Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľa: SAJVA, spol. s r.o., so sídlom Niklova 12, Sereď, IČO: 36 232 831, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti odporcovi: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, B., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. - 167 zo dňa 21. decembra 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým malo byť zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. (zapísané na LV č. XXXX, parc. č. 3663/194 o výmere 64 m2, parc. č. 3663/256 o výmere 4 m2, parc. č. 3672/6 o výmere 96 m2, parc. č. 3672/18 o výmere 69 m2, parc. č. 3674/23 o výmere 106 m2, parc. č. 3674/34 o výmere 25 m2, parc. č. 3674/36 o výmere 20 m2) r u š í, späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v tejto časti pripúšťa a konanie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že s ú d z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 22.976,30 eura (ktorá je predmetom sporu vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. ) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. B., obec F. B., okres Galanta, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. 993/5 o výmere 104 m2, ako parc. reg C-KN, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 993/9 o výmere 588 m2, ako parc. reg C-KN, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 995/6 o výmere 1038 m2, ako parc. reg C-KN, ostatná plocha, parc. č. 995/10 o výmere 99 m2, ako parc. reg C-KN, ostatná plocha, na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 862 o výmere 446 m2, ako parc. reg E-KN, orná pôda, parc. č. 993/6 o výmere 111 m2, ako parc. reg C-KN, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 993/13 o výmere 1 m2, ako parc. reg C-KN, zastavaná plocha a nádvorie, na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 995/7 o výmere 118 m2, ako parc. reg C-KN, ostatná plocha, parc. č. 996/11 o výmere 39 m2, ako parc. reg C-KN, ostatná plocha, parc. č. 995/2 o výmere 539 m2, ako parc. reg C-KN, ostatná plocha, parc. č. 858/100 o výmere 609 m2, ako parc. reg E-KN, orná pôda, parc. č. 858/200 o výmere 166 m2, ako parc. reg E-KN, orná pôda.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Uznesenie po právnej stránke odôvodnil , , , , , , , , , , (ďalej len ) a skutkovo tým, že navrhovateľ žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. B., ktoré v návrhu špecifikoval (ako sú uvedené v petite tohoto uznesenia).

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že podal aj žalobu vo veci samej, pôvodne o zaplatenie 29.320,30 eura s príslušenstvom. Odporca z bankového účtu navrhovateľa robil výbery, ku ktorým do účtovníctva

navrhovateľa nedoložil žiadne doklady. Navrhovateľ (prostredníctvom konateľa Ing. Richarda Šarvaica) opakovane žiadal od odporcu, aby uviedol dôvod výberov z bankového účtu a aby do účtovníctva doložil doklady na zaúčtovanie použitia, ak boli prostriedky použité na úhradu záväzkov navrhovateľa. Voči odporcovi sú vedené viaceré súdne konania, pričom odporca ako konateľ navrhovateľa konal obdobne zneužívajúc svoje postavenie konateľa. Je tak osvedčené a súdu aj preukázané, že navrhovateľ má voči odporcovi pohľadávku v istine 28.809,07 eura, nakoľko odporca ako spoločník navrhovateľa na valnom zhromaždení schválil účtovnú závierku za r. 2019, k 31.12.2019, kedy v jej rámci bol schválený aj stav na pokladnici vo výške 35.760,62 eura. Následne po 01.01.2020 odporca predložil riadne účtovné doklady a bolo zaúčtované použitie prostriedkov vo výške 6.440,32 eura. Odporca listom zo dňa 30.03.2020 potvrdil, že nemá žiadne ďalšie účtovné doklady o použití prostriedkov, a teda je povinný ich vrátiť spoločnosti. Nakoľko odporca predložil doklady vo výške 511,23 eura, v tejto časti zobral navrhovateľ po vydaní platobného rozkazu návrh späť, pričom žalovaná suma tak predstavuje 28.809,07 eura (rozdiel pôvodnej sumy 29.320,30 eura a sumy 511,23 eura).

3. Súd prvej inštancie v uznesení podrobne preberá z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa nadobudnutia viacerých nehnuteľností do vlastníctva odporcu v rámci projektu SAJVA, prevodu niektorých nehnuteľností zo strany odporcu na tretie osoby, ako aj pohľadávky spoločnosti ZENYRA s.r.o. voči odporcovi vo výške 330.000 eur. Prvoinštančný súd v uznesení ďalej uvádza, že navrhovateľ zistil, že odporca nakladá s nehnuteľnosťami na LV č. XXXX, k. ú. B., nakoľko na LV č. XXXX je vyznačená plomba na základe V - 2491/2020, odporca teda uzatvoril zmluvu a bol podaný návrh na vklad práva a konanie (plomba) je vyznačené už aj na LV. Odporca zreteľne disponuje s nehnuteľnosťami a navrhovateľ má obavu, že tak činí so zámerom zbaviť sa majetku. Konania o vklade práv stále prebieha, ako je zrejmé z aktuálneho LV. Navrhovateľ je presvedčený, že na základe opísaných skutočností, predložených dôkazov a ich právneho posúdenia je dostatočným spôsobom osvedčený jeho nárok, ktorého zabezpečenie navrhuje.

4. Pozemky, ku ktorým navrhovateľ žiada zriadiť záložné právo nariadením zabezpečovacieho opatrenia boli pôvodne predmetom prevodu zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., ktorý ich predal za kúpnu cenu 321.589,78 eura. Možno tak vziať do úvahy, že išlo o cenu vytvorenú v rámci ponuky a dopytu (teda cenu trhovú). Tým, že odporca podstatnú časť z týchto pozemkov previedol, rozdelil, scudzil, rozpredal, podľa názoru navrhovateľa sa tým znížila ich hodnota na úroveň cca. 10 eur/1 m2 výmery, a teda celková hodnota pozemkov, ku ktorým žiada navrhovateľ zriadiť záložné právo predstavuje pozemky v k. ú. F. B., evidované na LV č. XXXX, ku ktorým je zriadené záložné právo by bola 1.829 m2 krát 10 eura/m2, spolu tak 18.290 eur. Z dôvodu ich zaťaženia záložným právom pre pohľadávku (v istine) 330.000 eur sa ich hodnota blíži k nulovej výške. Berúc do úvahy hodnotu (16,09 eura/1 m2), možno tak posúdiť aj hodnotu pozemkov, pre ktoré žiada navrhovateľ nariadiť zabezpečovacie opatrenie a ktoré nie sú zaťažené záložným právom - teda k pozemkom v k. ú. F. B. a v k. ú. B. pozemky LV č. XXXX a LV č. XXXX (spolu výmera 2.029 m2 x 16,09 = 32.646 eura, pozemky LV č. XXXX, spolu výmera 384 m2 x 16,09 = 6.178 eura, spolu = 38.824 eura.).

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Jedným zo základných predpokladov pre úspešný návrh na dočasnú úpravu pomerov strán sporu zabezpečovacím opatrením je tvrdenie a preukázanie existencie pohľadávky na strane navrhovateľa ako veriteľa odporcu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, ktorý existenciu pohľadávky odvodzoval od vydaného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -23, nakoľko ide o neprávoplatné rozhodnutie, konanie prebieha po podaní odporu proti platobnému rozkazu na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. . Súd poukázal na to, že esenciálnou náležitosťou pohľadávky je právny dôvod jej existencie. Navrhovateľ napriek tomu v predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani v žalobe v konaní vo veci samej (sp. zn. ) neuviedol právny dôvod vzniku, resp. existencie ním tvrdenej pohľadávky. Návrh obsahuje obšírny opis skutkového stavu (aj nesúvisiaceho s konkrétnou tvrdenou pohľadávkou a teda vecou samou v konaní), avšak ako v návrhu, tak i v žalobe vo veci samej úplne absentuje tvrdenie o právnom dôvode existencie pohľadávky (ktorým právnym dôvodom je súd v konaní viazaný). Aktuálne teda nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu mala tvrdená pohľadávka vzniknúť (a trvať naďalej), na akom právnom základe si jej zaplatenie (vo veci samej) a jej zabezpečenie zabezpečovacím opatrením (v tomto konaní) uplatňuje. Vzhľadom na absenciu osvedčenia existencie pohľadávky na strane navrhovateľa voči odporcovi ako skutočnosti hodnoverne osvedčujúcej dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodov, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Navrhovateľ ako prvé v odvolaní namietal postup Okresného súdu Banská Bystrica a súdu prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia. Uviedol, že návrh, o ktorom rozhodol prvoinštančný súd, podal na Okresnom súde Banská Bystrica. Nejednalo sa o návrh v rámci upomínacieho konania, ale o samostatné podanie. Okresný súd Banská Bystrica o návrhu niekoľko mesiacov nerozhodol. Až na základe urgencie a podnetu na predsedu súdu, informoval predseda Okresného súdu Banská Bystrica navrhovateľa, že prišlo k porušeniu povinnosti o návrhu rozhodnúť (v zákonnej lehote 30 dní) a ide o nedopatrenie s tým, že Okresný súd Banská Bystrica bude o návrhu konať. Okresný súd Banská Bystrica postúpil návrh z dôvodu miestnej nepríslušnosti na súd prvej inštancie, pričom išlo o nezákonný postup Okresného súdu Banská Bystrica. K postúpeniu veci nemal konajúci súd žiadny zákonný dôvod. Postup súdu nemá oporu v procesných predpisoch. Podľa navrhovateľa o návrhu rozhodol nezákonný súd, nakoľko návrh podal navrhovateľ na Okresný súd Banská Bystrica, na postúpenie návrhu z Okresného súdu Banská Bystrica na súd prvej inštancie nebol a nie je zákonný podklad a postup konajúcich súdov je tak nezákonný. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ktoré sa zaoberalo pojmom „zákonný sudca“.

8. Navrhovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepreukázal existenciu pohľadávky súdnym rozhodnutím a že v žalobe vo veci samej absentuje tvrdenie o právnom dôvode existencie pohľadávky. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd platobný rozkaz vydal, vo veci bol podaný odpor a navrhovateľ podal návrh na pokračovanie v konaní a vyjadril sa tiež k podanému odporu. To, že vo veci Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz je nepochybne vyjadrením, že navrhovateľ osvedčil svoj nárok tak, aby súd o ňom kladne rozhodol. Ako sa navrhovateľa vyjadril v žalobe a tiež v návrhu na pokračovanie v konaní (vec t. č. vedená na Okresnom súd Galanta pod sp. zn. ) právnym dôvodom uplatneného nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu, je nárok na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré zjavne a nepochybne odporca vybral z bankového účtu spoločnosti. Na strane odporcu ide o spreneveru, prisvojenie si peňažných prostriedkov tretej osoby. Navrhovateľ v danej veci podal aj trestné oznámenie. Nárok navrhovateľa je daný a dôvodný. Z podstaty a charakteru inštitútu neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení vyplýva, že je potrebné a postačuje osvedčiť, nie preukázať nárok (jeho dôvodnosť a trvanie). To, že odporca sa bráni a argumentuje, je prirodzené. Navrhovateľ v ďalšej časti odvolania špecifikuje, presne kedy a aké účtovné doklady predložil odporca navrhovateľovi po podaní návrhu vo veci samej, resp. ako boli účtované pohyby na účte odporcu v období po 01.01.2020, na doplnenie poukazuje na stav pokladničnej knihy za rok 2018, 2019.

9. Navrhovateľ v súvislosti s konaním odporcu poukázal na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. , v ktorom bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo odvolacím súdom potvrdené. Zároveň poukázal na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. , v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie, pričom odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Po rozhodnutí odvolacieho súdu odporca následne všetky nehnuteľnosti v k. ú. B. evidované na LV č. XXXX previedol odplatne kúpnou zmluvou (vklad V 5137/2020, dňa 17.12.2020). Odporca uvedeným konaním opätovne len preukázal, že mu ide výlučne o svoj prospech.

10. Nakoľko odporca previedol pozemky nachádzajúce sa v kat. území B., ktoré v odvolaní navrhovateľ presne špecifikoval, spolu o výmere 384 m2, ku ktorým žiadal navrhovateľ nariadiť zabezpečovacie opatrenie, navrhovateľ v tejto časti upúšťa od návrhu na zriadenie záložného práva k nim (z dôvodu konania žalovaného, prevodu vlastníckeho práva a nemožnosti zaťažiť záložným právom majetok tretej osoby).

11. Navrhovateľ z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo len k nehnuteľnostiam v katastrálnom území F. B. špecifikovaným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči odporcovi uplatnenej v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, pod sp. zn. , po podaní odporu a návrhu na pokračovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. .

12. Navrhovateľ svoje odvolanie doplnil podaním zo dňa 19.01.2021, v ktorom uviedol, že po 26.08.2020 odporca predložil na zaúčtovanie doklady preukazujúce použitie peňažných prostriedkov na úhradu záväzkov navrhovateľa, naposledy tak vykonal dňa 16.12.2020, a teda ku dňu 16.12.2020 a zároveň aj k 31.12.2020 (posledný deň účtovného obdobia) bola evidovaná v účtovníctve navrhovateľa suma 22.976,30 eura ako stav pokladne peňažnej hotovosti. Žalovaný predkladal doklady priebežne, ako je zrejmé z výpisu pokladničnej knihy. „Pohyby“ v roku 2020 boli od 01.01.2020 do 30.03.2020 spolu 2.377,98 eura, od 31.03.2020 do 10.06.2020/12.06.2020 spolu 1.062,34 eura, po podaní žaloby do 26.08.2020 spolu vo výške 2.355,71 eura a od 26.08.2020 do 16.12.2020 (teda aj do 31.12.2020, vrátane) vo výške 3.988,29 eura. Navrhovateľ opakovane vyzval odporcu, aby buď preukázal použitie prostriedkov alebo ich vrátil navrhovateľovi, pričom tak odporca neurobil. Navrhovateľ by tak mal disponovať na pokladni peňažnej hotovosti s prostriedkami vo výške 22.976,30 eura, pričom však odporca potvrdil, že žiadne peňažné prostriedky (ako pokladňu peňažnej hotovosti) nemá a nedisponuje nimi a že všetky prostriedky pokladne peňažnej hotovosti použil a ich použite riadne preukázal.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že navrhovateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty na predostreté navrhovateľom v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

15. Navrhovateľ v odvolaní namietal postup Okresného súdu Banská Bystrica a súdu prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia. Podľa názoru navrhovateľa návrh, o ktorom rozhodol Okresný súd Galanta, podal na Okresnom súde Banská Bystrica a nejednalo sa o návrh v rámci upomínacieho konania, ale o samostatné podanie. Okresný súd Banská Bystrica postúpil návrh z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Galanta, pričom išlo o nezákonný postup Okresného súdu Banská Bystrica. K postúpeniu veci nemal konajúci súd žiadny zákonný dôvod. Postup súdu nemá oporu v procesných predpisoch. Podľa navrhovateľa o návrhu rozhodol nezákonný súd.

16. Odvolací súd sa preto prednostne zaoberal namietanou otázkou, či vo veci rozhodoval zákonný sudca a nestotožnil sa s právnym názorom navrhovateľa, že by bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces tým, že by vo veci rozhodoval nezákonný súd. Súdy vo všeobecnosti nie sú viazané právnym posúdením veci účastníkom konania. Aj keď navrhovateľ podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako samostatný návrh, v návrhu evidentne uvádza, čoho, akého nároku sa domáha vo veci samej, navrhuje vydať platobný rozkaz a v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia tiež uvádza, že ho podáva za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorú si uplatnil pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , t.j. návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia jasne patril k veci samej, ktorou sa navrhovateľa domáhal pôvodne zaplatenia istiny v sume 29.320,30 eura. V súlade s o upomínacom konaní počas upomínacieho konania sa neprihliada na uplatnenie nárokov, o ktorých nemožno rozhodovať v upomínacom konaní, vrátane nárokov na zabezpečovacie opatrenie. Okresný súd Banská Bystrica preto správne potom, ako postúpil vec samu Okresnému súdu Galanta, správne postúpil aj vec, v ktorej sa navrhovateľ domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia. Podľa sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Z ustanovení a nasledujúcich je zrejmé, že zákon rozlišuje vydávanie neodkladných opatrení a tým aj

zabezpečovacích opatrení pred začatím konania vo veci samej, počas konania vo veci samej ako aj po skončení konania vo veci samej. Podľa právnej úpravy môže mať neodkladné opatrenie a rovnako aj zabezpečovacie opatrenie trvalý, ale aj dočasný charakter a súd skúma vzhľadom na povahu vydávaného zabezpečovacieho opatrenia predpoklady, ktoré musí navrhovateľ splniť, pričom pri jednotlivých druhoch zabezpečovacích opatrení je nevyhnutné splniť rozdielne predpoklady, čo súvisí napr. aj s povinnosťou súdu uložiť navrhovateľovi podať návrh vo veci samej ( ), resp. povinnosti poučiť účastníkov konania o možnosti podať návrh vo veci samej (). Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný zisťovať, v akom štádiu konania vo veci samej podáva navrhovateľ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ak ho podáva po začatí konania vo veci samej, je evidentné, že má mať povahu dočasnú a že ide o konania, ktoré spolu súvisia, na čo je nevyhnutné pri rozhodovaní prihliadnuť a prejednávaná vec takou vecou je. Okresný súd Banská Bystrica preto postúpil vec o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia správne Okresnému súdu Galanta, ktorý je miestne príslušným na konanie nielen vo veci samej, ale aj vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo podané po začatí konania v tejto veci samej.

17. Podľa , a ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

18. Posudzujúc odvolanie navrhovateľa podľa jeho obsahu, zobral navrhovateľ späť návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v časti, v ktorej navrhoval zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach v katastrálnom území B., z dôvodu, že odporca tieto nehnuteľnosti previedol na tretie osoby, po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie analogicky, podľa citovaného , uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil, späťvzatie návrhu v tejto časti pripustil a konanie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v tejto časti zastavil.

19. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

21. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

22. V súlade s citovanými ustanoveniami cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zo zákonnej formulácie možno vyvodiť, že základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania na Okresný súd Banská Bystrica, pričom tvrdil, že odporca má voči nemu dlh 29.320,30 eura. Uvedenú sumu odporca ako konateľ navrhovateľa (je aj spoločníkom navrhovateľa) vybral z účtu navrhovateľa a do účtovníctva spoločnosti navrhovateľa nezaložil žiadne účtovné doklady, ktoré by preukazovali použitie uvedených finančných prostriedkov pre potreby navrhovateľa. Navrhovateľ považoval za osvedčené, že má voči odporcovi pohľadávku v istine 28.809,07 eura, pretože odporca ako spoločník navrhovateľa na valnom zhromaždení schválil účtovnú závierku za r. 2019, k 31.12.2019, kedy v jej rámci bol schválený aj stav na pokladnici vo výške 35.760,62 eura. Následne po 01.01.2020 odporca predložil riadne účtovné doklady a bolo zaúčtované použitie ďalších prostriedkov a k 31.1.2020 má navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku vo výške 22.976,30 eura (č.l. 190, doplnenie

odvolania). Navrhovateľ vedie voči odporcovi viaceré konania, pričom odporca postupuje aj v iných prípadoch podobne a zneužíva svoje postavenie konateľa. Navrhovateľ následne popisuje jednotlivé kroky týkajúce sa investičného plánu SAJVA, podľa ktorého mal navrhovateľ získať postupne viaceré nehnuteľnosti od spoločnosti Stavbyt Sereď s.r.o., v k.ú. F. B., od Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. a od tretích osôb za účelom scelenia pozemkov a po nadobudnutí územného rozhodnutia mal navrhovateľ záujem vybudovať bytové domy. Odporca nehnuteľnosti kúpil na svoje meno, za prostriedky navrhovateľa a odmieta rešpektovať dohodu a previesť nehnuteľnosti na navrhovateľa (uvedené skutočnosti budú predmetom konaní a dokazovania vo veci samej). Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod sp. zn. , proti ktorému podal odporca odpor. Okresný súd Banská Bystrica následne po podaní návrhu na pokračovanie v konaní navrhovateľom vec postúpil vecne a miestne príslušnému Okresnému sudu Galanta a vec je vedená pod sp. zn. . Navrhovateľ podal na Okresný súd Banská Bystrica aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, Okresný súd Banská Bystrica spor postúpil Okresnému súdu Galanta ako súdu vecne a miestne príslušnému v súlade s , , a (č.l.162).

24. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedospel k správnemu názoru, že by mal byť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil existenciu pohľadávky voči odporcovi. Je evidentné, že na Okresnom súde Galanta prebieha konanie vo veci samej, pričom predmetom sporu je zaplatenie 22.976,30 eura, pričom navrhovateľ tvrdí a súdu predkladá dôkazy, že tieto finančné prostriedky odporca zobral od navrhovateľa a nedodal mu účtovné doklady, resp. finančné prostriedky nevrátil. Vo veci samej bude súd vykonávať navrhované dokazovanie. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ neuvádza právny dôvod vzniku, resp. existencie pohľadávky, tento argument neobstojí, pretože navrhovateľ je povinný v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti potrebné pre záver o jeho nároku bez toho, aby uvádzal právne posúdenie nároku. Aj keby navrhovateľ právne posúdenie uvádzal, súd nie je týmto viazaný a uvádzaný skutkový stav podriadi pod právnu normu, ktorá sa na prejednávanú vec vzťahuje. Ide však o obchodný spor podľa (absolútny obchod), medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom a nie je zrejmé, z akého dôvodu je jednak vo veci návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a aj vo veci samej rozhodované v civilnom konaní (vo veci samej je vec dokonca zapísaná v registri, v ktorom sa zapisujú spotrebiteľské veci). Podľa rozvrhu práce odvolací súd nemôže vec zapísať do iného registra, ako bola zapísaná na súde prvej inštancie, t.j. ak bola vec zapísaná v registri C ako občianskoprávna, na odvolacom súde môže byť zapísaná len v registri Co, do ktorého sa zapisujú občianskoprávne veci.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ splnil základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadil záložné právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, predmet záložného práva (nehnuteľnosti) sú spôsobilým na zriadenie záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a navrhovateľ osvedčil aj existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie tým, že tvrdí, že odporca nedisponuje finančnými prostriedkami, nehnuteľnosti, ktoré nadobudol predáva a zbavuje sa majetku. Navrhovateľ tiež osvedčil proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam v hodnote primeranej výške pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Odporca uvedené tvrdenia navrhovateľa nepoprel, k doručeným listinám (uzneseniu, odvolaniu a doplneniu odvolania) sa nevyjadril. Podľa názoru odvolacieho súdu od odporcu možno spravodlivo požadovať obmedzenie jeho vlastníckeho práva spôsobom zodpovedajúcim vydanému zabezpečovaciemu opatreniu, dočasne, do rozhodnutia vo veci samej. V prípade, ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo veci samej zamietne, zruší uznesením zabezpečovacie opatrenie ( v spojení s ). Odporca tiež môže podať návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia ak pominú dôvody, pre ktoré bolo zriadené v súlade s (ak pominú dôvody zmarenia exekúcie napr. vložením spornej sumy do úschovy). Z uvedených dôvodov bolo preto možné dospieť k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite uznesenia je dôvodný.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. v rozhodnutí vo veci samej podľa .

27. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).