Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-23-2020.pdf
PDF · 103.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: Remedium legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: E. Z., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. X., N.. H. XXXX/XX, o zaplatenie 565,53 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 308,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 277,58 Eur od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10,80 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 565,53 Eur spolu s úrokmi vo výške 5 % ročne zo sumy 565,53 Eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 17. 12. 2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 22. 03. 2016 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil splátky v stanovených termínoch, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca podaním zo dňa 24.01.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.12.2016 a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 565,53 Eur a pozostáva z istiny vo výške 295,74 Eur, z riadneho úroku vo výške 183,60 Eur, z úroku z omeškania vo výške 34,51 Eur a z poplatkov vo výške 51,68 Eur. Žalobca si súčasne uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 19. 12. 2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06. 09. 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 14Up/1073/2019 na sumu 565,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 565,53 Eur od 19. 12. 2018 do zaplatenia.
4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3
Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrhom na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 27. 04. 2020.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti strán sporu, zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou o splátkovom úvere ( spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03. 2016, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., výpisom z úveru, výzvou na úhradu zo dňa 25. 11. 2016, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2017, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 spolu s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019, predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky- pokus o zmier zo dňa 31.05.2019, doplnenie žalobcu zo dňa 18.02.2021, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a žalovaný uzatvorili dňa 22. 03. 2016 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300,- Eur, pričom celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 398,83 Eur pri výške mesačnej splátky 16,64 Eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca a počte splátok 24. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 22,90 %, RPMN vo výške 30,26 % a priemerná RPMN vo výške 32,03 %. Splatnosť prvej splátky bola 20.05.2016, konečná splatnosť úveru 20.04.2018. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie celkovej sumy vo výške 565,53 Eur, táto pozostáva zo súm istiny vo výške 295,74 Eur, z riadneho úroku vo výške 183,60 Eur, z úroku z omeškania vo výške 34,51 Eur a z poplatkov vo výške 51,68 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a. s. na žalobcu. Žalobca výzvou zo dňa 25. 11. 2016 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 96,10 Eur najneskôr do 15 dní. Následne listom zo dňa 24.01.2017 oznámil mimoriadnu splatnosť pohľadávky z nesplateného úveru ku dňu 29.12.2016.
9. Je nesporné, že žalovaný na zmluvu o úvere uhradil celkovo sumu 22,42,- Eur, platbami zo dňa 20.05.2016 a 20.06.2016, táto bola započítaná čiastočne na istinu vo výške 4,26 Eur, zmluvné úroky 16,48,- Eur a poplatky 1,68,- Eur.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
16. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),.
21. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 19. 12. 2018 bola vo výške 0,00 %.
25. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v piatej hlave
začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná čiastočne.
27. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o pôžičke spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.
28. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému z titulu úveru sumu 300,-Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkovú čiastku spojenú so spotrebiteľským úverom v sume 398,83 Eur. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje všetky náležitosti požadované Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
29. Z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané, že pri poskytnutí úveru konal žalobca s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany neprišlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľ/právny predchodca žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru; žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, žiadnym spôsobom nepreskúmal bonitu žalobcu, nezisťoval zamestnávateľa, výšku príjmu, neskúmal záväzky dlžníka, jeho rodinný stav, nevykonal lustrácie žalobcu v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obraz o sociálno-ekonomickej situácii žalobcu, na základe čoho má súd za to, že žalovaný nepreukázal, že by relevantne posudzoval schopnosti splácať úver žalobcom. Žalobca, resp. jeho právny predchodca tak nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy.
30. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce doba trvania zmluvy. Doba trvania zmluvy musí byť určená presným nezameniteľným údajom. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej doby trvania zmluvy, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedené nenahrádza ani údaj uvedený v informáciach o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, a to na dobu úverového vzťahu, do vyporiadania všetkých záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom. Uvedené ustanovenie rovnako nespĺňa požiadavku určitosti doby trvania zmluvy.
31. Súd sa taktiež zaoberal aj dohodnutou úrokovou sadzbou. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 22,90 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v I. štvrťroku 2016 činil priemerný úrok 9,35% p.a., v predchádzajúčom štvrťroku, t.j. posledný štvrťrok 2015 činil priemerný úrok 10,00 % p.a.. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
33. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o pôžičke v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Aj vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka) a z tohto dôvodu súd vyvodil záver, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver aj z uvedeného dôvodu považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.
34. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a pretože žalobca hrubo porušil povinnosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a zároveň aj podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
35. Nebolo sporné, že žalovanému bola z titulu pôžičky poskytnutá čiastka 300,- Eur. Na túto plnil celkovo sumu 22,42 Eur, rozdiel 277,58 Eur (300-22,42) tak predstavuje sumu neuhradenej istiny, ktorú je povinný žalovaný vrátiť žalobcovi. Žalobca požadoval tiež úrok z omeškania vyčíslený do postúpenia pohľadávky v sume 34,51 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,00 %, a to odo dňa 18.12.2018, t.j. nasledujúci deň po postúpení pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa uplatnenia nevyčíslených úrokov, t.j. od 19. 12. 2018. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 277,58 Eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania po postúpení pohľadávky z tejto sumy. Žalobca má tak popri dlžnej istine vo výške 277,58 Eur aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 277,58 Eur od 19. 12. 2018 do zaplatenia a tiež vyčísleného úroku z omeškania. Vyčíslený úrok z omeškania však súd priznal len v sume 30,77 Eur ( t.j. vyčíslený úrok iba z dlžnej istiny, nie z uplatneného riadneho úroku v sume 3,74,- Eur).
36. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z dôvodov uvedených vyššie vo výroku II. tohto rozsudku zamietol, a to v časti uplatnenej istiny vo výške 257,18 Eur (565,53 Eur - 277,58 Eur- 30,77 Eur) a k nej prislúchajúceho príslušenstva.
37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
41. Podľa čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
42. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 308,35 Eur s príslušenstvom(istina 277,58 Eur+ vyčíslený úrok z omeškania do postúpenia 30,77 Eur), keď žalobca si uplatňoval sumu 565,53 Eur. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 55,40 % (t. j. 308,35/ 565,53/100) a hrubý úspech žalovaného 44,60 % (100 - 55,40), teda čistý úspech žalobcu vo veci predstavuje 10,80 % (55,40 - 44,60). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 10,80 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP); odvolanie podané navrhovateľkou a procesným opatrovníkom by však bolo právne neúčinné, nakoľko sa odvolania vzdali vyhlásením do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.