Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cb-14-2021.pdf
PDF · 91.08 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-8Cb/14/2021
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok o návrhu navrhovateľa: Ing. Ján Oravkin, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/ XXA, XXX XX A. - mestská časť N. V., právne zast.: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, na ustanovenie opatrovníka obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol. s.r.o., takto
rozhodol:
Súd návrh na ustanovenie opatrovníka obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol. s.r.o. so sídlom Vyšné Matejkovo 28, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 381 420 zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2021 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd ustanovil obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol. s.r.o. so sídlom Vyšné Matejkovo 28, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 381 420 (ďalej len „J.K.B.2, spol. s.r.o“ alebo „spoločnosť“) v zmysle ust. § 272 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku opatrovníka, a to advokátsku kanceláriu Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, resp. inú osobu podľa uváženia súdu, zároveň navrhol, aby súd vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníka tak, že tento je povinný a oprávnený zastupovať spoločnosť v konaní o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti v celom rozsahu a v tejto súvislosti vykonávať všetky právne úkony samostatne.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je spoločníkom spoločnosti s obchodným podielom vo výške 50 %, ktorý zodpovedá vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 3320 EUR, druhým spoločníkom je Ing. Miroslav Budiak s obchodným podielom vo výške 50 %, ktorý zodpovedá vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 3320 EUR. Pán Milan Budiak (ďalej len „bývalý konateľ“), ktorý je zároveň bratom, t.j. blízkou osobou Miroslava Budiaka sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti listom zo dňa 22.08.2017, ktorý bol spoločnosti doručený dňa 22.09.2017 a ku dnešnému dňu tak spoločnosť nemá vymenovaného žiadneho konateľa. Podaním zo dňa 22.03.2018 podal bývalý konateľ návrh na začatie konania o zhode na Okresný súd Žilina, kde aktuálne prebieha konanie pod spis. zn. 26CbR/91/2018 a ku dňu podania tohto návrhu nie je právoplatne skončené. Zároveň je na Okresnom súde Žilina vedené konanie vo veci zrušenia spoločnosti a nariadení jej likvidácie a následného výmazu z obchodného registra, a to z dôvodov ustanovených v zmysle § 68b ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka, teda z dôvodu, že v spoločnosti nebol viac ako tri mesiace ustanovený štatutárny orgán. Navrhovateľ uviedol, že s uvedeným stavom v spoločnosti nesúhlasí, svojim aktívnym konaním sa snaží zabrániť zrušeniu spoločnosti a má záujem na jej ďalšej existencii, fungovaní a na ďalšom výkone podnikateľskej činnosti, a to za účelom dosahovania zisku. Miroslav Budiak však na obnovení riadneho chodu spoločnosti nijak nespolupracuje, úmyselne bráni navrhovateľovi v riešení vzniknutej situácie a účelovo znemožňuje vymenovanie nového konateľa, v dôsledku čoho je spoločnosť bez štatutárneho orgánu. Vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti mala resp. má pre spoločnosť bez vymenovania nového konateľa fatálne následky. Dňa 16.12.2018 bolo riadne zvolané valné zhromaždenie spoločnosti, ktorého programom bola, okrem iného, najmä zmena spôsobu konania spoločnosti a vymenovanie nových konateľov spoločnosti. Miroslav Budiak ako spoločnosti zahlasoval proti samotnému otvoreniu valného zhromaždenia a tak k hlasovaniu o jednotlivých bodoch programu ani nemohlo dôjsť. Uvedené
konanie jednoznačne svedčí o úmysle a účele, ktorý sleduje Miroslav Budiak - vytunelovanie spoločnosti a jej následné zrušenie. Dňa 21.02.2020 bol zaslaný zo strany navrhovateľa návrh na zmenu spôsobu konania spoločnosti spolu s návrhu na vymenovanie nového konateľa formou rozhodovania „per rollam“, pričom jedna zásielka sa dňa 17.03.2020 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, avšak zásielka adresovaná na adresu trvalého pobytu Miroslava Budiaka bola prevzatá, a teda na základe tejto skutočnosti je navrhovateľ toho názoru, že sa Miroslav Budiak s návrhom rozhodnutia riadne oboznámil, opätovne ho však ignoroval a žiadnym spôsobom nezahlasoval, ani sa k nemu nevyjadril. Súčasťou uvedeného návrhu bola aj v súlade s § 149 Obchodného zákonníka výzva na upustenie od porušovania povinností spoločníka a zároveň upozornenie na možnosť vylúčenia spoločníka zo spoločnosti súdom. V citovanom návrhu Ján Oravkin navrhol, aby bolo prijaté rozhodnutie o zmene spôsobu konania v mene spoločnosti na nasledovný spôsob: Za spoločnosť konajú všetci konatelia vo všetkých veciach spoločne. V prípade ak má spoločnosť len jedného konateľa, tento koná v mene spoločnosti samostatne a súčasne dňom prijatia tohto rozhodnutia menujú do funkcie konateľov spoločnosti Ing. Jána Oravkina, nar. XX.XX.XXXX a Ing. Miroslava Budiaka, nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľovi ani spoločnosti nebola doručená žiadna odpoveď, rovnako nebola ani uskutočnená žiadna iná aktivita, ktorá by preukazovala snahu Miroslava Budiaka o zachovanie spoločnosti. Na základe uvedených skutočností je navrhovateľ toho názoru, že Miroslav Budiak, nielen že závažne porušil svoje povinnosti spoločníka spoločnosti, ale tieto povinnosti aj naďalej závažne porušuje, a preto je v oprávnenom a riadne odôvodnenom záujme Jána Oravkina podanie návrhu na vylúčenie Miroslava Budiaka zo spoločnosti. Navrhovateľ ďalej poukázal na návrh Miroslava Budiaka, v ktorom ako spoločník spoločnosti mu navrhol prijatie rozhodnutia o vymenovaní nového konateľa spoločnosti, a to Ján Oravkina ml., nar. XX.XX.XXXX. K tomu navrhovateľ uviedol, že Ján Oravkin ml. je jeho syn, pričom ich vzájomné vzťahy sú zlé a narušené, navyše Ján Oravkin ml. je v obchodnom registri SR vedený ako konateľ viacerých obchodných spoločností s predmetom podnikania obdobným predmetu podnikania spoločnosti. Nakoľko nejde o spoločnosti, na ktoré by sa vzťahovala výnimka z ust. § 136 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka, jeho vymenovaním by došlo k porušeniu zákazu konkurencie podľa tohto zákonného ustanovenia, a teda by bolo v rozpore s Obchodným zákonníkom. Spoločná podnikateľská činnosť Miroslava Budiaka a Jána Oravkina ml. zakladá zjavný konflikt záujmov a tak v prípade jeho vymenovania za konateľa spoločnosti existuje dôvodná pochybnosť o vykonávaní jeho funkcie nestranne, objektívne a v záujme spoločnosti, ako aj jej oboch spoločníkov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že k dnešnému dňu neexistuje žiadna osoba, ktorá by bola oprávnená konať za spoločnosť, a preto je nevyhnutné ustanoviť spoločnosti procesného opatrovníka tak, aby v prejednávanej veci nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti. Procesného opatrovníka navrhol ustanoviť spoločnosti z toho dôvodu, aby mohol byť následne spoločnosťou podaný návrh na vylúčenie Miroslava Budiaka zo spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 68 ods. 1 a 2 a § 161 CSP. K absencii zákonného ustanovenia, ktoré by umožňovalo ustanoviť právnickej osobe procesného opatrovníka navrhovateľ uviedol, že v prípade medzery v právnom poriadku, sudca nemôže odmietnuť vo veci rozhodnúť pre neexistenciu zákonného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo na prejednávanú vec, došlo by tým k odmietnutiu spravodlivosti, preto je povinný vo svojom rozhodnutí právo „dotvoriť“. V takomto prípade súd pri rozhodovaní nemá možnosť oprieť sa o konkrétne ustanovenia zákona, ale môže použiť ustanovenia upravujúce vzťahy obsahom a účelom najbližšie (analogia legis, napr. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka), prípadne dokonca zásady, na ktorých spočíva zákon (analogia iuris - napr. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, spis. zn. II. ÚS 11/2019-16 zo dňa 17.01.2019, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že ustanovenie opatrovníka právnickej osobe v rámci exekúcie neprichádza do úvahy, no v tomto konaní to je nielen možné, ale aj nevyhnutné, pričom Ústavný súd SR nepoprel, že by za určitých okolností nebolo možné ustanoviť právnickej osobe procesného opatrovníka. V závere návrhu navrhovateľ podrobne špecifikoval konanie Miroslava Budiaka odôvodňujúce jeho vylúčenie zo spoločnosti a taktiež právny základ vo veci jeho vylúčenia, v dôsledku čoho je jeho návrh na ustanovenie procesného opatrovníka pre dané konanie plne opodstatnený, dôvodný a dostatočne preukázaný.
3. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
4. Podľa § 68 ods. 2 CSP, procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
5. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
6. Podľa § 72 CSP, na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
7. Podľa § 272 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
8. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
9. Podľa § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.
10. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
11. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
12. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
13. Podľa § 68 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2020), súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti
14. Po oboznámení sa s obsahom spisu, dospel súd k záveru, že návrh na ustanovenie opatrovníka obchodnej spoločnosti J.K.B.2, spol. s.r.o. na jej zastupovanie v konaní o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti je nedôvodný. I keď z predložených listinných dôkazov (vzdanie sa funkcie konateľa zo dňa 22.08.2017, uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/91/2018-23 zo dňa 20.04.2018, ktorým bolo začaté konanie o zrušení právnickej osoby J.K.B.2, spol. s.r.o. a nariadení jej likvidácie podľa § 68 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka) je zrejmé, že spoločnosť nemá ku dnešnému dňu ustanovený štatutárny orgán - konateľa, ktorý by v jej mene konal, táto skutočnosť neodôvodňuje postup súdu spočívajúci v ustanovení procesného opatrovníka predmetnej spoločnosti.
15. Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. V rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Civilný sporový poriadok zaviedol v kontexte zastupovania osôb procesne nespôsobilých inštitút procesného opatrovníka. Týmto predpisom sa upustilo od procesného opatrovníctva na základe rozhodnutia súdu podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016), ktorý umožňoval ustanoviť opatrovníka aj právnickej osobe, keďže v tomto ustanovení dochádzalo nepresne k ustanoveniu opatrovníka nielen z procesných dôvodov (napr. ustanovenie opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy, nemožnosť doručenia písomnosti účastníkovi na známu adresu v cudzine), ale aj z dôvodov, ktoré nastali v rovine hmotného práva, t.j. ak nebol zastúpený v konaní ten, kto nemôže pre súdom samostatne konať a hrozilo nebezpečenstvo omeškania. Procesný opatrovník môže byť v konaní ustanovený výlučne z procesných dôvodov, t.j. dôvodov, ktoré nastali v priebehu konania v rovine procesného práva. Procesného opatrovníka do konania ustanoví súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy je z dikcie § 69 CSP zrejmé, že ustanovenie procesného opatrovníka v prípade neexistencie zákonného zástupcu prichádza do úvahy len pri fyzickej osobe, za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Procesného opatrovníka nie je možné ustanoviť právnickej osobe. Právna úprava v citovanom zákonnom ustanovení
vychádza z hmotnoprávnej koncepcie, t.j. ani v prípade absencie osoby, ktorá by bola oprávnená konať za právnickú osobu, ani v prípade, ak by bolo sporné, kto má za túto právnickú osobu konať, ani v prípade rozporu záujmov a napokon ani v prípade, ak by bolo sporné, kto má za právnickú osobu konať, nevymedzuje povinnosť ustanoviť právnickej osobe procesného opatrovníka. Všetky tieto prípady a ich riešenie je ponechané výlučne na hmotné právo. Východiskom je, že procesné právo nemôže nahrádzať ani odstraňovať problémy, ktoré nastali v rovine hmotného práva. Uvedené potvrdzuje aj ust. § 72 a 73 CSP, kde sa nachádza priamy odkaz na hmotné právo. V zmysle § 72 CSP na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu, t.j. ust. § 20 Občianskeho zákonníka ako aj § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka. Za právnickú osobu koná štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený, b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom, c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky, alebo d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať. V prípade ak viac ako tri mesiace nebol v obchodnej spoločnosti ustanovený štatutárny orgán (v danom prípade konateľ), súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti (§ 68 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka). Pokiaľ teda § 69 CSP pripúšťa ustanovenie procesného opatrovníka výlučne iba pre fyzické osoby a v prípade konania právnických osôb odkazuje na Obchodný zákonník ako hmotnoprávny predpis, ktorý taxatívne uvádza osoby, ktoré sú oprávnené v ich mene konať, upravuje spôsob vymenovania štatutárnych orgánov, ako aj prípadné následky neustanovenie týchto orgánov, nie je podľa názoru súdu možné obísť dané zákonné ustanovenia a prostredníctvom analógie dotvoriť právo, ktoré by odporovalo hmotnoprávnym predpisom. V ust. § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka je síce upravená možnosť ustanoviť spoločnosti opatrovníka, ale nie na podanie žaloby, ako žiada navrhovateľ, ale na ochranu práv spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade konania o návrhu na určenie neplatnosti uznesenia jej valného zhromaždenia podanom osobami uvedenými v prvej vete § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie opatrovníka spoločnosti s ručením obmedzeným (ako žalovanému v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia) v prípade, že za ňu nemá kto konať, je za daných okolností nevyhnutným predpokladom ochrany jej práv v konaní pred všeobecnými súdmi, čo však nie je možné aplikovať pre daný prípad.
16. S poukazom na vyššie uvedené, možno v danom prípade konštatovať, že ustanovenie procesného opatrovníka právnickej osobe, ktorá nemá ustanovený štatutárny orgán, na podanie žaloby o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti a jej zastupovanie v tomto konaní nemá oporu v § 69 CSP, ani v iných zákonných ustanoveniach, preto súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol.
17. V súvislosti s požiadavkou navrhovateľa, aby pre daný prípad súd použil zásadu Civilného sporového poriadku o sudcovskej tvorbe práva a na prípad analogicky aplikoval inštitút procesného opatrovníka upraveného v tomto právnom predpise, súd odhliadnuc od vyššie prijatého záveru považuje za potrebné poukázať na to, že spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálová obchodná spoločnosť s vlastnou vnútornou štruktúrou, osobným a majetkovým substrátom. Akýkoľvek obmedzenie resp. zásah súdu do jej vnútorných alebo vonkajších pomerov musí mať svoje hranice a môže byť akceptovateľný len po určitú mieru. Aj právnická osoba totiž musí mať svoje práva a slobody a každý zásah do týchto práv a slobôd musí mať svoj legitímny a oprávnený účel. Ingerencia súdu do súkromnoprávnych vzťahov by mala byť minimálna. S poukazom na uvedené, teda v teoretickej rovine, aj keby súd pripustil možnosť ustanoviť právnickej osobe procesného opatrovníka (ako to upravuje český občiansky zákonník) použitím analógie, využitie tohto inštitútu by bolo takým výrazným zásahom do vnútorných pomerov spoločnosti, prípadne do sféry vzťahov s tretími subjektmi, že jeho aplikácia by mohla byť len krajným riešením. Absencia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti by automaticky nemala zakladať možnosť ustanovenia procesného opatrovníka. Súd rozhodujúci o ustanovení opatrovníka by mal predovšetkým skúmať, či tento inštitút umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ, resp. či neexistuje iný (menej obmedzujúci) spôsob dosiahnutia tohto cieľa, či je ustanovenie opatrovníka právnickej osobe v danej situácii skutočne nevyhnutné a primerané. S prihliadnutím na tieto kritériá, súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že ustanovenie procesného opatrovníka obchodnej spoločnosti k tomu, aby mohla táto spoločnosť následne podať žalobu o vylúčenie svojho spoločníka, by vzhľadom na možný následok tohto postupu predstavovalo neprimeraný zásah do práv a vnútorných vzťahov predmetnej právnickej osoby, a z tohto dôvodu by použitie analógie na daný prípad neprichádzalo do úvahy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 C.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a v prípade ak bolo podanie urobené v prebiehajúcom konaní, tak aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.