Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/182/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: K.. Y. T., T.., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXXX, XXX XX U., právne zastúpený: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OVBP2-2019/039528-002/PAV zo dňa 01.10.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Obec Štiavnik rozhodnutím č. SÚ 457/2016-Ka zo dňa 20.02.2018 ako stavebný úrad príslušný podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa nariadil podľa vlastníkovi stavby K.. Y. T., T.., aby odstránil stavbu „Rodinný dom“ na pozemku register „C“ parc. č. 6594/11 - (EKN 4689) v katastrálnom území U., na odstránenie ktorej stavebný úrad určil podľa a podmienky, špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia v bodoch 1. až 13.. V odôvodnení stavebný úrad uviedol, že dňa 17.05.2016 poverený zamestnanec stavebného úradu ako orgán štátneho stavebného dohľadu vykonal na predmetnej stavbe štátny stavebný dohľad, vykonanie ktorého bolo vlastníkovi stavby oznámené listom č. SÚ 457/2016-Ka zo dňa 21.04.2016. O výsledkoch štátneho stavebného dohľadu bol spísaný záznam a vyhotovená fotodokumentácia. Stavebný úrad posúdil rodinný dom ako stavbu podľa , nakoľko stavba je postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou pevným základom. Rozhodnutím č. SÚ 457/2016-Ka - výzvou zo dňa 26.09.2016 stavebný úrad oznámil vlastníkovi stavby začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa , pričom prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzval vlastníka stavby, aby v lehote do 90 dní odo dňa doručenia rozhodnutia preukázal podľa , že existujúca stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Vlastník stavby dňa 18.01.2017 požiadal stavebný úrad o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, ktorej stavebný úrad vyhovel oznámením zo dňa 06.02.2017, o 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Stavebník do vydania rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby nedoložil na stavebný úrad všetky doklady, ktorými by preukázal, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi (súlad s platným schváleným Územným plánom obce Štiavnik), jeho záväznými časťami vyhlásenými všeobecne

záväzným nariadením č. 16/2009, ktorým sa vyhlásila záväzná časť Územného plánu obce Štiavnik s účinnosťou od 05.06.2009, stanovisko správcov inžinierskych sietí Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Žilina k umiestneniu a legalizácii predmetnej stavby a stanovisko ku legalizácii stavby Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor. Vlastník stavby nesplnil výzvu stavebného úradu, nepredložil v určenej lehote požadované doklady a dôkazy o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, preto stavebný úrad v súlade s ustanovením nariadil odstránenie stavby s podmienkami uvedenými vo výrokovej časti rozhodnutia.

2. Preskúmavaným rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/039528-002/PAV zo dňa 01.10.2019 žalovaný Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov, na podklade žalobcom podaného odvolania, podľa o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) výrok rozhodnutia obce Štiavnik č.: SÚ 457/2016-Ka zo dňa 20.02.2018 zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia na prvej strane v popise umiestnenia stavby rodinného domu sa veta cit.: „ ... (ďalej len „stavba“) na pozemku register „C“ parc. č. 6594/11 - (EKN 4689) v katastrálnom území U., a na podklade výsledkov tohto konania podľa ...“ nahrádza vetou: ... „(ďalej len „stavba“) na pozemkoch parc. č.: KN - C 6594/17, 6594/18, 6594/19 a KN - E 4688/2 v katastrálnom území U., a na podklade výsledkov tohto konania podľa ...“. Ostatné podmienky vydaného rozhodnutia určené stavebným úradom obce Štiavnik pre odstránenie predmetnej stavby ostávajú v platnosti bezo zmeny. V odôvodnení žalovaný okrem iného konštatoval, že poverený pracovník obce Štiavnik na základe oznámenia listom č.: SÚ 457/2016-Ka zo dňa 21.04.2016 vykonal dňa 17.05.2016 štátny stavebný dohľad na v tom čase označených pozemkoch parc. č.: KN - C 6594/6, 6594/7 (KN

- E 4689) v katastrálnom území U., pri ktorom bolo zistené, že stavebník K.. Y. T., T.. vykonáva na týchto pozemkoch stavebné práce na stavbe rodinného domu bez príslušného povolenia obce. Oznámením sp. zn.: SÚ 457/2016-Ka zo dňa 26.09.2016 obec Štiavnik ako príslušný stavebný úrad podľa začalo správne konanie podľa o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom“ na pozemku register „C“ parc. č. 6594/11 KN - (E KN 4689) v katastrálnom území U. a stavebníka K.. Y. T., T.. vyzval, aby najneskôr v lehote do 90 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal podľa , že existujúca stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, t.j. aby predložil doklad o tom, že existujúca stavba je v súlade s platným Územným plánom obce Štiavnik, jeho záväznými časťami vyhlásenými všeobecným záväzným nariadením č. 16/2009, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 05.06.2009 a súčasne vyzval stavebníka nepovolenej stavby aj na predloženie stanovísk správcov inžinierskych sietí (SSE - Distribúcia, a.s., - Distribúcia, a.s., Slovak Telekom, a.s., SEVAK a.s., Žilina), stanovísk Okresného úradu Bytča, odbor štátnej správy starostlivosti o životné prostredie ako aj Okresného úradu Žilina, odboru pozemkového a lesného. Súčasne rozhodnutím č. SÚ 457/2016-Ka zo dňa 26.09.2016 prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby do splnenia výzvy, najneskôr však na 90 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení konania, čo stavebník prevzal podľa pripojenej poštovej doručenky dňa 19.10.2016. Stavebník jeden deň pred uplynutím stanovenej 90-dňovej lehoty na predloženie dokladov požiadal 18.01.2017 stavebný úrad obce Štiavnik o predĺženie lehoty na doplnenie požadovaných pokladov z dôvodu prebiehajúceho zamerania a zápisu geometrického plánu prístupovej cesty k stavbe rodinného domu na Okresnom úrade Bytča, katastrálnom odbore. Žalovaný konštatoval, že stavebník v stanovenej 90-dňovej lehote predložil stanoviská SEVAK, a.s., Slovak Telekom, a.s. a SPP - Distribúcia. Na základe žiadosti stavebníka stavebný úrad predĺžil lehotu na doplnenie podkladov o 30 dní odo dňa doručenia oznámenia zo dňa 06.02.2017, ktoré podľa pripojenej doručenky stavebník prevzal dňa 01.03.2017. Žalovaný konštatoval, že stavebník počas predĺženej lehoty nepredložil doklady preukazujúce súlad s platným Územným plánom obce Štiavnik, pričom tento súlad nepreukázal ani do doby vydania rozhodnutia vo veci odstránenia stavby rodinného domu, ktoré bolo stavebníkovi doručené 06.03.2018. Stavebník nepovolenej stavby nepreukázal súlad dodatočne povoľovanej stavby s Územným plánom obce Štiavnik ani rok po tom, ako mu bola predĺžená lehota na predloženie potrebných dokladov, v konaní bol pasívny a svojou nečinnosťou nemal záujem na uvedení nepovolenej stavby do súladu s príslušnými zákonmi, najmä so . Stavebný úrad následne vydal rozhodnutie, ktorým vlastníkovi nepovolenej stavby nariadil odstrániť stavbu: „Rodinný dom“ na označených parcelách v katastrálnom území U.. Žalovaný konštatoval, že zákonné dôvody na nariadenie odstránenia nepovolenej stavby „Rodinný dom“, uskutočnenej bez povolenia na pozemkoch parc. č.: KN - C 6594/17, 6594/18, 6594/19 a

KN - E 4688/2 (v rozhodnutí obce Štiavnik č.: SÚ 457/2016-Ka zo dňa 20.02.2018 v tom čase označené ako pozemky parc. č. KN - C 6594/11 (KN - E 4689) v katastrálnom území U., boli splnené. V súlade s názorom prvostupňového stavebného úradu žalovaný dospel k názoru, že stavebník nepovolenej stavby rodinného domu nepredložil požadované doklady, t.j. doklady, ktorými by preukázal súlad nepovolenej stavby s platným územným plánom obce Štiavnik, teda vlastník stavby neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu vyplývalo z ustanovenia . Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu zistil, že stavebný úrad vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol nesprávne pozemky, na ktorých sa má nepovolená stavba rodinného domu nachádzať. Stavebný úrad obce Štiavnik vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že nepovolená stavba rodinného domu sa nachádza na pozemkoch parc. č. KN - C 6594/11 (KN - E 4689) v katastrálnom území U., pričom žalovaný skonštatoval, že takéto pozemky sa v katastri nehnuteľností obce Štiavnik už v súčasnosti nenachádzajú. Stavebný úrad obce Štiavnik pri identifikácii pozemkov, na ktorých sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza, vychádzal pravdepodobne z nezapísaného geometrického plánu č. 27/2014, ktorý sa nachádza v predloženom správnom spise. Podľa aktuálnej katastrálnej mapy (parcely registra „C“) a z aktuálnej mapy určeného operátu (parcely registra „E“) sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza na pozemkoch parc. č.: KN - C 6594/17, 6594/18, 6594/19 a KN - E 4688/2 v katastrálnom území Štiavnik. Podľa žalovaného nebolo potrebné rozhodnutie obce Štiavnik zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, ale postačovala zmena výroku napadnutého rozhodnutia, keďže absenciu pozemkov parc. č.: KN - C 6594/17, 6594/18, 6594/19 a KN - E 4688/2 v katastrálnom území Štiavnik vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia možno považovať za neúplné zhodnotenie vykonaných dôkazov, keďže súčasne uvádzané pozemky vznikli z pozemkov, ktoré pôvodne uviedol vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia stavebný úrad obec Štiavnik. Žalovaný dôvodil, že zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán nesprávne použil hmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav veci, ďalej keď prvostupňový orgán neúplne alebo nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy, alebo keď správny orgán nerešpektoval pri nezmenených skutkových okolnostiach právny názor vyslovený v predchádzajúcom odvolacom konaní druhostupňovým orgánom podľa ustanovenia Správneho poriadku. Podľa ustálenej súdnej judikatúry rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Žalovaný ďalej konštatoval, že realizácia nepovolenej stavby rodinného domu v strede lánu poľnohospodárskej pôdy je nielen v rozpore so o ochrane a využívaní poľnohospodárske pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale je najmä v rozpore s Územným plánom obce Štiavnik, ktorý v danej lokalite s výstavbou rodinných domov v súčasnosti ale ani v budúcnosti vôbec neuvažuje, pričom zo samotného Územného plánu obce Štiavnik je zrejmé, že pozemky, na ktorých sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza, sú určené výhradne a jedine na obhospodarovanie ako orná pôda. Pri posudzovaní splnenia podmienky, či dodatočné povolenie stavby je alebo nie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, bol stavebný úrad povinný skúmať súlad s územným plánom obce Štiavnik platným v čase rozhodovania a nie platným v čase uskutočnenia nelegálnej stavby. Umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o jej dodatočnom povolení. V tej súvislosti poukázal na ustanovenie ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.03.2010. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval aj nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu. Pokiaľ starosta obce Štiavnik K.. U. U. v potvrdení č. 336/2014 zo dňa 12.04.2014 explicitne uviedol, že súhlasí so zmenou pozemku parc. č. KN - C 6594/6 o výmere 161 m2 na ostatnú plochu, pričom ostatnými plochami sa rozumejú všetky pozemky, ktoré nie sú definované pod písmenami a) až i) katastrálneho zákona, a teda je možné na takýchto pozemkoch v budúcnosti stavať, takáto pripomienka je bezpredmetná, pretože pozemky, na ktorých sa nepovolená stavba rodinného domu stavebníka nachádza, sú stále klasifikované ako orná pôda nachádzajúca sa navyše v extraviláne obce, teda mimo zastavaného územia obce, pričom z ustanovenia katastrálneho zákona nevyplýva možnosť výstavby na pozemkoch definovaných ako ostatné plochy. Katastrálny zákon v len formálne vyčleňuje druhy pozemkov v katastri nehnuteľností. Uvedená námietka je nedôvodná aj s poukazom na ustanovenie , v ktorom je uvedené, čo sa rozumie stavebným pozemkom. Vzhľadom na to, že z Územného plánu obce Štiavnik vyplýva, že pozemky, na ktorých stavebník realizuje nepovolenú stavbu nie sú určené na zastavanie, nemožno tieto pozemky nazývať stavebnými v zmysle ustanovenia . Podľa nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce

alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území. Vzhľadom na to, že pozemky, na ktorých sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza, sú súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu a nachádzajú sa mimo zastavaného územia, a ani neboli splnené podmienky na ich trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nemožno tieto pozemky (ktoré sú v súčasnosti aj v minulosti boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu) považovať za stavebné pozemky. Vzhľadom na uvedené žalovaný uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ani ďalšia námietka, že stavba rodinného domu sa nenachádza na najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôde podľa žalovaného neobstojí s poukazom na ustanovenie o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý citoval a uviedol, že stavebník - vlastník poľnohospodárskej pôdy postupoval v hrubom rozpore s uvedeným ustanovením , zrealizoval a stále realizuje stavbu rodinného domu bez príslušných povolení stavebného úradu na poľnohospodárskej pôde, pričom táto stavba svojou časťou presahuje aj pozemok parc. č. KN - E 4688/2, ktorý nie je jeho výlučným (a dokonca ani väčšinovým) vlastníctvom, pričom v predloženom správnom spise sa nenachádza žiadny súhlas od spoluvlastníkov tohto pozemku na realizáciu stavby rodinného domu. Podľa žalovaného realizácia nepovolenej stavby rodinného domu v strede lánu poľnohospodárskej pôdy je nielen v rozpore so , ale najmä v rozpore s Územným plánom obce Štiavnik, ktorý v danej lokalite s výstavbou rodinných domov v súčasnosti ale ani v budúcnosti vôbec neuvažuje, pričom zo samotného Územného plánu obce Štiavnik je zrejmé, že pozemky, na ktorých sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza, sú určené výhradne a jedine na obhospodarovanie ako orná pôda. Námietku, že stavebný úrad sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na jednoduché konštatovanie, že vlastník stavby nepredložil stavebným úradom požadované doklady, považuje za tendenčnú, pretože v rozhodnutí o odstránení stavby nie je uvedené, že stavebník nepredložil požadované doklady, pričom presne citoval z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia s tým, že pokiaľ stavebník nedoplnil stavebným úradom v stanovenej lehote doklady preukazujúce súlad s územným plánom obce (čo preukázateľne nedoplnil nielen v stanovenej lehote ale ani takmer rok po stanovenej lehote až do vydania rozhodnutia vo veci), je v konaní o dodatočnom povolení stavby bezpredmetné posudzovať stanoviská dotknutých orgánov (vlastníkov sietí), keďže nie je preukázaný súlad dodatočne povoľovanej stavby s územným plánom obce. K námietke, že stavebník sa usiloval uviesť stavbu do súladu s Územným plánom obce Štiavnik, avšak prísľub obce Štiavnik o zmene pozemku nebol v územnom pláne zohľadnený, ide o námietku alibistickú so snahou ospravedlniť protizákonné konanie stavebníka poukazom na odlišné konanie obce, ako očakával. Pokiaľ stavebník mal snahu, ako tvrdí, uviesť stavbu do súladu s Územným plánom obce Štiavnik, v prvom rade si mal zistiť ešte pred samotnou výstavbou tejto stavby, či jej umiestnenie na predmetných pozemkoch (na ornej pôde a v extraviláne obce) bude v súlade s územným plánom obce aj v budúcnosti a nezvaľovať vinu na obec Štiavnik, pričom sám konal v hrubom rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, keď aj napriek tomu, že vedel, že ním zamýšľaná stavba nie je v súlade s aktuálnym a v čase začatia stavebných prác platným Územným plánom obce Štiavnik, tak aj napriek tomu začal s výstavbou rodinného domu s domnienkou, že potom túto stavbu dodatočne zlegalizuje, a to aj napriek tomu, že už samotná lokalizácia pozemkov, na ktorých stavebník začal uskutočňovať stavbu rodinného domu vylučovala akékoľvek pochybnosti o tom, že na týchto pozemkoch (orná pôda v extraviláne obce) je akákoľvek výstavba, aj s poukázaním na územný plán obce, zakázaná. Konanie stavebníka nemožno považovať za ním uvádzané „konanie v dobrej viere“, keďže stavbu rodinného domu začal uskutočňovať bez príslušných povolení stavebného úradu, na ornej pôde, mimo zastavaného územia obce, navyše v rozpore s Územným plánom obce Štiavnik (pričom o tomto rozpore sám vedel), na pozemkoch, na ktorých je akákoľvek výstavba vylúčená a najmä v hrubom a vedomom rozpore so . V tej súvislosti žalovaný konštatoval porušenie ustanovenia a , ktoré zároveň citoval. Konanie o dodatočnom povolení stavby nie je možné zastaviť, možno ho ukončiť jedine rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby alebo rozhodnutím o nariadení odstrániť stavbu. Pokiaľ konanie o dodatočnom povolení stavby skončí rozhodnutím o jej odstránení, stavebný úrad neoznamuje vlastníkovi nepovolenej stavby, o ktorej sa koná, začatie konania o jej odstránení, keďže už stavebný úrad oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad nemá zákonnú povinnosť oznamovať vlastníkovi nepovolenej stavby začatie konania o jej odstránení. Takúto povinnosť by mal len v tom prípade, pokiaľ by o odstránenie stavby požiadal jej vlastník (teda by sa jednalo o konanie návrhové), alebo pri takej stavbe, ktorej uplynula jej lehota dočasnosti, na ktorú bola povolená. Žalovaný preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia obce Štiavnik nezistil také závažné porušenie v konaní a rozhodnutí, pre ktoré by bolo odôvodnené preskúmavané rozhodnutie zrušiť.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobca žalobu, navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci v zmysle žalovanému alebo obci Štiavnik na ďalšie konanie. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu za nesprávne, keďže vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, žalovaný ako aj prvostupňový orgán zároveň vychádzali aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda obe rozhodnutia sú v rozpore s platnými právnymi predpismi. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v rámci konania o dodatočnom povolení stavby predložil prvostupňovému orgánu stanoviská správcov príslušných inžinierskych sietí. Napriek tomu prvostupňový orgán v rozhodnutí veľmi stroho konštatoval: „Stavebník do dnešného dňa nedoložil na stavebný úrad všetky doklady, ktorými by sa preukázalo, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.“ Následne konkretizuje o aké podklady ide a mimo iného uvádza aj „stanovisko správcov inžinierskych sietí od Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina, k umiestneniu a legalizácii predmetnej stavby.“ Na nesprávnosť tohto tvrdenia žalobca poukazoval už vo svojom odvolaní a aj sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že „stavebník - odvolateľ v stanovenej 90-dňovej lehote predložil stanoviská SEVAK, a.s., Slovak Telekom a.s. a SPP - Distribúcia.“ Je teda zrejmé, že prvostupňový orgán dostačujúco nezistil skutkový stav, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. Okrem toho sa prvostupňový orgán žiadnym spôsobom nevyjadril k obsahu predložených stanovísk správcov inžinierskych sietí, ktoré pritom vylučujú akýkoľvek rozpor stavby s príslušnými verejnými záujmami. Žalobca s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku namieta, že prvostupňový orgán ani žalovaný sa týmto ustanovením neriadili, keďže vôbec nevyhodnotili žalobcom predložené stanoviská správcov inžinierskych sietí. Na túto skutočnosť upozorňoval žalobca už vo svojom odvolaní, avšak žalovaný sa s tým žiadnym spôsobom nezaoberal, a teda sa nevyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ďalej namieta, že v potvrdení starostu obce Štiavnik č. 336/2014 zo dňa 12.04.2014 sa uvádza, že obec Štiavnik súhlasí so zmenou pozemku parc. č. CKN 6594/6 o výmere 161 m2 na ostatnú plochu, pričom táto parcela bola vytvorená na základe GP č. m72/2013 z pozemku parc. č. EKN 4689 - orná pôda o výmere 2192 m2. Žalobca si teda ešte pred samotnou realizáciou stavebných prác zaobstaral súhlas na zmenu pozemku a konal dobromyseľne. Následne obec Štiavnik dňa 04.05.2017 oznámila žalobcovi, že Obecné zastupiteľstvo v Štiavniku uznesením č. 452/2017 zo dňa 21.04.2017 neschválilo udelenie súhlasu na dodatočné stavebné povolenie rodinného domu. Takýto postup obce žalobca nemohol predpokladať vzhľadom na stanovisko starostu obce zo dňa 12.04.2014 a je absolútne v rozpore s doktrínou legitímneho očakávania. V tej súvislosti namieta, že obec Štiavnik svojim postupom znemožnila, aby žalobca doložil potvrdenie, že stavba je v súlade platným schváleným územným plánom obce. Sankciu v podobe nariadenia povinnosti odstránenia stavby žalobca považuje za neproporcionálnu, zjavne neprimeranú povahe skutku aj jeho následkom, a teda zároveň v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti. Táto neprimeraným spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a jej vykonaním by došlo k výraznej finančnej ujme na strane vlastníka stavby, ktorý investoval nemalé finančné prostriedky na stavbu, pričom konal v dobrej viere a na základe prísľubu a súhlasu obce Štiavnik o zmene pozemku. Uložená sankcia je v zjavnom nepomere s charakterom, rozsahom a spoločenskou nebezpečnosťou zistených porušení zo strany žalobcu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2020 zaujal totožné skutkové a právne závery, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí a v celom rozsahu zotrval na jeho odôvodnení. Keďže žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové vecné dôvody, navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil a žalobcovi trovy konania nepriznal.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup týchto orgánov, ktorý viedol k ich vydaniu podľa a nasl. , vychádzajúc zo žalobných bodov sformulovaných žalobcom vo včas podanej správnej žalobe ( ). Správny súd dospel k záveru, podľa ktorého námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch nie sú dôvodné a nie sú spôsobilé privodiť záver o dôvodnosti predloženej správnej žaloby, v nadväznosti na čo podľa žalobu zamietol. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) a rovnako

za splnenia podmienok uvedených v ustanovení . Rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 13.04.2021.

7. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblastiach verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

8. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu podľa je v prvom rade posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ďalšími relevantnými právnymi predpismi a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. prípadné procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na podklade záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa § 90 ods. 1 citovaného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.

Podľa v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.

Podľa podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov, c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, d) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami.

Podľa stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

V zmysle ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov - ).

10. Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veciach si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili, pričom žalovaný sa náležite vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Správny súd ďalej konštatuje, že správne orgány sa v konaní nedopustili takej vady, ku ktorej by súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia.

11. Predpokladom začatia konania podľa a nasl. je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitným predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až 66 upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia.

12. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pojem verejného

záujmu nie je v presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby, resp. jej zmeny alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia , ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú tým dotknuté. Pokiaľ stavebník v stavebnom konaní o dodatočné povolenie stavby je nečinný alebo nepredloží také doklady, ktoré by preukazovali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie nepovolenej stavby (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.07.2012).

13. Konanie o dodatočnom povolení resp. o odstránení stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu „ex offo“ oznámením v spojení s a . Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí teda zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sietí a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami.

14. Z administratívneho spisu je zrejmé, že obec Štiavnik ako príslušný stavebný úrad na základe zistení štátneho stavebného dohľadu zo dňa 17.05.2016 vydal dňa 26.09.2016 pod sp. zn. SÚ 457/2016- KaO oznámenie o začatí konania podľa a vyzval stavebníka K.. Y. T., T.. na predloženie listinných dokladov v lehote do 90 dní od doručenia výzvy, že existujúca stavba „Rodinný dom“ na pozemku register „C“ parc. č. 6594/11 KN-(EKN 6489) v katastrálnom území U. nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, pričom do doby splnenia výzvy a predloženia dokladov konanie podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov prerušil s tým, že ak požadované doklady v stanovenom termíne stavebník nepredloží, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, ktorá sa realizuje bez právoplatného stavebného povolenia. V prípade, že požadované doklady budú predložené v skoršom termíne, stavebný úrad bude pokračovať v konaní o dodatočnom povolení stavby. Výzva bola stavebníkovi podľa pripojenej doručenky doručená dňa 19.10.2016. Vykonaniu štátneho stavebného dohľadu predchádzali viaceré sťažnosti občanov ako i šetrenie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Žilina, ktorá na základe anonymného podnetu uskutočnila spoločné rokovanie zamestnancov Inšpektorátu Žilina, starostu obce Štiavnik a pracovníkov Spoločného stavebného úradu pre obec Štiavnik za účelom zistenia, či stavebník K.. Y. T., T.. uskutočňuje stavebnú činnosť na pozemkoch registra „E“ parc. č. 4688/1, 4688/2, 4688/3 v katastrálnom území U. v rozpore s ustanoveniami . Keďže stavebník požadované doklady nepredložil, a to ani po predĺženej lehote a stavebný úrad na uvedenú skutočnosť nereagoval, nevydal rozhodnutie o odstránení stavby, pričom postupom obce ako stavebného úradu bol porušený v ustanovení ako aj Správneho poriadku v ustanovení , , Okresná prokuratúra v Žiline podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov vydala dňa 30.01.2018 v poradí druhé upozornenie prokurátora.

15. Z administratívneho spisu je zrejmé, že Obec Štiavnik ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. SÚ457/2016-Ka zo dňa 20.02.2018 podľa nariadil vlastníkovi stavby K.. Y. T., T.. odstránenie stavby Rodinný dom (ďalej len „stavba“) na pozemku register „C“ parc. č. 6594/11 - (EKN 4689) v katastrálnom území U.. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/039528-002/PAV zo dňa 01.10.2019, ktorý zistil, že stavebný úrad vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol nesprávne pozemky, na ktorých sa má nepovolená stavba rodinného domu nachádzať, pričom podľa aktuálnej katastrálnej mapy (parcely registra „C“) a z aktuálnej mapy určeného operátu (parcely registra „E“) sa nepovolená stavba rodinného domu nachádza na pozemkoch parc. č. KN-C 6594/17, 6594/18, 6594/19 a KN-E 4688/2 v katastrálnom území U.. Žalovaný dospel k záveru, že nie je potrebné z toho dôvodu prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, ale postačuje zmena výroku napadnutého rozhodnutia,

keďže absenciu pozemkov parc. č. KN-C 6594/17, 6594/18, 6594/19 a KN-E 4688/2 v katastrálnom území U. vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia možno považovať za neúplné zhodnotenie vykonaných dôkazov, keďže súčasne uvádzané pozemky vznikli z pozemkov, ktoré pôvodne uviedol vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia Stavebný úrad obce Štiavnik. Ostatné podmienky vydaného rozhodnutia určené Stavebným úradom obce Štiavnik pre odstránenie predmetnej stavby ostávajú v platnosti bezo zmeny.

16. Po preskúmaní veci sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bolo nepredloženie dokladov preukazujúcich súlad s platným Územným plánom obce Štiavnik, keď stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka o predĺženie lehoty listom č. SÚ 54/2017-Ka zo dňa 06.02.2017 predĺžil stavebníkovi lehotu na doplnenie podkladov o 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, ktoré podľa pripojenej doručenky stavebník prevzal dňa 01.03.2017. Stavebník počas predĺženej lehoty nepredložil doklady preukazujúce súlad s platným Územným plánom obce Štiavnik, pričom súlad nepreukázal ani do doby vydania rozhodnutia vo veci odstránenia rodinného domu, ktoré mu bolo doručené dňa 06.03.2018 a súlad s Územným plánom obce Štiavnik nepreukázal ani rok po tom, ako mu bola predĺžená lehota na predloženie potrebných dokladov.

17. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.07.2012, v ktorom uviedol, že: „Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejný záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. , ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom, úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ust. je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými . Pri stavbách postavených bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním, je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takáto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. ..... Konanie o dodatočnom povolení, resp. o odstránení stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu „ex offo“ oznámením v spojení s a . Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sietí a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami.“

18. Z dikcie odseku 1 ust. § 88a vyplýva, že ide o nezvratný proces, teda v prípade nepreukázania súladu s územným plánom v stanovenej lehote nie je poskytnutá iná možnosť, ako začať konanie o odstránení nepovolenej stavby. Podľa všeobecne akceptovaného výkladu stačí jedno negatívne stanovisko dotknutého orgánu alebo konštatovanie v rozpore s územným plánom, aby bol celý projekt vyhodnotený ako v rozpore s verejným záujmom. V prípade konania o nariadenie odstránenia stavby je predmet rozhodnutia v príkaze a určení podmienok odstránenia stavby. Právo na obranu vlastníka stavby alebo stavebníka je možné len ako súčasť deliktuálneho konania, či už v rámci objasňovania priestupku

alebo správneho deliktu. Individuálny záujem v prípade nepovolenej stavby nie je možné povýšiť nad záujem verejný a súlad individuálneho záujmu stavebníka postavením nepovolenej stavby s verejným záujmom musí v konaní preukázať stavebník. V posudzovanej veci bolo od začiatku nepochybné, že predmetná stavba sa realizovala bez stavebného povolenia. Takáto stavba by zásadne nemala byť povolená, ak je na mieste, ktoré územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje zo zástavby alebo postavená spôsobom, ktorý územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje, prípadne podmieňuje opatreniami, ktoré sa nevykonali. Až v prípade, že vlastník stavby preukáže stavebnému úradu pri nepovolenej stavbe alebo stavbe postavenej v rozpore so stavebným povolením súlad s verejnými záujmami, môže ju stavebný úrad dodatočne povoliť po predložení žiadosti stavebníka o jej dodatočné povolenie. V tejto súvislosti sa verejným záujmom rozumejú záujmy chránené osobitnými predpismi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí teda posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia , ktoré sa týka ochranných zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Je pochybné, že z dikcie ustanovenia je zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas nastupuje dôsledok ustanovený v a - nariadenie odstránenia stavby, ako tomu je i v posudzovanom prípade. Z dôvodu, že žaloba nebol v konaní dostatočne aktívny, nepredložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi, správny orgán rozhodol po naplnení formálnych predpokladov v súlade so zákonom. Ako už bolo uvedené ustanovenie umožňuje nenariadiť odstránenie stavby iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Uvedená výnimka z povinnosti nariadiť odstránenie stavby nebola naplnená, preto správne orgány nemali inú možnosť len v súlade s uvedeným ustanovením vlastníkovi stavby (žalobcovi) nariadiť odstránenie stavby.

19. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že prvostupňový orgán sa žiadnym spôsobom nevyjadril k obsahu predložených stanovísk správcov inžinierskych sietí, ktoré pritom vylučujú akýkoľvek rozpor stavby s príslušnými verejnými záujmami, správny súd uvádza, že to v posudzovanom prípade ani nebolo potrebné, pretože žalobca doklady, ktorými by sa preukázalo či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi a územného plánovania a osobitnými predpismi nepredložil. Je irelevantné aj tvrdenie žalobcu, že v odvolaní dôsledným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu nebol prvostupňovému orgánu predložený doklad preukazujúci, že stavba je v súlade s platným schváleným Územným plánom obce Štiavnik a stanovisko k legalizácii stavby od Okresného úradu Žilina, pozemkového na lesného odboru. Vyjadrenie starostu obce Štiavnik č. 336/2014 zo dňa 12.04.2014, v ktorom je uvedené, že obec Štiavnik súhlasí so zmenou pozemku parc. č. C KN 6594/6 o výmere 161 m2 na ostatnú plochu nemôže nahradiť rozhodnutie o umiestnení stavby podľa , ktorým sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia, ani stavebné povolenie v zmysle , pretože podľa stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu, pričom v ustanovení sú taxatívne uvedené prípady, kedy sa stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že keď obec Štiavnik dňa 04.05.2017 oznámila žalobcovi, že obecné zastupiteľstvo v Štiavniku uznesením č. 452/2017 zo dňa 21.04.2017 neschválilo udelenie súhlasu na dodatočné stavebné povolenie rodinného domu, takýto postup obce žalobca nemohol predpokladať a je absolútne v rozpore s doktrínou legitímneho očakávania, považuje ho za účelové so snahou legalizovať nezákonný postup, ktorý zvolil pri výstavbe rodinného domu na ornej pôde v rozpore so , v extraviláne obce mimo jej zastavaného územia v rozpore s platným Územným plánom obce Štiavnik, jeho záväznými časťami vyhlásenými všeobecne záväzným nariadením č. 16/2009, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 05.06.2009. S tvrdením žalobcu o jeho konaní v dobromyseľnosti, práve z postupu, aký žalobca zvolil pri realizácii výstavby rodinného domu, sa správny súd nestotožnil a žalobca žiadne relevantné dôkazy v tom smere nepredložil.

20. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú riadne a presvedčivo odôvodnené a spĺňajú požiadavky preskúmateľnosti. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a jeho závery sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ani z tohto pohľadu nemožno konštatovať porušenie práv žalobcu.

21. Správny súd dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že v administratívnom konaní správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách príslušných právnych predpisov a ich konanie zodpovedá ustanoveniam . Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu a jeho žalobné námietky ako nedôvodné, pričom žalobu zamietol postupom podľa .

22. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi správny súd náhradu trov nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.