa názoru súdu sa žalobca dozvedel o škode ,ktorá by mu mala údajne vzniknúť dňa 4.12.2006 a za deň začatia plynutia lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody najskôr dňa 19.12.2006, kedy sám a dobrovoľne nastúpil na základe príkazu a z vlastnej vôle dňa 19.12.2006 nastúpil na výkon trestu VTOS vo väznici Nitra a odkiaľ bol po vstupných procedúrach exkortovaný do väznice Leopoldov.

50. V konaní bolo nesporné, že žalobca trest vykonal od 19.12.2006 do 14.10.2009, spolu 1025 dní .Ďalej uviedol, že trestné konanie sa započalo v roku 1981 a za skutok pre ktorý bol stíhaný a odsúdený sa stal 9.7.1976 a skončilo osvedčením o podmienečnom prepustení dňa 8.4.2014.

51. V konaní bolo nesporné že žalobca si uplatnil dňa 26.5.2014 náhradu škody predbežným prejednaním nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 ods. 1 Zák. 514/2003 Z.z s

52. Súd je toho názoru, že trojročná premlčacia lehota teda v tomto prípade začala žalobcovi plynúť dňa najskôr dňa 19.12.2006 t.j. kedy nastúpil dobrovoľne na výkon trestu ide o moment kedy sa mohol dozvedieť o škode a najneskôr sa mohol dozvedieť o škode kedy bol podmienečne prepustený, t.j. dňa 14.10.2009. Podľa názoru súdu žalobcovi trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva uplynula dňom 14.3.2013, pričom súd k tomu pripočítal aj obdobie 6 mesiacov, kedy žalobcovi plynula lehota na vybavenie jeho žiadosti na MS SR na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Žalobcovi uplynula lehota na podanie uplatnenie práva na náhradu škody dňa 14.3.2013, pričom žalobca podal žalobu na súde až dňa 26.5.2014 .Súd akceptoval uplatnenú námietku žalovanej a vyhodnotil ju ako dôvodnú a podľa názoru súdu nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Súd v tomto smere poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 26.6.2012 sp. zn. , ktorý v náleze uviedol : „ Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje; to však nevylučuje výskyt situácií, v ktorých márne uplynutie lehoty premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré si svoje právo včas. neuplatnil.“ V danom prípade uplynutie premlčacej lehoty zavinil žalobca svojim nekonaním resp. neuplatnením svojho práva na súde včas. a preto súd námietku nevyhodnotil ako odporujúcu dobrým mravom.

53. Prvotnou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. Žalobca označil ako nezákonné rozhodnutie príkaz na dodanie do výkonu trestu ( č.l. 7 ) kde namietal ,že príkaz na dodanie do výkonu trestu bol vydaný dňa 4.12.2006 na základe neplatného zákona a to ,písm. b,c Súd považuje príkaz za dodanie do výkonu trestu zo dňa 4.12.2006, ktorý označil žalobca ako nezákonné rozhodnutie za opatrenie, ktoré má technicko organizačnú povahu . Súd má za to, že síce na príkaze bol uvedený nesprávny právny predpis t. j. ,písm. b ,c Zb, a mal byť správne uvedený právny predpis vtedy platný a to , c, zák. 301/2005 Zb, ktorý v čase vydania príkazu na dodanie do výkonu trestu zo dňa 4.12.2006 bol účinný a platný. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v príkaze na dodanie do výkonu trestu bol uvedený nesprávny právny predpis v tom čase už neplatný. Podľa názoru súdu je príkaz na dodanie do výkonu trestu nie je rozhodnutím vo veci samej ale len opatrením ktoré má technicko zabezpečovací charakter a samotné uvedenie nesprávneho predpisu nemalo vplyv na porušenie práva žalobcu .Z konania jednoznačne vyplynulo a potvrdil to sám žalobca vo vyjadrení , že v čase vyhlásenia rozhodnutie pred NS SR dňa 4.12.2006 nebol na pojednávaní prítomný z dôvodu zdravotnej indispozície a do výkonu trestu VTOS nastúpil dobrovoľne a napokon ako sám žalobca uviedol aj trest vykonal .Naviac sám uviedol ,že nesprávne uvedený právny predpis na príkaze na dodanie do výkonu trestu si nevšimli ani súd ,obhajca a ani prokurátor. Súd tieto skutočnosti považuje za nesporné. Podľa názoru súdu príkaz na dodanie do výkonu trestu nie je rozhodnutím vo veci samej, ktorý by mal byť podkladom pre náhradu škody ale je len opatrením. Naviac sám žalobca zdôraznil v žalobe ako aj v písomných podaniach, že si neuplatňuje škodu z titulu rozhodnutia NS SR sp. zn. .Súd na základe skutkového stavu dospel k záveru ako aj žalovaná ,že v danej veci absentuje hneď prvá podmienka a to nezákonné rozhodnutie podľa ust. § a nasl. . Zák.514/2003 Z.z a označené nezákonné rozhodnutie ako príkaz na dodanie do výkonu trestu súd považuje za opatrenie. Na to, aby súd priznal žalobcovi náhradu škody podľa musia byť kumulatívne

splnené 3 podmienky:1. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, 2. škoda 3. kauzálny nexus medzi bodom 1. a 2. V danom prípade príkaz na dodanie do výkonu trestu je opatrením a nie nezákonným rozhodnutím čím v danom prípade nie je splnená 1.podmienka nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z a tak súd žalobe nemohol vyhovieť z dôvodu, že nakoľko všetky podmienky musia byť kumulatívne splnené .Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

54. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia nemajetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah vyvolal závažné následky v súkromnom živote poškodeného a v jeho spoločenskom uplatnení. Preukázanie vzniku následkov zaťažuje postihnutú fyzickú osobu - poškodeného. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, keď intenzita zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. V danom prípade si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000.- Eur ,ktorú súd posúdil podľa obsahu v žalobe pričom súd uvádza, že v prejednávanom prípade žalobca v priebehu konania nepreukázal, že mu bola spôsobená nemajetková ujma a nepreukázal ani jej výšku. V zmysle citovaného ustanovenia sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, t.j. preukázať dopad nezákonného rozhodnutia na jeho vážnosť v spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy ako aj závažnosť okolností za ktorých došlo k porušeniu jeho práva. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy náhradu, ktorej sa žalobca v konaní domáhala je nutné preukázať, žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno keď v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nezákonných rozhodnutí mu bola spôsobená nemajetková ujma. Žalobca v tomto smere nepreukázal ani uplatňovanú výšku 100.000,- Eur a takéto uplatnenie nepreukázal dôkazmi. Nestačí tvrdiť, ale tvrdenie sa musí preukázať. Žalobca nepreukázal v konaní a nepredložil dôkazy ohľadom uplatňovanej výšky škody týkajúcej sa straty na zárobku vo výške 31.080,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 68.200,- Eur, pričom si uplatnil celkovo 100.000.- Eur. Z uplatnenia náhrady škody žalobcom v celkovej výške 100.000.- Eur jednoznačne vyplýva, že žalobca si uplatnil škodu 31.080,- eur titulom straty na zárobku a sumu 68.200,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a po spočítaní predstavuje sumu 99.280,- eur. Zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody t. j. 720,- eur (100.000 - 99.280); žalobca nepreukázala ani nezdôvodnil z akého titulu si to uplatňuje a čo predstavuje zvyšok uplatnenej sumy a z akého titulu. Toto žalobca nepreukázal a ani ničím to nezdôvodnil.

55. Treťou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. .Žalobca však nepreukázal vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a z toho dôvodu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť. Súd na základe vykonaného dokazovania má jednoznačne preukázané, že žalobca v konaní nesplnil podmienky preukázania všetkých predpokladov na vyvodenie zodpovednosti žalovaného podľa , keď nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia nemajetkovej ujmy ,škody a v nadväznosti na to ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, súd posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že žalovaná sa dôvodne dovolala premlčania nároku uplatneného žalobcom na náhradu škody v celej uplatnenej výške, a preto žalobu v celom rozsahu ako premlčanú zamietol.

56. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa s tým, že žalovaná bola predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešná z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však žalovaná neuplatnila nárok na náhradu trov konania a zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).