Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-233-2020.pdf
PDF · 94.25 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/233/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúca z rodičov: matky N.. J. C., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., X. X a otca N.. L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - G., S. X, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. rodičovskú dohodu zo dňa 07.12.2020 n e s c h v a ľ u j e,
II. m e n í rozsudok Okresného súdu v Prešove, sp.zn. 29P/213/2012 zo dňa 16.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.03.2013 v časti výživného na mal. U. tak, že
z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. U. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,
III. p o n e c h á v a v platnosti výživné na tvorbu úspor určené v rozsudku Okresného súdu v Prešove, sp.zn. 29P/213/2012 zo dňa 16.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2CoP/96/2012 zo dňa 18.03.2013,
IV. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,
V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 14.09.2020 domáhala zvýšenia výživného k maloletej U., a to na sumu 400,- Eur mesačne od 01.02.2020.
2. Otec s takýmto zvýšením výživného nesúhlasil. Navrhoval, aby súd zvýšil výživné maximálne na čiastku 250,- Eur mesačne a ponechal v platnosti sporenie 70,- Eur.
3. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné podľa potrieb maloletej a možností a schopností povinného otca.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Maloletá U. pochádza z manželstva rodičov. Naposledy bolo zvyšované výživné rozsudkom tunajšieho súdu 29P/213/2012. Okresný súd svojím rozsudkom zo dňa 16.10.2012 zvýšil výživné na sumu 200,-
Eur mesačne, krajský súd svojím rozsudkom zo dňa 18.03.2013 potvrdil rozsudok prvého stupňa v časti zvýšenia výživného, avšak zmenil rozsudok v prevyšujúcej časti tak, že na tvorbu úspor zaviazal otca prispievať sumou 70,- Eur mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným 15.04.2013. V tom čase bola maloletá prváčkou na základnej škole a matka poberala rodičovský príspevok. Otec pracoval v Bratislave, jeho mesačný príjem bol v tom čase 2.600,- Eur. Už v tom čase žil so svojou partnerkou a maloletým synom T.. Matka už bola v tom čase vydatá, príjem jej manžela bol 960,- Eur, mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
6. Rodičia boli predvolaní na stretnutie v rámci interdisciplinárnej praxe, kde uzavreli rodičovskú dohodu v tomto znení:
„otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 250,-€ mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa schváli táto rodičovská dohoda, opakovane do budúcna.“
7. Na pojednávaní, kedy mal súd rodičovskú dohodu schváliť 15.02.2021, však matka so schválením nesúhlasila. Tvrdila, že počas stretnutia bol na ňu vyvíjaný tlak, nebol riadne zistený príjem otca, ktorý podľa nej je vyšší ako to uvádzal sám, ako aj jeho skutočné výdavky. Podľa nej, by schválenie rodičovskej dohody nebolo v súlade so zákonom a nebolo by v záujme mal. U.. Navrhuje, aby súd otvoril dokazovanie vo veci a zistil presný príjem otca.
8. Súd pojednávanie odročil, vypočul si nahrávku z interdisciplinárneho stretnutia a otvoril a doplnil dokazovanie o príjem rodičov, ako aj ich výsluchom.
9. Matka na pojednávaní potvrdila, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia bola maloletá škôlkarka, momentálne je v ôsmom ročníku základnej školy. Nedávala návrh na zvýšenie, rok dozadu vyzvala otca, aby sám zvýšil, čo aj od februára 2020 urobil a začal dobrovoľne prispievať 250,- Eur mesačne, teda o 50,- Eur vyššie výživné. U. je ôsmačka, platí jej 13, - Eur obedy, športová trieda 10,- Eur, výtvarná 12,- Eur, jazykovka 20,- Eur a ďalšie výdavky. Rozhodla sa, že chce ísť na bilingválne gymnázium, platia jej momentálne aj angličtinu, čo do prijímačiek vyjde 120,- Eur. U. chodí na výtvarnú výchovu, veľa maľuje, veľké výdavky sú na plátna, farby a pod. Matka pracuje ako živnostníčka v R. L., jej príjem je 850,- Eur. Predložila súdu aj daňové priznanie. Manžel pracuje v štátnej správe, jeho príjem je 1.350,- Eur. Majú ešte s manželom 8 a 10 ročnú dcéru. Manžel z prvého manželstva má syna, na ktorého platí výživné 150,- Eur. Bývajú v byte, za ktorý platia 300,- Eur, 140,- Eur úver. Matka doložila aj podrobnejšie výdavky na všetkých členov rodiny.
10. Otec v prvom rade poukazoval na dobré vzťahy, ktoré s matkou U. mali. Nikdy neriešili medzi nimi konflikty a keď sa jednalo o nejaké mimoriadne zvýšené výdavky, tak sa na nich vždy podieľal. Čo sa týka stretávania, taktiež nikdy nebol problém a vždy sa vedeli na stretávaní dohodnúť. Otec potvrdil, že sa zmenili pomery, ale aj na strane matky, príjem jej manžela a aj jej príjem je o 200% vyšší ako v predchádzajúcom období. Jeho príjem je len o 36% vyšší. Predložil opisy mzdových listov, priemerne zarábal 3.600,- Eur, s odmenou, ktorú mal vyplatenú raz ročne to je 4.200,- Eur mesačne. Žije so svojou partnerkou v Rakúsku. Za dom tam platí 436,- Eur + elektrina, vodné stočné, platí sa daň v Rakúsku, odpad, televízia, to je zahrnuté v tomto. Len daň mesačne vyjde 83,- Eur. Hypotéku na tento dom platia 816,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky, ktoré má sú napr. spojené s autom, ktoré má prihlásené v Rakúsku, platí z toho 90,- Eur mesačne daň, 32, - Eur lekár, fitness za 6 týždňov 150, - Eur - je to jeho jediný koníček. Keď sa pred troma rokmi presťahovali do Kittsee, chcel jednoducho rodinný dom a ten byt, ktorý mali na Kramároch bol malý. So U. sa pravidelne stretáva, platí jej 250,- Eur výživné, 70, - Eur sporenie a ďalších 33,- Eur, ktoré sporí sám. Mobil jej spláca 16,- Eur mesačne. To sú pravidelné výdavky a potom aj nepravidelné v rámci dovoleniek, víkendov, lyžovačiek a pod. Stretávali sa každé tri týždne, predtým to bolo každé dva týždne, ale teraz v rámci korony bol problém. Ale teraz napr. od Zeleného štvrtku boli spolu 10 dní v Rakúsku a posledné dni v Prešove u jeho rodičov. Rodičia tu majú dom, takže keď príde do Prešova, je so U. tam. Kupuje aj veci nad rámec výživného, oblečenie, darčeky. Za obdobie, ktoré žiada navrhovateľka zvýšiť výživné, prispel nad rámec len čo sa týka mobilu. Jeho partnerka je manažérka, jej príjem je 4.000,- Eur. Syn má 12 rokov, chodí v Rakúsku do školy, platí 180,- Eur školné a hokej 150,- Eur mesačne.
11. Otec namietal situáciu v rodine matky. V roku 2012 mali 4-izbový byt, teraz majú 3-izbový, kúpili aj 2-izbový, ktorý prenajímajú. U. spáva v obývačke a nemá taký priestor ako by si predstavoval. Z výdavkov, ktoré matka predložila na U. sa mu nepozdávajú mimoškolské aktivity vo výške 60, - Eur, ako aj dovolenky 600,- Eur ročne. Matka uviedla, že 60,- Eur mesačne, to sú jej výdavky na športy - lyžovanie, plávanie a výlety, na ktoré pravidelne chodia. Otec stále namietal to, že jeho výživné, prídavky a bonus, ktorý matka poberá zahŕňajú v podstate všetky výdavky na U. a myslí si, že ak by došlo k navýšeniu výživného, nezvýšil by sa štandard U., ale zlepší sa štandard matky. Ohľadne bytov, matka potvrdila, že majú ešte 2-izbový byt, ktorý s manželom prenajímajú. Náklady na neho sú 300,- Eur, podnájom je 440,- Eur, takže nájomné ako zisk predstavuje 140,- Eur. Ďalší dom, ktorý vlastnia, vlastnia len z 1/3 s manželom, 2/3 vlastní svokra.
12. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Rodičia uzavreli na neformálnom stretnutí v rámci interdisciplinárnej spolupráce dohodu o zvýšení výživného. Matka však potom žiadala, aby súd dohodu neschválil. Dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností podlieha vždy schváleniu súdom. Súd schváli túto dohodu, ak je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že dohoda nie je v záujme dieťaťa, neschváli ju a výkon rodičovských práv a povinností upraví autoritatívnym rozhodnutím. Pokiaľ dohoda rodičov nie je schválená súdom, je platná ako právny úkon a rodičia sú povinní podľa nej sa správať. Súd skúmal
predloženú dohodu a s poukazom na výrazne vysoký príjem otca, mal súd za to, že schválenie takejto rodičovskej dohody by bolo v neprospech mal. U., keďže určenie výživného z príjmu nad 4.000,- Eur mesačne vo výške 250,- Eur sa javilo veľmi nízke. Preto súd mal za to, že je dôvodné otvoriť dokazovanie vo veci, čo aj urobil a napokon rozhodol v zmysle pôvodného návrhu matky. Súd teda s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 24 ods. 3 Zákona o rodine, neschválil rodičovskú dohodu, pretože nie je v záujme mal. U.. Zároveň, však dáva do pozornosti obom rodičom, že až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej je rodičovská dohoda, ktorú podpísali platná a rodičia sú povinní podľa nej sa správať. Jedná sa o zvýšenie výživného, ktoré otec aj tak dobrovoľne platil vo výške 250,- Eur.
23. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného alebo vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Nestačí úvaha súdu len o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
24. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že zmena pomerov nastala, a to pri všetkých účastníkov konania v podstate výrazným spôsobom, a preto je dôvodné zvýšiť výživné.
25. Zmena pomerov nastala na strane mal. U., kedy posledné rozhodnutie prvostupňového súdu bolo v čase, keď U. bola v materskej škôlke. V súčasnej dobe je ôsmačka na základnej škole. Je teda zjavné, že U. sa z malého dieťaťa stala veľkou slečnou a výdavky na ňu sú spojené nielen s tým, čo deklarovala matka, ale aj s tým, čo vek 14- ročného dievčaťa v puberte zahŕňa, a to nielen zvýšené potreby hygienické alebo na ošatenie alebo na stravu, ale aj vyššie nároky, ktoré prirodzene dieťa v takom veku má na sociálny život a aktivity s ním spojené. Túto okolnosť reflektoval aj samotný otec a súd kvituje to, že na základe výzvy matky od minulého roku od februára začal prispievať dobrovoľne a súdom určené výživné 200,- Eur si zvýšil po výzve matky na 250,- Eur mesačne. Súd si myslí, že keďže otec sa stretáva s mal. U., sám predsa vníma jej zvýšené nároky a potreby vyšším vekom a záujmami maloletej, a preto aj sám dobre vie, že tá zmena u mal. U. nastala výrazným spôsobom.
26. Zmena nastala aj na strane matky a je nepochybné, že príjem sa jej zvýšil, keďže v čase posledného rozhodovania bola na rodičovskom príspevku, v súčasnosti pracuje ako finančná poradkyňa. Zvýšil sa príjem aj jej manžela. Zase na druhej strane treba povedať, že sa zvýšili výdavky aj na ich dve ďalšie spoločné maloleté deti, ktoré sú staršie. Súd teda vidí aj zmenu pomerov na strane matky, ktorej príjem sa zvýšil.
27. Zmena pomerov však nastala aj na strane otca. Jeho príjem bol v čase posledného rozhodovania 2.600,- Eur mesačne. V tom čase v roku 2012 sa mu narodil syn, partnerka bola na materskej. V súčasnej dobe je príjem otca za minulý rok 4.272,- Eur (podľa opisov mzdových listov, zarátajúc aj odmenu, ktorá sa samozrejme ráta do príjmu otca za minulý rok). Potvrdil aj, že jeho partnerka pracuje ako manažérka a jej príjem je 4.000,- Eur mesačne. Príjem otca sa síce nezdvojnásobil, avšak s príjmom partnerky sa niekoľko znásobil. Výdavky, ktoré otec uvádzal súd považuje za odôvodnené a ich rozhodnutie napr. kúpiť si nehnuteľnosť v Rakúsku a bývať tam, považuje za oprávnené s poukazom na príjem, ktorý otec so svojou partnerkou dosahujú, nepovažuje to za nejaký výrazný nadštandard. Súd však upriamuje pozornosť otca, že popri výdavkoch, ktoré má v súvislosti v bývaním v Rakúsku (a nie je to len dom, ale napr. aj auto, ktoré je prihlásené v Rakúsku a platí za neho mesačne daň) je vždy prioritným výdavkom vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom. Z rozhodovacej praxe obvodu Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že výživné by nemalo prekročiť 30% z príjmu rodiča, čo pri príjme otca predstavuje sumu 1.260,- Eur! Ak teda súd sa má pohybovať do tohto rámca pri určení výživného, matkou navrhované výživné vo výške 350,- Eur považuje za plne primerané s poukazom na všetky citované zákonné ustanovenia.
28. Súd teda zhrňuje, že dôvodom na zvýšenie výživného bola zmena pomerov na strane všetkých účastníkov konania, vyšší vek maloletej, vyššie výdavky na maloletú a nepomerne vyšší príjem otca, ktorý určené výživné vo výške 350,- Eur spolu s úsporami nebude zahŕňať ani 50% možnosti určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca. Súd toto chce zvýrazniť otcovi a poukázať na to, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.
29. To, že súd nešiel nad rámec návrhu matky, vyplynulo z toho, že aj matke sa príjem zvýšil, ale najmä z toho, že otec sa s maloletou stretáva a prispieva jej aj nad rámec výživného.
30. Súd zároveň ponechal v platnosti výživné na tvorbu úspor určené v rozsudku 29P/231/2012, pretože tak to žiadal aj samotný otec a súdu sa to javí ako relevantné, aby sa pri takom príjme otca pre mal. U. tvorili aj úspory.
31. Matka žiadala zvýšiť výživné od 01.02.2020. Súd, ale poukazuje na uzavretú rodičovskú dohodu medzi rodičmi a aj to, že otec dobrovoľne platil zvýšené výživné vo výške 250,- Eur. Ďalšie skutočnosti, ktoré súd zhodnotil v kontexte toho, že rozhodol o zvýšení výživného až od právoplatnosti tohto rozsudku, sú vyššie uvedené zistenia skutkového stavu, okrem samotného postoja otca k zvýšeniu výživného, súd bral aj do úvahy tvorbu úspor zo strany otca, ako aj relevantnosť zvýšenia nákladov s poukazom na posledné mesiace prebiehajúcej korona krízy (obmedzenie školských aktivít, ako aj sociálnych aktivít mal. Simony).
32. V prevyšujúcej časti, súd návrh zamietol, poukazujúc na vyššie uvedené zdôvodnenie.
33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).