Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ B.. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q., v rade 2/ B.. G.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R. XX, XXX XX Q., obaja právne zást.: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ B.. N. Q., bytom Q. XX, XXX XX Q., v rade 2/ G.. D. Q., bytom L. XX, XXX XX Q., v rade 3/ Y. H., bytom E. XXXX/XX, XXX XX Q., v rade 4/ R. R., bytom Q. XXX/X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-ZA-OVBP2-2019/005699/KRA zo dňa 18.03.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcom v rade 1/ a 2/, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Žilina - Stavebný úrad ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vydal územné rozhodnutie, ktorým podľa a rozhodol o umiestnení stavby - Novostavby rodinného domu, prípojky ing. sietí (ďalej len „stavba“) na pozemku register „C“ parc. č. 360/1 - rodinný dom, prípojky inž. sietí, 361 - vsaková jama v katastrálnom území Q.. Podľa popisu stavby novostavba rodinného domu bude situovaná v rovinatom teréne v zástavbe rodinných domov. Vstup na parcelu č. 361/1 je orientovaný na severnú stranu. Parcela sa nachádza priamo pri miestnej komunikácii. Návrh tvaru objektu bol závislý od tvaru parcely. Navrhovaný rodinný dom je: 2-podlažný, nepodpivničený, objekt má rodinný charakter a z tejto funkcie vyplýva aj jeho stvárnenie. Prízemie - závetrie, zádverie, kuchyňa, obývacia izba, WC, pracovňa, technická miestnosť, sklad a garáž. Poschodie - chodba, 2 x detská izba, spálňa, šatník, 2 x hygiena. Prípojka NN: Na hranici pozemku parc. č. 418/1 sa nachádza el. stĺp. Na tomto stĺpe bude umiestnený elektromerový rozvádzač RE. RE bude umiestnený na hranici pozemku na podporenom bode tak, aby bol k nemu prístup z verejnej komunikácie. Z RE bude vedený kábel zemou v chráničke do hlavného domového rozvádzača RD. Prvostupňový správny orgán súčasne v územnom rozhodnutí stanovil ochranu pred bleskom a uzemnenie, vodovodnú prípojku, kanalizačnú prípojku a pre umiestnenie stavby v zmysle určil podmienky uvedené v bode 1. písm. a) až j), pričom v bode 2. stanovil rozsah projektovej dokumentácie k návrhu na vydanie stavebného povolenia. Z odôvodnenia územného rozhodnutia vyplýva, že v rámci územného konania vedeného podľa stavebný úrad skúma vplyv navrhovanej stavby na okolie, t.j. aj

na okolité stavby. V tejto súvislosti posudzuje najmä súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou (územné plány obcí a zón) a splnenie požiadaviek na odstupové vzdialenosti zakotvené v ustanovení vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, pričom správny orgán konštatoval, že predložený návrh vyhovuje záväznej časti platného ÚPN-M Žilina. Námietky vzniesli účastníci konania G.. B.. C. I. a B.. N. I., pričom hlavnou námietkou je umiestnenie stavby vo vzdialenosti menej ako 7 metrov od ich rodinného domu, čo je v rozpore s vyhlášky č. aj vzhľadom ku existujúcim oknám z obytných miestností na ich rodinnom dome, výške umiestnenia strechy, čím všetkým sa naruší denné osvetlenie a preslnenie ich rodinného domu. Na základe opakovaných námietok aj voči predloženému svetlotechnickému posudku, vypracovanému autorizovaným stavebným inžinierom B.. G. Q., D.., a upravenia chybného textu stavebný úrad vyzval účastníkov konania B.. N. I. a G.. B.. C. I. výzvou zo dňa 22.02.2018 č. 711/2018-8494/2018-OSP-BO na predloženie dôkazov na podporu ich tvrdení v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podľa Správneho poriadku. Z ustanovenia Správneho poriadku vyplýva zásada súčinnosti a aktívnej spolupráce účastníkov konania so správnym orgánom. Účastník konania má nielen právo dožadovať sa vybavenia svojej veci, právo uplatňovať si námietky na ochranu svojich práv, právo nazerať do spisov a pod., ale aj povinnosť so správnym orgánom spolupracovať, napr. povinnosť strpieť ohliadku, povinnosť predložiť listinu, navrhovať dôkazy atď.. Ak odvolateľ v konaní odmietol aktívnu spoluprácu so správnym orgánom, nemôže potom účinne spochybňovať závery vyplývajúce z posudku oslnenia a zatienenia. Pokiaľ namieta jeho neúplnosť alebo nesprávnosť klasifikácie okien obytných miestností, ktorú prípadne sám spôsobil tým, že posudzovateľov na svoj pozemok a do svojej stavby nevpustil, má možnosť nechať vypracovať kontrolný posudok na vlastné náklady a predložiť ho ako dôkaz na podporu svojich tvrdení. Stavebný úrad nemôže druhýkrát zaviazať stavebníka, aby nechal na vlastné náklady opakovane spracovať svetlotechnické posúdenie susednej stavby. Správny orgán vyzval účastníkov konania B.. N. I. a G.. B.. C. I. výzvou zo dňa 22.02.2018 na predloženie dôkazu na podporu ich tvrdení v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podľa Správneho poriadku a konanie rozhodnutím č. 711/2018-8496/2018-OSP-BO zo dňa 22.02.2018 prerušil do doby splnenia výzvy a predloženia dôkazu zo strany účastníka konania. Lehota na predloženie dôkazu uplynula pre účastníka konania G.. B.. C. I. dňa 16.04.2018 a pre účastníka konania B.. N. I. dňa 10.04.2018. Záverom správny orgán skonštatoval, že územné rozhodnutie má podľa platnosť dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, nestratí však platnosť, ak bude v tejto lehote podaná žiadosť o stavebného povolenie predmetnej stavby.

2. Voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/, pričom žalobca v rade 1/ namietal, že odstupová vzdialenosť medzi ich domom a navrhovanou stavbou je výrazne nižšia ako minimálna určená vzdialenosť 7 metrov (ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002) a parameter odstupovej vzdialenosti výrazne ovplyvňuje celkové zachovanie pohody bývania a popritom ovplyvňuje aj denné osvetlenie v obytných miestnostiach umiestnených na strane priľahlej k navrhovanej stavbe. Namietal použitie ustanovenia vyhlášky č. s tým, že pozemky navrhovateľa (B.. N. Q. a D. Q.) vytvárajú celistvý pozemok a ten nie je pozemkom, ktorý by mal z dôvodu svojej rozlohy, veľkosti, šírky či konfigurácie terénu reálne existujúce stiesnené podmienky. Od západnej strany navrhovanej stavby po západnú stenu ich domu je vzdialenosť 14,9 metra, čiže pri dodržaní odstupovej vzdialenosti 7 metrov od ich domu zostáva pre objekt v odôvodnení označený ako „prízemná prístavba“ šírka 7,9 metra, teda „prístavbu“ dostatočný priestor. V skutočnosti sa nejedná o prístavbu, ale ide o časť domu, ktorý má navrhnutú výrazne nadštandardnú plochu pôdorysu s pôdorysom strechy okolo 240 m2 aj keď pán N. v posudku tvrdí, že je to do 200 m2. V rozhodnutí nie je vôbec jasné ako sa stavebný úrad s niektorými námietkami vysporiadal, pretože uvádza v mnohých prípadoch len konštatovanie, že „námietky sa zamietajú“ alebo „námietkam sa vyhovuje čiastočne“ a v odôvodnení sa niektorými námietkami už nezaoberá, prípadne ich iba konštatuje. Umiestnením stavby, tak ako je navrhnutá dôjde k narušeniu pohody bývania z dôvodu umiestnenia navrhovanej stavby veľmi blízko okien obytných miestností. V prípade ich obytnej miestnosti na poschodí bude strešná konštrukcia navrhovanej stavby len približne 4 metre od okna ich obytnej miestnosti. Pozemok (parcela 360/1, parcela 361 a parcela 360/2) navrhovateľa (stavebníka) nie je pozemkom, ktorý by mal z dôvodu svojej rozlohy, veľkosti, šírky, či konfigurácie terénu reálne existujúce stiesnené podmienky a preto nie je možné uplatniť ustanovenie vyhlášky č. . Podobný rodinný dom je možné postaviť na uvedených parcelách, ktoré vlastní navrhovateľ pri dodržaní odstupu 7 metrov od ich rodinného domu, preto sa nemôže jednať o stiesnené podmienky. Stavebný úrad poukazuje na to, že „v konaní odmietol aktívnu spoluprácu so správnym orgánom“ na základe

čoho mu správny orgán v odôvodnení upiera právo spochybňovať posudky, v ktorých sú preukázateľné chyby. V odôvodnení stavebného úradu je uvedené, že sa jedná „umiestnenie prízemnej prístavby 2 m od spoločnej hranice“, to je však lož, pretože 2 m od spoločnej hranice má byť umiestnená dvojpodlažná budova, ktorá bude mať strešnú konštrukciu 1 m od hranice ich pozemku vo výške 7,6 metra. Žalobkyňa v rade 2/ v odvolaní uviedla, že namieta voči umiestneniu novostavby vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov od jej rodinného domu, čo je v rozpore s vyhlášky č. , ich rodinný dom má okná obytných miestností na strane susediacej s plánovanou novostavbou, pričom umiestnenie plánovaného rodinného domu výrazným spôsobom narúša nielen denné osvetlenie a preslnenie ich rodinného domu, ale narúša i pohodu ich bývania. Strecha plánovanej novostavby je navrhnutá veľmi nepriaznivo voči oknu obytnej miestnosti umiestnenom na prvom poschodí ich rodinného domu. V územnom rozhodnutí na strane 18 sa zmätočne uvádza „V danom prípade umiestnenie prízemnej stavby 2 metre od spoločnej hranice“. Nejedná sa o prízemnú stavbu, ale o novostavbu dvojpodlažného rodinného domu, čo značne ovplyvňuje posudzovanie návrhu o umiestnení novostavby rodinného domu z hľadiska určených a súvisiacimi predpismi.

3. Žalovaný (druhostupňový orgán verejnej správy) na podklade žalobcami v rade 1/ a 2/ podaného odvolania rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/005699/KRA zo dňa 18.03.2019 odvolanie žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zamietol a predmetné rozhodnutie potvrdil konštatujúc súlad napadnutého rozhodnutia so a všeobecne záväznými právnymi predpismi a nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného okrem iného vyplýva, že samotný odvolatelia (žalobcovia v rade 1/ a 2/) postavili svoj rodinný dom súpisné č. 1203 tak, že jeho najmenšia vzdialenosť od spoločnej hranice s ich pozemkom C-KN č. 360/1 je cca 2 metre a najväčšia vzdialenosť od spoločnej hranice s ich pozemkom C-KN č. 360/1 je cca 4,6 metra. Ak teda samotní odvolatelia postavili svoj rodinný v pomerne malej vzdialenosti od spoločnej hranice s ich pozemkom, pričom ich pozemok je širší ako ich pozemok C-KN č. 360/1, nebolo by potom spravodlivé požadovať od nich ako nových stavebníkov, aby svoj rodinný dom umiestnili ďalej od spoločnej hranice pozemkov C-KN č. 360/1 a 418/1. Už samotné umiestnenie rodinného domu odvolateľov súp. č. 1203, ktorého šírka je väčšia než je šírka navrhovanej novostavby, tak a priori znevýhodňuje budúcich stavebníkov na pozemku C-KN č. 360/1, a to len v dôsledku umiestnenia rodinného domu odvolateľov, ktorí tak, ako bol v minulosti umiestnený vlastne bráni zástavbe tohto pozemku, ktorý je územným plánovaním určený na výstavbu. Žalovaný poukázal na ustanovenie v spojení s ods. 1 vyhlášky č. a predložený svetlotechnický posudok vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom B.. G. Q., D.. zo dňa 25.06.2017 vrátane jeho opravy zo dňa 09.08.2017 (išlo o opravu chýb v písaní) ako aj stanovisko B.. G. Q., D.. k námietkam B.. G.. C. I., doručené stavebnému úradu dňa 06.11.2017. Zo záverov svetlotechnického posudku vyplýva, že plánovaná novostavba nie je v rozpore s požiadavkami STN 73 4301 na preslnenie okolitých objektov; uvedená budova nie je v rozpore s kritériami STN 73 0580-1 Zmena 2 na dostupnosť denného svetla v okolitých vnútorných priestoroch s dlhodobým pobytom ľudí. Žalovaný konštatoval, že navrhovaná stavba bude postavená v stiesnených územných podmienkach a nebude mať na spornom východnom priečelí žiadne okná obytných miestností, čo podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.01.2015 vylučuje rozpor s vyhlášky č. . Keďže oprávnenie uplatniť si námietky a pripomienky k posudzovanej stavbe využili účastníci konania - vlastníci susednej stavby rodinného mu na pozemku parcelné č. KN C 418/2 G.. B.. C. I. dňa 09.06.2017 a B.. N. I. dňa 05.06.2017, ktorí s navrhovaným umiestnením stavby nesúhlasili, navrhovateľ dňa 28.06.2017 doplnil svoj návrh o posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia susednej stavby vplyvom navrhovanej novostavby, a to svetlotechnický posudok, vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom B.. G. Q., D.. a projekt požiarnobezpečnostného riešenia stavby, vypracovaného špecialistom požiarnej ochrany B.. D. N. z júna 2017. V oznámenom pokračovaní konania zo dňa 17.07.2017 boli opäť vznesené námietky k predloženým podkladom návrhu účastníkmi konania G.. B.. C. I. a B.. N. I., na základe ktorých navrhovateľ dňa 15.08.2017 a 16.11.2017 doplnil svoj návrh o opravené údaje v dokumentácii. Účastníci konania G.. B.. C. I. a B.. N. I. nazreli do pokladov rozhodnutia, o čom svedčia predložené zápisy z nahliadnutia do podkladov zo dňa 05.06.2017, 26.07.2017, 09.08.2017 a 03.01.2018, boli im vyhotovené kópie požadovaných dokladov, a teda mali možnosť požiadať aj kópiu svetlotechnického posudku, o ktorý však nepožiadali, a preto im ho stavebný úrad nemal prečo poskytnúť. Žalovaný po preštudovaní predloženého svetlotechnického posudku považuje v ňom uvedené údaje a výsledky posúdenia za správne a preukazujúce, že požiadavky na preslnenie a presvetlenie posudzovaného bytu v rodinnom dome odvolateľov (žalobcov) sa umiestnením novostavby nezhoršia. Lehota na predloženie dôkazu na podporu tvrdení odvolateľov, že dôjde výrazným spôsobom k narušeniu denného osvetlenia a

preslnenia ich rodinného domu v lehote 30 dní od doručenia výzvy márne uplynula obom odvolávajúcim sa, ktorí v stanovenej lehote takýto dôkaz nepredložili. B.. G.. C. I. doručil dňa 06.04.2018 vyjadrenie k výzve, v ktorom uviedol, že opätovne žiada dodržanie ustanovenia , upravujúcej odstupy stavieb s poukázaním na strechu novostavby. Neprichádza do úvahy použitie ustanovenia vyhlášky č. , pretože nejde o stiesnené podmienky a nie je možné použiť ani ustanovenie vyhlášky, pričom však vo svojom vyjadrení nepredložil dôkaz na podporu týchto tvrdení, znenie vyjadrenie je opakovane súhrnom podaných námietok uvedených v jednotlivých oznámeniach o začatí územného konania a oznámenia o oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia. Žalovaný ďalej konštatoval, že územie, v ktorom sa nachádza posudzovaná stavba (mestská časť Závodie) je podľa ÚPN-M Žilina v platnom znení súčasťou funkčnej plochy S.28.B1/04. Základná funkcia daného územia je: obytná, v rodinných domoch. Doplnková funkcia: Nezávadné zariadenia občianskej vybavenosti. Typ stavebnej činnosti: Novostavby, vnútorné modernizácie, prestavby, prístavby, nadstavby, dopravná a technická infraštruktúra. Rešpektovať navrhovaný prvok územného systému ekologickej stability (ÚSES

- biokoridor miestneho významu Mbk 14 - Potok v Závodí. Min. index ozelenenia: 0,6. V danom prípade z uvedených regulatívov ÚPN-M vyplýva, že umiestnenie rodinného domu je v súlade s jeho záväznou časťou aj smernou časťou, v ktorej sú definované zásady priestorového a funkčného využívania daného územia. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad následne vyhodnotil všetky podklady návrhu, presne a úplne zistil skutočný stav veci zaobstaraním si dostatočného množstva potrebných dokladov, primeranom pre daný druh a účel stavby (rodinný dom) a takisto charakter územia, v ktorom sa posudzovaná stavba nachádza (zastavané územie obce). Posúdil projekt stavby z hľadísk uvedených v ustanovení . Súlad návrhu s verejnými záujmami mal stavebný úrad preukázaný aj súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa osobitných predpisov v dostatočnom rozsahu podľa . Rozhodnutie, ktoré stavebný úrad vydal, spĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovenia Správneho poriadku, pretože vychádza z riadne zisteného stavu veci, obsahuje všetky zákonné náležitosti, t.j. náležitosti podľa až 5 Správneho poriadku a a a takisto zodpovedá požiadavke zákonnosti. Žalovaný v súlade s názorom prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že umiestnenie stavby na pozemku neodporuje požiadavkám na vzájomné odstupy stavieb a na odstupové vzdialenosti stavieb od spoločných hraníc pozemkov vymedzené v ustanovení vyhlášky č. . Predmetom posúdenia v konaní je umiestnenie rodinného domu, ktorý svojim tvarom a výškovým členením je prispôsobený tvaru a orientácii pozemku. V severnej časti je stavba široká 10,40 m a prízemná, z južnej strany je široká 7,90 m a dvojpodlažná. Odstup stavby od východnej hranice je 2,0 m a od západnej hranice pozemku je 2,40 m. Odstupová vzdialenosť od rodinného domu súpisné č. XXXX na parc. č. KN C 418/2 (rodinný dom odvolateľov) z východnej strany je v najužšom priestore 4,30 m a od rodinného domu súpisné č. XXX je vo vzdialenosti najmenej 5,74 m (umiestneného na parcele č. KN C 359/1). Žalovaný vzhľadom na spochybňovanie uplatnenia , a vyhlášky č. odvolateľmi poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a . Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do svojich obytných miestností, ak je vzdialenosť medzi rodinnými domami menej ako od 7 metrov do 4 metrov, čo je povolené zákonné rozpätie ex legge pre tento právny režim v stiesnených územných podmienkach. Umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k tejto zákonom vylučujúcej interakcii. Podľa žalovaného v danom prípade preukázane „pohody bývania“ znamená vyhodnotenie najmä vplyvu na dostatočné osvetlenie a preslnenie obytných miestností v susednej zástavbe rodinnými domami, pretože posudzovanie z hľadiska ostatných činiteľov - napr. hluku, čistoty ovzdušia a iné činitele - boli vzhľadom na charakter stavby (rodinný dom) preukázané vo vyjadreniach dotknutých orgánov, resp. sa nevyžadujú v zmysle príslušných ustanovení a súvisiacich predpisov. Ustanovenie , a musí byť aplikovane obdobne ako pri ostatných stavbách vždy spolu s obecnou požiadavkou uvedenou v . Aplikovať ustanovenie a vyhlášky č. možno iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení daností konkrétnej lokality a vlastností stavebného pozemku v zmysle citovanej vyhlášky. Stiesnené pomery môžu vyplýva napríklad z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranných pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. ochrana zelene) a pod.. Podľa ods. 4 možno znížiť vzdialenosť protiľahlých stien rodinných domov až na 4 metre s vylúčením umiestnenia okien obytných miestností v častiach týchto stien. Podľa vyššie uvedeného názoru Najvyššieho súdu SR

umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k tejto zákonom vylučujúcej interakcii. Zo záveru svetlotechnického posudku vypracovaného autorizovaným stavebným inžinierom v posudzovanej veci vyplýva, že jestvujúci rodinný dom odvolateľov na pozemku parc. č. 418/1 nebude navrhovanou stavbou zatienený z dôvodu orientácie k svetovým stranám a z dôvodu dostatočnej vzdialenosti stien bez okien z obytných miestností navrhovanej stavby od rodinného domu odvolateľov. Byt v rodinnom dome na pozemku parcelné č. 418/1 spĺňa požiadavky stanovené v STN 73 4301 Budovy na bývanie čl. 4.2.1, všetky obytné miestnosti budú preslnené viac ako 1,5 hodiny denne. Ďalším dôkazom, že navrhované umiestnenie stavby rodinného domu na parcele č. KN C 360/1 neodporuje požiadavkám podľa vyhlášky č. je projekt požiarnobezpečnostného riešenia stavby, vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany B.. D. N.. Žalovaný poukazuje tiež na snímku z katastrálnej mapy, z ktorej je zrejmé, že sa jedná o stiesnené pomery, pretože pozemok, na ktorom sa má umiestniť novostavba rodinného domu tvorí medzeru v zastavanom území: tento pozemok je stavebným pozemkom s obmedzenou šírkou a preto pri umiestňovaní a navrhovaní stavby je potrebné zohľadniť existenciu stavieb rodinných domoch na susedných pozemkoch. Navrhovatelia predložili relevantné dôkazy, ktorými potvrdili možnosť umiestnenia navrhovanej stavby v zmysle vyhlášky, a to: „Posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia susednej stavby RD odvolateľov (svetlotechnické posúdenie) a protipožiarne posúdenie navrhovanej stavby, ktorým preukázali, že nimi navrhované umiestnenie rodinného domu nezhorší už dané podmienky bývania v rodinnom dome odvolateľov. Susedná budova na pozemku parc. č. 418/1 s oknami z miestností s trvalým pobytom osôb orientovanými k navrhovanej stavbe nebude touto navrhovanou stavbou obmedzená z hľadiska denného osvetlenia ani z hľadiska preslnenia. Pokiaľ teda stavebník v danom prípade neumiestnil na svojom rodinnom dome okná smerom k stavbe odvolateľov, tak nemôže byť narušené ani súkromie a pohoda bývania odvolateľov. Samotní odvolatelia ako vyplýva zo snímky z katastrálnej mapy a fotodokumentácie, postavili svoj rodinný dom na súpisom č. XXXX vo vzdialenosti od spoločnej hranice s pozemkom navrhovateľov, ktorá je na najužšom mieste cca 2 m, čím sťažili vlastníkom susedného nezastavaného pozemku (360/1) jeho zastavanie. Posúdením navrhovaného umiestnenia rodinného domu na parcelnom č. 360/1 a vznesených námietok odvolateľov k nedodržaniu odstupových vzdialeností stavby podľa a vyhlášky č. sa žalovaný stotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že ak by mala byť zachovaná odstupová vzdialenosť od rodinného domu odvolateľov aspoň 7 metrov, musel by byť navrhovaný rodinný dom pri zachovaní jeho navrhovaných rozmerov v najmenšej vzdialenosti 3 metre od susediaceho rodinného domu na západnej strane (súpisné č. XXX), pričom na tejto strane sa tiež nachádzajú okná obytných miestností; vzdialenosť navrhovanej novostavby od spoločnej hranice so susediacim pozemkom na západnej strane (C-KN č. 359/2), ktorá je iba cca 2,4 metra by posunutím domu predstavovala už umiestnenie na tomto susednom pozemku, čo nie je možné. K námietke odvolateľov, že strecha novostavby je navrhnutá nepriaznivo voči oknu obytnej miestnosti na prvom poschodí rodinného domu žalovaný uviedol, že predmetný rodinný dom je navrhnutý v dvoch častiach - severná polovica domu orientovaná k ulici je prízemná s plytkou pultovou strechou so sklonom 7° (podľa STN sa jedná o plochú strechu s plochou 116 m2), druhá časť orientovaná južne smerom do záhrady je dvojpodlažná a tiež so strechou plochou so sklonom 7° a plochou 128 m2. Táto časť stavby už nie je priamo protiľahlou k rodinnému domu odvolateľov. Strecha v tejto časti má navrhovaný presah ponad obvodové murivo z východnej strany (od pozemku odvolateľov) šírku cca 0,80 metra, čo však pri spracovaní diagramu preslnenia nemá vplyv na jeho výsledok, pretože pri výpočtoch v zmysle čl. 4.2.1 STN 73 4301 o preslnení budov sa berie do úvahy výška tiesniacej prekážky, t.j. výška obvodového muriva stavby (STN 73 4301 - Budovy na bývanie a STN 73 0580-1 Zmena 2 Denné osvetlenie budov). Žalovaný uzavrel, že z hľadiska času potrebného preslnenia jestvujúceho rodinného domu odvolateľov podľa platných noriem SR umiestnením rodinného domu nedôjde k zníženiu požadovaných hodnôt a tiež z hľadiska vplyvu navrhovaného rodinného domu nedôjde ani k prekročeniu maximálnej hranice ekvivalentného uhla tienenia pre priestory s trvalým pobytom ľudí (v zastavanom území miest v súvislej radovej zástavbe je tento uhol stanovený na max. 36°).

4. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/005699/KRA zo dňa 18.03.2019 ako i rozhodnutia Mesta Žilina č. 711/2018-39581/2018-OSP-BO zo dňa 12.07.2018, ktoré mu predchádzalo z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Namietajú,

že pozemok C-KN č. 360/1 je v najširšej časti široký 15,4 metra a nielen cca 14 metrov, ako chybne konštatuje žalovaný. V mieste, kde budú okná obytných miestností navrhovanej novostavby, budú tieto vzdialené smerom na západ od domu na parcele 359/1 okolo 8 metrov. Keby sa stavba posunula o nepatrnú vzdialenosť, jestvujúci problém by odpadol. Namietajú, že schválená odstupová vzdialenosť medzi oknami ich obytných miestností a navrhovanou novostavbou je 5,2 metra. Bez zmeny polohy navrhovanej novostavby je možné pri zachovaní šírky na južnom konci, ktorá je navrhnutá na 7,9 metra a znížení šírky na severnom konci novostavby z navrhovaných 10,347 metra na 8,1 metra dosiahnuť odstup od okien ich obytných miestností 7 metrov. V podstate rešpektovanie jestvujúcej šírky na južnom konci stavby bez zmeny a zmenšenie šírky stavby na severnom konci o 2,25 metra by zmenšilo zastavanú plochu novostavby o 23 m2, teda o približne o 12% zastavanej plochy a v prípade podlahovej plochy novostavby by to bolo podstatne menej ako 10%. Priemerná vzdialenosť ich domu od hranice pozemku na západnej strane je v priemere približne 4 metre, pričom pokiaľ žalovaný konštatuje, že samotní odvolatelia postavili svoj rodinný dom súpisné č. 1203, ktorého šírka je väčšia než je šírka navrhovanej novostavby, tak a priori znevýhodňuje budúcich stavebníkov na pozemku C-KN č. 360/1, a to len v dôsledku umiestnenia rodinného domu odvolateľov, ktorí tak, ako bol umiestnený vlastne bráni zástavbe tohto pozemku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nevyplýva z obsahu spisu. Ich dom na západnej strane v prímere od hranice pozemku so stavebníkom dodržiava priemernú odstupovú vzdialenosť 3 metre. Pokiaľ navrhovaná novostavba nedodržiava rovnakú vzdialenosť, čo nedodržiava, tak sa nemôže jednať o rovnocenné podmienky. Lokalizácia stavby povolená žalovaným rešpektuje najvýhodnejšiu lokalizáciu stavby z hľadiska stavebníka, avšak na úkor obmedzenia žalobcov. Ďalej namietajú, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil nedostatky svetlotechnického posudku B.. G. Q.. Nesprávne uvedené údaje vo svetlotechnickom posudku nie sú len „chyby v písaní“ odstrániteľnou podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Nie je správny údaj o ploche strechy, v dokumentácii stavebného úradu sa uvádza, že len „zastavaná plocha stavby bez strešných presahov je 186 m2. Plocha strechy potom pri jej tvare a spáde presahuje plochu 200 m2. V prípade požiaru novostavby bude dochádzať k prenosu požiaru pádom horiacich častí strešnej konštrukcie na ich dom. Žalobca má právo kópiu všetkých listín tvoriacich obsah spisu, žalovaný znemožnil žalobcom prístup k informáciám dôležitým pre posúdenie zásahu do jeho práv a zákonom chránených záujmov. Strecha novostavby, tak ako je navrhnutá a schválená, výrazne ovplyvňuje denné osvetlenie ich domu a celkové zachovanie pohody bývania v ňom. Pokiaľ by stavebník zvolil napríklad iný sklon strechy s nižšou hranou na východnej strane novostavby, tento problém by odpadol. K zmenšeniu zatienenia by došlo napríklad aj odsunom novostavby na sever, kde je možnosť posunúť novostavbu až o približne 3 metre pri dodržaní ostatných odstupových vzdialeností vrátane 1 metra od vysokonapäťového kábla uloženého v zemi. Stavebný úrad sa podľa žalobcov neriadil zásadou rovného prístupu ku všetkým účastníkom, ale hľadal akékoľvek hraničné, či aj nemožné spôsoby, ako vyjsť v ústrety stavebníkovi na úkor žalobcov.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.09.2019. Zotrval na svojom právnom názore s tým, že žalobcovia nepreukázali relevantnými dôkazmi, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a sami žalobné námietky opreli o údaje, uvedené vo výkresovej časti predloženej projektovej dokumentácie, najmä výkresu „situácia S“, v ktorej sú zakreslené navrhované odstupové vzdialenosti novostavby rodinného domu od spoločných hraníc pozemku ako aj od jestvujúcich stavieb, údajov o veľkosti stavby, jej orientácii, jej architektonickom a stavebnom riešení. Žalovaný vychádzal nielen z údajov, uvedených v projektovej dokumentácii, týkajúcich sa veľkosti pozemku, jeho rozmerov, ale aj jeho orientácie, ale posudzoval aj navrhované odstupy stavby od hraníc pozemku a susedných stavieb z hľadiska zachovania pohody bývania žalobcov (preslnenie a presvetlenie obytných miestností v ich rodinnom dome) ale aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavby. Prihliadal aj na dispozičné a hmatové riešenie navrhovaného objektu, navrhované riešenie strešnej konštrukcie (táto nesmie zasahovať nad susedný pozemok) a pod.. Vyhodnotenie všetkých námietok, podaných odvolateľmi uviedol žalovaný podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia, vysporiadal sa s nimi jednotlivo a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcov, že im bolo odňaté právo oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, pretože im stavebný úrad umožnil sa k návrhu vyjadriť a uplatniť si právo vzniesť námietky a pripomienky ešte pred vydaním rozhodnutia v merite veci, o čom svedčí obsah námietok, doručených stavebnému úradu. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol ich úplné znenie, vysporiadal sa s nimi tak, že na základe predložených dôkazov (svetlotechnický posudok, projekt požiarnej bezpečnosti) nenašiel dôvod im vyhovieť, pretože žalobcami navrhované úpravy stavby a jej iné umiestnenie na pozemku by znamenali zmenu architektonického riešenia stavby, čo stavebníci ako navrhovatelia nemali povinnosť akceptovať, ak predložený návrh neodporoval platným predpisom. Žalobcovia vzhľadom na veľkosť ich pozemku, umiestnenie ich rodinného domu od spoločnej

hranice pozemkov, ktorá je v najužšom mieste maximálne 2,1 metra, pričom vzájomná odstupová vzdialenosť stavieb bude potom v tomto mieste cca 4,1 metra (v tejto časti na oboch stavbách rodinných domov nebudú okná z obytných miestností) nepreukázali, že umiestnenie stavby môže ovplyvniť jestvujúce podmienky v území, resp. tieto zhoršiť. Vzhľadom na orientáciu stavieb sú splnené podmienky na zachovanie denného osvetlenia a preslnenia vnútorných priestorov navrhovanej ako aj susednej stavbe, na zachovanie pohody bývania, na užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a pod.. Žalovaný podobne ako aj žalobcovia pri vyhodnocovaní veľkosti vzájomných odstupových vzdialeností vychádzal z údajov, uvedených vo výkresovej projektovej dokumentácií, z katastrálnej mapy a tieto potom na základe jednoduchých výpočtov uviedol na podporu svojich tvrdení. Žalovaný tiež poukázal na to, že podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Teda aj vlastník pozemku má právo na ňom uskutočniť stavbu, túto užívať, resp. nakladať s ňou podľa svojho uváženia, teda ju aj meniť, zveľaďovať, avšak vždy musí postupovať tak, aby týmito úkonmi neobťažoval iného nadmieru primeranú pomerom alebo vážne neohrozoval výkon jeho práv ( ). Keďže žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím boli porušené ich procesné práva v správnych konaniach, ani také relevantné dôkazy, skutočnosti a dôvody, ktoré by preukazovali že umiestnením stavby rodinného domu na susednom pozemku by vôbec reálne mohlo dôjsť k zásahom do výkonných, vlastníckych a užívacích práv alebo by mohli byť na týchto svojich vlastníckych a užívacích právach akýmkoľvek spôsobom inak ukrátení s poukazom na spôsobom doterajšieho užívania nehnuteľností. Žalobcovia nepreukázali, že žalobné dôvody by odôvodňovali zrušenie odvolacieho rozhodnutia súdom a tak, ako ich uviedli v žalobe, sú tieto podľa názoru žalovaného v celom rozsahu nepostačujúce.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle a nasl. za použitia a nasl. v rozsahu žalobných bodov (, ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa zamietol.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (, ) a contrario v spojení s , pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 13.04.2021.

8. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b) citovaného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.

Podľa § 117 ods. 1 citovaného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 137 ods. 1 citovaného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsahu právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohody o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie, alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa vyhlášky č. z 08.07.2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc s pozemkom nesmie byť menšia ako 2 metre.

Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa ods. 3.

Podľa 6 ods. 5 citovanej vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v ods. 3 a 4, možno určiť iba na základe výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa ods. 1 alebo podľa územného plánu zóny.

9. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom v kontexte žalobných námietok tento postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu.

10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovatelia B.. N. Q. a G.. D. Q. (ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/) podali dňa 13.03.2018 návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu rodinného domou vrátane jeho príslušenstva, a to prípojok inžinierskych sietí, umiestnených na parcelnom č. KN C 360/1 a 361 v katastrálnom území Q., ktorého sú výlučnými vlastníkmi podľa LV č. XXXX. Stavebný úrad po preskúmaní predložených dokladov 18.05.2017 pod č. 4970/2017-23849/2017-OSP-BO oznámil začatie územného konania všetkým známym účastníkom, dotknutým orgánom a organizáciám. Pretože pre dané územie je spracovaná schválená územno- plánovacia dokumentácia, t.j. Územný plán mesta Žiliny, ktorého záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012, stavebný úrad v zmysle upustil od ústneho pojednávania, pretože mu boli dobre známe pomery územia, v ktorom sa má navrhovaná stavba rodinného domu umiestniť. Zároveň poučil účastníkov konania a dotknuté orgány, že svoje námietky a pripomienky môžu k prejednávanej veci uplatniť najneskôr v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na neskôr podané námietky neprihliadne. Námietky k posudzovanej stavbe podali vlastníci susednej stavby rodinného domu na pozemku parcelné č. KN C 418/2 (žalobcovia v rade 1/ a 2/) dňa 15.06.2017, ktorí s navrhovaným umiestnením stavby nesúhlasili, na základe čoho B.. N. Q. dňa 28.06.2017 doplnil svoj návrh o posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia susednej stavby vplyvom navrhovanej novostavby o svetlotechnický posudok, vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom B.. G. Q., D.. a projektom požiarnobezpečnostného riešenia stavby, ktorý vypracoval špecialista požiarnej ochrany B.. D. N. v júni 2017. Stavebný úrad postupujúc v súlade s ustanovením Správneho poriadku dal účastníkom konania možnosť, aby v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred vydaním rozhodnutia uplatnili právo nahliadnuť do doplnených podkladov rozhodnutia, aby sa k nim vyjadrili alebo navrhli jeho doplnenie. Žalobcovia nazreli do podkladov rozhodnutia v dňoch 05.06.2017, 26.07.2017, 09.08.2017 a 03.01.2018, pričom im boli vyhotovené kópie požadovaných dokladov a teda mali možnosť požiadať aj o kópiu svetlotechnického posudku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že územie, v ktorom sa nachádza posudzovaná stavba (mestská časť Závodie) je podľa Územného plánu mesta Žilina v platnom znení súčasťou funkčnej plochy S.28.B1/04, teda umiestnenie rodinného domu je v súlade so záväznou aj smernou časťou územného plánu mesta. Súlad návrhu s verejnými záujmami mal stavebný úrad preukázaný súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa osobitných predpisov v dostatočnom rozsahu podľa . Prvostupňový správny orgán ako i žalovaný dospeli zhodne k záveru, že umiestnenie stavby na pozemku neodporuje požiadavkám na vzájomné odstupy stavieb a na odstupové vzdialenosti stavieb od spoločných hraníc pozemkov vymedzené v vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ).

11. Je nepochybné, že podľa textu oznámenia o začatí územného konania č. 4970/2017-23849/2017- -Bo zo dňa 18.05.2017 účastníci konania mohli svoje námietky uplatniť v lehote do 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia a boli riadne poučení, že na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať. V rovnakej lehote môžu uplatniť svoje námietky dotknuté orgány. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva vyjadrenie účastníka konania B.. G.. C. I. (žalobca v rade 1/) - námietka voči umiestneniu novostavby rodinného domu na parcele č. 360/1 v k. ú. Q. zo dňa 08.06.2017, doručená podľa prezentačnej pečiatky Mestského úradu Žilina dňa 09.06.2017, dôvodom ktorej je „... umiestnenie uvedenej novostavby vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov od nášho rodinného domu čo vyžaduje vyhlášky . Navyše nie je možné uplatniť bod 4. vyhlášky o stiesnených podmienkach, pretože náš dom umiestnený na susednej parcele 418 má okná obytných miestností aj na západnej strane, teda na strane k uvažovanej novostavbe konkrétne na prízemí kuchyňu spojenú s obývačkou a na poschodí obytnú izbu. Navyše sklon strechy novostavby je navrhnutý veľmi nepriaznivo voči obytným oknám umiestneným na našom rodinnom dome. Iný tvar strechy alebo opačný sklon strechy by sme uvítali (nižšia hrana strechy na východnej strane novostavby). Riešením môže byť posunutie alebo zmenšenie uvažovanej novostavby tak, aby bol dodržaný odstup 7 m požadovaný vyhlášky “. Námietky podala písomne dňa 14.06.2017 aj druhá účastníčka konania B..

N. I. (žalobkyňa v rade 2/), podľa prezentačnej pečiatky boli Mestskému úradu v Žiline doručené dňa 15.06.2017 a ich obsahom bolo vyjadrenie v znení: „Namietam voči umiestneniu uvedenej novostavby vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov od nášho rodinného domu, čo je v rozpore s vyhlášky . Náš rodinný dom má okná obytných miestností na strane susediacej s plánovanou novostavbou a to: okná miestnosti kuchyne spojenej s obývačkou a obytnej izby. A preto nie je možné uplatniť bod 4. vyhlášky o stiesnených podmienkach. Mám aj pripomienku k plánovanej streche novostavby. Strecha je navrhnutá veľmi nepriaznivo voči obytným oknám umiestneným na našom rodinnom dome. Iný tvar strechy alebo opačný sklon strechy by som uvítala (nižšia hrana strechy na strane novostavby susediacej s našim rodinným domom). Riešením môže byť posunutie alebo zmenšenie uvažovanej novostavby tak, aby bol dodržaný odstup 7 metrov požadovaný vyhlášky “. Proti územnému rozhodnutiu vydanému Mestom Žilina ako príslušným stavebným úradom pod č. 711/218-39581/2018-OSP-Bo zo dňa 12.07.2018 bolo podané odvolanie B.. G.. C. I. zo dňa 16.08.2018, doručené podľa prezentačnej pečiatky dňa 23.08.2018 a B.. N. I. dňa 16.08.2018, doručené dňa 17.08.2018. Súčasťou administratívneho spisu je aj projektová dokumentácia novostavby rodinného domu DUR, vypracovaná zodpovedným projektantom B.. K. W., autorizovaná B.. C. H., autorizovaným stavebným inžinierom z marca 2017, obsahujúca sprievodnú a technickú správu vrátane pôdorysov I. a II. NP, rezu A-A a pohľadov východný, južný, západný, severný.

12. Pri vyhodnocovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa - stavebného úradu a postupov týchto orgánov, ktoré viedli k vydaniu označených rozhodnutí, bolo potrebné vychádzať z úpravy podľa , . Označená právna úprava je právnym rámcom tzv. koncentračnej zásady v územnom konaní (vrátane konania o umiestnení stavby). Vo všeobecnej rovine je účelom úpravy uvedenej koncentračnej zásady zabezpečenie skoncentrovania námietok dotknutých subjektov a účastníkov konania v zákonom vopred a jasne stanovených časových limitoch a pri naplnení zákonných podmienok efektívneho vytvorenia priestoru na vznesenie takýchto námietok, vrátane účinného poučenia adresátov výzvy stavebného úradu na podanie námietok o následkoch oneskoreného uplatnenia námietok tak, aby po uplynutí lehoty podľa výzvy na podanie námietok nebolo možné prípadnými ďalšími námietkami opakovane zasahovať do postupu správneho orgánu - stavebného úradu. Koncentračná zásada v územnom konaní stavebného úradu sa v pomeroch predmetného konania správneho orgánu prvého stupňa - stavebného úradu uplatnila tak, ako to vyplýva z vyššie označeného oznámenia stavebného úradu - Mesto Žilina o začatí územného konania č. 4970/2017-23849/2017-OSP-Bo zo dňa 18.05.2017, podľa ktorého boli účastníci konania vrátane žalobcov poučení o tom, že môžu svoje námietky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadané, pričom v rovnakej lehote môžu svoje stanoviská oznámiť aj dotknuté orgány. Keďže ako vyplýva z obsahu tohto oznámenia bolo v súlade s ustanovením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania upustené, začala žalobcom 7-dňová lehota na včasné podanie námietok plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto oznámenia. Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu podaniami doručenými dňa 09.06.2017 a 15.06.2017 podali žalobcovia námietky v územnom konaní, tak ako je ich obsah zachytený vo vyššie uvedenom odôvodnení (bod 11. odôvodnenia). S týmito námietkami sa stavebný úrad vo svojom rozhodnutí vecne zaoberal a náležite sa s nimi vysporiadal ako vyplýva z vyššie konštatovaného odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu, a to s vyústením do záveru o ich nedôvodnosti. Z vyššie zdôraznenej zásady koncentrácie, ktorá ovládala konanie stavebného úradu - Mesto Žilina vyplýva, že ak by aj žalobcovia na odôvodnenie podaného odvolania proti územnému rozhodnutiu o umiestnení novostavby rodinného domu na pozemku register „C“ parc. č. 360/1 v k. ú. Q. zo dňa 12.07.2018 uviedli konkrétnu argumentáciu s odlišným obsahom od obsahu námietok vznesených v lehote na ich včasné uplatnenie vo väzbe na oznámenie stavebného úradu zo dňa 18.05.2017, nebolo by z dôvodu oneskoreného uplatnenia možné na tieto argumenty žalobcov prihliadať, a to práve v dôsledku uplatnenia uvedenej koncentračnej zásady. V nadväznosti na skutočnosť, že koncentračná zásada ovládajúca územné konanie v predmetnej veci bránila zohľadneniu prípadných nových (po uplynutí lehoty na vznesenie námietok) uplatnených námietok v rámci odvolacieho konania, je potrebné z dôvodu zachovania účelu inštitútu koncentračnej zásady skonštatovať, že nové námietky a argumenty nemohli žalobcovia úspešne, efektívne a relevantne uplatniť ani prostredníctvom správnej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia, ako aj postupov, ktoré viedli

k ich vydaniu (v tejto časti poukazuje správny súd na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.07.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pod č. 105/2012). Pokiaľ žalobcovia uvádzajú v žalobe argumentáciu odlišnú od obsahu námietok vznesených v správnom konaní - v rámci konania pred stavebným úradom, s ktorými námietkami (včas uplatnenými pred stavebným úradom) sa stavebný úrad riadne, dostatočne a vecne správne, teda v súlade so zákonom vysporiadal, je potrebné považovať ich za irelevantné.

13. Požiadavku žalobcov na zníženie zastavanej plochy novostavby o 23 m2 resp. zúženie šírky na severnom konci novostavby tak, aby sa dosiahol odstup od okien ich obytných miestností 7 metrov, ktorú žalobcovia uviedli v správnej žalobe, považuje správny súd za neopodstatnenú. Žalobcovia túto námietku čiastočne uplatnili v koncentračnej lehote v územnom konaní, hoci len všeobecne. Správny súd pritom poukazuje na zistenia žalovaného vyplývajúce zo snímky z katastrálnej mapy a fotodokumentácie, že samotní žalobcovia postavili svoj rodinný dom súpisné č. XXXX vo vzdialenosti od spoločnej hranice s pozemkom navrhovateľov, ktorá je na najužšom mieste cca 2 metre, čím sťažili vlastníkom susedného nezastavaného pozemku na parcele č. 360/1 jeho zastavanie. Je potom nespravodlivé požadovať od ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/, aby novostavbu rodinného domu museli umiestniť ďalej od spoločnej hranice s pozemkom parcelné č. 418/1 v zmysle vyhlášky č. , keď takéto umiestnenie podľa ods. 3 a 4 označenej vyhlášky nie je možné. Umiestnenie novostavby rodinného domu je svojim tvarom a výškovým členením prispôsobené tvaru a orientácii pozemku. V severnej časti je stavba široká 10,40 metra a prízemná, z južnej strany je široká 7,90 metra a dvojpodlažná. Odstup stavby od východnej hranice je 2,0 metra a od západnej hranice pozemku 2,40 metra. Odstupová vzdialenosť od rodinného domu žalobcov súpisné č. 1203 na parcele č. C-KN 418/2 z východnej strany je v najužšom mieste 4,30 metra a od rodinného domu súpisné č. 216 umiestneného na parcele C-KN 359/1 je vo vzdialenosti najmenej 5,74 metra. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány pri riešení otázky umiestnenia novostavby rodinného domu aplikovali ustanovenie a vyhlášky č. , keď vychádzali zo stiesnených podmienok, ktoré špecifikovali v závislosti na vyhodnotení danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku. Stiesnené pomery vyplývali z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru a z už existujúcej okolitej zástavby. Podľa ustanovenia vyhlášky č. možno znížiť vzdialenosti priľahlých stien rodinných domov až na 4 metre s vylúčením umiestnenia okien obytných miestností v častiach týchto stien. Vzhľadom na to, že z hľadiska zatienenia sa podľa príslušnej STN posudzujú obytné miestnosti rodinných domov, v posudzovanom prípade bolo zabezpečené aj svetlo-technické posúdenie. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné vykladať v spojení s vyhlášky č. ktoré okrem iných požiadaviek uvádza, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať „požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“. Práve táto požiadavka je účelom zákonom určeného odstupu stavieb. Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom rušili pohľadom do svojich obytných miestností, ak je vzdialenosť medzi rodinnými domami menej ako od 7 metrov do 4 metrov, čo je povolené zákonné rozpätie ex legge pre tento právny režim stiesnených územných podmienok. Umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k tejto zákonom vylučujúcej interakcii. Pokiaľ teda ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ v danom prípade neumiestnia na novostavbe svojho rodinného domu okná smerom k rodinnému domu žalobcov v rade 1/ a 2/, tak rozpor s uvedeným zákonným ustanovením nie je. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť, že v ústavnoprávnej rovine podľa článku 20 ods. 1 SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi sa nemôže obmedziť alebo využiť bez správneho dôvodu (). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 1 v znení Dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v v ustanovení a nasl., keď v právnej norme ustanovil, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcov v rade 1/ a 2/ na nerušený výkon ich vlastníckeho práva je postavené právo ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ na riadny výkon ich vlastníckeho práva spočívajúci aj vo využití pozemku pre stavbu rodinného domu s tým, že práva na oboch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v rovnováhe, pričom zabezpečenie tejto rovnováhy spočíva na stavebnom úrade v konaní o povolení stavby. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého:

„V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálnemu zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu“. Vzhľadom k uvedeným právno-teoretickým postulátom potom správny súd v posudzovanom prípade považoval postup správnych orgánov oboch stupňov za súladný s aplikovaným citovaným ustanovením vyhlášky č. v spojení s ustanovením , a Správneho poriadku v nadväznosti na ustanovenie článku 20 ods. 1 , keď v preskúmavanom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie umiestnenia stavby ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ upriamili svoju pozornosť aj na hľadisko zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania tak v prípade žalobcov v rade 1/ a 2/ ako aj ďalších účastníkov konania v rade 1/a 2/.

14. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že konštatovanie žalovaného, že „umiestnením okien v protiľahlej stene jestvujúceho RD, umiestneného blízko hranice pozemkov sú vytvorené nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby na susednom pozemku“, nedisponuje žiadnou oporou v skutkových zisteniach. V rámci rozhodovacieho procesu stavebný úrad ako i odvolací správny orgán pri umiestnení navrhovanej stavby ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ rešpektovali vyhlášky č. . Správne orgány teda konali v súlade so zákonom a za súčasného rešpektovania stanovených podmienok, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia možno nesporne dospieť k záveru, že novostavbu ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ bolo možné umiestniť takým spôsobom, akým o tom rozhodol stavebný úrad. Správne orgány sa s námietkami žalobcov riadne vysporiadali a venovali dostatočnú pozornosť skúmaniu, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania v danej lokalite.

15. Námietky žalobcov v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k svetlotechnickému posudku v súvislosti s opravou posudku z 09.08.2017 správny súd považuje za neopodstatnené. Pokiaľ ide o samotný svetlotechnický posudok vypracovaný B.. G. Q., D.., autorizovaným stavebným inžinierom, z tohto vyplýva, že s posudzovaným objektom na parcele č. 418/2 k. ú. Q. susedí východné priečelie rodinného domu ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/, na ktorom sa nenachádzajú žiadne výplne otvorov obytných miestností. V časti výsledné hodnotenie je uvedené, že z hľadiska preslnenia možno konštatovať, že plánovaná novostavba rodinného domu na parcele č. 360/1, k. ú. Q. nespôsobí zníženie času preslnenia objektu izolovaného rodinného domu na parcele č. 418/2 k. ú. Q., ktoré by nebolo v súlade s platnými normami SR. Vzhľadom na charakter a orientáciu objektu na južnú stranu je nutné konštatovať, že v tomto prípade je zabezpečený čas preslnenia obytných miestností izolovaného RD na parcele č. 418/2 k. ú. Q. v súlade s požiadavkami STN 73 4301. B.. G. E., D.. dňa 09.08.2017 vyhotovil novú stranu 4 svetlotechnického posudku zo dňa 25.06.2017, keď konštatoval, že v dokumente Posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia vplyvom novostavby RD v katastrálnom území Závodie na parcele č. 360/1 Svetlotechnického posudku zo dňa 25.06.2017 dodatočne na strane 4 našiel chyby v textoch v odseku Referenčný bod č. P2 a Referenčný bod č. P3, ktoré vznikli kvôli chybám pri písaní. Vyhotovil novú stranu 4 Svetlotechnického posudku, v ktorej sú opravené texty v spomenutých odsekoch. Správny súd poznamenáva, že svetlotechnický posudok nie je rozhodnutím v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku a nesprávne uvedený opis referenčných bodov P2 a P3 posudzovanej novostavby rodinného domu bolo možné odstrániť ich správnym uvedením tak, ako to urobil B.. G. E., D.. opravou zo dňa 09.08.2017 bez toho, aby bolo potrebné vyhotoviť nový svetlotechnický posudok.

16. Námietka žalobcov, že rozhodnutie je založené na chybnom „Požiarnobezpečnostnom riešení stavby“ a v prípade požiaru novostavby bude dochádzať k prenosu požiaru pádom horiacich častí strešnej konštrukcie na rodinný dom žalobcov, nie je podľa názoru správneho súdu dôvodná. Z Požiarnobezpečnostného riešenia stavby vypracovaného v júni 2017 špecialistom požiarnej ochrany B.. D. N. vyplýva, že od posudzovaných strán objektu rodinného domu boli stanovené odstupové vzdialenosti na 6,7 metra a menej. V blízkosti posudzovaného objektu sa nachádzajú tri susedné objekty rodinných domov, pre ktoré bola stanovená odstupová vzdialenosť 2,7 metra. Posudzovaný

objekt nezasahuje do susedných objektov svojim požiarne nebezpečným priestorom ani susedné objekty nezasahujú do posudzovaného objektu. Odstupové vzdialenosti vyhovujú. Nielen tvar strechy novostavby rodinného domu ale aj použitá strešná krytina boli zohľadnené v posudku pri popise a zhodnotení konštrukcií a z posudku vyplýva, že predmetná stavba je z hľadiska požiarnej bezpečnosti navrhnutá tak, aby v prípade vzniku požiaru sa zabránilo šíreniu požiaru a dymu medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi vnútri stavby alebo na inú stavbu.

17. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil námietky žalobcov v celom rozsahu za nedôvodné, žalobu postupom podľa zamietol.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom podľa a contrario tak, že žalobcom, ktorí úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ustanovenia a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ v zmysle a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.