Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoEk-3-2024.pdf
PDF · 89.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoEk/3/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 2, IČO: 36 613 843, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX/XX, A., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.024,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7Er/158/2013-46 zo dňa 26. februára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie po právnej stránke posúdil ustanoveniami § 44 ods. 2 veta tretia, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“, alebo „EP“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa svojím návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 2.024,07 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na ROZHODCOVSKÝ ROZSUDOK, STÁLY ROZHODCOSKÝ SÚD, Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2012-3334 zo dňa 01.10.2012, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.10.2012 a vykonateľnosť dňa 14.10.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 18.04.2006, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok a to v 41 mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch boli všeobecné podmienky poskytnutia pôžičky, kde v bode 18. bola obsiahnutá rozhodcovská doložka.
2. Súd prvej inštancie následne ustálil, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná. Uvedené skutočnosti boli zrejmé zo zmluvy o úvere a zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica 93/13"). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. V rámci prieskumu súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zastal ten názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom, v dôsledku čoho žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci, v ktorom poukázal na to, že právny poriadok v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami a výsledkom je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), ako samostatný právny predpis. Tento zákon značne sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Oprávnený sa uvedeným legislatívnym zmenám prispôsobil a pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „rozhodcovská zmluva“) s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Mal za to, že povinný rozhodcovskú doložku podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie iných služieb. Súd svojím rozhodnutím absolútne popiera slobodnú vôľu zmluvných strán a autoritatívne, bez náležitého preskúmania skutkových okolností daného prípadu uzavrel, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ – dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Povinný mal možnosť si rozhodcovskú doložku v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť doložku s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odovzdať oprávnenému, čo aj urobil. Povinný mal však zároveň možnosť ju aj odmietnuť, nepodpísať a neodovzdať ju podpísanú veriteľovi, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ak si povinný nebol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie, mal možnosť (ako už oprávnený uviedol) sa s posúdením predmetnej doložky obrátiť na advokáta, resp. požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, alebo sa obrátiť na občianske združenia na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený bol toho názoru, že závery o nedostatku vedomosti a vôle povinného urobiť vyhlásenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke boli bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a okolností uzatvorenia rozhodcovskej doložky vylúčené a nepreskúmateľné. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, ako aj uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp.zn.: 9CoE/265/2015, zo dňa 13.06.2017, sp. zn č. k. 6CoE/17/2017-41. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK. Bol toho názoru, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nebol dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej doložky v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup súdu je neakceptovateľný a neprípustný. Zastal názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená na samostatnom dokumente a vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie MS SR podľa ustanovení ZSRK. Poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.08.2017, sp. zn. 8CoE/39/2017, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Záverom poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného malo byť už len uzatvorenie samotnej rozhodcovskej doložky, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie.
4. Povinný, ako ani súdny exekútor písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodali, preto súd prvej inštancie vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu dňa 07.02.2024.
5. Z lustrácie v registri obyvateľov odvolací súd zistil, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX zomrel. V dedičskom konaní rozhodoval Okresný súd Nové Zámky uznesením č.k. 16D/422/2022-16 zo dňa 26.10.2022 tak, že konanie o dedičstve zastavil. V dedičskom konaní mal za preukázané, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) preskúmavajúc procesné podmienky v zmysle § 380 ods. 2 CSP dospel k záveru, že pre existenciu vady (neodstrániteľnú), týkajúcu sa procesných podmienok, je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť.
7. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
8. Ustanovenie § 63 CSP upravuje situáciu, ak dôjde v období od podania žaloby až do právoplatného skončenia sporu, teda počas prebiehajúceho konania k smrti fyzickej osoby, ktorá je stranou sporu. V danom prípade prichádzajú do úvahy dve alternatívy, a to konanie zastaviť, alebo v ňom pokračovať, pričom rozhodnutie závisí od povahy sporu. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor, kedy súd v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.
9. V zmysle rozhodovacej praxe súdov, ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany.
10. Niet pochýb, že predmetom daného exekučného konania je rozhodovanie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola zamietnutá a zo strany oprávneného bolo podané odvolanie. Ide síce o spor majetkovej povahy (vymáhacie konanie), avšak v danom prípade žalovaný nezanechal žiadny majetok, a preto ani nemožno ustáliť, že by mal žalovaný právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho práv a povinností.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a exekučné konanie zastavil v zmysle § 63 CSP, pre existenciu vady neodstrániteľnej procesnej podmienky.
12. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal pritom z toho, že keďže povinný zomrel, nebolo možné ustáliť, že by bolo zastavenie konania dôsledkom procesného zavinenia niektorej zo strán.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).