Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-7-2021.pdf
PDF · 122.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a sudcov JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, C., 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K., 3/ V. B., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, K., 4/ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Česká republika, žalobcovia 1/ - 4/ zastúpení: Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanej: J. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K., zastúpená: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, Čadca, IČO: 35 675 071, o právo prechodu a odstránenie prekážok, o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/204/2015-216 zo dňa 23. júna 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/204/2015-222 zo dňa 19. augusta 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcom 1/ - 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť trpieť právo prechodu žalobcov 1/ - 4/ (ďalej aj „žalobcovia“) ako podielových spoluvlastníkov pešo po parcele CKN č. 4293/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, nachádzajúcej sa v kat. území K., obec K., okres H., zapísanej na LV č. XXXXX (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v súdenej veci sa žalobcovia domáhali voči žalovanej trpieť právo prechodu pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom po parcele KNC č. 4293/1 zapísanej na LV č. XXXXX pre k. ú. K. a uloženia povinnosti odstrániť z predmetnej parcely rôzne prekážky bližšie špecifikované v petite samotnej žaloby (záhradná skalka, umelo spevnený svah, skládka dreva, ovocné kríky, skládka hlina, výsadbová plocha, terasa sa posedením, oplotenie). Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaná je spoluvlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele 5/8-ín, teda je väčšinovou spoluvlastníčkou a žalobcovia 1/ - 4/ sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 3/32. Ich podiely spolu predstavujú 3/8-iny, teda sú menšinoví spoluvlastníci. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci sú oprávnení predmetnú nehnuteľnosť užívať, ktoré právo im vyplýva z podielového spoluvlastníctva. Jedným zo spôsobov užívania nehnuteľností je aj právo prechodu cez nehnuteľnosť. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že žalobcovia toto ich právo nevyužívajú. V minulosti právna predchodkyňa žalovanej Z. E. a následne aj žalovaná, ako aj právna nástupkyňa žalobcov z užívania nehnuteľností ich vylúčila a neumožnila im ani prechod
cez spornú parcelu. S poukazom na právo žalobcov 1/ - 4/ ako podielových spoluvlastníkov - užívať spornú nehnuteľnosť prvoinštančný súd konštatoval, že ide o bezdôvodné bránenie žalobcom vo výkone ich práva a bez ohľadu na to, či v minulosti toto právo vykonávali alebo nie. Žalobkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka nie je oprávnená ostatných podielových spoluvlastníkov z užívania nehnuteľností úplne vylúčiť bez ich súhlasu. Vzhľadom na uvedené je žaloba v časti o uloženie povinnosti žalovanej trpieť právo prechodu žalobcov ako podielových spoluvlastníkov po tejto nehnuteľnosti dôvodná, avšak len v časti prechodu pešo cez parcelu (výrok I. odvolaním nenapadnutý). Pokiaľ ide o zvyšnú časť petitu žalobcov 1/ - 4/, ktorým sa domáhali umožnenia práva prechodu aj osobným a nákladným motorovým vozidlom, resp. odstránenia rôznych (podľa ich názoru) prekážok podľa znaleckého grafického plánu, ktorý je súčasťou Znaleckého posudku 8/2019, ktorý vypracoval znalec z odboru Geodézie, kartografia a kataster nehnuteľností Ing. Vladimír Janík, prvoinštančný súd z vykonaného dokazovania (ohliadkou na mieste samom, vypočutím strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi) zistil skutkový stav, v zmysle ktorého je sporná parcela využívaná žalovanou ako súčasť jej záhrady a s poukazom aj na aktuálny stav je vhodná len na prechod pešo. Nehnuteľnosť nie je ani pozemnou komunikáciou v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, po ktorej by bolo možné motorovým vozidlom prechádzať, čo vyplynulo jednak z LV č. XXXXX, kde nie je ako druh pozemku uvedená zastavaná plocha a nádvorie, ale záhrada a jednak zo skutočného stavu na mieste samom, keďže nehnuteľnosť má skutočne charakter záhrady, preto je prechod cez ňu motorovým vozidlom nemožný nielen právne, ale i fakticky. Navyše, ani v minulosti nebolo preukázané, že by parcela bola využívaná ako pozemná komunikácia a že by po nej pravidelne prechádzali motorové vozidlá. Z odborného vyjadrenia vyhotoveného znalcom Ing. Jozefom Polákom - znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvie kartografia a fotogrametria zo dňa 11.03.2017 vyplýva, že nehnuteľnosť má priemernú šírku 3 m, čo nespĺňa rozmery pozemnej komunikácie. Žaloba je v tejto časti nedôvodná aj preto, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by aj pri odstránení prekážok, ktoré sa na nehnuteľnosti nachádzajú, napr. záhradná skalka, skládka hliny, výsadba, terasa s posedením a ktorých odstránenia sa žalobcovia domáhajú, bolo možné po nej osobným a nákladným motorovým vozidlom prejsť, teda, že by mala charakter pozemnej komunikácie. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobcovia mali možnosť dostať sa na spornú nehnuteľnosť cez susediace parcely KNC č. 4293/2, 4293/3 a KNC č. 4291/4, ktoré vlastnícky patria tretej osobe, ktorá nie je subjektom v spore, osobným a nákladným motorovým vozidlom. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že po týchto susedných parcelách je možné prechod len pešo a nie osobným či nákladným motorovým vozidlom, prechod cez susediace nehnuteľnosti je nutný v prípade prechodu z dolnej cesty komunikácie na spornú parcelu KNC č. 4293/1, pretože tieto susedné nehnuteľnosti tvoria jednu prístupovú cestu k spornej nehnuteľnosti z dolnej cestnej komunikácie. S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd zamietol tú časť žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej trpieť právo prechodu žalobcov ako podielových spoluvlastníkov cez spornú nehnuteľnosť osobným a nákladným motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť petitu, v ktorej sa žalobcovia 1/ - 4/ domáhali uloženia povinnosti žalovanej odstrániť rôzne prekážky (záhradná skalka, umelo spevnený svah, skládka dreva, ovocné kríky, skládka hlina, výsadbová plocha, terasa sa posedením, oplotenie), okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by tieto „prekážky“ akýmkoľvek spôsobom obmedzovali, alebo zneužívali prechod pešo cez spornú nehnuteľnosť. Záhradná skalka o výmere 3 m2, skládka dreva o výmere 3 m2, skládka hliny o výmere 1 m2, terasa s posedením o výmere 2 m2 žiadnym spôsobom nebránia žalobcom v prechode pešo cez spornú parcelu a žiadnym spôsobom neprimerane ich neobmedzujú vo výkone ich spoluvlastníckeho práva, rovnako tak i umelo spevnený svah o výmere 10 m2, svahovitý terén s ovocnými kríkmi o výmere 55 m2, výsadbová plocha o výmere 14 m2 a päť samostatne rastúcich ovocných stromov. V nadväznosti na uvedené prvoinštančný súd ďalej uviedol, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje iba rozsah, v akom jednotliví spoluvlastníci vykonávajú a podieľajú sa inak na zhodných právach a povinnostiach, ktoré im vyplývajú z vlastníctva spoločnej veci ako celku. V prípade podielových spoluvlastníkov ide teda o tzv. ideálny podiel na spoločnej veci, nie o reálne vymedzenie vzťahujúce sa k určitej časti spoločnej veci. Vzhľadom k tomu, že žalovaná je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou, je oprávnená vykonávať takéto bežné hospodárenie s nehnuteľnosťou (viď R 54/1997; bod 16. rozsudku okresného súdu). Žalovaná ako väčšinový podielový spoluvlastník bola oprávnená vykonať na spornom pozemku tieto úpravy, ktoré žiadnym spôsobom neobmedzujú žalobcov pri výkone ich spoluvlastníckeho práva. Prvoinštančný súd konštatoval, že úpravy vykonané žalovanou predstavujú bežné obhospodarovanie, udržiavanie a užívanie nehnuteľností (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré nemajú za následok znehodnotenie nehnuteľností, práve naopak, ju skrášľujú, a to aj ovocné kríky, výsadbová plocha, skalka a ovocné stromy, z ktorých sú úžitky. Za ďalšie, celková výmera „prekážok“, ktorých odstránenia sa žalobcovia domáhali, predstavuje 88 m2, čo je menšia výmera, než
aká pripadá na žalovanej podiel 5/8-ín (140 m2). Pokiaľ žalobcovia na poslednom pojednávaní tvrdili, že žalovaná tým, že oplotila pozemok, vysadila na ňom skalku, osadila prekážky a podobne, rozhodla o dôležitej zmene spoločnej veci podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd má za to, že v danom prípade tieto úpravy pozemku nepredstavujú dôležitú zmenu spoločnej veci podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Za dôležité zmeny v spoločnej veci sa podľa súdnej praxe považujú: zmena právnej či vecnej podstaty spoločnej veci (napr. predaj veci, zriadenie vecného bremena, zriadenie záložného práva) alebo zmena funkcie spoločnej veci (napr. prestavba, prístavba, nadstavba, premena záhrady na stavebný pozemok). V danom prípade okresný súd dospel k záveru, že úpravy, ktoré žalovaná na nehnuteľnosti uskutočnila, nepredstavujú dôležitú zmenu spoločnej veci podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže ide o úpravy súvisiace s udržiavaním, obhospodarovaním a užívaním nehnuteľnosti. Nebolo preukázané, že by nehnuteľnosť bola v minulosti pozemnou komunikáciou a že by žalovaná týmito úpravami zmenila charakter nehnuteľnosti z pozemnej komunikácie na záhradu. Aj z potvrdenia Miestneho národného výboru v K.e zo dňa 21.07.1981 vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť bola pasienkom. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že úpravy vykonané žalobkyňou predstavujú dôležitú zmenu spoločnej veci, je podľa názoru prvoinštančného súdu potrebné podať samostatnú žalobu podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to určovaciu žalobu na neprípustnosť zmeny, v ktorom konaní môže súd žalobe vyhovieť, alebo ju zamietnuť. Neprichádza však v úvahu, aby súd zmenil rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov. Navyše, v danom konaní sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z nehnuteľnosti rôzny prekážky z dôvodu, že im tieto bránia v práve prechodu pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom. Iný dôvod, pre ktorý sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z parcely prekážky, v konaní netvrdili. Keďže bolo preukázané, že uvedené prekážky nebránia žalobcom v prechode cez parcelu pešo a prechod osobným a nákladným motorovým vozidlom nie je možný, okresný súd v zostávajúcej časti (výrok II.) žalobu zamietol. Pokiaľ ide návrh na uloženie povinnosti žalovanej odstrániť z parcely CKN č. 4293/1 jestvujúce oplotenie medzi lomovými bodmi 251-27, 1291-21 (lomové hranice medzi CKN parcelami 4293/1 a 4293/2), aj v tomto prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Vlastníčkou susednej parcely CKN č. 4293/2, ktorá je oddelená predmetným oplotením, je tretia osoba, ktorá nie je subjektom v tomto spore a ani nie je podielovou spoluvlastníčkou spornej parcely CKN č. 4293/1. Predmetné oplotenie bolo vystavané na základe ohlásenia žalovanej a jej právnej predchodkyne Z. E. a voči vystaveniu tohto oplotenia nemala obec K. námietky, čo vyplýva z Oznámenia obce K. zo dňa 16.05.2011. V danom prípade je nedôvodné uložiť žalovanej povinnosť odstrániť celé jestvujúce oplotenie, ako navrhli žalobcovia, teda oplotenie medzi parcelami CKN č. 4293/1 a CKN č. 4293/2, nakoľko ide o oplotenie medzi spornou parcelou a inou parcelou, ktorá vlastnícky patrí tretej osobe, ktorá nie je subjektom v spore, pričom na spornú parcelu je prístup z miestnej komunikácie práve cez susednú parcelu CKN č. 4293/2. V priebehu konania nebolo preukázané, že by táto tretia osoba umožnila žalobcom prechod cez jej parcelu osobným a nákladným motorovým vozidlom a taktiež nebolo preukázané, že by prechod osobným a nákladným motorovým vozidlom cez predmetnú parcelu bol možný. Žalobcovia síce tvrdili, že táto tretia osoba im umožňuje prechod cez jej parcelu pešo (žalovaná toto tvrdenie žalobcom nerozporovala, preto to súd považoval za nesporné), avšak pre výkon práva prechodu žalobcami pešo po predmetnej parcele nie je nutné odstránenie celého oplotenia po celej jeho dĺžke, to znamená, jestvujúce oplotenie medzi parcelami CKN č. 4293/1 a CKN č. 4293/2, keďže oplotenie oddeľuje 2 nehnuteľnosti, ktoré patria rôznym vlastníkom. Uložením povinnosti žalovanej odstrániť celé toto oplotenie by došlo k neprimeraným zásahom aj do vlastníckeho práva tretej osoby, ktorá nie je subjektom v spore, čo nie je prípustné, preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko obe strany boli v spore úspešné čiastočne. Žalobcovia boli v spore úspešní v časti o uloženie povinnosti žalovanej trpieť právo prechodu žalobcov pešo po parcele CKN č. 4293/1, avšak neboli úspešní v časti o uloženie povinnosti žalovanej trpieť právo prechodu žalobcov osobným a nákladným motorovým vozidlom po parcele č. CKN 4293/1 a v časti uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z parcely CKN č. 4293/1 prekážky (žalobný petit II.).
2. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia 1/ - 4/ (ďalej aj „odvolatelia“) odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Prvoinštančnému súdu vytýkali nesprávne skutkové a právne závery a tiež to, že konanie vedené pred ním má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Bližšie uviedli to, čo namietali už v prvoinštančnom konaní, a síce, že zápis o spoluvlastníckom práve žalovanej v podiele 5/8-ín na LV č. XXXXX v k. ú. K. nie je správny. Podľa ich názoru žalovaná nie je spoluvlastníčkou v rozsahu 5/8-ín. Predmetný podiel má žalovaná len preto, že ostatní spoluvlastníci spornej parcely si neuplatnili svoje práva súdnou cestou tak, ako to urobili žalobcovia v minulosti (viď
konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11C/155/2011). Sporná parcela KNC č. 4293/1 predstavuje v prírode prístupovú cestu, ktorá spája novú cestu so starou cestou a používa sa od dávnej minulosti ako prístup k autobusovej zastávke a k nehnuteľnostiam pre miestnych obyvateľov obce K., ako aj žalobcov ako podielových spoluvlastníkov. Žalovaná (jej právna predchodkyňa) vystavila na spornej parcele bez súhlasu žalobcov a ich právnych predchodcov (podielových spoluvlastníkov) oplotenie, navozila na túto parcelu kamenie a drevo a vystavala posedenie s ohniskom. Týmito drobnými stavbami a rôznym materiálom bráni žalobcom a iným miestnym obyvateľom v prechode po spornej parcele. Žalobcovia a ich právni predchodcovia pritom vykonávali právo prechodu po parcele titulom spoluvlastníckeho práva podľa § 137 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bezdôvodne vylučuje navrhovateľov z výkonu ich spoluvlastníckeho práva k spornému pozemku a tento užíva výlučne sama, pričom vybudovaním drobných stavieb a osadením rôzneho materiálu na prístupovú komunikáciu bráni v práve prechodu pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom. Z uvádzaných dôvodov žalobcovia 1/
- 4/ vyslovili presvedčenie, že je potrebné zo strany súdu povoliť prechod nielen pešo, ale aj osobnými a nákladnými vozidlami. Pokiaľ aj prvoinštančný súd uviedol, že sporná parcela nie je spôsobilá na prechod osobnými a nákladnými vozidlami z toho dôvodu, že ide o záhradu, takýto charakter získala nehnuteľnosť až po neoprávnených zásahoch žalovanej, ktoré sa vykonali bez vedomia a súhlasu žalobcov, čo je možné považovať jednak za rozpor s dobrými mravmi a jednak za násilné správanie spoluvlastníka. Toto násilné správanie spočíva nielen v protiprávnom osvedčovaní spornej parcely zo strany žalovanej, ale aj už spomenutých neoprávnených zásahoch do povahy celej parcely, ktorými jednostranne úplne zmenila charakter a účel spornej nehnuteľnosti. To, že z odborného vyjadrenia špecialistu požiarnej ochrany Ing. Q. Q. č. 001/2020/1/PO vyplýva, že sporná parcela nie je vhodná na prejazd záchranných zložiek, ešte neznamená, že žalobcovia nemôžu predmetnú parcelu využívať na prechod svojím osobným motorovým vozidlom. Žalobcovia 1/ - 4/ sa takisto domáhali odstránenia rôznych prekážok, ktoré na spornej parcele vytvorila žalovaná a ktoré sú popísané v znaleckom posudku č. 8/2019, ktorý vypracoval znalec z odboru geodézie, kartografie a katastra Ing. Vladimír Janík. Žalobcovia sú presvedčení, že takouto svojou svojvoľnou zmenou žalovaná protiprávne úplne zmenila charakter spornej parcely a takéto jej konanie nesmie zo strany súdu požívať právnu ochranu. Žalobcovia majú záujem na tom, aby parcela získala svoj pôvodný ráz a slúžila svojmu pôvodnému účelu, teda prechodu pešo, prípadne dopravnými prostriedkami tak, ako do času, než žalovaná začala protiprávne na nej vykonávať úpravy, ktoré úplne zmenili jej charakter a účel užívania. Za nesprávne a zmätočné označili žalobcovia to, že súd prvej inštancie si nechal vypracovať znalecký posudok na prekážky vytvorené žalovanou na spornej parcele a potom žalobu zamietol. Záverom odvolatelia uviedli, že rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch II. a III. považujú za nesprávne, v rozpore so zásadou spravodlivosti, ktorá je nosnou zásadou celého civilného procesu. Súd poskytol ochranu žalovanej, ktorá si najskôr protiprávne nechala spornú parcelu osvedčiť (to, že tak spravila možno už jej právna predchodkyňa, na veci nič nemení, nakoľko z bezprávia právo vzniknúť nemôže) a neskôr bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov túto oplotila, čím ich úplne vylúčila z jej užívania ako jedno z triády oprávnení vlastníka, resp. spoluvlastníka. Nakoniec žalovaná úpravami takejto oplotenej parcely úplne zmenila jej charakter. S poukazom na uvedené žalobcovia 1/ - 4/ odvolací súd žiadali, aby postup okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. zmenil tak, že ich žalobe v celom rozsahu vyhovie.
3. Žalovaná v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že ich odvolacia argumentácia nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Nebolo preukázané, že žalobcom vzniklo vecné bremeno, a to právo prechodu, a pokiaľ okresný súd žalobe vyhovel, tak len z titulu podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ - 4/ k spornej nehnuteľnosti, a to tiež len pešo. Prvoinštančný súd jednoznačne správne vylúčil možnosť práva prechodu žalobcov nákladným, osobným motorovým vozidlom, a to s poukazom na odborné vyjadrenie Ing. Q. Q.. Za ďalšie, žalovaná poukázala na rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/53/2018 zo dňa 09.07.2020, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spornej parcele, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej. V predmetnom rozhodnutí okresný súd tiež zohľadnil právny názor Krajského súdu v Žiline vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 8Co/154/2019, pričom žalobcovia nepreukázali odkázanosť na využitie parcely KNC 4293/1 v kat. úz. K.. Žalovaná zdôraznila, že žalobcom 1/ - 4/ vzniklo z titulu podielového spoluvlastníctva jedine právo prechodu, aj to pešo, nie osobným a nákladným motorovým vozidlom, ktoré navyše ani nepotrebujú. Jeden žalobca býva v obci C., ďalší v Českej republike a dvaja žalobcovia bývajú cca 1 km nižšie, ako je sporná parcela. Tvrdenie, že parcelu potrebujú využiť ako prechod k svojim pozemkom, nemá absolútne logické odôvodnenie. Rozsudok okresného súdu je preto vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený.
4. Žalobcovia v podanej replike poukázali na svoju predošlú odvolaciu argumentáciu. Zdôraznili, že žalovaná, resp. jej právna predchodkyňa vystavala na spornej parcele bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov a ich právnych predchodcov oplotenie, navozila na túto parcelu kamenie a drevo a vystavala posedenie s ohniskom. Týmito drobnými stavbami a rôznym materiálom bráni žalobcom 1/ - 4/ a iným miestnym obyvateľom v prechode po spornej parcele. Žalovaná bezdôvodne vylučuje žalobcov z výkonu ich spoluvlastníckeho práva k spornému pozemku. Tento užíva výlučne sama, pritom sporný pozemok od dávnej minulosti slúžil ako prístupová komunikácia na prechod a má v prírode tvar a rozmery miestnej komunikácie.
5. Žalovaná vo svojej odvolacej duplike taktiež poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobcov. Uviedla, že jej právna predchodkyňa a tiež sama užíva spornú parcelu len ako záhradu, ktorá je terasovite upravená a jednoznačne zrejmé to bolo aj súdu, že sa jedná o značne strmú parcelu a je absolútne nereálne, aby sa po nej chodievalo osobným, nákladným motorovým vozidlom. Dochádzalo by totiž k ohrozeniu života a zdravia osoby, ktorá by v takomto vozidle išla. Pritom právnu predchodkyňu žalovanej ani žalovanú samú nikto v spôsobe užívania parcely nerušil a každý rešpektoval jej vlastnícke právo a spôsob užívania parcely a jej oplotenie, ktoré bolo vybudované na základe riadneho stavebného povolenia.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v napadnutom výroku II. ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
7. V danom prípade bola predmetom preskúmania odvolacím súdom tá časť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorou zamietol žalobu žalobcov 1/ - 4/ v časti o uloženie povinnosti žalovanej umožniť žalobcom právo prechodu osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. 4293/1 zapísanej na LV č. XXXXX pre kat. úz. K., ako aj o uloženie povinnosti odstránenia rôznych prekážok, žalobcami bližšie špecifikovaných v petite žaloby. Napokon predmetom preskúmania bolo aj zamietnutie žaloby v časti o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť zo spornej parcely jestvujúce oplotenie medzi lomovými bodmi 251-27, 1291-21 (lomové hranice medzi KNC parcelami č. 4293/1 a 4293/2). Vo vzťahu k napadnutým výrokom prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že žalobcovia sú síce menšinoví podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, z ktorého titulu im prislúcha nehnuteľnosť užívať, a pokiaľ im preto žalovaná v tomto výkone ich spoluvlastníckeho práva bráni, koná nedôvodne, avšak pokiaľ sa títo časťou podanej žaloby domáhali uloženia povinnosti žalovanej umožniť im právo prechodu aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takýto prechod nie je možný, a to s ohľadom na charakter samotnej nehnuteľnosti. V časti, v ktorej okresný súd zamietol žalobu o uloženie povinnosti odstránenia rôznych prekážok vybudovaných žalovanou, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti a úpravy, ktoré na nej vykonala, súviseli len s jej bežným obhospodarovaním, užívaním, nešlo o podstatnú zmenu veci. Napokon zamietnutie v časti o uloženie odstránenia oplotenia okresný súd odôvodnil tým, že oplotenie bolo vybudované na základe riadneho ohlásenia žalovanou, tvorí hranicu medzi spornou nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťami, ktoré patria vlastnícky tretím osobám. Aj prípadné odstránenie oplotenia by automaticky neznamenalo, že žalobcovia budú mať uľahčený prechod cez spornú parcelu, pretože by museli prechádzať ešte cez parcely vlastnícky patriace tretím osobám.
8. Odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku súdu prvej inštancie vytýkali nesprávne skutkové, ako aj právne závery, majúc za to, že v prvoinštančnom konaní okresný súd nesprávne skutkovo vyhodnotil, že po spornej parcele nie je možný prechod osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, z ktorého dôvodu aj vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu čiastočne zamietol. K nesprávnym skutkovým záverom okresný súd dospel tiež ohľadom žalovanou vybudovaných rôznych „prekážok“, ktoré skutočnosti žalobcom prechod sťažujú, ba až znemožňujú. Namietali právny záver okresného súdu, že úpravy vykonané žalovanou predstavujú bežné obhospodarovanie, udržiavanie a užívanie spornej nehnuteľnosti. Odvolatelia vyslovili presvedčenie, že svojou stavebnou aktivitou na spornej nehnuteľnosti žalovaná konala svojvoľne, protiprávne, zmenila charakter nehnuteľnosti. Pre nesprávne skutkové závery okresný súd vec nesprávne uzatvoril tak, že po spornej nehnuteľnosti nie je možný prechod osobnými a nákladnými motorovými vozidlami. Žalobcovia namietli aj to, že žalovaná nie je podľa ich názoru spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v rozsahu 5/8, teda majoritnou spoluvlastníčkou, v ktorom smere jej zápis spoluvlastníckeho práva na príslušnom LV síce svedčí, avšak došlo k tomu len v dôsledku toho, že ostatní skutoční spoluvlastníci spornej parcely si neuplatnili svoje práva súdnou cestou tak, ako to urobili v minulosti žalobcovia.
9. Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu celého prislúchajúceho spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd po pomerne rozsiahlom vykonanom dokazovaní zistil správne skutkový stav, keď konštatoval, že sporná parcela, ktorej strany sú podielovými spoluvlastníkmi, nie je, v minulosti nebola a ani nebude s ohľadom na svoj charakter, tvar, komunikáciou vhodnou na prechod osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, z ktorého dôvodu nebolo možné žalobcami požadovanej časti ich žaloby vyhovieť (bližšie viď bod 18. a 19. rozsudku). Tento skutkový záver okresného súdu je logický, pretože má oporu vo vykonanom dokazovaní, a to nielen z ohliadky na mieste samom, vypočutia strán sporu, ale aj s ohľadom na odborné posúdenie (znalcom Ing. Jozefom Polkom), ktoré bolo vo veci vypracované. Za rovnako správne považuje odvolací súd aj úvahy okresného súdu, že činnosti, ktoré žalovaná na spornej nehnuteľnosti vykonala (záhradná skalka, umelo spevnený svah, skládka dreva, ovocné kríky, skládka hliny, výsadbová plocha, terasa s posedením, oplotenie), sú bežným hospodárením (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k nehnuteľnosti, na ktoré činnosti žalovaná mala oprávnenie z titulu svojho väčšinového podielu. V žiadnom prípade týmito činnosťami žalovaná s ohľadom na zistenia vyplývajúce z ohliadky na mieste samom nemohla zmeniť samotný charakter nehnuteľnosti v takej miere, aby bolo možné hovoriť o podstatnej zmene veci a zároveň týmito činnosťami žalovaná neobmedzila práva žalovaných ako zvyšných podielových spoluvlastníkov užívať vec, ktorú majú v spoluvlastníctve. To isté platí aj o žalovanou vybudovanom oplotení, ktoré navyše susedí s nehnuteľnosťami vo vlastníctve tretích osôb, ktoré ani neboli stranami sporu. Pokiaľ aj odvolatelia namietali, že žalovaná nie je väčšinovou spoluvlastníčkou, v uvedenom smere okresný súd správne vychádzal z údajov zapísaných na príslušnom LV, na ktorom je podiel žalovanej vyjadrený 5/8-ami. Údaje v katastri nehnuteľností sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností). Takýto opak v konaní preukázaný nebol, a pokiaľ sú aj žalobcovia presvedčení, že žalovaná nie je väčšinovou spoluvlastníčkou, len v dôsledku toho, že sa v minulosti svojho vlastníckeho práva nedomáhali iné osoby, takéto tvrdenie je z hľadiska rozhodovania v súdenej veci právne bezvýznamné.
10. Žalobcovia 1/ - 4 / v rámci svojho opravného prostriedku vo vzťahu k nevyhovujúcim výrokom v podstate len zopakovali svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnili so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu (odvolaciemu) opakovane predložili svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa dostatočným spôsobom vyporiadava so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, a teda spĺňa zákonné kritériá kladené na odôvodnenie uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Neopodstatnená je preto aj posledná odvolacia námietka žalobcov 1/ - 4/ vytýkajúca ústavnú nekonformnosť rozsudku okresného súdu/jeho rozpornosť
so zásadou spravodlivosti, ktorá bola uplatnená ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. ako in vada v konaní, v skutočnosti však ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keďže odvolanie žalobcov 1/ - 4/ v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcom 1/ - 4/, ktorí vo veci úspech nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)