Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-24-2020.pdf
PDF · 106.24 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Ľubice Spálovej a Mgr. Lucie Mizerovej, v spore žalobkyne: T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. O. XXXX/X, V. A., právne zastúpená: JUDr. Milan Bányi, advokát so sídlom Námestie B. Bartóka 5, Veľký Meder, proti žalovaným: 1. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. O. XXX/XX, V. A., právne zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o, so sídlom žilinská 14, Bratislava a 2. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. ul. XXX/XX, V. Z., v konaní o zaplatenie 5.874,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17. apríla 2018, č.k. 9C/119/2015-242, v spojení s opravným uznesením zo dňa 5. novembra 2019, č.k. 9C/119/2015-302, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia zo dňa 5. novembra 2019 r u š í a konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 17.04.2018, v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.11.2019, súd prvej inštancie žalobu prvým výrokom zamietol a druhým výrokom priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 460, § 470 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobu posúdil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou dňa 26.02.2015, domáhala zaplatenia sumy 5.874,49 eur s príslušenstvom, pôvodne proti M. Z., zomrelej v priebehu tohto súdneho konania. Žalobkyňa skutkovo odôvodnila svoju žalobu tým, že o žalovanú sa starala a táto ju v závete ustanovila svojou jedinou dedičkou. Zároveň sa dohodli, že na jar 2013 žalobkyňa vykoná na svoje náklady rekonštrukciu strechy rodinného domu súp. číslo XXX, na parc. číslo 189/3 v obci Z. V., nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Dunajská Streda na LV číslo XX, čo aj žalobkyňa zrealizovala a uhradila za to celkovo 7.049,39 eur. V predmetnom súdnom konaní žalobkyňa z tejto sumy žiadala od žalovanej zaplatiť (po odpočítaní 1/6 sumy pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalobkyne) časť zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu žalovanej a to 5.874,49 eur.
3. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná zomrela. Z obsahu uznesenia v predmetnej dedičskej veci sp. zn. 15D2/2016-39, Dnot 110/2016 zo dňa 16.01.2017, právoplatného dňa 20.02.2017 súd zistil, že ako dedičia zo zákona po poručiteľke (zomrelej ako rozvedená a bezdetná) prichádzajú do úvahy právom neb. M. Z. jeho tri deti a ďalšie tri deti právom neb. B. Z., avšak dňa 20.05.2014 bol na notárskom úrade spísaný poručiteľkou závet, v ktorom všetok majetok zanechala dvom dcéram svojho nebohého brata M. a to T. W. a Q. A..
4. Pred svojou smrťou však poručiteľka darovacou zmluvou svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti previedla na T. W. a Q. A. v rovnakom pomere. Poručiteľka M. Z. tak nezanechala žiadny majetok a dedičské konanie bolo zastavené s tým, že nepatrný majetok sa vydal osobe, ktorá sa postarala o jej pohreb. Z listu vlastníctva č. XX pre kat. územie Z. V. v aktualizovanom stave vyplýva, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/6, žalovanej v 1. rade v podiele 5/12 a žalovanej v 2. rade v podiele 5/12, u dvoch posledných titulom nadobudnutia je darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 01.10.2015 pod číslom V-5797/15.
5. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že právnymi nástupcami žalovanej sú závetné dedičky a preto pokračoval s nimi v konaní, o čom vydal dňa 08.03.2018 uznesenie. Mal preukázané, že poručiteľka, a následne právne nástupkyne sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností spolu so žalobkyňou. Žalované okrem popretia nároku žalobkyne namietli svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore s poukazom na to, že sú síce závetnými dedičmi po poručiteľke, ale v zmysle ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú za poručiteľove dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva, pričom v danom prípade bolo dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľky zastavené. Uviedli, že žalobkyňa návrh na pokračovanie v konaní so žalovanými vyvodzovala z titulu dedenia, avšak po nebohej pôvodnej žalovanej nedošlo k dedeniu v pravom zmysle slova, ale len k vydaniu nepatrného majetku, pôvodná žalovaná teda nemá univerzálneho sukcesora. V ostatnej časti návrhu sa pasívna legitimácia žalovaných vyvodzuje z prevodu vlastníckeho práva, avšak prevodom vlastníckeho práva nedošlo súčasne k prevodu záväzku - investícií do strechy, pretože tento nárok nemá vecno-právny charakter.
6. Súd prvej inštancie v súvislosti s uznesením sp. zn. 15D/2/2016, Dnot 110/2016 zo dňa 16.01.2017 vydaným Okresným súdom Dunajská Streda dôvodil s poukazom na Zborník č. I. Najvyššieho súdu ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, rok 1974, stranu 532, v ktorom je prezentovaný nasledovný právny názor, že za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, komu štátne notárstvo vydalo nepatrný majetok poručiteľa podľa ust. § 32 ods. 2 NP ( teraz § 175 h ods. 2 OSP ), ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb, nie je dedičom a nenadobudol dedičstvo v zmysle ust. § 470 OZ. Preto súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. 7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Poukázala na to, že spor sa ťahal až do času, kedy pôvodná žalovaná zomrela a na jej miesto žalobkyňa navrhla za účastníkov Q. A. a T. W., nakoľko tieto sa na základe darovacej zmluvy stali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Týmto prevodom sa nebohá M. Z. zbavila akéhokoľvek majetku, dostala sa do pozície nemajetnej a keďže už nevlastnila žiadny majetok, nemohla si žalobkyňa ani v dedičskom konaní svoju pohľadávku uplatniť. Pohľadávka však prevodom nehnuteľností prešla na nových vlastníkov, nakoľko dlžoba vyplýva z rekonštrukcie strechy predmetnej domovej nehnuteľnosti. Zo strany žalovaných išlo teda o účelové konanie pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti (darovanie) tak, aby si v rámci dedičstva žalobkyňa nemohla nič uplatniť a takýto výkon práva je podľa názoru žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a súd by mu nemal poskytnúť ochranu. Žalobkyňa považuje darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú a potom vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris, sú neplatné všetky nasledujúce právne úkony, ako dedičské konanie, ktoré bolo ukončené zastavením konania, pretože poručiteľ zanechal nepatrný majetok. Žalobkyňa ani nevedela, ako sa dedičské konanie ukončilo, nakoľko nemala vedomosti o tom, kto a čo vlastne dedil, keďže nebola účastníkom dedičského konania. Žalobkyňa je toho názoru, že účastníkmi konania neboli závetní dedičia, ale noví podieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Dlžoba vyplýva z rekonštrukcie nehnuteľností a nie z nejakého osobného záväzku pôvodnej žalovanej. Sama žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 15.09.2015 potvrdila, že ju v tomto spore nahradia žalované, nakoľko im svoj podiel z predmetnej nehnuteľnosti darovala, preto by teraz ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti mali byť v pozícii žalovaných. Preto súd nemal rozhodnúť v zmysle ust. § 470 OZ a tvrdiť, že dedičia nezodpovedajú za jej dlhy, žalobkyni sú dlžní vlastníci nehnuteľnosti, nie pôvodná žalovaná, pretože dlžoba vyplýva z vykonanej rekonštrukcie nehnuteľnosti. Keďže noví podieloví spoluvlastníci prevzali takto zhodnotenú nehnuteľnosť a preto žalobkyňa navrhuje, aby ich odvolací súd zaviazal povinnosťou zaplatiť jej 5.874,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 3.116,75 eur od 07.05.2013 do zaplatenia a zo sumy 2.779,41 eur od 16.02.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. 8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 1. rade, podľa nej je odvolanie vadné a súd by ho mal odmietnuť. V ďalšom uviedla, že nie je pravdou, že by žalobkyňa nevedela, ako sa dedičské konanie
ukončilo, z rozsudku vyplýva, že súd sa oboznámil s obsahom uznesenia v predmetnej dedičskej veci, žalobkyňa teda musela mať vedomosť o tom, akým spôsobom sa dedičské konanie skončilo a síce že nedošlo k reálnemu prededeniu, ale k zastaveniu dedičského konania z dôvodu, že poručiteľka zanechala len nepatrný majetok. Pokiaľ žalobkyňa považuje darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú, ide iba o jej domnienky a táto nijakým relevantným spôsobom neozrejmila, v čom vidí dôvod neplatnosti. Záver súdu bol správny, pretože osoba, ktorej bol vydaný nepatrný majetok v zmysle judikatúry nie je dedičom. Ani z hmotnoprávneho hľadiska nie je a nikdy nebola žaloba dôvodná. Domnelá pohľadávka mala vzniknúť z dôvodu rekonštrukcie spoločnej strechy na spoločnej veci, avšak i podľa vyjadrení žalobkyne existovala dohoda, že rekonštrukcia sa vykoná na jej náklady, nakoľko zomrelá M. Z. nemala dostatok finančných prostriedkov. Navyše s prevodom nehnuteľnosti neprechádzajú aj záväzky predošlého vlastníka, čiže údajný nárok žalobkyne ani nemohol prejsť prevodom vlastníctva nehnuteľnosti na neskorších vlastníkov. Navrhla buď odvolanie žalobkyne odmietnuť alebo napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalovanej náhradu trov v plnej výške. 9. Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrila. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré boli v tomto konaní zistené (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť a konanie zastaviť.
11. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 5.874,49 eur s príslušenstvom a to z titulu investície žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že v zmysle ust. § 470 OZ a s poukazom na obsah uznesenia o zastavení dedičského konania po neb. M. Z. pre nemajetnosť, žalované nenadobudli dedičstvo po nebohej a nezodpovedajú preto za jej dlhy. Odvolateľka považovala právny záver súdu za nesprávny, súd mal podľa nej vziať do úvahy, že žalované nadobudli od pôvodnej žalovanej ich spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti darovacou zmluvou (ktorú žalobkyňa považuje za absolútne neplatnú, bez bližšieho rozvedenia dôvodov) a ako podielové spoluvlastníčky takto zhodnotenej nehnuteľnosti sú v tomto spore pasívne legitimované.
12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pôvodne žaloba smerovala proti M. Z., za života ktorej k investícii (oprave strechy na nehnuteľnosti) došlo, v tom čase žalobkyňa bola vlastníčkou v podiele 1/6 a žalovaná v podiele 5/6. Po začatí konania súd prvej inštancie na návrh žalovanej prerušil uznesením zo dňa 14.12.2015 konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na OS Dunajská Streda pod sp. zn. 5C/399/2015 z dôvodu, že v označenom konaní sa žalovaná domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a rozhodnutie v tomto konaní môže mať zásadný význam pre určenie výšky pohľadávky, ktorú si žalobkyňa uplatňuje. Žalovaná v návrhu na prerušenie konania súdu zároveň oznámila, že medzičasom darovacou zmluvou previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v prospech jej krstných dcér, ktoré budú pokračovateľkami v tomto súdnom spore v dôsledku zmeny vlastníctva na sporných nehnuteľnostiach. Dňa XX.XX.XXXX pôvodná žalovaná M. Z. zomrela, a žalobkyňa na výzvu súdu oznámila, že na podanej žalobe trvá, zároveň uviedla ako pravdepodobných právnych nástupcov žalovanej T. W. a Q. A.. Súd od notárky, prejednávajúcej dedičstvo po neb. M. Z. zistil, že poručiteľka zomrela ako rozvedená a bezdetná, ako zákonní dedičia prichádzalo do úvahy šesť detí nebohých dvoch bratov poručiteľky, avšak podľa posledného závetu, spísaného poručiteľkou dňa 20.05.2014, táto zanechala všetok svoj majetok dvom dcéram neb. brata a to T. W. a Q. A.. Podľa uznesenia zo dňa 16.01.2017 č.k. 15D 2/2016-39, Dnot 110/2016, právoplatného dňa 20.02.2017, bolo dedičské konanie zastavené a nepatrný majetok zanechaný poručiteľkou bol vydaný Q. A., ktorá sa postarala o jej pohreb. Žalobkyňa navrhla súdu, aby pokračoval s dedičmi M. Z., na ktoré podľa výsledku dedičského konania prešlo právo, v podaní zo dňa 06.04.2017 žalobkyňa označila za právnych nástupcov pôvodnej žalovanej závetné dedičky T. W. a Q. A.. Takto označené osoby sa na výzvu súdu k tvrdeniu žalobkyne vyjadrili v tom zmysle, že sa necítia byť pasívne vecne legitimované s poukazom na výsledok dedičského konania.
13. Súd prvej inštancie vydal dňa 08.03.2018 uznesenie sp. zn. 9C/119/2015-216, ktorým s poukazom na § 63 CSP rozhodol, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami nebohej žalovanej a to Q. A. a T. W. a následne rozsudkom žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu však vyššie uvedený postup súdu prvej inštancie nebol správny.
15. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
16. V zmysle § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) a predtým v zmysle § 175h Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) v prípade, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, súd konanie uznesením zastaví.
17. Podľa § 188 ods. 1 CMP, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
18. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Procesná subjektivita je spätá s právnou subjektivitou ako spôsobilosťou na práva a povinnosti, ktorá v prípade fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou a v procesnom práve vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou. Procesná subjektivita strán sporu je zároveň aj jednou z procesných podmienok, bez naplnenia ktorých nie je súd oprávnený ďalej konať a ktoré je konajúci súd povinný skúmať v akomkoľvek štádiu konania (§ 161 ods. 1 CSP).
21. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, teda nielen do práv ale aj povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou, pričom zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa je ohraničená cenou nadobudnutého dedičstva. Za dlhy poručiteľa však nezodpovedá ten, komu bol vydaný nepatrný majetok poručiteľa.
22. Žalovaná M. Z. v prejednávanej veci zomrela dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie bolo uznesením právoplatným dňa 20.02.2017 zastavené a nepatrný majetok zanechaný poručiteľkou bol vydaný Q. A., ktorá sa postarala o jej pohreb. Ak je dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, je potrebné vychádzať zo záveru, že vydaný majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb, nie je nadobudnutý titulom dedenia ale titulom rozhodnutia súdu (§ 132 Občianskeho zákonníka), pričom takáto osoba nemusí byť ani osobou, o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, zároveň platí, že takáto osoba nevstupuje ani do práv a povinností poručiteľa a teda nie je jeho právnym nástupcom (R 18/1986), rovnako ako ostatní účastníci dedičského konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu majetku poručiteľa nepatrnej hodnoty (§ 188 ods. 1 CMP), keďže v takomto konaní sa ani neprikročilo k zisťovaniu dedičského práva a k stanoveniu dedičských podielov (II. ÚS 525/2013). Platí teda, že dedičia, s ktorými by súd v prejednávanej veci mohol konať ako s právnymi nástupcami žalobcu, neboli v dedičskom konaní určení.
23. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
24. Keďže smrťou žalovanej v priebehu konania došlo k strate jej procesnej subjektivity, pričom niet právneho nástupcu, s ktorým by bolo možné v konaní pokračovať, treba konštatovať, že došlo k takému nedostatku procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť a treba preto konanie zastaviť.
25. Z hľadiska výsledku dedičského konania neprichádzal do úvahy postup so žiadnymi dedičmi v zmysle § 63 CSP a preto pokiaľ súd prvej inštancie napriek uvedenému dňa 08.03.2018 vydal uznesenie o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami nebohej žalovanej a to Q. A. a T. W., jeho postup bol vadný, pretože mal konanie podľa § § 161 ods. 2 CSP zastaviť pre neodstrániteľnú podmienku konania, výsledkom je preto nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorým žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie žalovaných zamietol. Keďže však žalobkyňa v podanom odvolaní vadnosť takéhoto právoplatného uznesenia prvoinštančného súdu nenamietala ( § 365 ods. 2 CSP) keď napokon, ako z obsahu spisu vyplýva, i ona sama takýto postup súdu navrhovala, nebol preto v odvolacom konaní dôvod na postup podľa § 389 ods. 2 CSP a preto odvolací súd pri ponechaní uvedeného uznesenia v platnosti pre absenciu legitímneho prostriedku na jeho zrušenie, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pretože neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie. Zároveň, keďže existenciu procesných podmienok musí súd ex offo skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania, odvolací súd za použitia ust. § 161 ods. 3 CSP konanie zastavil, pretože nedostatok podmienky tohto konania spočívajúci v zániku procesnej subjektivity strany sporu nebolo možné odstrániť.
26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že tvrdenie odvolateľky, že súd nesprávne vec posúdil, pretože účastníkmi konania neboli žalované v 1. a 2. rade ako závetné dedičky ale ako nové podielové spoluvlastníčky nehnuteľností, ktoré nadobudli darovaním od pôvodnej žalovanej, je nedôvodné a v tomto štádiu konania irelevantné. Žalobkyňa sa po začatí konania ešte za života M. Z. dozvedela o darovaní jej spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti svojim príbuzným T. W. a Q. A., uviedla to v konaní sama pôvodná žalovaná. Pokiaľ sa žalobkyňa domnievala, že na ne z uvedeného dôvodu prešli záväzky darkyne vyplývajúce z investícii do spoločnej nehnuteľnosti ako to tvrdí v odvolaní, nič jej nebránilo uskutočniť procesný návrh smerujúci k zmene strán sporu. Subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán sporu je podľa § 80 ods. 1 CSP výlučne žalobca, ktorý jediný je oprávneným subjektom navrhnúť takúto zmenu. Po začatí konania žalovaná previedla darovacou zmluvou spoluvlastnícky podiel na iné subjekty, ale žalobkyňa zmenu žalovanej nenavrhla, resp. urobila tak až návrhom zo dňa 20.12.2017, teda v čase, kedy zmena nebola možná, pretože žalovaná už nežila. Smrťou žalovanej bez právnych nástupcov nemohlo byť na súde uplatnené právo žalobkyne v tomto spore priznané.
27. Vo vzťahu k trovám konania súd uvádza, že pri zastavení konania sa zisťuje procesné zavinenie strán sporu na jeho zastavení (§ 256 ods. 1 CSP), v prejednávanej veci však s ohľadom na stratu procesnej subjektivity žalovanej spôsobenej jej úmrtím nemožno zavinenie na zastavení konania pričítať žiadnej zo strán sporu. Keďže výsledok konania je dôsledkom okolnosti, ktorá nastala nezávisle od vôle strán, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).