Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/78/2022

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia: Slovenská Grafia a.s., Pekná cesta 6, Bratislava, IČO: 31 321 470, zastúpeného JUDr. Mariánom Rudym, PhD., advokátom, Drieňová 31, Bratislava, proti strane: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpeného LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, o zaplatenie 10 666,70 eura s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a strane nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia vrátane trov odvolacieho konania od navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia strany rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 05. 12. 2023 sa navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal stranu, aby uhradila navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia peňažnú sumu 10 666,70 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 30. 04. 2022 až do zaplatenia, ako aj sumu vo výške 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a nahradila navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia trovy súdneho konania.

2. Túto žalobu odôvodnil navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia tým, že navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 20. 03. 2019 uhradil strane peňažnú sumu 10 666,70 eura. Dňa 10. 03. 2022 vydal Ústavný súd Slovenskej republiky Nález sp. zn. -30, právoplatný a vykonateľný doručením, ktorým hore citovaný exekučný titul zrušil. Navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia dňa 07. 04. 2022 písomne požiadal stranu, aby mu predmetnú peňažnú sumu vrátila, a to s poukazom na bezdôvodné obohatenie, vzniknuté právnym dôvodom, ktorý odpadol (ust. ). Strana napriek upozorneniu a poskytnutiu dodatočnej primeranej lehoty bezdôvodné obohatenie nevydala.

3. Počas konania dňa 06. 12. 2023 podal navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorých sa domáhal, aby súd“:

„Súd uložil strane, aby zložila do súdnej úschovy peňažnú sumu 11 346,20 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do dňa jej zloženia,

Súd zriadil záložné právo na peňažnú sumu vo výške 11 346,20 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do zaplatenia záložné právo: • v neprospech strany - záložcu a záložného dlžníka AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, • v prospech navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia - Slovenská Grafía a.s., IČO: 31 321 470 ako záložného veriteľa v 1. poradí, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia voči strane na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 666,70 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do zaplatenia, uplatnenej v konaní č.k. na Mestskom súde Bratislava III.“.

4. Svoje návrhy na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia a na zriadenie takéhoto zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia tým, že tu prebiehajúca vec je vedená v totožnom senáte ako vec sp. zn. , ktorá s ňou skutkovo a právne súvisí a od ktorej sa odvíja právna skutočnosť odpadnutia právneho dôvodu pôvodného plnenia, z ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie strany a ktoré konaním sp. zn. žiada navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia vydať. Súdu je preto z jeho rozhodovacej činnosti známe procesné správanie strany. V konaní č.k bol zatiaľ neprávoplatne rešpektovaný záväzný právny názor Ústavného súdu SR, vyslovený v Náleze č. -30 zo dňa 10. 03. 2022. Tento Nález je integrálnou súčasťou spisu č. a nachádza sa v totožnom senáte tunajšieho vecne a miestne príslušného súdu, pričom právny názor ústavného súdu je pre všeobecné súdy, ergo aj pre Mestský súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave bezvýhradne záväzný. Mestský súd Bratislava III v zhode s tým dňa 25. 10. 2023 vydal rozsudok sp. zn. -327, ktorým rešpektoval právne záväzný právny názor Ústavného súdu o tom, že v danom konaní nie je navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia pasívne legitimovaným subjektom a že strana v ňom nie je aktívne legitimovaným subjektom. Napriek uvedenému, ergo napriek skutočnosti, že v právnom štáte je rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Bratislave o odvolaní proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 25. 10. 2023 sp. zn. -327 na 100 % predvídateľný, strana podala proti nemu odvolanie, ktoré v právnom štáte nemôže mať ani najmenšiu nádej na úspech. V zmysle čI. 5 základných zásad by preto bolo maximálne nepatričné, keby súd zamietol návrh na vydanie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia v konaní č.k. s poukazom na stereotypnú argumentačnú líniu, že „strana má právo využiť riadny opravný prostriedok", resp. že „neslobodno prejudikovať súdne rozhodnutia". Je totiž nad rozumnú pochybnosť evidentné, že strana v konaní č.k podala odvolanie s výlučným zámerom privodiť prieťah v konaní už beztak enormne reštančnej veci, a bez dodatočného štátneho donútenia pomocou neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia nehodlá ani dobrovoľne splniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ani dobrovoľne rešpektovať rozsudok vydaný v konaní č.k. , a to ani po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti po rozhodnutí o odvolaní, ani sa legálne podrobiť exekúcii a strpieť jej lege artis výkon podľa Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia v konaní č.k. . Je rovnako nad rozumnú pochybnosť evidentné, že strana je vedená buď racionálnym zámerom učiniť pohľadávku navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na vydanie bezdôvodného opatrenia fakticky nevymožiteľnou, a to pomocou vygenerovania samoúčelných procesno-inštitucionálnych schém, na konci ktorých sa bude ad absurdum „donekonečna" súdiť Mestský súd Bratislava III s Krajským súdom v Bratislave pred Najvyšším súdom SR, Krajský súd v Bratislave s Najvyšším súdom SR pred Ústavným súdom SR, Najvyšší súd SR s Ústavným súdom SR pred ESĽP v Štrasburgu a Ústavný súd SR s ESĽP pred SD EÚ v Luxemburgu, alebo je vedený iracionálnym emočným rozpoložením prameniacim z frustrujúceho zistenia, že zahájiť proti navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia konanie č.k. (pôvodne č.k. ) nebol najlepší nápad. Povrchným skonštatovaním formalistických justičných klišé, že „strana má právo využiť riadny opravný prostriedok", resp. le „neslobodno prejudikovaťsúdne rozhodnutia" by v tomto prípade nešlo o nič inšie, než o devalváciu justičnej moci na bezmocnú právnickú administratívu, recyklujúcu ustálené ceremoniálne floskule. Je totiž presne na 100 % jasné, že v právnom štáte, kde sú rozsudky predvídateľné, nemôže byť rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní č.k. iné než potvrdzujúce, ergo zamietajúce žalobu protistrany. Zmyslom tak neodkladného, ako aj zabezpečovacieho opatrenia je zabrániť zmnožovaniu súdnych konaní, ktoré by v protistrane priebežne vytvárali a posilňovali presvedčenie, že nedobromyseľné hmotnoprávne

a procesné správanie sa odmeňuje, zatiaľ čo bona fíde hmotnoprávne a procesné správanie sa „trestá prieťahmi". Treba si totiž aj z hľadiska pozitívneho práva uvedomiť, že oslabenie vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je imanentne spojené s generovaním účelových prieťahov v konaní žalovanou protistranou, by nepochybne vyvolalo konanie o odporovacej žalobe a konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ak by v dôsledku konkludentnej akceptácie prieťahov v konaní žalovanou protistranou došlo k vyhláseniu konkurzu na jej majetok, čo by pohľadávku navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia učinilo fakticky nevymožiteľnou. Naopak, zriadenie záložného práva umožní navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia získať v prípadnom status tzv. oddeleného veriteľa s lepším postavením. Žalovaná protistrana sa zaoberá prevažne predajom osobných motorových vozidiel koncernu VW, ktorý ohlásil v EÚ zásadné redukcie pracovných miest. Z uvedeného sa dá vyvodiť aj možné riziko skresania počtu autorizovaných predajcov, ergo potenciálne nebezpečenstvo zníženia obratu žalovanej protistrany, majúce zásadnú príčinnú súvislosť s vymožiteľnosťou našej pohľadávky. Rovnako dal do pozornosti zmluvu o predaji časti podniku, ktorú žalovaná protistrana uzavrela dňa 10. 02. 2022 ako predávajúci s personálne spriaznenou spoločnosťou Reštaurácia Rotoska s. r. o., IČO: 44 655 525 ako kupujúcim, majúcou identické sídlo ako strana. Úspech exekúcie je teda ohrozený a táto skutočnosť je ex lege aj ex usu nielen jednou z najtypickejších, ale doslova najtypickejšou zo všetkých, ktoré zakladajú dôvodnosť nariadenia neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia. Istina predmetu súdnej úschovy 11 346,20 eura pozostáva zo zabezpečovanej istiny 10 666,70 eura, súdneho poplatku 639,50 eura a hmotnoprávneho paušálu 40,- eura. Predostreté skutkové a právne okolnosti sú nepochybne súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko oba súdne spisy sú zavedené v identickom súdnom registri tunajšieho súdu, ergo platia za náležite osvedčené a preto nie je ani potrebné, ani hľadiska procesnej ekonomiky žiaduce navýšiť rozsah súdneho spisu v konaní č.k. o cca 300 normostrán, prevzatých zo spisu č.k. .

5. Navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: pôvodný exekučný titul, výpis z účtu, Nález Ústavného súdu SR o zrušení exekučného titulu sp. zn. -30 zo dňa 10. 03. 2022, potvrdenie o doručení nálezu, výzvami na vrátenie peňažného plnenia a výpisy z obchodného registra spoločností navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.

6. Súd vydal dňa 06. 12. 2023 uznesenie č.k. -84, ktorým rozhodol tak, že I. Súd ukladá strane, aby zložil do súdnej úschovy peňažnú sumu 11 346,20 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do dňa jej zloženia. II. Súd zriaďuje záložné právo na peňažnú sumu vo výške 11 346,20 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do zaplatenia záložné právo: • v neprospech strany - záložcu a záložného dlžníka AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, • v prospech navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia - Slovenská Grafía a.s., IČO: 31 321 470 ako záložného veriteľa v 1. poradí, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia voči strane na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 666,70 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do zaplatenia, uplatnenej v konaní č.k. na Mestskom súde Bratislava III. III. Súd priznáva navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia od strany v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Súd pri svojom rozhodovaní použil nasledovné zákonné ustanovenia: Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená

Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa ust. ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ust. veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ust. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa ust. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa ust. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Súd odôvodnil svoje uznesenie č.k. -84 zo dňa 06. 12. 2023 tak, že “Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery strán konania za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva v zmysle ust. O potrebe predbežnej úpravy nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti a neodkladné opatrenie svojim obsahom má byť prostriedkom iba na dočasnú úpravu právnych pomerov strán konania (nie faktických), ktorá je na základe týchto preukázaných okolností potrebná. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a taktiež aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku chovania strany ohrozený. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať fakt, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany môže byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje sporný zmluvný vzťah. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predpokladá rovnako ako inštitút neodkladného opatrenia naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania (i keď dočasnej) zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia takéhoto záložného práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je rovnako ako navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva v zmysle ust. a Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pri pre nariadení neodkladného opatrenia je, aby boli osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519 ohrozený. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázať fakt, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí

byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519 by mohlo byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej majetku, práv alebo na iných majetkových hodnôt. Súd mal z predložených listinných dôkazov, konkrétne zo zmluvy o predaji časti podniku strany, ktorú žalovaná protistrana uzavrela dňa 10. 02. 2022 ako predávajúci so spoločnosťou Reštaurácia Rotoska s. r. o. IČO: 44 655 525 ako kupujúcim. Predaj časti podniku strany znamená, že ním strana znižuje svoj majetok, takže z uvedeného možno predpokladať obavu z ohrozenia exekúcie zmenšovaním majetku strany. V danom prípade tak obava z ohrozenia exekúcie reálne existuje. Z hľadiska princípu subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu cieľ, ktorým je zabezpečenie pohľadávok (t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia vyplateného navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia strane) možno dosiahnuť len tak, ak strana zloží do súdnej úschovy peňažnú sumu 11 346,20 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10 666,70 eura od 30. 04. 2022 do dňa jej zloženia, čo nemožno dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov dôvodne, pretože hodnoverne preukázal, že sa strana zbavuje svojho majetku, čím by mohla byť prípadná budúca exekúcia ohrozená, čím bola naplnená podmienka na nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie reálneho a bezprostredného nebezpečenstva zmarenia budúceho výkonu exekúcie, pričom bez neodkladného opatrenia by bol budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ako dôvodnému a dostatočne odôvodnenému. Keďže navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázal predloženými a vyššie citovanými dôkazmi podľa ust. a a nasl. , že zo správania strany možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany, opísanej vyššie. Takýmto správaním strany, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej majetku, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré môžu v konečnej fáze ohroziť prípadnú budúcu exekúciu, bolo (ako už bolo vyššie uvedené) uzavretie zmluvy o predaji časti podniku strany, ktorú žalovaná protistrana uzavrela dňa 10. 02. 2022 ako predávajúci so spoločnosťou Reštaurácia Rotoska s. r. o. IČO: 44 655 525 ako kupujúcim. Vzhľadom na túto skutočnosť bude nárok navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na vydanie bezdôvodného obohatenia (pohľadávka vo výške 10 666,70 eura s príslušenstvom, teda 11 346,20 eura, čo pozostáva zo zabezpečovanej istiny 10 666,70 eura, súdneho poplatku 639,50 eura a hmotnoprávneho paušálu 40,- eura). Sumu 11 346,20 eura súd uznal ako výšku predpokladaného dlhu strany voči navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, pričom mal za to, tento účel možno dosiahnuť zriadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia na pohľadávky strany na výplatu finančných prostriedkov voči navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko uvedené okolnosti naznačujú, že strana nebude mať záujem o dobrovoľné vyplatenie dlžnej sumy, navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia si dôvodne uplatnil návrh na zabezpečenie jeho uvedenej pohľadávky. Exekúcia je z podstaty veci ohrozená v prípade, ak sa dlžník začne zbavovať svojho majetku, čo zodpovedá konaniu strany, ktorá sa začala účelovo zbavovať majetku s cieľom zmariť práva navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ako aj prípadnú exekúciu v prospech navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Z vyššie uvedeného konania strany je zrejmé, že neplánuje splniť svoje záväzky z predmetnej zmluvy a vykonáva úkony smerujúce k zmareniu jej účelu a vyhnutiu sa akejkoľvek zodpovednosti z tejto zmluvy, pričom zabezpečovanú pohľadávku navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia mal súd preukázanú z rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp.zn. -32 zo dňa 25. 10. 2023, ktorým súd rešpektoval právne záväzný právny názor Ústavného súdu SR, vyjadrený v Náleze sp. zn. -30 zo dňa 10. 03. 2022, že strana prijala od navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia bezdôvodné obohatenie vo výške 10 666,70 eura. Navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uvádzané skutočnosti, že „žalovaný vykazuje výrazné zhoršenie majetkovej situácie predajom časti podniku“, a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacie opatrenie súd akceptoval, pretože navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uvedené tvrdenia majú za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď bolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany navrhovateľa neodkladného a

zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že strana vzhľadom na zníženie jeho majetkovej situácie predajom časti podniku vzbudzuje obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli sa znižujúcej hodnote jeho majetku. Navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne preukázal obavu, že bez ním navrhovaného zriadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvodnému vyhovel. Záverom súd konštatuje, že nariadením neodkladného a zriadením zabezpečovacieho opatrenia nebude strana nijakým spôsobom neprimerane obmedzená oproti výhode, ktorú nariadením neodkladného a zriadením zabezpečovacieho opatrenia získa navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.“.

9. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie strana s odôvodnením, že vykonáva približne 20 rokov ako svoj hlavný predmet podnikateľskej činnosti - autorizovaný predaj a servis motorových vozidiel ŠKODA. Za roky 2019 - 2022 tržby žalovaného dosahujú v priemere takmer 7 miliónov eur, pričom strana v každom účtovnom období vykazovala zisk, a zároveň dlhodobý hmotný majetok strany predstavuje sumu viac ako 2,5 milióna eura. Strana je bonitnou spoločnosťou, voči ktorej nie sú vedené žiadne exekučné konania, pričom má uzavretú dlhodobé zmluvy so spoločnosťou Škoda Auto Slovensko s.r.o., IČO: 31 347 215 o poskytovaní autorizovaných servisných služieb pre vozidlá značky ŠKODA, ako aj na autorizovaný dovoz a predaj motorových vozidiel značky ŠKODA, pričom strana neplánuje v blízkej dobe svoju hlavnú podnikateľskú činnosť ukončiť, prípadne previesť na tretiu osobu, práve naopak má v pláne rozšíriť predaj a servis vozidiel o ďalšiu značku motorových vozidiel. Pokiaľ strana predala časť svojho podniku, ktorá pozostáva výlučne z „Reštaurácie Rotoska“, jej hodnota vrátane nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku a práv duševného vlastníctva bola vyčíslená na sumu ani nie 30 000,- eura, čo netvorí ani 1 % z dlhodobého hmotného majetku strany, a zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by sa strana snažila o zmenšovanie svojho majetku, alebo by mala byť akýmkoľvek spôsobom ohrozená prípadná exekúcia. Ani skutočnosť, že strana predala časť svojho majetku/podniku bez ďalšieho nemôže znamenať, že sú splnené dôvody na vydanie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. Strana sa týmto právnym úkonom nezbavila majetku, došlo iba k jeho transformácii z hmotného na peňažný majetok, t. j. „Reštaurácia Rotoska“ sa v rukách strany zmenilo sa peňažnú čiastku. Pri takýchto myšlienkových úvahách súdu prvej inštancie by potom mohol byť dôvodom na vydanie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia každý predaj hnuteľnej veci zo strany, napr. strana v rámci svojej hlavnej podnikateľskej činnosti predáva nové motorové vozidla značky ŠKODA, ktoré sú drahšie ako samotná „Reštaurácia Rotoska“ (napr. vozidlá ŠKODA SUPERB, ŠKODA KODIAQ alebo ŠKODA ENYAQ sa bežne predávajú sa sumu omnoho vyššiu ako 40 000,- eura). Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol iba na jediný dôkaz, a to na zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 10. 02. 2022, pričom vôbec neprihliadal na vyššie uvedené dôkazy, ktoré vyplývajú z verejných registrov. Taktiež je viac ako otázne, ako mohol súd prvej inštancie bez ďalšieho dospieť k tomu, že strana nebude mať záujem na plnení v prípade neúspechu v konaní - žiadne z konaní strany k takémuto správaniu nenasvedčuje. Rovnako tvrdenia navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, že strana údajne vykazuje výrazné zhoršenie majetkovej situácie predajom časti podniku, sa nezakladajú na pravde, súd prvej inštancie iba uveril nepreukázaným tvrdeniam navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Zmluva o predaji časti podniku bola uzavretá dňa 10. 02. 2022 a rovnako v ten istý deň bolo aj prijaté rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti strany, ktorým jediný spoločník udelil súhlas s predajom časti podniku. Pritom Ústavný súd SR vydal Nález sp. zn. - 30 až dňa 10. 03. 2022, t. j. mesiac po tom, ako strana uzavrela predmetnú zmluvu. V tomto prípade teda chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi uzavretím zmluvy a Ústavným súdom SR zrušeným právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 20. 03. 2019. Nemohlo byť konštatované úmyselné zmenšovanie majetku strany, ako naznačuje navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a zároveň ako vyslovil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pretože strana mohla nadobudnúť vedomosť o tom, že bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 20. 03. 2019 zrušené Nálezom Ústavného súdu SR najskôr mesiac po tom, ako uzavrela zmluvu o predaji časti podniku. Ústavný súd SR v odôvodnení vyššie označeného nálezu konštatoval, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. ) bolo porušené právo navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko sa krajský súd nedostatočne zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán sporu, napriek tomu, že navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia údajne v odvolacom konaní aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu namietal. Ústavný súd SR

ale nikde vo svojom rozhodnutí neuviedol právny názor, podľa ktorého by uviedol, že by navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nemal v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaný alebo naopak, že by strana nemala byť aktívne vecne legitimovaná - Ústavný súd iba krajskému súdu vytkol, že sa tým príslušný súd dostatočne nezaoberal. Súd prvej inštancie si už v konaní pod sp. zn. osvojil právny názor navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ktorý tvrdí, že Ústavný súd SR dokonca mal dokonca judikovať právny názor ohľadom aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, čo nie pravda - o to prekvapujúcejšie je konanie a rozhodnutie súdu (zhodou okolností v tom istom zložení senátu ako v tejto veci), ktorý vôbec nevykonal dokazovanie v tejto veci, neprihliadol na fakty (a zrejme ani danú vec vôbec neskúmal a nepreštudoval, inak by k vydaniu rozsudku zo dňa 25. 10. 2023, sp. zn. - 327, ktorým zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu nemohlo dôjsť) a bez ďalšieho alibisticky odkázal na Nález Ústavného súdu. Dôvody, pre ktoré strana považovala rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. - 327 zo dňa 25. 10. 2023 za vecne nesprávny zhrnula vo svojom odvolaní zo dňa 07. 11. 2023. Zároveň upozornila na skutočnosť, že nesúhlasí s tvrdením, že konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. inak ako v prospech navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nemôže dopadnúť, ako v ods. 22 a nasl. odôvodnenia napadnutého uznesenia naznačil súd prvej inštancie. Neodkladné opatrenie ako aj zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť iba ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia musí preukázať, že bez opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, kedy nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, pretože majetkový stav, ako aj správanie žalovaného nenasvedčuje tomu, že by mala byť prípadná exekúcia v tejto veci ohrozená, pričom súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie iba o jeden dôkaz, a to zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 10. 02. 2022, ktorá v žiadnom prípade nemôže mať sama o sebe dôkaznú silu preukazujúcu potrebu nariadenia neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia svojím návrhom nepreukázal reálnosť nebezpečenstva zmarenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, neexistuje reálna obava, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený alebo zmarený, takisto navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal, že by sa strana zbavovala (alebo pripravovala zbaviť) svojho majetku, takisto žiaden predložený dôkaz ani správanie strany nenaznačuje, že by strana nemal záujem o dobrovoľné splnenie v prípade, ak by ho súd zaviazal na akékoľvek plnenie, rovnako strana nevykazuje žiadne zhoršenie majetkovej situácie predajom časti podniku (predajom časti podniku sa transformoval hmotný majetok strany na peňažný majetok, navyše ide o majetok, ktorý nepredstavuje ani 1 % dlhodobého hmotného majetku strany).

10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. - 171 zo dňa 15. 04. 2024 presku´mal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil su´du prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že „nariadenie neodkladného opatrenia sa považuje za opodstatnené v prípadoch, kedy navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom súd v záujme takéhoto zabezpečenia môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Pred nariadením neodkladného opatrenia (obdobne aj pri zabezpečovacom opatrení) súd posudzuje v celkovom kontexte, či:

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu,

- tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti),

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu,

- dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav,

- právne účinky neodkladného opatrenia (alebo zabezpečovacieho opatrenia) neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, a teda pokiaľ či i len jedna podmienka nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia

vyhovieť. V zmysle relevantnej právnej úpravy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie za predpokladu, že v návrhu opísané rozhodujúce skutočnosti osvedčujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Obdobne to platí i pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo všeobecnosti pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade ak existuje obava ohrozenia budúcej exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane sporu (navrhovateľovi) vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je rýchlo a pružne riešiť vzniknutú situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia musí súd skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech žalobcu si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi, žalovanému) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri rozhodovaní o jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán sporu, ktoré nemusia byť pred rozhodnutím o takomto návrhu vypočuté a zároveň uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné aj bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd sa nemôže s ohľadom na vyššie opísané špecifiká konania o návrhu na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie bez kritického náhľadu spoliehať na akékoľvek tvrdenia uvedené v návrhu. Skutočnosť, že súd nie je povinný miesto žalobcu vyhľadávať dôvody osvedčujúce naliehavú potrebu pre vydanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, nezbavuje súd povinnosti overiť žalobcove tvrdenia a podrobiť ich testu legality a legitimity. Podstata rýchleho zásahu neodkladným opatrením alebo zabezpečovacím opatrením a z toho plynúca obmedzená možnosť vykonať dokazovanie musí byť v záujme spravodlivosti vyvažovaná zodpovedným prístupom súdu, ktorý pred vydaním opatrenia musí nevyhnutne objektivizovať tvrdenia uvedené v návrhu tak, aby nedošlo k neadekvátnemu a nespravodlivému zásahu do práv žalovaného, ktorý pred vydaním rozhodnutia spravidla tvrdeniam uvedeným v návrhu nemá možnosť oponovať. S uvedenou povinnosťou súdu úzko súvisí aj povinnosť riadne a presvedčivo rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia odôvodniť a vyjadriť sa k dôvodnosti tvrdení uvedených v návrhu. Osoby dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie garantovaného základnému práva na súdnu ochranu (na zákonné a spravodlivé súdne konanie). S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto

odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím (účastníkovi súdneho konania) je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. V súvislosti s posudzovaným prípadom odvolací súd k obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia bol nútený konštatovať, že súd prvej inštancie rezignoval na riadne a preskúmateľné odôvodnenie svojho rozhodnutia a na jednotlivé výroky I. a II. nenadväzuje žiadna vlastný úvaha súdu prvej inštancie týkajúca sa posúdenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia z pohľadu opísaných kritérií. Miesto toho súd prvej inštancie len zopakoval tvrdenia žalobcu uvedené v jeho návrhu, pričom posúdenie ich dôvodnosti nevysvetlil. Absentujúci opis úvah súdu k opodstatnenosti tvrdení žalobcu v odôvodnení napadnutého uznesenia bránilo odvolaciemu v posúdení, či sa súd prvej inštancie zodpovedne zaoberal vecou alebo len nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu, ktoré boli pochopiteľne účelovo formulované v prospech jeho návrhu a v mnohom im chýba objektivita. Za fabulatívne považoval odvolací súd tvrdenie žalobcu, že odvolanie proti rozsudku vydanom vo veci č.k. nemá ani najmenšiu nádej na úspech. Ide o smelé a ťažko akceptovateľné konštatovanie, pretože pozná celý rad dôvodov pre iné ako potvrdzujúce rozhodnutie v odvolacom konaní. Odvolací súd považuje tvrdenie o obštrukcii žalovaného pre podanie odvolania proti rozsudku vo veci č.k. za rozporné s legitímnym právom strany súdneho sporu využiť opravný prostriedok, ktoré vyplýva z garancie dvojinštančnosti súdneho konania odvodeného od zásady zákazu denegatio iustitiae. Preto v tvrdení žalobcu, že tým, že žalovaný podal proti rozsudku odvolanie preukázal neochotu podvoliť sa právoplatnému rozhodnutiu súdu a jeho výkonu, odvolací súd nevidel logický súvis. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s konštruktom žalobcu, ktorý tvrdil, že je nad rozumnú pochybnosť evidentné, že žalovaný je vedený buď zámerom učiniť pohľadávku žalobcu na vydanie bezdôvodného opatrenia fakticky nevymožiteľnou, a to pomocou vygenerovania samoúčelných procesnoinštitucionálnych schém, na konci ktorých sa bude ad absurdum „donekonečna“ súdiť Mestský súd Bratislava III s Krajským súdom v Bratislave pred Najvyšším súdom SR, Krajský súd v Bratislave s Najvyšším súdom SR pred Ústavným súdom SR, Najvyšší súd SR s Ústavným súdom SR pred ESĽP v Štrasburgu a Ústavný súd SR s ESĽP pred SD EÚ v Luxemburgu, alebo je vedený iracionálnym emočným rozpoložením prameniacim z frustrujúceho zistenia, že zahájiť proti žalobcovi konanie č.k. (pôvodne č.k. ) nebol najlepší nápad. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že pokiaľ žalobca tvrdil o žalovanom, že sa zaoberá prevažne predajom osobných motorových vozidiel koncernu VW, ktorý ohlásil v EÚ zásadné redukcie pracovných miest a uvedeného sa dá vyvodiť aj možné riziko skresania počtu autorizovaných predajcov, ergo potenciálne nebezpečenstvo zníženia obratu žalovaného, majúce zásadnú príčinnú súvislosť s vymožiteľnosťou pohľadávky, toto svoje neurčité tvrdenie nijako nekonkretizoval a ponechal ho bez číselného vyjadrenia vzťahujúceho sa k aktuálnej alebo dôvodne predpokladanej ekonomickej situácii žalovaného. Súd prvej inštancie na uvedené nereagoval žiadnym vlastným vyjadrením. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia porušil právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia skutočností rozhodných pre posúdenie podaného návrhu ako aj dvojinštančnosť právneho posúdenia veci v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu rozhodnutia vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada so všetkými okolnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru, a tým vyvodenie spravodlivého rozhodnutia. Musí ísť o vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu prvej inštancie musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé. S vyššie uvedenou nepreskúmateľnosťou napadnutého uznesenia pre nedostatok dôvodov súvisia odvolacie námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy (primerane s ohľadom na charakter konania o návrhu mal súd za povinnosť v záujme komplexného posúdenia vykonať zisťovanie z verejne dostupných zdrojov). Odvolací súd poukazuje na to, že z odvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, či sa súd prvej inštancie v potrebnej miere zaoberal zmluvou o predaji podniku a nálezom Ústavného súdu SR z hľadiska obsahu a časovej postupnosti

vzniku týchto dvoch právne významných podkladov pre rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia neumožňuje odvolaciemu súdu posúdiť ani to, či súd prvej inštancie zvažoval otázku vyváženosti zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi, žalovanému) alebo tretích osôb, a či posúdil primeranosť zásahu, ktorý ním vydané rozhodnutie predstavuje. Rovnako vo vzťahu k ekonomickému postaveniu žalovaného je potrebné podotknúť, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či súd prvej inštancie posudzoval uvedený nevyhnutný aspekt komplexne resp. či vôbec. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo zaviazal žalovaného na zloženie celej sumy uplatnenej žalobcom a na zabezpečenie totožnej pohľadávky rovnako tiež zriadil záložné právo. Možno podľa názoru odvolacieho súdu zhrnúť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre vyvodenie svojho záveru a svoje rozhodnutie (napadnuté uznesenie) odôvodnil v rozpore s ust. Jeho nepreskúmateľné rozhodnutie odňalo strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušilo jej právo na možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov ako súčasti práva na spravodlivý súdny proces, čo zakladá vadu súdneho konania podľa ust. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska ich osvedčenia a následne o tomto návrhu opätovne rozhodnúť.“.

11. Podľa ust. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa ust. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. V zmysle ust. a bolo úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní povinnosť vyhodnotiť tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska ich osvedčenia a následne o tomto návrhu opätovne rozhodnúť.

14. Súd prvej inštancie preto opätovne vec zhodnotil s prihliadnutím nielen na tvrdenia navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ale aj tvrdenia strany v jej odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie a záverov odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie v zmysle ust. a viazaný, a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú dôvodné.

15. opätovne musí súd prvej inštancie uviesť, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery strán konania za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva v zmysle ust. O potrebe predbežnej úpravy nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti a neodkladné opatrenie svojim obsahom má byť prostriedkom iba na dočasnú úpravu právnych pomerov strán konania (nie faktických), ktorá je na základe týchto preukázaných okolností potrebná. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a taktiež aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku chovania strany AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519 ohrozený. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať fakt, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35

918 519 môže byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje sporný zmluvný vzťah. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predpokladá rovnako ako inštitút neodkladného opatrenia naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania (i keď dočasnej) zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia takéhoto záložného práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je rovnako ako navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva v zmysle ust. a Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pri pre nariadení neodkladného opatrenia je, aby boli osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519 ohrozený. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázať fakt, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519 by mohlo byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej majetku, práv alebo na iných majetkových hodnôt. 16. Súd prvej inštancie mal z verejne dostupných informácií za preukázané, že strana vykonáva takmer 20 rokov ako hlavný predmet podnikateľskej činnosti autorizovaný predaj a servis motorových vozidiel ŠKODA, pričom za roky 2019 - 2022 tržby strany dosahujú sumu ďaleko cez 1 milión eur, pričom strana v každom účtovnom období vykazovala zisk, a zároveň dlhodobý hmotný majetok strany predstavuje sumu viac ako 2,5 milióna eura. Strana je teda majetkovo ustálenou obchodnou spoločnosťou, ktorá generuje zisk a voči ktorej nie sú vedené žiadne exekučné konania, pričom má uzavretú dlhodobé zmluvy so spoločnosťou Škoda Auto Slovensko s.r.o., IČO: 31 347 215 o poskytovaní autorizovaných servisných služieb pre vozidlá značky ŠKODA, ako aj na autorizovaný dovoz a predaj motorových vozidiel značky ŠKODA, pričom nebolo navrhovateľom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia preukázané žiadnym dôkazom, že by strana plánovala v blízkej dobe svoju hlavnú podnikateľskú činnosť ukončiť, prípadne previesť na tretiu osobu. Pokiaľ strana predala časť svojho podniku, ako uvádzal navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako hlavný dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak súd prvej inštancie musí konštatovať, že bolo správne uvedené odvolacím súdom, že tento „predaj časti podniku“, pozostávajúci z predaja „Reštaurácie Rotoska“, ktorá sa netýkala hlavného predmetu podnikania strany a jeho hodnota vrátane nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku a práv duševného vlastníctva k tejto reštaurácii bola vyčíslená na sumu menej ako 30 000,- eura, čo netvorí ani 1 % z dlhodobého hmotného majetku strany nemohol byť považovaný za znižovanie majetku strany, ktoré by mohlo v budúcnosti ohroziť prípadné exekučné konanie na majetok strany. Navyše zo žiadnych iných predložených dôkazov nevyplývalo, že by sa strana snažila o iné zmenšovanie svojho majetku, alebo by mala byť akýmkoľvek spôsobom ohrozená prípadná exekúcia.

17. Súd prvej inštancie bol ďalej povinný osvojiť si právny názor vyslovený odvolacím súdom, že je fabulatívne tvrdenie navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, že odvolanie proti rozsudku vydanom vo veci č.k. nemá ani najmenšiu nádej na úspech, pretože ide o smelé a ťažko akceptovateľné konštatovanie, pretože pozná celý rad dôvodov pre iné ako potvrdzujúce rozhodnutie v odvolacom konaní. Odvolací súd považoval tvrdenie o obštrukcii strany pre podanie odvolania proti rozsudku vo veci č.k. za rozporné s legitímnym právom strany súdneho sporu využiť opravný prostriedok, ktoré vyplýva z garancie dvojinštančnosti súdneho konania odvodeného od zásady zákazu denegatio iustitiae. Preto v tvrdení navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, že tým, že strana podala proti rozsudku odvolanie preukázal neochotu podvoliť sa právoplatnému rozhodnutiu súdu a jeho výkonu, odvolací súd nevidel logický súvis. Nebolo preto možné zo strany súdu prvej inštancie vyhovieť návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia jednak preto, že navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal žiadnym predloženým dôkazom, že by prišlo k takému znižovaniu majetku strany, ktoré by mohlo v budúcnosti ohroziť prípadné exekučné konanie na majetok strany, a jednak preto, že navrhovateľ

neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia súdu prvej inštancie nepreukázal jednoznačnú existenciu svojej právoplatnej pohľadávky voči strane, ktorá by vyplývala z neprávoplatne skončeného konania tunajšieho súdu č.k. (pôvodne č.k. ).

18. Navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia svojimi návrhmi nepreukázal reálnosť nebezpečenstva zmarenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, nebolo súdu prvej inštancie preukázané, že by existovala reálna obava, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený alebo zmarený, takisto navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal, že by sa strana zbavovala (alebo pripravovala zbaviť) svojho majetku, takisto žiaden predložený dôkaz ani správanie strany nenaznačuje, že by strana nemala záujem o dobrovoľné splnenie v prípade, ak by ju súd zaviazal na akékoľvek plnenie, rovnako strana nevykazuje žiadne zhoršenie majetkovej situácie predajom časti podniku (predajom časti podniku sa transformoval hmotný majetok strany na peňažný majetok, navyše ide o majetok, ktorý nepredstavuje ani 1 % dlhodobého hmotného majetku strany).

19. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako neodôvodnené.

20. Podľa ust. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Podľa ust. článku 4 ods. 1 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

25. Podľa ust. článku 4 ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

26. Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia riešiť otázku trov konania o týchto návrhoch. Nakoľko zákonodarca v ust. až absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 , na základe ktorého s odkazom na ust. , ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ ( ) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, že o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. a , pričom strane prislúchala náhrada trov konania ako úspešnej strane v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátane trov odvolacieho konania v zmysle ust. , pričom o výške náhrady trov konania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na

zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd bude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.