Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/85/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Ivan Roháč, so sídlom kancelárie Jesenského 27, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu D.M.C. - Karpaty, s.r.o. v konkurze, so sídlom Sabinovská 61, 080 01 Prešov, IČO: 36 601 519, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017 a proti žalovanému v 2. rade: RENT CAPITAL, s.r.o., Radničné nám. 34, 085 01 Bardejov, IČO: 36 234 354, zastúpenému JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Baštová 5/ A, 085 01 Bardejov, o určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -102 zo dňa 10.12.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave pokračuje v konaní na strane žalobcu so správcom konkurznej podstaty: JUDr. Ivan Roháč, sídlo Jesenského 27, Košice.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. - 102 zo dňa 10.12.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1.a 2. rade priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 22. 11. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že postúpenie pohľadávky postupcom, ktorým je žalovaný v 1. rade, z úverovej zmluvy č. 29/0092/RC/2007, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom dňa 03. 05. 2007 na postupníka, ktorým je žalovaný v 2. rade je neplatné. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že uzavrel dňa 03. 05. 2007 so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu č. 29/0092/RC/07. Žalovaný v 1. rade, ktorý je veriteľom, poskytol úver vo výške 12.500.000,- Sk (414.923,99 Eur). Tým sa žalobca stal dlžníkom. Dohodnuté podmienky úveru boli nasledovné: žalobca zriadil účet u žalovaného v 1. rade pod č. 0452119424/0900, splátky žalobca zabezpečil z čistých tržieb z nocľažných a reštauračných služieb, účelom úveru bolo financovanie na dokončenie stavby budovy a kúpy pozemku, budovou sa rozumie nehnuteľnosť postavená na pozemku s plochou približne 1803 m2, ktorej výstavba má byť realizovaná z prostriedkov úveru, pozemkom je nehnuteľnosť - parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F., predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 12.500.000,- Sk (414.923,99 Eur), čerpanie úveru - do 31. 12. 2007, splácanie úverovej pohľadávky - 20.

04. 2017, začiatok splácania úveru - 20. 09. 2007, spracovateľský poplatok bol 0,5% z úveru, t.j. 62.000,- Sk (2.074,62 Eur), zabezpečenie úveru bolo riešené záložným právom k uvedeným nehnuteľnostiam, bližšie špecifikovaným v zmluve o zriadení záložného práva, prílohu zmluvy tvoril - Splátkový kalendár

- splátky 107.800,- Sk mesačne (3.578,30 Eur), príloha - úverové podmienky pre poskytovanie úverov „MIKRO“, čl. IX Prípady porušenia - ak nebude medzi Bankou a klientom dohodnuté inak, je prípadom porušenia: omeškanie klienta so splátkou úverovej pohľadávky o viac ako 3 obchodné dni, nesplnenie tejto povinnosti sa nepovažuje za prípad porušenia, pokiaľ banka klientovi písomne oznámi, že poskytne dodatočnú lehotu na splnenie takejto povinnosti, čl. XIII Predčasné skončenie - banka je oprávnená písomne vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Ak banka vyhlási úverovú pohľadávku za splatnú, je klient povinný ku dňu okamžitej splatnosti splatiť celú úverovú pohľadávku. Iné podstatné náležitosti zmluva a prílohy neobsahujú. Žalobca svoj záväzok riadne plnil do októbra 2012. V tom čase sa stal obeťou hospodárskej a finančnej krízy. Snažil sa dohodnúť so žalovaným v 1. rade na odklade splátok a neskoršom pokračovaní v plnení záväzku. Žalovaný v 1. rade však nesúhlasil s odkladom splátok, hoci to v zmluve bolo dohodnuté ako možnosť riešenia porušenia zmluvných podmienok. K zabezpečeniu pohľadávky bolo zriadená poznámka v časti „B“ na LV č. XXXXX pre k. ú. F., predmetom ktorého sú pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere 380 m2, čo sú ostatné plochy, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 2054 m2, čo je ostatná plocha, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 183 m2, čo je zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 820 m2, čo je zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 1984 m2, čo je ostatná plocha a stavba Hotela Bardejov súp. č. 3781 na parc. č. XXX/X. Vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. Spoločníkmi spoločnosti sú Štefan Sosenko a spoločnosť Novel s.r.o. Spoločníkom spoločnosti Novel s.r.o. je Andrej Genrichovič Gavrilov. V auguste 2017 sa dostavila do priestorov Hotela Bardejov neznáma osoba mužského pohlavia a predstavil sa p. Štefanovi Sosenkovi a oznámil mu, že je zástupca žalovaného v 2. rade a uviedol, že prevzal záväzok žalovaného v 1. rade. Nepredložil ani zmluvu a žiadny hodnoverný doklad, ktorým by dokazoval svoje tvrdenie. V úverovej zmluve nie je dojednanie o postúpení pohľadávky. Dopisom zo dňa 24. 08. 2017 obdržal p. Štefan Sosenko oznámenie o postúpení pohľadávky na žalovaného v 2. rade. Bez zmluvy o postúpení pohľadávky nie je možné posúdiť hodnovernosť postúpenia a ani podmienky. Postúpenie je potrebné oznámiť spoločnosti, ako aj jej spoločníkom. Vzhľadom k tomu, že absentuje oznámenie a predloženie zmluvy, táto nemôže byť platná.

3. Súd prvej inštancie aplikoval ust. , . , , a nasl. a .

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, je danosť naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal žalobou neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu, že žalobcovi nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky. Súd mal však v súlade s ust. za to, že nakoľko postúpenie pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade oznámil žalobcovi ako dlžníkovi žalovaný v 1. rade ako postupca (čo mal súd preukázané zo znenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 06. 2017, adresované p. Štefanovi Sosenkovi, ktorého odosielateľom bol žalovaný v 1. rade), nebol žalobca ako dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Súd preto uvedený dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepovažoval za existujúci a relevantný.

5. Ďalej uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal žalobou neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu, že druhému zo spoločníkov žalobcu spoločnosti Novel s.r.o. nebolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručené. Súd mal však v súlade s ust. veta prvá za to, že postúpenie pohľadávky bol povinný žalovaný v 1. rade ako postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, čo urobil písomne dňa 24. 06. 2017 a doručil to štatutárnemu zástupcovi žalobcu, konkrétne jedinému konateľovi žalobcu p. Štefanovi Sosenkovi, ktorý bol zároveň jeden z dvoch spoločníkov žalobcu, pričom v žiadnom zo svojich ustanovení nepozná pri doručovaní písomností právnickej osobe - spoločnosti s ručením obmedzeným povinnosť adresáta doručovať písomnosť spoločníkom takejto spoločnosti, ale iba tejto spoločnosti na jej adresu zapísanú do obchodného registra, prípadne jej štatutárnemu zástupcovi. Súd preto uvedený dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepovažoval za existujúci a relevantný.

6. K dôvodu neplatnosti, že žalobca nemal informáciu, či žalovaný v 1. rade skutočne obdržal odplatu od žalovaného v 2. rade mal súd za to, že táto otázka sa týkala zmluvného vzťahu (založenom zmluvou o postúpení pohľadávky voči žalobcovi) medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v zmysle ust. a nemala žiaden vplyv na platnosť takejto zmluvy. Súd preto uvedený dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepovažoval za existujúci a relevantný.

7. K dôvodu neplatnosti, že žalovaný v 2. rade nie je bankovou spoločnosťou, uviedol, že súdu nie je známy žiaden právny predpis, ktorý by nepripúšťal postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere postupcu, ktorý je bankou na postupníka, ktorý bankou nie je. Súd preto uvedený dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepovažoval za existujúci a relevantný.

8. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby posudzoval túto žalobu v zmysle ust. . Nakoľko naliehavý právny záujem na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky nevyplýval zo žiadneho osobitného predpisu, bol žalobca povinný takýto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky súdu preukázať. Žalobca však súd svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky nepreukázal žiadnym dôkazom, dokonca ani v žiadnom zo svojich vyjadrení takýto naliehavý právny záujem neuvádzal. Súd mal preto za to, že žalobca podal predmetnú žalobu bez relevantného naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky, čo malo za následok neúspech v konaní, nakoľko bez takéhoto naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky a jeho skutočného preukázania nemohol súd o takejto žalobe rozhodnúť v pozitívnom zmysle a význame.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon o bankách. Odvolaním sa žalobca domáha, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

11. Podľa žalobcu je z obsahu žalobného návrhu zjavné, že sa žalobca dovoláva určenia neplatnosti právneho úkonu. Neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V prejednávanom spornom návrhu došlo k obchádzaniu zákona. Postúpiť peňažnú pohľadávku môže veriteľ po splnení niektorých právnych skutočností, jednou z nich je vyhlásenie splatnosti úveru a toto vyhlásenie hodnoverne oznámiť dlžníkovi. Toto oznámenie absentuje zo strany veriteľa (žalovaného v 1. rade) a tým bol porušený o bankách, ktorý vo svojom ustanovení uvádza: “Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“ K svojmu tvrdeniu prikladá aj niekoľko rozhodnutí súdov SR, teda zaužívanú súdnu prax: Rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo 7. júna 2012 č. k. -90, UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky -17.

12. Žalobca má za to, že žalovaný v 1. rade nedodržal zákonný postup pred postúpením pohľadávky tým, že nespoplatnil (tým ani neukončil zmluvný vzťah) a nepreukázal oznámenie o doručení ukončenia zmluvného vzťahu. Naliehavý právny záujem vidí v tom, že jeho postavenie sa zhoršilo, pretože

zo zmluvného postavenia s bankovým subjektom, s ktorým mal možnosť upraviť zmluvný vzťah a pokračovať v splácaní úveru sa dostal do vzťahu s vymáhačskou spoločnosťou, ktorej cieľom bolo vydražiť hlboko pod cenu predmet zálohu.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, že žalobca naliehavý právny záujem ani netvrdil, ani nepreukázal.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 07.04.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bola určovacia žaloba, konkrétne určenie, že postúpenie pohľadávky postupcom, ktorým je žalovaný v 1. rade, z úverovej zmluvy č. 29/0092/RC/2007, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom dňa 03. 05. 2007 na , ktorým je žalovaný v 2. rade, je neplatné. Žalobca sa domáhal neplatnosti postúpenia pohľadávky na tom základe, že mu nebola predložená zmluva o postúpení, že nemá informáciu, či žalovaný v 1. rade skutočne obdržal odplatu za postúpenie a žalovaný v 2. rade nie je bankovou spoločnosťou. Naliehavý právny záujem nepreukázal, ani netvrdil, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. S rozhodnutím sa neuspokojil žalobca, ktorý v odvolaní poukázal na porušenie o bankách, čím podľa jeho názoru došlo k obídeniu zákona a naliehavý právny záujem netreba preukazovať.

16. V odvolacom konaní bolo zistené, že po podaní odvolania dňa 28.01.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu. Správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Ivan Roháč súdu oznámil, že v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii dáva súhlas na pokračovanie v konaní, preto odvolací súd pokračoval v konaní na strane žalobcu so správcom konkurznej podstaty.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že neobstoja ani dôvody neplatnosti predmetného postúpenia tvrdené žalobcom, ani nie je preukázaný naliehavý právny záujem, čo dostatočne odôvodnil súd prvej inštancie v odsekoch 29 až 34. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolaniu dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

19. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Z ustanovenia vyplýva, že žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo zbytočné. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii alebo neexistencii práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. V odvolaní žalobca tvrdí, že naliehavý právny záujem žalobcu vidí v tom, že „jeho postavenie sa zhoršilo, pretože zo zmluvného postavenia s bankovým subjektom, s ktorým mal možnosť upraviť zmluvný vzťah a pokračovať v splácaní úveru, sa dostal do vzťahu s vymáhačskou spoločnosťou, ktorej jediným cieľom bolo vydražiť hlboko pod cenu predmet zálohu a tým získať neoprávnený majetkový prospech na úkor žalobcu. Toto tvrdenie je preukázané vydražením predmetu zálohu, ktorého hodnota je 1.200.000,- EUR, a ktorú žalovaný v 2. rade nechal vydražiť za sumu 476.000,-EUR.“ Ako vyplýva z uvedeného, žalobca môže mať v danom prípade už len záujem na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení, resp. určenia neplatnosti dražby, pričom takýto spor už inicioval.“ Prípadný určovací výrok by nebol pre žalobcu užitočný, keďže jeho postavenie dlžníka by sa týmto určením nezmenilo.

22. K odvolacej námietke založenej na porušení o bankách, odvolací súd predovšetkým uvádza, že ide o tzv. novotu v odvolacom konaní, keďže v priebehu konania takýto dôvod žalobca neuvádzal. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, resp. nové skutočnosti a dôkazy, je obmedzené. Uvedené vyplýva z ust. , pričom odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a tvrdení je prípustná iba zo zákonom stanovených podmienok. Uvedenú odvolaciu námietku mohol použiť odvolateľ bez svojej viny už konaní pred súdom prvej inštancie, pričom tak neurobil. Zároveň odvolací súd uvádza, že tento argument by nemohol priniesť pre žalobcu priaznivé rozhodnutie, keďže ustanovenie o bankách síce upravuje ochranu práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky, jeho aplikácia je však možná len v oblasti spotrebiteľského práva (Rozhodnutie NS SR z 24.4.2018 sp.zn. ).

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s Úspešnému žalovanému v 1. a . rade odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).