Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/22/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: T. M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X/XX, XXX XX F., A. republika, občan Poľskej republiky, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 4, 010 01 Žilina, ICO: 36858820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, so sídlom Štúrova 2078, 022 01 Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46666-1/2013-CA zo dňa 10.10.2013

rozhodol:

Súd žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave uznesením z 27.03.2019, sp. zn. z dôvodu nesúhlasu Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci tunajším súdom rozhodol, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný a určil ako miestne príslušný súd na prejednanie veci Krajský súd v Žiline. Vec bola tunajšiemu súdu Najvyšším súdom Slovenskej republiky postúpená dňa 24.07.2019. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 46666-1/2013-CA zo dňa 10.10.2013 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania. Žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vydala rozhodnutie č. 46666-1/2013-CA zo dňa 10.10.2013, ktorým určila, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinného dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. od 01.02.2013 podľa slovenskej legislatívy (ďalej len „Rozhodnutie“). Žiadal, aby súd v rámci šetrenia predbežnej otázky uložil žalovanému povinnosť doručiť Rozhodnutie žalobcovi a odložil vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s Rozhodnutím a cíti sa byť ukrátený na svojich právach. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a so skutočnosťami nevyhnutnými pre vydanie Rozhodnutia, keďže žalovaný sa obmedzil na všeobecné konštatovanie, že miesto podnikania zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla. Namietal, že posudzovať činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky treba z pohľadu niekoľkých ukazovateľov s ohľadom na celkovú situáciu, individuálne. Žalovaný je povinný vykonať dokazovanie z vlastnej iniciatívy, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav. Žalobca mal za to, že žalovaný konal v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 a v rozpore so o sociálnom poistení, keď ako inštitúcia dotknutého členského štátu nerozhodol o uplatniteľnej legislatívne Slovenskej republiky, pričom za účelom preukázania/ nepreukázania reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky skutkový stav nebol úplne a riadne zistený. Žalobca namietal procesnú vadu v konaní pred žalovaným spočívajúcu v tom, že žalovaný nedoručil svoje Rozhodnutie riadne žalobcovi, v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť uplatniť svoje práva - podať opravný prostriedok voči prvostupňovému rozhodnutiu, pretože sa žalobca o Rozhodnutí nedozvedel v zákonom stanovenej lehote. Žalobca poukázal na SR, na , Po preskúmaní podpisu osoby, ktorá prevzala

zásielku na potvrdení o prevzatí zásielky (doručenka) uloženej v spise žalovaného je zrejme, že daný podpis nekorešponduje s menom a priezvisko žalobcu, a teda Rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené. Žalobca poukázal ohľadom doručovania do vlastných rúk na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.09.2011, sp. zn. : „S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.“ Žalobca mal za to, že na jeho situáciu sa vzťahuje úprava inštitútu tzv. „opomenutého účastníka“ v zmysle , ktoré v zmysle ustálenej judikatúry prelamuje dôsledky a v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal. Žalobca poukázal na to, že od vydania napadnutého Rozhodnutia neuplynula lehota troch rokov podľa Záverom žalobca poukázal na právoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho v konaniach s totožným skutkovým stavom, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, v ktorých prvostupňový súd zrušil rozhodnutia Sociálnej poisťovne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia. Dal do pozornosti zásadu právnej istoty, v zmysle ktorej na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (nález Ústavného súdu SR , , ) 2. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 29.07.2016 uviedol, že proti rozhodnutiu žalovaného č. 46666-1/2013-CA zo dňa 10.10.2013 podal odvolanie po zákonom ustanovenej lehote zamestnanec

- žalobca. Zamestnávateľ odvolanie voči predmetnému uzneseniu nepodal. Dňa 22.01.2014 Sociálna poisťovňa, ústredie zaslala žalobcovi vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedla, že predmetné odvolanie bolo podané po zákonom ustanovenej lehote. Rozhodnutie žalovaného č. 46666-1/2013-CA zo dňa 10.10.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2013. Žalovaný poukázal na to, že podľa ustanovenia rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do „vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie o vzniku, resp. nevzniku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 46666-1/2013-CA zo dňa 10.10.2013 bolo doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobcu, ktorá bola zaevidovaná v systéme Sociálnej poisťovne (Lecia 7/14, 355 11 Rzeszów, Poľská republika), ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 24.10.2013 napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že hoci zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnutia o vzniku resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, Sociálna poisťovňa sa aj napriek tomu pokúšala rozhodnutia doručiť adresátovi do vlastných rúk. Sociálna poisťovňa sa rozhodnutia v mnohých iných prípadoch snažila doručiť aj doručenkou pre medzinárodný styk. V Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený a tak iný spôsob doručovania, ako bol zvolený, ani nebol možný Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná oneskorene a smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.08.2016 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, podľa ktorého ust. je potrebné vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa účastníkom konania o sociálnom poistení neoznamuje do vlastných rúk. Poukázal na právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (sp. zn. , , ) v konaní s podobným skutkovým stavom, v ktorých krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v zmysle ktorých zamestnanec a jeho zamestnávateľ v konaní,

v ktorom sa rozhoduje o uplatniteľnej legislatívne v oblasti sociálneho zabezpečenia na právne pomery zamestnanca, sú riadnymi účastníkmi tohto správneho konania, pričom zo zákonného ustanovenia vzniká príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, resp. ústrediu zákonná povinnosť takéto rozhodnutie doručiť účastníkom konania do vlastných rúk a prípadné nedodržanie tohto zákonného postupu správnym orgánom v konaní možno považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.06.2009, sp. zn. , ďalej na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.04.2016, sp. zn. , v ktorom Krajský súd v Prešove v právnej veci s podobným skutkovým stavom uložil Sociálnej poisťovni, ústredie prostredníctvom svojej pobočky opätovne doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne a súčasne odložil vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Keďže od vydania rozhodnutia žalovaného, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov podľa , žalobca požiadal súd, aby v rámci šetrenia predbežnej otázky uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi a odložil vykonateľnosť rozhodnutia.

4. Podľa ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa (1) Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v prvom bode až treťom bode možno podať aj v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. (2) Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. (3) Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania. (4) O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

Podľa do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente.

Podľa (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

5. Správny súd posúdil žalobu zo dňa 30.06.2016, doručenú správnemu súdu dňa 04.07.2016 (dátum začatia konania) ako správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení SSP. Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. 46666-1/2013-CA zo dňa 10.10.2013 podľa poštovej doručenky prevzala osoba, ktorej meno sa nezhoduje s menom žalobcu. Podľa správneho súdu rozhodnutie o tom, že žalobcovi nevniklo povinné sociálne poistenie, je rozhodnutím podľa o poistnom a malo byť doručené žalobcovi do vlastných rúk. Rozhodnutie bolo vydané dňa 10.10.2013, teda bola splnená zákonná podmienka neuplynutia lehoty troch rokov od vydania rozhodnutia v zmysle (ku dňu začatia správneho súdneho konania).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.05.2018, sp. zn. v obdobnej právnej veci (doručovanie písomností do Poľska a prevzatie zásielky inou osobou v spoločnej domácnosti žalobcu a následne tvrdenie žalobcu, že sa považuje za opomenutého účastníka) na základe kasačnej sťažnosti Sociálnej poisťovne, ústredie proti uzneseniu tunajšieho súdu, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi po zistení, že žalovaný správny orgán nekonal so žalobcom pre pochybenia v doručovaní zásielky do vlastných rúk, vyslovil právny názor, že žalobca nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok opomenutého účastníka v zmysle - tvrdenie žalobcu o opomenutí nebolo pravdivé, a preto nebolo možné jeho žalobnému návrhu vyhovieť. Kasačný súd konštatoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán ako aj Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací správny orgán, so žalobcom ako s účastníkom predmetného konania konali, a preto nemožno žalobcu považovať za opomenutého účastníka konania, a to aj napriek tomu, že žalovaný mal rozhodnutie o poistnom podľa , zhodne s názorom krajského súdu, doručovať do vlastných rúk alebo poštou ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. V prípade doručovania do zahraničia je správny orgán povinný zaistiť medzinárodnú úpravu styku medzi Slovenskou republikou a štátom doručenia. Kasačný súd zaviazal krajský súd v ďalšom konaní postupovať aplikujúc pritom ust. .

7. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnej veci nebol opomenutým účastníkom administratívneho konania pred orgánmi sociálneho poistenia z dôvodu, že s ním konali ako s účastníkom konania, a to aj napriek tomu, že mu napadnuté rozhodnutie nedoručili do vlastných rúk v zmysle , ale doporučenú zásielku prevzala osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom.

8. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.12.2013, táto skutočnosť vyplýva z príslušnej doručenky pre medzinárodný styk pripojenej k rozhodnutiu. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca odvolanie, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie vyhodnotila ako podané oneskorene, keďže 25.11.2013 uplynula zákonná 30-dňová lehota na podanie odvolania, pričom podanie - odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 07.01.2014, t.j. po zákonom ustanovenej lehote na podanie odvolanie. Uvedené oznámenie odvolacieho orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie bolo žalobcovi doručené dňa 17.02.2014, čo vyplýva z pripojenej doručenky pre medzinárodný styk.

9. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v . Ustanovenie negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú,

ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších veci orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.

10. Povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok je najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Túto povinnosť má vždy fyzická alebo právnická osoba ako účastník administratívneho konania a zainteresovaná verejnosť, ak má v administratívnom konaní postavenie účastníka konania.

11. Pod riadnym opravným prostriedkom je nutné rozumieť taký, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu. V konaní podľa všeobecného predpisu o správnom konaní - podľa je ním odvolanie. V konaní podľa je ním odvolanie podľa a nasl. cit. zákona. Vyčerpaním odvolania sa rozumie jeho meritórne prejednanie odvolacím orgánom.

12. Ak žalobca nevyčerpal podanie odvolania, jedná sa o nesplnenie povinnosti viažucej sa na negatívne vymedzenie právomoci správneho súdnictva a jej nesplnenie má za následok odmietnutie žaloby z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 553).

13. Správny súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistil neodstrániteľnú prekážku, keďže žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby vyčerpal podanie odvolania v rámci administratívneho konania, čo je dôvodom odmietnutia žaloby pri aplikácii v spojení s

14. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií , podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.