Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/94/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného X. V. L., L. so sídlom T. X, . XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému R. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom T. T. XXXX/XX, XXX XX F., A.. XX.XX.XXXX, o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. -40 zo dňa 25. septembra 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Zastavuje exekúciu.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil prvá veta, , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 3 ods. 1, Príloha bod 1 písm. e) Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 05.04.1993, , , , , , , , , v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, , o ochrane spotrebiteľa.

3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa XX.XX.XXXX na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu, č.k. XZm/ XXX/XXXX-XX, ktorý vydal dňa XX.XX.XXXX I. súd F. V.. X. súd poverením č. XXXX * XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť , ktorým došlo okrem iného k zmene a doplnení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“). Oprávnený doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 04.02.2016 doplnený návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že právny predchodca oprávneného a povinný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXX, z ktorej si povinný neplnil povinnosti, a preto právny predchodca oprávneného vyplnil zmenkovú sumu na základe dohody o vyplnení zmenky. K svojmu podaniu priložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.XXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a úverové podmienky pre fyzické osoby. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. XZm/XXX/XXXX zistil, že S. L.., ako pôvodný veriteľ a povinný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX A. o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Povinný je v predloženej zmluve označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom narodenia, bydliskom). Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod

č. XXXXXXX vo výške 150.000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXX vo výške cca 90.000,- Sk s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s doplneným návrhom, exekučným titulom a pripojeným spisom dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť. Zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania založený zmluvou je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia o stavebnom sporení, hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v . Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatvárala S. L., ktorá je podnikateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súdu je známe, že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové, adhézne zmluvy o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného taktiež vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmlúv s veriteľom bol dlžník spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ na súkromné účely. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský. Nakoľko predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. XZm/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.04.2009, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V predloženej zmluve je uvedené v čl. VIII., že za spracovanie a schválenie úverového prípadu vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 5.000 Sk v súlade s platným Sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytnuté služby veriteľa. V prípade poplatku za spracovanie a schválenie úverového prípadu, keď súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a súdu nie je zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie a schválenie úverového prípadu je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Ide teda len administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len veriteľovi na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Uvedená zmluvná podmienka je tak neprijateľnou a je v zmysle neplatná. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a originálu predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko sa v zmenkovom spise vôbec nenachádza a plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V predmetnej exekučnej veci mal teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v Exekučného poriadku, preto súd exekúciu zastavil.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že zastavením exekúcie došlo v predmetnej veci zo strany exekučného súdu k nesprávnej aplikácii ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzatvorenia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu. Súd pred vydaním rozkazu skúmal

výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva, a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Vzhľadom k uvedenému je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 03.04.2009, čiže v čase, kedy takýto postup žiadny právny predpis nenariaďoval. Zákonodarcovi muselo byť v čase prijímania novely, ktorou sa menilo predmetné zákonné ustanovenie zrejmé, že podmienka skúmania vlastného vzťahu ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená, a preto takéto ustanovenie nemá a nemôže mať oporu v platnom právnom poriadku. Mal za to, že takýto výklad a aplikácia zákona je v značnom rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie, ktoré je postavené na jazykovom výklade bez širšieho kontextu s prihliadnutím k účelu zákona a jeho základným princípom, potrebné považovať za arbitrárne. V štádiu, kedy majú súdy povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie, ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je však už zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2012na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte v roku 2004už výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania a priklonenie misky váh na stranu spotrebiteľov. Poukázal na to, že v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že cieľom zmeny Exekučného poriadku novelou bolo zamedziť, aby ďalej nedochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) voči spotrebiteľom a tiež zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Týmto spôsobom sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel bola upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo možnosť zastaviť exekúciu v prípade, ak už poverenie bolo vydané, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť nevykonali.

15. Vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného, vznikol na základe zmluvy, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, a to vzhľadom na to, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ, pričom veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver, ktorý sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť a zaplatiť aj celkové náklady za poskytnutie úveru. Odvolací súd takisto zastáva právny názor, že predmetná zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ, ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k samotnému v ktorej sa uvádza, že napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EÚ a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť častokrát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku /EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

Vyššie uvedené princípy v zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory, a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90 % p.a..

17. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ s reflektovaním aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva únia k ochrane zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta “) uznáva rovnaké hodnoty ako SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec SR je práve oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty , podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie SR je Charta vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že a Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom období patria medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty .

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval správne právne normy, rozhodoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou a náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak, ako to vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, pričom pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi neboli skúmané neprijateľné zmluvné podmienky, prípustnosť a obmedzenie použitia zmenky v takomto spotrebiteľskom vzťahu, preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

19. Z vyššie uvedených skutočností je tak zrejmé, že úverovú zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako takú, ktorá neobsahuje neprijateľné podmienky, pričom z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, ako ani z tvrdení a dôkazov predložených oprávneným nevyplynulo, aby sa prípadnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, alebo obmedzením či neprípustnosťou použitia zmenky zaoberal samotný zmenkový súd, a teda mal za to, že nárok uplatnený právnym predchodcom oprávneného bol v súlade s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.

20. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania z obsahu spisu zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. ešte počas konania na súde prvej inštancie, pred vydaním napadnutého uznesenia. Z uvedeného tak vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané vo vzťahu k nespôsobilému subjektu konania.

21. Spôsobilosť mať práva a povinnosti (právna subjektivita) u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou. V danom prípade oprávneným označená povinná zomrela. Súd mal zo spisu preukázané, že ten o koho právach sa má jednať zomrel počas exekučného konania, a teda osoba voči ktorej exekúcia smerovala stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Uvedené predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorého existenciu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

22. Z obsahu spisu však ďalej vyplynulo, že po povinnom bolo vedené dedičské konanie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. XD/XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX (č.l. 47), ktoré však bolo zastavené z dôvodu, že povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Z uvedeného tak vyplýva, že napriek tomu, že v predmetnom exekučnom konaní sa oprávnený domáhal vymoženia peňažnej čiastky, nemožno v exekučnom konaní pokračovať, pretože niet subjektu, resp. subjektov, na ktoré by po smrti povinného prešli jeho práva a povinnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že aj keby súd prvej inštancie v čase rozhodovania a vydania napadnutého uznesenia mal vedomosť o smrti povinného, rovnako by vo výrokovej časti exekúciu zastavil.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, keďže ešte skôr ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, povinný zomrel, pričom jeho práva a povinnosti neprešli na jeho dediča, resp. dedičov, preto niet subjektu, resp. subjektov, s ktorými by bolo možné v exekučnom konaní pokračovať, čo rovnako zakladá dôvod na zastavenie exekúcie.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle a .

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle v spojení s , tak, že oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a povinný zomrel ešte počas konania na súde prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).