Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/768/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: Y.. B. Y., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom: XXX, XXX XX Y. W., zast.: V. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX Y. W., o vymoženie 330,- EUR, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Dušan Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, sp. zn. 19EX 254/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. septembra 2020 súd konajúci vyšším súdnym úradníkom návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 04. 2020 domáhal od povinného vymoženia 330,- EUR na základe exekučných titulov, rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-RS-OCDPK-2017/003944 vydaný Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 14. 02. 2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 20. 04. 2017 a vykonateľným dňa 09. 05. 2017 a rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-RS-OCDPK-2017/003945 vydaný Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 14. 02. 2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 20. 04. 2017 a vykonateľným dňa 09. 05. 2017 (ďalej spolu aj ako „exekučné tituly“). Poverením zo dňa 11. 05. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, ktorý ju vedie pod sp. zn. 19EX 254/20 (ďalej len „súdny exekútor“). Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie majúci odkladný účinok ( Exekučného poriadku). V návrhu povinný žiadal exekučný súd o „zrušenie exekučných titulov“, pretože nie sú právoplatné ani vykonateľné. Povinný poukázal na ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“) (v znení platnom do 31. 08. 2008) podľa ktorého, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Lehota podľa ust. zákona o priestupkoch stanovená pre výkon rozhodnutia považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na výkon rozhodnutia. Podľa citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch trojročná prekluzívna lehota uplynula. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti. Nakoľko právo na výkon rozhodnutia bolo možné vykonať do troch rokov, povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal, aby súd zastavil

exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň navrhol exekúciu ihneď zastaviť aj pre rozpor s SR a únijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a následne SR ako účastníkovi konania a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v jej prítomnosti a tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu a preto znáša aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie. Exekučné tituly podľa názoru povinného neboli spôsobilé na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nemohli spôsobiť platné právne účinky, a to vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nemôže spôsobiť platné právne účinky. Poverenie č. 6120287337 zo dňa 11. 05. 2020, ktoré vydal súd, vychádza podľa povinného z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je platné. Povinný ďalej namietal, že účtovanie DPH pri výkone exekúcie nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom. V súlade s únijným právom podľa povinného nie je ani upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu z nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výdavky vedené v upovedomení o začatí exekúcie. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto povinný žiadal súd, aby výšku náhrady preskúmal i z úradnej povinnosti v súlade s únijným právom a judikatúrou Európskeho súdu a z dôvodu, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Oprávnený sa na výzvu súdu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že výkon rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-RS-OCDPK-2017/003944 vydaného Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 14. 02. 2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 20. 04. 2017 a vykonateľným dňa 09. 05. 2017 a rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-RS-OCDPK-2017/003945 vydaného Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 14. 02. 2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 20. 04. 2017 a vykonateľným dňa 09. 05. 2017, ktorými bola povinnému uložená pokuta v celkovej výške 330,- EUR, bolo možné podľa zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s Správneho poriadku nariadiť do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Súd doplnil, že ustanovenie Správneho poriadku upravuje 3 ročnú prekluzívnu lehotu na nariadenie výkonu správneho rozhodnutia, pričom súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Keďže v danom prípade bolo možné výkon rozkazov o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-RS-OCDPK-2017/003944 zo dňa 14. 02. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 04. 2017 a vykonateľnosť dňa 09. 05. 2017 a rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-RS-OCDPK-2017/003945 vydaného Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 14. 02. 2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 20. 04. 2017 a vykonateľným dňa 09. 05. 2017, nariadiť najneskôr do 09. 05. 2020, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný už dňa 30. 04. 2020, námietka povinného o uplynutí prekluzívnej lehoty je neopodstatnená. K námietkam povinného voči účtovaniu DPH pri výkone exekúcie a jeho žiadosti o preskúmanie náhrady hotových výdavkov v upovedomení o začatí exekúcie súd dôvodil, že po preskúmaní Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 13. 05. 2020 mal za preukázané, že súdny exekútor si vyúčtoval predbežné trovy exekúcie v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Vyhláška“), nakoľko v zmysle Vyhlášky je odmena exekútora 20 % zo základu na určenie odmeny, čo predstavuje výšku vymoženého plnenia. V prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 10 % z vymoženého plnenia. Súdny exekútor má popri odmene nárok aj na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré sú v zmysle vyhlášky určené pevnou sumou vo výške 60,- EUR a v prípade splnenia nároku do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 30,- EUR. K námietke povinného k účtovaniu dane z pridanej hodnoty súdnym exekútorom súd ďalej doplnil odôvodnenie svojho rozhodnutia v tom smere, že v zmysle Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd o trovách konania nerozhodoval.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, ktorou sa domáhal zastavenia exekúcie. Zopakoval svoje tvrdenia, že predložený exekučný titul je nevykonateľný pre uplynutie prekluzívnej lehoty stanovenej v o priestupkoch stanovenej na výkon rozhodnutia s dôrazom na skutočnosť, že na preklúziu súd prihliada z úradnej moci. Ďalej v podanej sťažnosti uviedol, že pokiaľ povinný namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, súd je povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. V podanej sťažnosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. , v ktorom tento súdu ako súd odvolací poukázal na skutočnosť, že zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie podľa a prípadne nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je predložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Podľa presvedčenia povinného nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie, nie je v súlade s únijným poriadkom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu z nátlaku a hrubého nátlaku a podľa tvrdení povinného nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočná výška výdavkov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Vytýkal exekučnému súdu aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces a taký závadný postup súdu, ktorým povinnému ako účastníkovi konania znemožnil realizáciu jeho procesných práv. Žiadal verejné prerokovanie veci, na ktorom oprávnený relevantnými dôkazmi preukáže, že vozidlo VW Passat EČ: RS 058 BY počas doby august 2016 až do 05. 2020 jazdilo na cestných komunikáciách Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že cestná sieť na Slovensku je v dezolátnom stave a ich správcovia majú platiť majiteľom vozidiel za to, že si na cestných komunikáciách ničia svoj majetok. Povinný požiadal súd aj o podrobné vyúčtovanie nákladov exekútora, ktoré pokladá za premrštené a neoprávnené a ich preskúmania aj z toho pohľadu, či sa v danom prípade súdne exekútor nedopustil zneužitia právomoci verejného činiteľa. Vzniesol aj námietku premlčania. Po zastavení exekúcie povinný žiadal o vrátenie všetkých vymožených plnení a nahradenie trov konania.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že jeho návrh, aby „relevantnými dôkazmi preukázal, že vozidlo VW Passat EČ: RS 058 BY počas doby cca august 2016 až do 05.2020 jazdilo na cestných komunikáciách Slovenskej republiky“, je nedôvodný. Pokuty boli uložené za nepodrobenie sa technickej a emisnej kontrole. Je irelevantné, či vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel v zmysle o cestnej premávke jazdí alebo nejazdí na cestných komunikáciách. Každé vozidlo zapísané v evidencii vozidiel podlieha technickej a emisnej kontrole v termínoch stanovených vyhláškou Ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácií Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach V prípade, ak povinný predmetným vozidlom nejazdil, mal možnosť predmetné vozidlo dočasne alebo trvale vyradiť z evidencie vozidiel. Ďalej poukázal na to, že na základe tvrdenia povinného, že mu exekučný titul nebol doručený, požiadal oprávnený Okresný úrad Rimavská Sobota o zaslanie doručeniek k exekučným titulom, na podklade ktorých mal za preukázané, že oba exekučné tituly boli povinnému riadne doručené. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účinného v čase vydania Exekučných titulov, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len „rozhodnutie“), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa Správneho poriadku, účinného v čase vydania Exekučných titulov, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). Exekučné tituly nadobudli právoplatnosť dňa 20. 04. 2017 a vykonateľnosť dňa 09. 05. 2017. V danom prípade bolo možné ich výkon nariadiť najneskôr do 09. 05. 2020, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný už dňa 30. 04. 2020, preto námietka povinného o uplynutí prekluzívnej lehoty nie je neopodstatnená. Z uvedených dôvodov žiadal sťažnosť povinného zamietnuť.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebránia jej prejednaniu ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Napriek opačnému názoru povinného súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom.

11. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že predložené exekučné tituly stratili spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie, pretože do troch rokov od nadobudnutia ich vykonateľnosti nebol nariadený ich nútený výkon, pričom právoplatný a vykonateľný exekučným titul je materiálnym predpokladom vedenia exekúcie.

12. Podľa o správnom konaní v znení účinnom ku dňu vydania exekučných titulov (ďalej len „“), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1).

13. Na vykonanie rôznych procesných úkonov ustanovuje rôzne lehoty a spôsob ich počítania. Ich zmyslom je racionálne využitie času počas správneho konania v súlade so základnými pravidlami konania, najmä so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Pod pojmom lehota sa v právnej teórii rozumie určité, časovo vymedzené obdobie, v ktorom sa môže, prípadne musí vykonať určitý úkon. Každý takýto časový úsek je ohraničený jeho začiatkom (napr. doručením písomnosti) a koncom (uplynutím určeného času). Lehoty hmotnoprávne obsahujú väčšinou jednotlivé predpisy materiálneho práva. S ich uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého práva, resp. oprávnenia. Lehota ust. v Správneho poriadku je preto hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou. Správnosť tohto záveru umocňuje aj komentár k uvedenému zákonnému ustanoveniu (zdroj ASPI) podľa ktorého: „V záujme právnej stability ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Niektoré osobitné zákony ustanovujú dĺžku tejto lehoty odchylne. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne nie je vyjadrené. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.“ Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán z úradnej povinnosti (ex offo). Dôsledkom uplynutia lehoty podľa Správneho poriadku na nariadenie výkonu predložených rozhodnutí je strata práva oprávneného domáhať sa ich núteného výkonu. Tento záver plne zodpovedá účelu ust. Správneho poriadku, ktorým je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Trojročná lehota, v ktorej možno nariadiť

výkon správneho rozhodnutia, je vlastnosťou tohto exekučného titulu. Len pokiaľ je jeho výkon nariadený v tejto lehote, zachováva si spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie. Súd pre úplnosť dodáva, že lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku končí uplynutím dňa, ktorý sa označením zhoduje s dňom, keď rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť na plnenie, nadobudlo vykonateľnosť. Ak taký deň v mesiaci nie je, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia posledný deň v mesiaci. Ak koniec lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia najbližší budúci pracovný deň (, Správneho poriadku, k tomu porovnaj aj Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 624.).

14. Pokiaľ potom oprávnený predložil exekučnému súdu ako exekučný titul rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-RS-OCDPK-2017/003944 vydaný Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 14. 02. 2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 20. 04. 2017 a vykonateľným dňa 09. 05. 2017 a rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-RS-OCDPK-2017/003945 vydaný Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 14. 02. 2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 20. 04. 2017 a vykonateľným dňa 09. 05. 2017 (ďalej tiež ako „exekučné tituly“), trojročná lehota uplynula dňa 09. 05. 2020, ktorý deň pripadol na sobotu, pričom najbližší pracovný deň pripadol na deň 11.05.2020. Pokiaľ potom oprávnený podal návrh na nútený výkon týchto exekučných titulov dňa 30.04.2020 a súd dňa 11.05.2020 vydal poverenie na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, aj sťažnostný súd je toho názoru, že výkon vyššie konštatovaných rozhodnutí bol nariadený ešte pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Predložené správne rozhodnutia tak nestratili svoju spôsobilosť tvoriť podklad pre výkon exekúcie. Súd v preskúmavanom rozhodnutí preto dospel k správnemu právnemu záveru, že výkon správnych rozhodnutí bol v súlade s 71 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

15. Sťažnostný súd ďalej k dôvodom podanej sťažnosti konštatuje, že je nutné prisvedčiť názoru povinného, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho formálnej vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti (§ 46 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Orgán na to oprávnený pri tom vychádza z údajov vyznačených na doručenkách k exekučnému titulu, ktoré sú verejnou listinou. Konštatované potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu nemá povahu rozhodnutia, ktorým by bol exekučný súd viazaný. Preto si exekučný súd môže sám posúdiť otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a vykonať potrebné šetrenia v prípade, ak vyvstanú pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k predloženému exekučnému titulu. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nie je vykonateľné, exekúciu musí zastaviť. Bolo teda povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať obranou povinného, že predložené exekučné titulu mu neboli doručené. Súd pripomína, že oprávnený s týmto tvrdením povinného nesúhlasil a na dôkaz svojich tvrdení súdu predložil doručenky k exekučným titulom.

16. Z doručenky k doručovaniu písomnosti označenej ako „OU-RS-OCDPK-2017/003944“, ktoré označenie sa zhoduje s č. exekučného titulu, vyplýva, že k doručeniu tejto písomnosti povinnému došlo dňa 06. 03. 2017, čo preukazuje podpis na doručenke.

17. Z doručenky k doručovaniu písomnosti označenej ako „OU-RS-OSDPK-2017/003945“, ktoré označenie sa zhoduje s č. exekučného titulu, vyplýva, že k doručeniu tejto písomnosti povinnému došlo dňa 06. 03. 2017, čo preukazuje podpis na doručenke.

18. Z obsahu predložených doručeniek mal sťažnostný súd za preukázané, že exekučné tituly boli povinnému doručené dňa 06. 03. 2017. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že doručenka ma povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom konaní nedokazuje, dokazuje sa potom len jej prípadná nesprávnosť. Pokiaľ povinný tvrdil, že mu exekučné tituly neboli doručené, v tomto smere súdu neposkytol žiadne relevantné skutkové tvrdenia a nepredložil súdu ani žiadny dôkazný prostriedok (napr. výsledky reklamačného konania k tejto zásielke) preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení. Dôkazné bremeno v exekučnom konaní ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktorá má za následok zastavenie exekúcie, spočíva na povinnom. V exekučnom konaní sa však povinnému nepodarilo preukázať nesprávnosť údajov na doručenkách k exekučným titulom a preto súd dospel k záveru, že exekučné tituly boli povinnému účinne doručené.

19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a v tomto smere nepôsobí ako opravná inštancia. S ohľadom na požiadavku právnej istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo vecne nesprávne. Ustálená judikatúra zaujala tiež názor, že vecnú správnosť správneho aktu (exekučný) súd (s výnimkou súdov správneho súdnictva) oprávnený skúmať nie je, a je oprávnený skúmať len to, či sa vôbec jedná o správny akt (či sa teda nejedná o paakt), či bol vydaný v medziach právomoci správneho orgánu, a či nadobudol právomoc a vykonateľnosť. Prekročenie právomocí pôvodcu exekučného titulu pri vydávaní exekučného titulu sťažovateľ nenamietal a ani súd z úradnej povinnosti nedostatok jeho právomoci v konaní nezistil. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo zrušené, či zmenené, z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie. Žiadosti povinného, že súd má v konaní nariadiť verejné pojednávanie, na ktorom bude mať oprávnený povinnosť preukázať, že vozidlo povinného jazdilo na cestných komunikáciách v období od augusta 2016 až do mája 2020, preto súd nemohol vyhovieť. Exekučný súd (ako bolo uvedené vyššie) je právoplatným exekučným titulom viazaný bez toho, aby bol oprávnený na jeho vecný prieskum. To v praxi znamená, že exekučný súd už ďalej nesmie v priebehu exekučného konania nijak prehodnocovať zákonné podmienky pre uloženie vymáhanej pokuty povinnému, preto akejkoľvek obrane povinného smerujúcej voči preskúmaniu správnosti exekučných titulov (a k zopakovaniu dokazovania) nemohol pripísať žiadnu relevanciu. Pokiaľ povinný s vydaním rozkazov o uložení pokuty nesúhlasil, mal (a mohol) podať proti nim odpor, o čom bol riadne poučený. Povinný sa však nedostatok svoje procesnej aktivity v konaní pred správnym orgánom pokúša nahradiť v exekučnom konaní, čo je však neprípustné. Sťažnostný súd preto pri posúdení tohto prípadu vychádzal zo súdnou praxou akceptovaného názoru, podľa ktorého pokiaľ sa obrana povinného proti exekúcii týka skutočností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, je zrejmé, že povinný tým žiada súd o vecný prieskum exekučného titulu, na čo však exekučný súd nemá žiadnu právomoc.

20. Pokiaľ povinný v podanej sťažnosti vzniesol námietku premlčania, súd uvádza, že ani vznesenie tejto námietky povinný v konkrétnych okolnostiach daného prípadu ničím neodôvodnil. V zmysle v spojení s o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pokutu podľa odsekov 1 až 13 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti. Správny orgán bol v danom prípade pri ukladaní pokút viazaný hmotno-právnymi lehotami uvedenými v Tieto lehoty majú prekluzívny charakter. To znamená, že po ich uplynutí právo na uloženie pokuty zaniká. Pritom sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou lehotou. Subjektívna lehota začína plynúť od okamihu zistenia porušenej povinnosti správnym orgánom. pre uloženie pokuty na základe subjektívnej lehoty určuje obdobie dvoch rokov, odo dňa kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti. Začiatok objektívnej lehoty, ktorá je v tomto prípade stanovená

na 5 rokov odo dňa porušenia povinnosti, je daný okamihom porušenia povinnosti a končí uplynutím 5 rokov od tohto okamihu. Na rozdiel od lehoty subjektívnej, ktorej plynutie je určitým spôsobom ovplyvnené činnosťou orgánu štátnej správy, objektívna lehota nie je na vôli štátneho orgánu závislá. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, otázka dodržania týchto lehôt správnym orgánom mala byť predmetom prieskumu v základnom konaní, exekučný súd túto otázku znova posudzovať nemôže. Premlčacie lehoty v tomto zákone upravené nie sú, pričom k lehote, v ktorej bolo možné nariadiť výkon predložených exekučných titulov, sa súd vyjadril v predchádzajúcom výklade.

21. Ani prípadná nepriaznivá majetková situácia povinného nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, keďže túto skutočnosť zákonodarca ani nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie upravené vo vyššie citovanom ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Sťažnostný súd predovšetkým zdôrazňuje, že nemajetnosť (zlá finančná situácia) povinného nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, keďže nemajetnosť povinného zákonodarca nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie upravených v Exekučného poriadku, pri naplnení ktorých je to práve súd, ktorý exekúciu zastavuje. v g ods. 3 ponúka riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinného v podobe splátkového kalendára, prípadne postup podľa Exekučného poriadku, kedy je možné zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom (nie súdom) v prípade, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súd dáva povinným do pozornosti aj Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. V zmysle Exekučného poriadku má súdny exekútor zasahovať do práv povinného len v takom rozsahu, v akom je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu exekučného konania. Spôsob vykonávania exekúcie určí súdny exekútor v súlade so zásadou primeranosti a vhodnosti, ktorá sa posudzuje aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že je práve úlohou povereného súdneho exekútora pôsobiaceho ako predĺžená ruka súdu objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii a až na podklade relevantných a najmä objektívnych zistení zvoliť príslušný zákonný postup.

22. Vo vzťahu k predbežným trovám súdneho exekútora, ktoré povinný žiadal preskúmať, pričom žiadal súd aj o posúdenie, či zo strany súdneho exekútora v tejto súvislosti nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, súd plne odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, ktoré povinný v podanej sťažnosti ani nijak nerozporoval. Nad rámec odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia súd dodáva, že podľa , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pozn. sudcu), ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie. Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že ak povinný vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, patrí exekútorovi nižšia odmena, ako keď povinný splní dlh po uplynutí tejto lehoty. Podľa , Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa Exekučného poriadku obsahovať aj výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Pokiaľ potom povinný tvrdil, že v upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor uviedol, že jeho odmena môže byť aj vyššia v prípade, ak povinný nesplní celý vymáhaný dlh v lehote 15 dní od doručenia tohto upovedomenia, čo u povinného malo spôsobiť obavu z hrubého nátlaku, toto tvrdenie povinného je absolútne nedôvodné, pretože súdny exekútor postupoval presne v intenciách účinnej právnej úpravy. Z uvedených dôvodov súd nenašiel žiadny dôvod na realizáciu akýchkoľvek kompetencií vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, ktoré má k dispozícii podľa Exekučného poriadku. Strohé tvrdenia povinného o tom, že predbežný výpočet trov exekúcie súdneho exekútora nie je nijak preukázaný, bez bližšieho odôvodnenia nebolo možné vecne preskúmať. Súd preto preskúmal predbežné vyčíslenie trov súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že

bolo vykonané v súlade s vyhláškou č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

23. K ostatným tvrdeniam povinného súd vo všeobecnosti dodáva, že konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (a ani konanie sťažnostné) nie je ovládané revíznou zásadou. Povinný preto musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať listinnými dôkaznými prostriedkami. S relevantnými námietkami povinného sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, avšak ničím nepodložené tvrdenia povinného o tom, že nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH v exekúcii, prípadne že má súd podrobiť zmluvu, z ktorej pochádza vymáhaný nárok, súdnej kontrole, že v prípade exekučného titulu sa jedná o právny úkon, ktorý odporuje zákonu resp. sa prieči dobrým mravom a pod., dôvod zastavenia exekúcie založiť nemohli.

24. Pokiaľ aj povinný tvrdil, že súd svojím postupom porušil jeho práva na spravodlivý proces, tento postup súdu nijak nešpecifikoval. Súd preto vo všeobecnosti k tejto námietke povinného uvádza, že pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2019, sp. zn. ). Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Exekučný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Súd preto záverom dodáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, či dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia namietaných skutočností (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ). 25. Súd povinnému v reakcii na jeho námietky pripomína, že výkon vykonateľného rozhodnutia sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle , inak by záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, stratili svoj dôvod na existenciu v . Preto právo na súdnu ochranu zaručené v sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. , z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Oprávnený sa v tomto konaní proti povinnému domáha len vymoženia toho, čo mi priznáva vykonateľný exekučný titul, pričom z vyjadrenia povinného nevyplýva, že by si voči oprávnenému svoju povinnosť na podklade exekučného titulu splnil.

26. Na základe uvedeného výkladu preto aj sťažnostný súd dospel k záveru, že povinný ani neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Na poklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia a preto sťažnosť povinného postupom bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

27. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevykonáva dokazovanie, skutočnosti potrebné na rozhodnutie sa dokladajú predovšetkým formalizovaným spôsobom (§ 48, § 52, § 53 Exekučného poriadku), súd si tak vedomosť o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie získava šetrením, nie dokazovaním. Rovnako postupuje aj pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v konaní o sťažnosti, pokiaľ jeho činnosť spočíva predovšetkým v právnom posúdení veci. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, bol dostatočne zistený za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Je potom zrejmé, že rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci bez potreby doplnenia dokazovania na pojednávaní, keďže listiny založené v súdnom spise poskytli súdu dostatočný podklad pre prijatie zákonného rozhodnutia.

28. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinného ( Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli. Ak si účastník náhradu trov konania neuplatní, prípadne mu podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevzniknú, je na mieste rozhodnúť v súlade so základným princípom podľa rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).