Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-30-2020.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, v zast. JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. F. XXX/X, T. O., o zaplatenie sumy 5.167,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 639,55 eur spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,00% počnúc od 21.02.2020 do zaplatenia zastavuje. II. Súd žalobu zamieta. III. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Právny predchodca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 5.167,27 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 27.06.2015 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu,“ ku ktorej viedol účet č. M.Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2.400,00,- eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,00 EUR. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a to ani napriek viacerým výzvam zo strany právneho predchodcu žalobcu, pričom pred odstúpením pohľadávky žalobcom na vymáhanie, žalobca vystavil ku dňu 11.2.2020 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2020 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5.167,27 eur. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 5.167,27 eur.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 27.06.2015, výpis z kreditnej platobnej karty VÚB a.s..
3./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4./ V predmetnej veci súd vydal dňa 18.05.2020 platobný rozkaz č. k.17Csp 30/ 2020 -35, voči ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor, v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva ani čo do
dôvodu ani do výšky, nebolo jej doručené odstúpenie od zmluvy, taktiež jej nebola doručená ani výzva na zaplatenie dlhu, nebola jej doručená ani upomienka, taktiež tvrdila, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na podaný odpor súd Uznesením č.k. 17Csp 30/2020 - 99, zo dňa 21.07.2020 v zmysle § 267 ods. 1, 3 Csp zrušil a v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.
5./ Počas konania písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 12.06.2020 spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Karadžičova 8, Bratislava, v zastúpení JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8. navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu. Svoj návrh odôvodnili tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca ku dňu 29.5.2020 postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na Intrum Slovakia s.r.o.. Uvedená spoločnosť so vstupom do konania súhlasila a na svoje zastupovanie v tomto konaní udelila plnomocenstvo JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava. Okresný súd Nitra, Uznesením č. k. 17Csp/30/2020-96 zo dňa 18.06.2020 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, tak že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO : 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, vystúpil z konania a na jeho miesto do konania vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy
- § 80 ods.1 2, 3 C.s.p..
6./ Súd vo veci vytýčil termín pojednávania a zároveň vyzval žalobcu na preukázanie splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt.
7./ Právny zástupca žalobcu pred začatím pojednávania vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške v sume 639,55 eur, ktorá predstavuje poplatky a sankčný úrok spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne počnúc od 21.02.2020 do zaplatenia späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí predmetom sporu zostala suma vo výške 4.527,72 eur.
8./ Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom spätvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej .
9./ Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10./ Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu pred začatím pojednávania postupoval v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia a konanie vo veci zastavil.
11./ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zo spisu však vyplýva, že žalovanému v uvedenom konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
12./ Žalobca, ako aj právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili prostredníctvom emailu a súhlasil s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti, žalovaný mal doručenie predvolania vykázané v zmysle § 111 ods.3 CSP a preto súd podľa § 180 CSP predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
13./ Oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise súd dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu .
14./ Žalovaná dňa 27.06.2015 vyplnila žiadosť o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Bankomatka Quatro, pričom jej žiadosť bola schválená ( č.l.9). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie kreditnej karty a vedenie účtu a poskytnutie úveru, úverového rámca vo výške 2.400 eur s dohodnutým štandardným úrokom 22,80 % ročne a dohodnutou mesačnou splátkou 80 eur. Zároveň bola dohodnutá aj výška RPMN 24,20% pričom celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali čiastku vo výške 326,12 eur, odplata predstavovala 29,35 %,
doba trvania zmluvy bola na dobu neurčitú a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň zániku zmluvy alebo deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Žalovaná čerpala úverový rámec, ako vyplýva z výpisu z pôžičkovej karty Quatro, začala čerpať od 10.07.2015 ako vyplýva z predloženého výpisu z kartového účtu žalovanej v časti debetných transakcií ( č.l. 18). Žalovanej bol dňa 14.03.2017 ( č.l. 114 a 115) zaslaná predžalobná upomienka, ktorou bola upozornená, že ak do 15.03.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 01/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná predmetnú upomienku prevzala dňa 14.03.2017. Prípisom zo dňa 02.04.2017 ( č.l. 115) zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru. Právny predchodca žalobcu vystavil nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2020 so zostatkom na úhradu 5.167,27 eur, jednalo sa o súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej. Po čiastočnom späťvzatí vo výške 639,55 eur ( poplatkov vo výške 194,60 eur a sankčného úroku vo výške 444,95 eur), predmetom sporu zostala suma vo výške 4.527,72 eur pozostávajúca z istiny vo výške 2.392,55 eur a štandardného úroku vo výške 2.135,17 eur. Predmetná pohľadávka voči žalovanej bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená na žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 02.07.2020.
15./ Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16./ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17./ Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu predčasnej splatnosti úveru) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18./ Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 1
19./ Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
20./ Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21./ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22./ Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
23./ Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 19.11.2019), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24./ Zmluvný vzťah strán sporu, založený na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere, spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
25./ Na základe vykonaného dokazovania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a po čiastočnom späťvzatí mal súd za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 4.527,72 eur pozostávajúca z istiny vo výške 2.392,55 eur a štandardného úroku vo výške 2.135,17 eur. Žalobca tvrdil, že svoj nárok opiera o skutočnosť, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 27.06.2015 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet, poskytol jej úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, žalovaná mala schválený úverový rámec vo výške 2.400 eur, ktorý bola povinná platiť mesačne splátku 80 eur, pričom si svoje povinnosti neplnila, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany právneho predchodcu žalobcu.
26./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či žalobca je, resp. nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
27./ V prejednávanom spore sa súd zaoberal spornou otázkou, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č.483/2001 o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt a to, či bola žalovaná zo strany právneho predchodcu riadne vyzvaná v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na úhradu dlžnej splátky, čo má následne vplyv na zosplatnenie úveru. Vyriešenie tejto otázky považoval súd za otázku zásadného významu z hľadiska platnosti postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, ktorý nemá štatút banky, a tým aj zásadnú otázku pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
28./ V prvom rade súd uvádza, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca ani samotnou žalobou a ani v jednom písomnom vyjadrení, ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky neuviedol, kedy vlastne, teda ku ktorému konkrétnemu dátumu a akým výpočtom došlo k zosplatneniu pohľadávky. Právny predchodca žalobcu v prípise zo dňa 0.0.2017 len uviedol, že dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu. Súd uvádza, že pokiaľ chcel žalobca preukázať, že došlo k zosplatneniu úveru, bolo jeho povinnosťou preukázať, že boli splnené aj podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda žalobca musel preukázať, že žalovaná bola vyzvaná na doplatenie zameškaných splátok po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne, že bola upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca síce predložil súdu predžalobnú upomienku na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 08.03.2017, v tejto výzve právny predchodca žalobcu žalovanú vyzýva na úhradu dlžnej sumy do 15.03.2017, pričom predmetnú výzvu žalovaná prevzala 14.03.2017 , čiže lehota na plnenie je jednoznačne kratšia ako 15 dní. V nadväznosti na túto výzvu adresoval právny predchodca žalovanej oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru , pričom súd uvádza, že pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote, so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu , čo z predmetného oznámenia nevyplýva a nie je ani zrejmé, kedy došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti predmetného úveru, čo má zásadný význam aj v tom, že žalovaná vzniesla hmotnoprávnu námietku , pričom určenie dátumu splatnosti má zásadný význam pre plynutie premlčacej lehoty. Ako bolo už konštatované, zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania splnenia si tejto povinnosti, čo má za následok, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky. S poukazom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že zo strany jeho právneho predchodcu došlo platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a to z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
29./ Podľa názoru súdu spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 481/2001 Z. z., môže byť iba pohľadávka, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo napriek výzve bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Súd prvej inštancie konštatuje, že dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, žalobca ako aj právny predchodca žalobcu do spisu nezaložil relevantné doklady preukazujúce opodstatnenosť uplatňovaného nároku, teda došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, z čoho vyplýva , že Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 29.05.2020 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. a žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia na uplatnenie si danej pohľadávky pred súdom, čiže z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí mu právo, ktorého sa domáha v žalobe a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu zamietol.
30./ Súd prvej inštancie uvádza, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 205/2009). 31./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.