Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 37 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (43)II. ÚS 525/2013
PDF · 195.05 KB
No categories available
II. ÚS 525/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., Ž., M. K., Ž., E. G., Ž., a M. G., Ž., zastúpených
advokátom JUDr. V. Š., Ž., ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. K., M. K., E. G. a M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta
2013 doručená sťažnosť J. K., Ž., M. K., Ž., E. G., Ž., a M. G., Ž. (ďalej len „sťažovatelia“),
ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“), základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy
a základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania podľa čl. 48
ods. 2 ústavy uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) č. k.
2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013, ktorou žiadajú vydať tento nález:
„Základné právo sťažovateľa J. K., bytom Ž., štátny občan Slovenskej republiky,
sťažovateľa M. K., bytom Ž., štátny občan Slovenskej republiky, sťažovateľa E. G., bytom
Ž., štátny občan Slovenskej republiky, a sťažovateľa M. G., bytom Ž., štátny občan
Slovenskej republiky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, právo na rovnosť účastníkov konania, garantovaného čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, a právo v prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania,
garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 2 D 46/2013 zo 29. 5. 2013 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2 D 46/2013 zo 29. 5. 2013
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Okresný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi J. K. trovy
konania v sume 259,36 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi M. K. trovy
konania v sume 259,36 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi E. G. trovy
konania v sume 259,36 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi M. G. trovy
konania v sume 259,36 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Š., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z jej príloh a zo spisu
okresného súdu sp. zn. 2 D 46/2013, ktorý ústavný súd pripojil pre účely rozhodovania
o tejto sťažnosti, okresný súd uznesením č. k. 2 D 46/2013-5 z 10. mája 2013 začal podľa
§ 175a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“) konanie o dedičstve po nebohom J. G., narodenom...,
zomrelom..., naposledy bytom Ž. (ďalej len „poručiteľ“). Vydaniu tohto rozhodnutia
predchádzalo doručenie oznámenia o úmrtí poručiteľa z 23. apríla 2013 vydaného
Matričným úradom mesta Ž. okresnému súdu 9. mája 2013. Ako žiadateľ o pohrebné bol
v tomto oznámení o úmrtí uvedený J. G., Ž. (syn poručiteľa). Okresný súd poverením č. k.
2 D 46/2013-6 z 10. mája 2013 poveril vedením konania o dedičstve ako súdneho komisára
Mgr. M. K., notárku so sídlom Ž. (ďalej len „súdny komisár“). Súdny komisár 24. mája
2013 spísal zápisnicu o predbežnom vyšetrení so synom poručiteľa J. G., v ktorej sú
uvedené údaje o deťoch a vnukoch poručiteľa, z ktorých je zrejmé, že poručiteľ mal okrem
syna J. G. ďalšie dve deti, ktoré sú však už nebohé a po ktorých vnukmi a vnučkami
poručiteľa sú sťažovatelia. Ďalej z tejto zápisnice vyplýva, že poručiteľ nezanechal závet
(čo je potvrdené i lustráciou v evidencii závetov), v čase smrti nevlastnil žiaden nehnuteľný
majetok, mal iba bankový účet v P., a. s., pobočka Ž., a celkové pohrebné trovy poručiteľa
predstavujú 850 €. Z výpisu z bankového účtu poručiteľa (na č. l. 9 dedičského spisu)
vyplýva, že zostatok na účte ku dňu smrti poručiteľa predstavoval 44,36 €.
Okresný súd uznesením č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013 rozhodol, že nepatrný
majetok poručiteľa pozostávajúci z vkladu 44,36 € na účte vedenom v P., a. s., sa vydáva
dedičovi J. G., ktorý vybavoval a financoval pohreb, a dedičské konanie sa zastavuje.
Zároveň okresný súd rozhodol o trovách dedičského konania súdneho komisára tak, že tieto
trovy vo výške 20,10 € mu budú vyplatené z rozpočtových prostriedkov okresného súdu.
Uznesenie okresný súd doručoval J. G., ktorý ho prevzal 12. júna 2013, a súdnemu
komisárovi, ktorý ho prevzal 30. mája 2013. Okresný súd vyznačil na rozhodnutí 16. júla
2013 doložku o jeho právoplatnosti dňom 12. júna 2013 vo vzťahu k výrokom o vydaní
majetku nepatrnej hodnoty J. G. a o zastavení dedičského konania a dňom 28. júna 2013
vo vzťahu k výroku o trovách súdneho komisára.
Sťažovatelia doručili okresnému súdu 3. júna 2013 podanie, ktorým uplatnili svoje
nároky „na započítanie daru nad obvyklé darovanie“ voči dedičovi J. G.. V podaní uviedli,
že poručiteľ ako darca darovacou zmluvou z 8. decembra 2011 daroval J. G. ako
obdarovanému spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach v k. ú. Ž.
zapísaných na LV č. 2197 ako byt č. 19, vchod 39, na 4. poschodí bytového domu súp. č.
377 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku parc.
2
reg. „C“ č. 387/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 467 m, na ktorej je bytový dom
postavený, vo veľkosti 6365/356688 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku na
nehnuteľnostiach v k. ú. Ž. zapísaných na LV č. 1278 ako garáž súp. č. 621 a parc. reg. „C“
2
č. 322/26 zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m, na ktorom je postavená garáž.
Ďalšou darovacou zmluvou z 12. apríla 2012 previedol poručiteľ ako darca rovnakému
obdarovanému spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 k celku k týmto nehnuteľnostiam.
Tieto spoluvlastnícke podiely nadobudol poručiteľ v dedičskom konaní vedenom pred
okresným súdom pod sp. zn. 12 D 384/2011, ktoré bolo právoplatne skončené 28. decembra
2011, pričom všeobecná hodnota poručiteľom nadobudnutých spoluvlastníckych podielov
predstavovala 19 725 €. Ako ďalej sťažovatelia v tomto podaní uviedli, vzhľadom na to, že
tento majetok predstavoval prakticky celý majetok poručiteľa, nešlo o obvyklé darovanie J.
G. Žiaden iný dedič poručiteľa žiaden obdobný dar za života poručiteľa nedostal.
Sťažovatelia navrhli okresnému súdu, aby sa v zmysle § 484 druhej vety zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
„dedičovi J. G. započítali do jeho dedičského podielu dary poručiteľa v celkovej výške
19 725 €“.
Okresný súd na toto podanie sťažovateľov reagoval prípisom vyššieho súdneho
úradníka č. k. 2 D 46/2013-19 z 3. júla 2013, v ktorom uviedol, že dedičské konanie bolo
zastavené uznesením okresného súdu č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013
pre nemajetnosť, a preto na uvedený návrh sťažovateľov nemožno prihliadať. Tento prípis
okresného súdu bol sťažovateľom doručený 4. júla 2013.
Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie ich základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa
čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov
konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 2 D 46/2013-10
z 29. mája 2013 odôvodnili tým, že hoci sťažovatelia boli zmysle § 175b prvej vety OSP
účastníkmi dedičského konania, pretože sa o nich bolo možné dôvodne domnievať, že sú
poručiteľovými dedičmi, a súdny komisár o ich existencii mal vedomosť zo zápisnice
o predbežnom vyšetrení, nekonal s nimi ako s účastníkmi dedičského konania ani súdny
komisár a ani okresný súd (na rozdiel od J. G. ich nepoučil o ich právach ako účastníkov
konania, neumožnil im vyjadriť sa k majetku poručiteľa a jeho všeobecnej cene, výške
nákladov na pohreb, neumožnil im navrhovať príslušné dôkazy, nedoručil im uznesenie
okresného súdu č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013). Zastavenie dedičského konania pre
nemajetnosť prichádza do úvahy iba v prípade, ak súdny komisár úplne zistí skutkový stav,
čo sa v tomto prípade nestalo vôbec a súdny komisár i okresný súd vychádzali iba z tvrdení
J. G. Navyše, okresný súd o návrhu sťažovateľov na započítanie daru nad obvyklé
darovanie nevydal riadne rozhodnutie. Riadne neodôvodnil ani uznesenie č. k. 2 D 46/2013-
10 z 29. mája 2013.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak
namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala... v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na
porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva
na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva
na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
uznesením okresného súdu č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013 odôvodnili tým, že s nimi
súdny komisár ani okresný súd na rozdiel od J. G. nekonal, hoci v zmysle § 175b prvej vety
OSP boli účastníkmi dedičského konania, súdny komisár ani okresný súd dostatočne
nezisťoval majetok poručiteľa, o ich návrhu na započítanie daru nad obvyklé darovanie
nevydal riadne rozhodnutie a uznesenie č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013 okresný súd
dostatočne neodôvodnil.
Okresný súd uznesenie č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013, pokiaľ ide o vydanie
nepatrného majetku poručiteľa J. G. a zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť podľa
§ 175h ods. 2 OSP, odôvodnil takto:
„Súd prejednával dedičskú vec po neb. J. G., ktorý zomrel bez zanechania závetu.
V priebehu dedičského konania bolo zistené, že poručiteľ zanechal len nepatrný majetok.
Pohreb poručiteľa financoval a vystrojil jeho syn J. G. Súd podľa § 175h ods. 2 OSP vydal
nepatrný majetok poručiteľa J. G., ktorý vybavoval a financoval pohreb poručiteľa
a dedičské konanie zastavil.“
Ústavný súd uznáva, že obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy zodpovedá i povinnosť súdu odôvodniť súdne rozhodnutie tak, aby toto
jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí byť
zrejmé, ako boli vyriešené otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a rozhodnutie
musí dostatočne objasňovať skutkový a právny základ rozhodnutia, hoci bez toho, aby
zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
na spravodlivý proces.
Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného
súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľov o tom, že okresný súd dostatočne
neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľov
neobstojí. Okresný súd dal jasnú a zrozumiteľnú (hoci veľmi stručnú) odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vysvetlil, z akého
dôvodu dospel k záveru o tom, že konanie je potrebné zastaviť, objasnil, ako a z akých
dôvodov postupoval pri vydávaní nepatrného majetku poručiteľa J. G., a uviedol i zákonné
ustanovenie, podľa ktorého rozhodol. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky
požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces
vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.
Pokiaľ sťažovatelia vyčítali okresnému súdu procesný postup predchádzajúci
vydaniu uznesenia č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013 a spôsob vybavenia podania
sťažovateľov doručeného okresnému súdu 3. júna 2013, ktorým uplatnili svoje nároky
„na započítanie daru nad obvyklé darovanie“ voči dedičovi J. G., tu považuje ústavný súd
za významné to, že okresný súd rozhodol uznesením č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013
o vydaní nepatrného majetku poručiteľa J. G. a zastavení dedičského konania pre
nemajetnosť podľa § 175h ods. 2 OSP.
Podľa § 175h ods. 2 OSP ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho
súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie zastaví.
Podľa § 175 ods. 1 OSP ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd
tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve
a o možnosti dedičstvo odmietnuť...
Súdny komisár pristupuje teda k prerokovaniu dedičstva iba v prípade, ak sú splnené
hmotnoprávne predpoklady dedenia a zároveň konanie nebolo zastavené pre nepatrnosť
majetku poručiteľa alebo preto, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Existencia majetku
poručiteľa sa posudzuje podľa jeho stavu v čase smrti poručiteľa. Iba v prípade naplnenia
hypotézy normy obsiahnutej v § 175 ods. 1 OSP, pristupuje dedičský súd k poučeniu
dedičov o ich práve. Princípom dedičského konania je to, že v prípade, ak sa
po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa dedičské konanie skončilo (teda aj uznesenia podľa
§ 175h OSP), objaví nejaký majetok poručiteľa, súd na návrh vykoná o tomto majetku
konanie o dedičstve (konanie o novobjavenom majetku). Možnosť takéhoto postupu
dedičov (podľa § 175x OSP), ktorú možno využiť kedykoľvek za splnenia ustanovených
hmotnoprávnych podmienok, je zároveň jedným z dôvodov, pre ktoré zákonodarca stanovil,
že proti uzneseniu o zastavení konania pre nemajetnosť nie je v zmysle § 175h ods. 3 OSP
prípustné odvolanie (nápravu možno dosiahnuť práve postupom podľa § 175x OSP).
Ak poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty, tento majetok sa vydá tomu,
kto vystrojil poručiteľovi pohreb, pričom tento majetok takáto osoba nenadobudne z titulu
dedenia, ale rozhodnutím súdu (§ 132 Občianskeho zákonníka). Započítanie toho, čo dedič
zo zákona nadobudol od poručiteľa za jeho života, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie,
na jeho dedičský podiel, je možné len vtedy, ak súd v konaní o dedičstve uznesením
potvrdzuje nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov (§ 484 Občianskeho
zákonníka). V prípade, že súd v konaní o dedičstve neprikročil k potvrdeniu nadobudnutia
dedičstva dedičom, pretože konanie o dedičstve bolo zastavené podľa § 175h OSP,
nezisťuje sa dedičské právo, nestanovujú sa dedičské podiely a započítanie na dedičské
podiely je za tejto situácie pojmovo vylúčené.
V tomto prípade sťažovatelia vybudovali svoju argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti
doručenej ústavnému súdu bez zohľadnenia uvedených zásad dedičského konania, zákonom
upraveného postupu a následnosti úkonov v konaní o dedičstve a nezohľadniac ustanovenie
Ústavný súd pre úplnosť poukazuje i na skutočnosť, že sťažovatelia nevyčítajú
okresnému súdu a jeho rozhodnutiu jeho vecnú nesprávnosť, a to ani pokiaľ ide o právne
posúdenie veci a ani pokiaľ ide o zistený skutkový stav. Sami neoznačujú žiaden majetok
poručiteľa, ktorý by mu patril v čase jeho smrti a ktorého existenciu by okresný súd
opomenul zistiť; okresnému súdu vyčítajú iba to, že nevykonal rozsiahlejšie formálne
zisťovanie takéhoto majetku. Tvrdenia sťažovateľov obsiahnuté v ich sťažnosti doručenej
ústavnému súdu nepodporujú záver, že postupom súdneho komisára alebo okresného súdu
mohlo dôjsť k poškodeniu sťažovateľov na ich právach v dedičskom konaní spôsobom,
ktorý by mohol porušovať nimi označené základné práva.
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom
nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred
takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd
a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach
patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Iba to, že sťažovatelia sa s názorom a postupom okresného súdu vyjadreným
v napadnutom uznesení nestotožňujú, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok
prijateľnosti ich sťažnosti.
Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby uznesením okresného súdu
č. k. 2 D 46/2013-10 z 29. mája 2013 alebo postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu,
mohlo dôjsť k poručeniu základných práv označených sťažovateľmi. Ústavný súd preto
sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. októbra 2013