Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 525/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., Ž., M. K., Ž., E. G., Ž., a M. G., Ž., zastúpených

advokátom JUDr. V. Š., Ž., ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa Slovenskej

republiky a základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania podľa

uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom

č. k. -10 z 29. mája 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K., M. K., E. G. a M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2013 doručená sťažnosť J. K., Ž., M. K., Ž., E. G., Ž., a M. G., Ž. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa

a základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania podľa čl. 48

ods. 2 uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-10 z 29. mája 2013, ktorou žiadajú vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľa J. K., bytom Ž., štátny občan Slovenskej republiky,

sťažovateľa M. K., bytom Ž., štátny občan Slovenskej republiky, sťažovateľa E. G., bytom

Ž., štátny občan Slovenskej republiky, a sťažovateľa M. G., bytom Ž., štátny občan

Slovenskej republiky na súdnu ochranu podľa ,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, právo na rovnosť účastníkov konania, garantovaného čl. 47 ods. 3

, a právo v prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania,

garantovaného Uznesením Okresného súdu Žiar

nad Hronom sp. zn. zo 29. 5. 2013 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo 29. 5. 2013

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi J. K. trovy

konania v sume 259,36 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi M. K. trovy

konania v sume 259,36 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi E. G. trovy

konania v sume 259,36 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi M. G. trovy

konania v sume 259,36 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z jej príloh a zo spisu

okresného súdu sp. zn. , ktorý ústavný súd pripojil pre účely rozhodovania

o tejto sťažnosti, okresný súd uznesením č. k. -5 z 10. mája 2013 začal podľa

v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“) konanie o dedičstve po nebohom J. G., narodenom...,

zomrelom..., naposledy bytom Ž. (ďalej len „poručiteľ“). Vydaniu tohto rozhodnutia

predchádzalo doručenie oznámenia o úmrtí poručiteľa z 23. apríla 2013 vydaného

Matričným úradom mesta Ž. okresnému súdu 9. mája 2013. Ako žiadateľ o pohrebné bol

v tomto oznámení o úmrtí uvedený J. G., Ž. (syn poručiteľa). Okresný súd poverením č. k.

-6 z 10. mája 2013 poveril vedením konania o dedičstve ako súdneho komisára

Mgr. M. K., notárku so sídlom Ž. (ďalej len „súdny komisár“). Súdny komisár 24. mája

2013 spísal zápisnicu o predbežnom vyšetrení so synom poručiteľa J. G., v ktorej sú

uvedené údaje o deťoch a vnukoch poručiteľa, z ktorých je zrejmé, že poručiteľ mal okrem

syna J. G. ďalšie dve deti, ktoré sú však už nebohé a po ktorých vnukmi a vnučkami

poručiteľa sú sťažovatelia. Ďalej z tejto zápisnice vyplýva, že poručiteľ nezanechal závet

(čo je potvrdené i lustráciou v evidencii závetov), v čase smrti nevlastnil žiaden nehnuteľný

majetok, mal iba bankový účet v P., a. s., pobočka Ž., a celkové pohrebné trovy poručiteľa

predstavujú 850 €. Z výpisu z bankového účtu poručiteľa (na č. l. 9 dedičského spisu)

vyplýva, že zostatok na účte ku dňu smrti poručiteľa predstavoval 44,36 €.

Okresný súd uznesením č. k. -10 z 29. mája 2013 rozhodol, že nepatrný

majetok poručiteľa pozostávajúci z vkladu 44,36 € na účte vedenom v P., a. s., sa vydáva

dedičovi J. G., ktorý vybavoval a financoval pohreb, a dedičské konanie sa zastavuje.

Zároveň okresný súd rozhodol o trovách dedičského konania súdneho komisára tak, že tieto

trovy vo výške 20,10 € mu budú vyplatené z rozpočtových prostriedkov okresného súdu.

Uznesenie okresný súd doručoval J. G., ktorý ho prevzal 12. júna 2013, a súdnemu

komisárovi, ktorý ho prevzal 30. mája 2013. Okresný súd vyznačil na rozhodnutí 16. júla

2013 doložku o jeho právoplatnosti dňom 12. júna 2013 vo vzťahu k výrokom o vydaní

majetku nepatrnej hodnoty J. G. a o zastavení dedičského konania a dňom 28. júna 2013

vo vzťahu k výroku o trovách súdneho komisára.

Sťažovatelia doručili okresnému súdu 3. júna 2013 podanie, ktorým uplatnili svoje

nároky „na započítanie daru nad obvyklé darovanie“ voči dedičovi J. G.. V podaní uviedli,

že poručiteľ ako darca darovacou zmluvou z 8. decembra 2011 daroval J. G. ako

obdarovanému spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach v k. ú. Ž.

zapísaných na LV č. 2197 ako byt č. 19, vchod 39, na 4. poschodí bytového domu súp. č.

377 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku parc.

2

reg. „C“ č. 387/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 467 m, na ktorej je bytový dom

postavený, vo veľkosti 6365/356688 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku na

nehnuteľnostiach v k. ú. Ž. zapísaných na LV č. 1278 ako garáž súp. č. 621 a parc. reg. „C“

2

č. 322/26 zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m, na ktorom je postavená garáž.

Ďalšou darovacou zmluvou z 12. apríla 2012 previedol poručiteľ ako darca rovnakému

obdarovanému spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 k celku k týmto nehnuteľnostiam.

Tieto spoluvlastnícke podiely nadobudol poručiteľ v dedičskom konaní vedenom pred

okresným súdom pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené 28. decembra

2011, pričom všeobecná hodnota poručiteľom nadobudnutých spoluvlastníckych podielov

predstavovala 19 725 €. Ako ďalej sťažovatelia v tomto podaní uviedli, vzhľadom na to, že

tento majetok predstavoval prakticky celý majetok poručiteľa, nešlo o obvyklé darovanie J.

G. Žiaden iný dedič poručiteľa žiaden obdobný dar za života poručiteľa nedostal.

Sťažovatelia navrhli okresnému súdu, aby sa v zmysle druhej vety

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

„dedičovi J. G. započítali do jeho dedičského podielu dary poručiteľa v celkovej výške

19 725 €“.

Okresný súd na toto podanie sťažovateľov reagoval prípisom vyššieho súdneho

úradníka č. k. -19 z 3. júla 2013, v ktorom uviedol, že dedičské konanie bolo

zastavené uznesením okresného súdu č. k. -10 z 29. mája 2013

pre nemajetnosť, a preto na uvedený návrh sťažovateľov nemožno prihliadať. Tento prípis

okresného súdu bol sťažovateľom doručený 4. júla 2013.

Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie ich základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa

a základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov

konania podľa uznesením okresného súdu č. k. -10

z 29. mája 2013 odôvodnili tým, že hoci sťažovatelia boli zmysle prvej vety

účastníkmi dedičského konania, pretože sa o nich bolo možné dôvodne domnievať, že sú

poručiteľovými dedičmi, a súdny komisár o ich existencii mal vedomosť zo zápisnice

o predbežnom vyšetrení, nekonal s nimi ako s účastníkmi dedičského konania ani súdny

komisár a ani okresný súd (na rozdiel od J. G. ich nepoučil o ich právach ako účastníkov

konania, neumožnil im vyjadriť sa k majetku poručiteľa a jeho všeobecnej cene, výške

nákladov na pohreb, neumožnil im navrhovať príslušné dôkazy, nedoručil im uznesenie

okresného súdu č. k. -10 z 29. mája 2013). Zastavenie dedičského konania pre

nemajetnosť prichádza do úvahy iba v prípade, ak súdny komisár úplne zistí skutkový stav,

čo sa v tomto prípade nestalo vôbec a súdny komisár i okresný súd vychádzali iba z tvrdení

J. G. Navyše, okresný súd o návrhu sťažovateľov na započítanie daru nad obvyklé

darovanie nevydal riadne rozhodnutie. Riadne neodôvodnil ani uznesenie č. k. 2 D 46/2013-

10 z 29. mája 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi

orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala... v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na

porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva

na rovnosť účastníkov konania podľa a základného práva

na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania podľa

uznesením okresného súdu č. k. -10 z 29. mája 2013 odôvodnili tým, že s nimi

súdny komisár ani okresný súd na rozdiel od J. G. nekonal, hoci v zmysle § 175b prvej vety

boli účastníkmi dedičského konania, súdny komisár ani okresný súd dostatočne

nezisťoval majetok poručiteľa, o ich návrhu na započítanie daru nad obvyklé darovanie

nevydal riadne rozhodnutie a uznesenie č. k. -10 z 29. mája 2013 okresný súd

dostatočne neodôvodnil.

Okresný súd uznesenie č. k. -10 z 29. mája 2013, pokiaľ ide o vydanie

nepatrného majetku poručiteľa J. G. a zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť podľa

, odôvodnil takto:

„Súd prejednával dedičskú vec po neb. J. G., ktorý zomrel bez zanechania závetu.

V priebehu dedičského konania bolo zistené, že poručiteľ zanechal len nepatrný majetok.

Pohreb poručiteľa financoval a vystrojil jeho syn J. G. Súd podľa vydal

nepatrný majetok poručiteľa J. G., ktorý vybavoval a financoval pohreb poručiteľa

a dedičské konanie zastavil.“

Ústavný súd uznáva, že obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

zodpovedá i povinnosť súdu odôvodniť súdne rozhodnutie tak, aby toto

jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom konania. Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí byť

zrejmé, ako boli vyriešené otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a rozhodnutie

musí dostatočne objasňovať skutkový a právny základ rozhodnutia, hoci bez toho, aby

zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

na spravodlivý proces.

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného

súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľov o tom, že okresný súd dostatočne

neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľov

neobstojí. Okresný súd dal jasnú a zrozumiteľnú (hoci veľmi stručnú) odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vysvetlil, z akého

dôvodu dospel k záveru o tom, že konanie je potrebné zastaviť, objasnil, ako a z akých

dôvodov postupoval pri vydávaní nepatrného majetku poručiteľa J. G., a uviedol i zákonné

ustanovenie, podľa ktorého rozhodol. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky

požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces

vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Pokiaľ sťažovatelia vyčítali okresnému súdu procesný postup predchádzajúci

vydaniu uznesenia č. k. -10 z 29. mája 2013 a spôsob vybavenia podania

sťažovateľov doručeného okresnému súdu 3. júna 2013, ktorým uplatnili svoje nároky

„na započítanie daru nad obvyklé darovanie“ voči dedičovi J. G., tu považuje ústavný súd

za významné to, že okresný súd rozhodol uznesením č. k. -10 z 29. mája 2013

o vydaní nepatrného majetku poručiteľa J. G. a zastavení dedičského konania pre

nemajetnosť podľa .

Podľa ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho

súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie zastaví.

Podľa ak konanie nebolo zastavené podľa , upovedomí súd

tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve

a o možnosti dedičstvo odmietnuť...

Súdny komisár pristupuje teda k prerokovaniu dedičstva iba v prípade, ak sú splnené

hmotnoprávne predpoklady dedenia a zároveň konanie nebolo zastavené pre nepatrnosť

majetku poručiteľa alebo preto, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Existencia majetku

poručiteľa sa posudzuje podľa jeho stavu v čase smrti poručiteľa. Iba v prípade naplnenia

hypotézy normy obsiahnutej v , pristupuje dedičský súd k poučeniu

dedičov o ich práve. Princípom dedičského konania je to, že v prípade, ak sa

po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa dedičské konanie skončilo (teda aj uznesenia podľa

), objaví nejaký majetok poručiteľa, súd na návrh vykoná o tomto majetku

konanie o dedičstve (konanie o novobjavenom majetku). Možnosť takéhoto postupu

dedičov (podľa ), ktorú možno využiť kedykoľvek za splnenia ustanovených

hmotnoprávnych podmienok, je zároveň jedným z dôvodov, pre ktoré zákonodarca stanovil,

že proti uzneseniu o zastavení konania pre nemajetnosť nie je v zmysle

prípustné odvolanie (nápravu možno dosiahnuť práve postupom podľa ).

Ak poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty, tento majetok sa vydá tomu,

kto vystrojil poručiteľovi pohreb, pričom tento majetok takáto osoba nenadobudne z titulu

dedenia, ale rozhodnutím súdu ( ). Započítanie toho, čo dedič

zo zákona nadobudol od poručiteľa za jeho života, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie,

na jeho dedičský podiel, je možné len vtedy, ak súd v konaní o dedičstve uznesením

potvrdzuje nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov (§ 484 Občianskeho

zákonníka). V prípade, že súd v konaní o dedičstve neprikročil k potvrdeniu nadobudnutia

dedičstva dedičom, pretože konanie o dedičstve bolo zastavené podľa ,

nezisťuje sa dedičské právo, nestanovujú sa dedičské podiely a započítanie na dedičské

podiely je za tejto situácie pojmovo vylúčené.

V tomto prípade sťažovatelia vybudovali svoju argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti

doručenej ústavnému súdu bez zohľadnenia uvedených zásad dedičského konania, zákonom

upraveného postupu a následnosti úkonov v konaní o dedičstve a nezohľadniac ustanovenie

.

Ústavný súd pre úplnosť poukazuje i na skutočnosť, že sťažovatelia nevyčítajú

okresnému súdu a jeho rozhodnutiu jeho vecnú nesprávnosť, a to ani pokiaľ ide o právne

posúdenie veci a ani pokiaľ ide o zistený skutkový stav. Sami neoznačujú žiaden majetok

poručiteľa, ktorý by mu patril v čase jeho smrti a ktorého existenciu by okresný súd

opomenul zistiť; okresnému súdu vyčítajú iba to, že nevykonal rozsiahlejšie formálne

zisťovanie takéhoto majetku. Tvrdenia sťažovateľov obsiahnuté v ich sťažnosti doručenej

ústavnému súdu nepodporujú záver, že postupom súdneho komisára alebo okresného súdu

mohlo dôjsť k poškodeniu sťažovateľov na ich právach v dedičskom konaní spôsobom,

ktorý by mohol porušovať nimi označené základné práva.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Iba to, že sťažovatelia sa s názorom a postupom okresného súdu vyjadreným

v napadnutom uznesení nestotožňujú, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok

prijateľnosti ich sťažnosti.

Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby uznesením okresného súdu

č. k. -10 z 29. mája 2013 alebo postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu,

mohlo dôjsť k poručeniu základných práv označených sťažovateľmi. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013