Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Cob-72-2024.pdf
PDF · 137.78 KB
Case nature
Subarea
7Cob/72/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Slovenská Grafia a.s., so sídlom Pekná cesta 6, Bratislava, IČO: 31 321 470, právne zastúpený: JUDr. Marián Rudy, PhD., advokát, Drieňová 31, Bratislava, proti žalovanému: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, právne zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, o zaplatenie 10.666,70 eur s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 23Cb/78/2022-84 zo dňa 6. decembra 2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 23Cb/78/2022-84 zo dňa 6. decembra 2023 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Konanie pred súdom prvej inštancie
1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Cb/78/2022-84 zo dňa 6. decembra 2023 rozhodol o návrhu žalobcu o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nasledovne:
Výrok I.:
„Súd ukladá strane, aby zložil do súdnej úschovy peňažnú sumu 11 346,20 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do dňa jej zloženia.“
Výrok II.:
„Súd zriaďuje záložné právo na peňažnú sumu vo výške 11 346,20 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do zaplatenia záložné právo: · v neprospech strany - záložcu a záložného dlžníka AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, · v prospech navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia - Slovenská Grafía a.s., IČO: 31 321 470 ako záložného veriteľa v 1. poradí, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia voči strane na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 666,70 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do zaplatenia, uplatnenej v konaní č.k. B3-23Cb/78/2022 na Mestskom súde Bratislava III.“
Výrok III.:
„Súd priznáva navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia od strany v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia (žalobca) sa žalobou zo dňa 05. 12. 2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia 10.666,70 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 30. 04. 2022 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov súdneho konania. Uplatnený návrh odôvodnil žalobca tým, že na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/209/2018 zo dňa 20.03.2019 uhradil žalovanému 10.666,70 eur, pričom následne Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. III. ÚS 501/2021-30 zo dňa 10.03.2022 predmetný exekučný titul zrušil. Žalobca dňa 07.04.2022 písomne požiadal žalovaného o vrátenie uhradenej peňažnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnené bezdôvodné obohatenie nevydal.
3. Počas konania dňa 06. 12. 2023 žalobca podal návrh, aby súd prvej inštancie vydal neodkladné a zabezpečovacieho opatrenie v znení zhodnom s výrokom I a II opísanými v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
4. Ním navrhované rozhodnutie odôvodnil žalobca tým, že pred rovnakým prebieha súdne konanie vedené pod sp. zn. 23Cb/23/2023, ktorá súvisí s vecou o predmetnej žalobe (sp. zn. 23Cb/78/2022) o vydanie bezdôvodného obohatenia. Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 501/2021-30 zo dňa 10.03.2022 je súčasťou spisu č. 23Cb/23/2023. V zhode s právnym názorom vysloveným v uvedenom náleze Mestský súd Bratislava III vydal rozsudok č.k. B3-23Cb/23/2023-327 zo dňa 25.10.2023, v ktorom vyslovil, že žalobca (v tomto konaní) nie je pasívne legitimovaným subjektom a že žalovaný (v tomto konaní) v ňom nie je aktívne legitimovaným subjektom. Napriek skutočnosti, že je možné predvídať výsledok rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaný (v tomto konaní) podal proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v právnom štáte nemôže mať odvolanie ani najmenšiu nádej na úspech. Tiež tvrdil, že žalovaný podal odvolanie so zámerom privodiť prieťah v konaní, že nehodlá dobrovoľne splniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ani rešpektovať rozsudok vydaný vo veci 23Cb/23/2023, ani po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti po rozhodnutí o odvolaní, ani sa legálne podrobiť exekúcii a strpieť jej výkon. Žalobca tvrdil, že je rovnako nad rozumnú pochybnosť evidentné, že žalovaný je vedený buď zámerom učiniť pohľadávku žalobcu na vydanie bezdôvodného opatrenia fakticky nevymožiteľnou, a to pomocou vygenerovania samoúčelných procesnoinštitucionálnych schém, na konci ktorých sa bude ad absurdum „donekonečna“ súdiť Mestský súd Bratislava III s Krajským súdom v Bratislave pred Najvyšším súdom SR, Krajský súd v Bratislave s Najvyšším súdom SR pred Ústavným súdom SR, Najvyšší súd SR s Ústavným súdom SR pred ESĽP v Štrasburgu a Ústavný súd SR s ESĽP pred SD EÚ v Luxemburgu, alebo je vedený iracionálnym emočným rozpoložením prameniacim z frustrujúceho zistenia, že zahájiť proti žalobcovi konanie č.k. 23Cb/23/2023 (pôvodne č.k. 23Cb/71/2017) nebol najlepší nápad.
5. Žalobca ďalej tvrdil, že oslabenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je imanentne spojené s generovaním účelových prieťahov v konaní žalovanou protistranou, by nepochybne vyvolalo konanie o odporovacej žalobe a konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ak by v dôsledku konkludentnej akceptácie prieťahov v konaní žalovanou protistranou došlo k vyhláseniu konkurzu na jej majetok, čo by pohľadávku žalobcu učinilo fakticky nevymožiteľnou. Naopak, zriadenie záložného práva umožní žalobcovi získať status tzv. oddeleného veriteľa s lepším postavením. Žalovaný sa zaoberá prevažne predajom osobných motorových vozidiel koncernu VW, ktorý ohlásil v EÚ zásadné redukcie pracovných miest. Z uvedeného sa dá vyvodiť aj možné riziko skresania počtu autorizovaných predajcov, ergo potenciálne nebezpečenstvo zníženia obratu žalovaného, majúce zásadnú príčinnú súvislosť s vymožiteľnosťou pohľadávky. Žalobca upozornil na zmluvu o predaji časti podniku, ktorú žalovaný uzavrel dňa 10. 02. 2022 ako predávajúci s personálne spriaznenou spoločnosťou Reštaurácia Rotoska s. r. o. ako kupujúcim. Úspech exekúcie je teda ohrozený a táto skutočnosť je doslova najtypickejšou zo všetkých, ktoré zakladajú dôvodnosť nariadenia neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia. Istina predmetu súdnej úschovy 11.346,20 eur pozostáva zo zabezpečovanej istiny 10.666,70 eura, súdneho poplatku 639,50 eur a paušálu 40,- eura.
6. Súd v odôvodnení rozhodnutia v ods. 20 uviedol, že mal z predložených listinných dôkazov, konkrétne zo zmluvy o predaji časti podniku strany zo dňa 10. 02. 2022 za preukázané, že žalovaný znižuje svoj majetok, takže z uvedeného možno predpokladať obavu z ohrozenia exekúcie zmenšovaním majetku strany. V danom prípade tak obava z ohrozenia exekúcie reálne existuje. Z hľadiska princípu subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu cieľ, ktorým je zabezpečenie pohľadávok (t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia vyplateného navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia strane) možno dosiahnuť len tak, ak strana zloží do súdnej úschovy peňažnú sumu 11.346,20 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10.666,70 eur od 30. 04. 2022 do dňa jej zloženia, čo nemožno dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia.
7. Ďalej súd prvej inštancie v ods. 21 odôvodnenia jeho rozhodnutia uviedol, že žalobcom „uvádzané skutočnosti, že „žalovaný vykazuje výrazné zhoršenie majetkovej situácie predajom časti podniku“, a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacie opatrenie súd akceptoval, pretože navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uvedené tvrdenia majú za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď bolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že strana vzhľadom na zníženie jeho majetkovej situácie predajom časti podniku vzbudzuje obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli sa znižujúcej hodnote jeho majetku.“
8. V ods. 22 odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Keďže navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázal predloženými a vyššie citovanými dôkazmi podľa ust. § 343 ods. 1 a § 326 a nasl. C.s.p., že zo správania strany možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany, opísanej vyššie. Takýmto správaním strany, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej majetku, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré môžu v konečnej fáze ohroziť prípadnú budúcu exekúciu, bolo (ako už bolo vyššie uvedené) uzavretie zmluvy o predaji časti podniku strany, ktorú žalovaná protistrana uzavrela dňa 10. 02. 2022 ako predávajúci so spoločnosťou Reštaurácia Rotoska s. r. o. IČO: 44 655 525 ako kupujúcim. Vzhľadom na túto skutočnosť bude nárok navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na vydanie bezdôvodného obohatenia (pohľadávka vo výške 10 666,70 eura s príslušenstvom, teda 11 346,20 eura, čo pozostáva zo zabezpečovanej istiny 10 666,70 eura, súdneho poplatku 639,50 eura a hmotnoprávneho paušálu 40,- eura). Sumu 11 346,20 eura súd uznal ako výšku predpokladaného dlhu strany voči navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, pričom mal za to, tento účel možno dosiahnuť zriadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia na pohľadávky strany na výplatu finančných prostriedkov voči navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko uvedené okolnosti naznačujú, že strana nebude mať záujem o dobrovoľné vyplatenie dlžnej sumy, navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia si dôvodne uplatnil návrh na zabezpečenie jeho uvedenej pohľadávky. Exekúcia je z podstaty veci ohrozená v prípade, ak sa dlžník začne zbavovať svojho majetku, čo zodpovedá konaniu strany, ktorá sa začala účelovo zbavovať majetku s cieľom zmariť práva navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ako aj prípadnú exekúciu v prospech navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Z vyššie uvedeného konania strany je zrejmé, že neplánuje splniť svoje záväzky z predmetnej zmluvy a vykonáva úkony smerujúce k zmareniu jej účelu a vyhnutiu sa akejkoľvek zodpovednosti z tejto zmluvy, pričom zabezpečovanú pohľadávku navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia mal súd preukázanú z rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp.zn. B3-23Cb/23/2023-32 zo dňa 25. 10. 2023, ktorým súd rešpektoval právne záväzný právny názor Ústavného súdu SR, vyjadrený v Náleze sp. zn. III. ÚS 501/2021-30 zo dňa 10. 03. 2022, že strana prijala od navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia bezdôvodné obohatenie vo výške 10 666,70 eura.“
9. V ods. 23 odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uvádzané skutočnosti, že „žalovaný vykazuje výrazné zhoršenie majetkovej situácie predajom časti podniku“, a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacie opatrenie súd akceptoval, pretože navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uvedené tvrdenia majú za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď bolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že strana vzhľadom na zníženie jeho majetkovej situácie predajom časti podniku vzbudzuje
obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli sa znižujúcej hodnote jeho majetku.“
II. Odvolanie žalovaného
10. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
11. Žalovaný považoval napadnuté uznesenie za nesprávne (odvolacie dôvody), pretože súd prvej inštancie podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Namietal tiež, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy (opísané v odsekoch 12 až 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia).
12. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že vykonáva približne 20 rokov ako svoj hlavný predmet podnikateľskej činnosti - autorizovaný predaj a servis motorových vozidiel ŠKODA. Za roky 2019 - 2022 tržby žalovaného dosahujú v priemere takmer 7 miliónov eur, pričom žalovaný v každom účtovnom období vykazoval zisk, a zároveň dlhodobý hmotný majetok žalovaného predstavuje sumu viac ako 2,5 milióna eur.
13. Poukázal tiež na to, že je bonitnou spoločnosťou, voči ktorej nie sú vedené žiadne exekučné konania, pričom má uzavretú dlhodobé zmluvy so spoločnosťou Škoda Auto Slovensko s.r.o., IČO: 31 347 215 o poskytovaní autorizovaných servisných služieb pre vozidlá značky ŠKODA, ako aj na autorizovaný dovoz a predaj motorových vozidiel značky ŠKODA, pričom žalovaný neplánuje v blízkej dobe svoju hlavnú podnikateľskú činnosť ukončiť, prípadne previesť na tretiu osobu, práve naopak má v pláne rozšíriť predaj a servis vozidiel o ďalšiu značku motorových vozidiel.
14. Pokiaľ žalovaný predal časť svojho podniku, ktorá pozostáva výlučne z „Reštaurácie Rotoska“, jej hodnota vrátane nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku a práv duševného vlastníctva bola vyčíslená na sumu ani nie 30.000,- EUR, čo netvorí ani 1 % z dlhodobého hmotného majetku žalovaného, a zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by sa žalovaný snažil o zmenšovanie svojho majetku, alebo by mala byť akýmkoľvek spôsobom ohrozená prípadná exekúcia.
15. Ani skutočnosť, že žalovaný predal časť svojho majetku/podniku bez ďalšieho nemôže znamenať, že sú splnené dôvody na vydanie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný sa týmto právnym úkonom nezbavil majetku, došlo iba k jeho transformácii z hmotného na peňažný majetok, t. j. „Reštaurácia Rotoska“ sa v rukách žalovaného zmenilo sa peňažnú čiastku. Pri takýchto myšlienkových úvahách súdu prvej inštancie by potom mohol byť dôvodom na vydanie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia každý predaj hnuteľnej veci zo strany žalovaného, napr. žalovaný v rámci svojej hlavnej podnikateľskej činnosti predáva nové motorové vozidla značky ŠKODA, ktoré sú drahšie ako samotná „Reštaurácia Rotoska“ (napr. vozidlá ŠKODA SUPERB, ŠKODA KODIAQ alebo ŠKODA ENYAQ sa bežne predávajú sa sumu omnoho vyššiu ako 40.000,- EUR).
16. Podľa žalovaného súd prvej inštancie očividne pri svojom rozhodovaní prihliadol iba na jediný dôkaz, a to na zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 10.02.2022, pričom vôbec neprihliadal na vyššie uvedené dôkazy, ktoré vyplývajú z verejných registrov. Taktiež je viac ako otázne, ako mohol súd prvej inštancie bez ďalšieho dospieť k tomu, že žalovaný nebude mať záujem na plnení v prípade neúspechu v konaní - žiadne z konaní žalovaného k takémuto správaniu nenasvedčuje. Rovnako tvrdenia žalobcu, že žalovaný údajne vykazuje výrazné zhoršenie majetkovej situácie predajom časti podniku, sa nezakladajú na pravde, súd prvej inštancie iba uveril nepreukázaným tvrdeniam žalobcu. Žalovaný položil otázku, ako si môže súd vôbec osvojiť takýto názor len na základe jednej zmluvy bez toho, aby preskúmal (alebo mal čo i len snahu preskúmať) alebo mal vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného.
17. Žalovaný zdôraznil, že zmluva o predaji časti podniku bola uzavretá dňa 10.02.2022 a rovnako v ten istý deň bolo aj prijaté rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti žalovaného, ktorým jediný spoločník udelil súhlas s predajom časti podniku. Pritom Ústavný súd SR vydal Nález sp. zn. III. ÚS 501/2021 - 30 až dňa 10.03.2022, t. j. mesiac po tom, ako žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu. V tomto prípade teda chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi uzavretím zmluvy a Ústavným súdom SR zrušeným právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/209/2018 zo dňa 20.03.2019. Nemohlo byť konštatované úmyselné zmenšovanie majetku žalovaného, ako naznačuje žalobca a zároveň ako vyslovil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pretože žalovaný mohol nadobudnúť vedomosť o tom, že bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/209/2018 zo dňa 20.03.2019 zrušené Nálezom Ústavného súdu SR najskôr mesiac po tom, ako uzavrel zmluvu o predaji časti podniku.
18. Žalovaný v odvolaní ďalej podotkol, že Ústavný súd SR v odôvodnení vyššie označeného nálezu konštatoval, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 3Cob/209/2018) bolo porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko sa krajský súd nedostatočne zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán sporu, napriek tomu, že žalobca údajne v odvolacom konaní aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu namietal. Ústavný súd SR ale nikde vo svojom rozhodnutí neuviedol právny názor, podľa ktorého by uviedol, že by žalobca nemal v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaný alebo naopak, že by žalovaný nemal byť aktívne vecne legitimovaný - Ústavný súd iba krajskému súdu vytkol, že sa tým príslušný súd dostatočne nezaoberal.
19. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam si podľa žalovaného súd prvej inštancie už v konaní pod sp. zn. 23Cb/23/2023 osvojil značne „prifarbený“ právny názor žalobcu, ktorý tvrdí, že Ústavný súd SR dokonca mal dokonca judikovať právny názor ohľadom aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, čo nie pravda - o to prekvapujúcejšie je konanie a rozhodnutie súdu (zhodou okolností v tom istom zložení senátu, ako v tejto veci), ktorý vôbec nevykonal dokazovanie v tejto veci, neprihliadol na fakty (a zrejme ani danú vec vôbec neskúmal a nepreštudoval, inak by k vydaniu Rozsudku zo dňa 25.10.2023, sp. zn. B3-23Cb/23/2023 - 327, ktorým zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, nemohlo dôjsť) a bez ďalšieho alibisticky odkázal na Nález Ústavného súdu. Dôvody, pre ktoré žalovaný považuje rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-23Cb/23/2023 - 327 zo dňa 25.10.2023, za vecne nesprávny zhrnul žalovaný vo svojom odvolaní zo dňa 07.11.2023. Zároveň upozornil na skutočnosť, že nesúhlasí s tvrdením, že konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/23/2023 inak ako v prospech žalobcu nemôže dopadnúť, ako v ods. 22 a nasl. odôvodnenia napadnutého uznesenia naznačil súd prvej inštancie.
20. Žalovaný poukázal na to, že neodkladné opatrenie ako aj zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť iba ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí preukázať, že bez opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, kedy nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Žalovaný argumentoval, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, pretože majetkový stav ako aj správanie žalovaného nenasvedčuje tomu, že by mala byť prípadná exekúcia v tejto veci ohrozená, pričom súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie iba o jeden dôkaz, a to zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 10.02.2022, ktorá v žiadnom prípade nemôže mať sama o sebe dôkaznú silu preukazujúcu potrebu nariadenia neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca svojím návrhom nepreukázal reálnosť nebezpečenstva zmarenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, neexistuje reálna obava, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený alebo zmarený, takisto žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný zbavoval (alebo pripravoval zbaviť) svojho majetku, takisto žiaden predložený dôkaz ani správanie žalovaného nenaznačuje, že by žalovaný nemal záujem o dobrovoľné splnenie v prípade, ak by ho súd zaviazal na akékoľvek plnenie, rovnako žalovaný nevykazuje žiadne zhoršenie majetkovej situácie predajom časti podniku (predajom časti podniku sa transformoval hmotný majetok žalovaného na peňažný majetok, navyše ide o majetok, ktorý nepredstavuje ani 1 % dlhodobého hmotného majetku žalovaného).
III. Relevantné právne predpisy
21. Podľa Čl. 2 ods.1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
26. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
27. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
28. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20230725>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
29. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
30. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
31. Podľa § 341 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
32. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
33. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
34. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
35. Podľa § 357 písm. d) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
36. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
37. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
V. Posúdenie veci odvolacím súdom
38. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k nasledovným záverom:
39. Nariadenie neodkladného opatrenia sa považuje za opodstatnené v prípadoch, kedy navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom súd v záujme takéhoto zabezpečenia môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka.
40. Pred nariadením neodkladného opatrenia (obdobne aj pri zabezpečovacom opatrení) súd posudzuje v celkovom kontexte, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu b) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia (alebo zabezpečovacieho opatrenia) neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
41. Vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, a teda pokiaľ či i len jedna podmienka nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. V zmysle relevantnej pra´vnej u´pravy mo^zˇe su´d nariaditˇ neodkladne´ opatrenie za predpokladu, že v návrhu opi´sané rozhoduju´ce skutocˇnostii osvedcˇujú potrebu nariadenia neodkladne´ho opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Obdobne to platí i pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
42. Vo všeobecnosti pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade ak existuje obava ohrozenia budúcej exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane sporu (navrhovateľovi) vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je rýchlo a pružne riešiť vzniknutú situáciu, ktorá si
vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie.
43. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia musí súd skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie.
44. Úspech žalobcu si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
45. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi, žalovanému) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti.
46. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri rozhodovaní o jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán sporu, ktoré nemusia byť pred rozhodnutím o takomto návrhu vypočuté a zároveň uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné aj bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
47. Súd sa nemôže s ohľadom na vyššie opísané (ods. 41, 42 odôvodnenia tohto rozsudku) špecifiká konania o návrhu na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie bez kritického náhľadu spoliehať na akékoľvek tvrdenia uvedené v návrhu. Skutočnosť, že súd nie je povinný miesto žalobcu vyhľadávať dôvody osvedčujúce naliehavú potrebu pre vydanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, nezbavuje súd povinnosti overiť žalobcove tvrdenia a podrobiť ich testu legality a legitimity. Podstata rýchleho zásahu neodkladným opatrením alebo zabezpečovacím opatrením a z toho plynúca obmedzená možnosť vykonať dokazovanie musí byť v záujme spravodlivosti vyvažovaná zodpovedným prístupom súdu, ktorý pred vydaním opatrenia musí nevyhnutne objektivizovať tvrdenia uvedené v návrhu tak, aby nedošlo k neadekvátnemu a nespravodlivému zásahu do práv žalovaného, ktorý pred vydaním rozhodnutia spravidla tvrdeniam uvedeným v návrhu nemá možnosť oponovať.
48. S uvedenou povinnosťou súdu úzko súvisí aj povinnosť riadne a presvedčivo rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia odôvodniť a vyjadriť sa k dôvodnosti tvrdení uvedených v návrhu. Osoby dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva na súdnu ochranu (na zákonné a spravodlivé súdne konanie). S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím (účastníkovi súdneho konania) je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
49. V súvislosti s posudzovaným prípadom odvolací súd k obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia bol nútený konštatovať, že súd prvej inštancie rezignoval na riadne a preskúmateľné odôvodnenie svojho rozhodnutia a na jednotlivé výroky I. a II. nenadväzuje žiadna vlastný úvaha súdu prvej inštancie týkajúca sa posúdenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia z pohľadu kritérií opísaných v ods. 36, 37 a 41 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Miesto toho súd prvej inštancie len zopakoval tvrdenia žalobcu uvedené v jeho návrhu, pričom posúdenie ich dôvodnosti nevysvetlil.
50. Absentujúci opis úvah súdu k opodstatnenosti tvrdení žalobcu v odôvodnení napadnutého uznesenia bránilo odvolaciemu v posúdení, či sa súd prvej inštancie zodpovedne zaoberal vecou alebo len nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu, ktoré boli pochopiteľne účelovo formulované v prospech jeho návrhu a v mnohom im chýba objektivita.
51. Za fabulatívne považoval odvolací súd tvrdenie žalobcu, že odvolanie proti rozsudku vydanom vo veci 23Cb/23/2023 nemá ani najmenšiu nádej na úspech. Ide o smelé a ťažko akceptovateľné konštatovanie, pretože CSP pozná celý rad dôvodov pre iné ako potvrdzujúce rozhodnutie v odvolacom konaní. Odvolací súd považuje tvrdenie o obštrukcii žalovaného pre podanie odvolania proti rozsudku vo veci 23Cb/23/2023 za rozporné s legitímnym právom strany súdneho sporu využiť opravný prostriedok, ktoré vyplýva z garancie dvojinštančnosti súdneho konania odvodeného od zásady zákazu denegatio iustitiae. Preto v tvrdení žalobcu, že tým, že žalovaný podal proti rozsudku odvolanie preukázal neochotu podvoliť sa právoplatnému rozhodnutiu súdu a jeho výkonu, odvolací súd nevidel logický súvis.
52. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s konštruktom žalobcu, ktorý tvrdil, že je nad rozumnú pochybnosť evidentné, že žalovaný je vedený buď zámerom učiniť pohľadávku žalobcu na vydanie bezdôvodného opatrenia fakticky nevymožiteľnou, a to pomocou vygenerovania samoúčelných procesnoinštitucionálnych schém, na konci ktorých sa bude ad absurdum „donekonečna“ súdiť Mestský súd Bratislava III s Krajským súdom v Bratislave pred Najvyšším súdom SR, Krajský súd v Bratislave s Najvyšším súdom SR pred Ústavným súdom SR, Najvyšší súd SR s Ústavným súdom SR pred ESĽP v Štrasburgu a Ústavný súd SR s ESĽP pred SD EÚ v Luxemburgu, alebo je vedený iracionálnym emočným rozpoložením prameniacim z frustrujúceho zistenia, že zahájiť proti žalobcovi konanie č.k. 23Cb/23/2023 (pôvodne č.k. 23Cb/71/2017) nebol najlepší nápad.
53. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že pokiaľ žalobca tvrdil o žalovanom, že sa zaoberá prevažne predajom osobných motorových vozidiel koncernu VW, ktorý ohlásil v EÚ zásadné redukcie pracovných miest a uvedeného sa dá vyvodiť aj možné riziko skresania počtu autorizovaných predajcov, ergo potenciálne nebezpečenstvo zníženia obratu žalovaného, majúce zásadnú príčinnú súvislosť s vymožiteľnosťou pohľadávky, toto svoje neurčité tvrdenie nijako nekonkretizoval a ponechal ho bez číselného vyjadrenia vzťahujúceho sa k aktuálnej alebo dôvodne predpokladanej ekonomickej situácii žalovaného. Súd prvej inštancie na uvedené nereagoval žiadnym vlastným vyjadrením.
54. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia porušil právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia skutočností rozhodných pre posúdenie podaného návrhu ako aj dvojinštančnosť právneho posúdenia veci v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu rozhodnutia vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada so všetkými okolnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru, a tým vyvodenie spravodlivého rozhodnutia. Musí ísť o vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu prvej inštancie musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé.
55. S vyššie uvedenou nepreskúmateľnosťou napadnutého uznesenia pre nedostatok dôvodov súvisí odvolacie námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhované dôkazy (primerane s ohľadom na charakter konania o návrhu mal súd za povinnosť v záujme komplexného posúdenia vykonať zisťovanie z verejne dostupných zdrojov). Odvolací súd poukazuje na to, že z odvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, či sa súd prvej inštancie v potrebnej miere zaoberal zmluvou o predaji podniku a nálezom Ústavného súdu SR z hľadiska obsahu a časovej postupnosti vzniku týchto dvoch právne významných podkladov pre rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia neumožňuje odvolaciemu súdu posúdiť ani to, či súd prvej inštancie zvažoval otázku vyváženosti zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi, žalovanému) alebo tretích osôb, a či posúdil primeranosť zásahu, ktorý ním vydané rozhodnutie predstavuje. Rovnako vo vzťahu k ekonomickému postaveniu žalovaného je potrebné podotknúť, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či súd prvej inštancie posudzoval uvedený nevyhnutný aspekt komplexne resp. či vôbec.
56. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vydal výrokom I. neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP a výrokom II. zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo zaviazal žalovaného na zloženie celej sumy uplatnenej žalobcom a na zabezpečenie totožnej pohľadávky rovnako tiež zriadil záložné právo.
57. Možno podľa názoru odvolacieho súdu zhrnúť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre vyvodenie svojho záveru a svoje rozhodnutie (napadnuté uznesenie) odôvodnil v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Jeho nepreskúmateľné rozhodnutie odňalo strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušilo jej právo na možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov ako súčasti práva na spravodlivý súdny proces, čo zakladá vadu súdneho konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska ich osvedčenia a následne o tomto návrhu opätovne rozhodnúť, s tým, že nové rozhodnutie vo veci musí pre účely prípadného odvolacieho konania spĺňať náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
58. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
59. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom Krajske´ho su´du v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druha´ CSP v spojeni´ s § 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni ´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.
Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.
Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.
Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).
Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).
Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.
Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.
Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.
V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).
Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.
Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.
Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.
Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.