Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Tk-3-2020.pdf
PDF · 111.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. N.O. N. O. N. X.. X. A., K.. E. H., v trestnej veci obžalovaného V. J., stíhaného v bode 1/ pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona a v bode 2/ pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Banskej Bystrici 13. apríla 2021, takto
rozhodol:
obžalovaný V. J. nar. XX. XX. XXXX C. N., V. W. I., T. D. U. XXX - N. D., V.. W. I., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, uznáva sa za vinného, že 1./ od presne nezisteného dňa začiatkom roka 2009 do presne nezisteného času dňa 24.02.2020 v rodinnom dome bez popisného čísla v Rimavskej Sobote, mestskej časti Zacharovce na pustatine zvanej D., ktorý obýval obvinený V. J. so svojou rodinou a od roku 2015 aj vo vedľa stojacej unimobunke, ktorú obývala poškodená A. I., R.. XX.XX. XXXX so svojimi deťmi, násilím a pod hrozbou násilia opakovane, niekedy aj dvakrát denne donútil k súloži svoju nevlastnú dcéru poškodenú A. I., R.. XX.XX.XXXX A. svojej družky S. A., ktorá zo strachu pred fyzickými útokmi s ním súložila, nakoľko v prípadoch, keď sa mu nepovolila ju oblial horúcou vodou, ťahal ju za vlasy, kopal a fackal, čím jej spôsoboval poranenia na rôznych častiach tela, ktoré si nedala ošetriť, v júni 2009 pretože sa mu nechcela podvoliť ju vyhodil z okna predmetného obydlia, kde sa napichla na vodovodnú rúru, ktorá sa jej zapichla do boku, čím jej spôsobil tržno - zhmoždenú ranu dĺžky 4 cm v oblasti ľavého bedra s dobou liečenia do 10 dní s ľahším obmedzením obvyklého spôsobu života,
- naposledy tak konal dňa 24.02.2020 v presne nezistenom čase, keď poškodenú A. I. v špajzy vyššie uvedeného rodinného domu kopol, vyzliekol a následne s ňou vykonal pohlavný styk proti jej vôli a ešte raz v ten istý deň na zemi uvedeného rodinného domu na matraci opätovne s ňou vykonal pohlavný styk proti jej vôli a z takto opakovane nedobrovoľne vykonanej súlože bolo splodených šesť detí a to mal. C.. I.., R.. XX.XX.XXXX, I.. I.., R.. XX.XX.XXXX, P.. I.., R.. XX.XX.XXXX, E.. I.., R.. XX.XX.XXXX O. Š.. I.., R.. XX.XX.XXXX O. I.. I.. R.. XX.XX.XXXX, ktorých je obvinený preukázateľne biologickým otcom, pričom v roku 2009 mal vedomosť o tom, že poškodená A. I. ešte nedosiahla vek 18 rokov, čím u poškodenej A. I. následkom opakovaného sexuálneho násilia nastal rozvoj a perzistencia dlhodobých psychických následkov v podobe posttraumatickej stresovej poruchy a dystýmie s úzkostnou nepohodou stredne ťažkého až ťažkého stupňa,
2./ v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa 24.02.2020 v rodinnom dome bez popisného čísla v obci U. na pustatine zvanej D. v okrese Rimavská Sobota, ktorý obýval obvinený V. J. I. rodinou, si vyzliekol nohavice a s obnaženým pohlavným orgánom sa pohyboval po dome, pričom za účelom sexuálneho uspokojenia chytil svoju vlastnú dcéru ml. C..J.., R.. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, ktorá bola oblečená, silno ju objal, jednou rukou ju držal a druhou ju ohmatával v oblasti zadku, pŕs, a genitálií,
počas čoho maloletá kričala o pomoc a plakala do doby, kým sa jej nepodarilo zo zovretia vytrhnúť a ujsť z domu,
- následne dňa 25.02.2020 v presne nezistenom čase v tom istom rodinnom dome bez popisného čísla v obci U. na pustatine zvanej D. v okrese Rimavská Sobota, si stiahol nohavice a ukazoval svoj pohlavný orgán, po čom so stiahnutými nohavicami podišiel k ml. C..J.., R.. XX.XX.XXXX C. W. I., silno ju zozadu chytil, ale táto sa mu vytrhla a kričiac z domu ušla, pričom ďalšiemu jeho konaniu zabránili jej súrodenci privolaním polície, kde týmto jeho konaním jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom mal vedomosť o tom, že K.. C..J.. ešte nedosiahla vek 18 rokov,
teda
v bode 1./
násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, na chránenej osobe - dieťati, blízkej osobe a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,
v bode 2./
násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a tento čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, blízkej osobe,
čím spáchal
v bode 1./
obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona,
v bode 2./
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 199 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 a 8 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 41 ods.1, ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona, k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné psychiatricko - sexuologické liečenie, ktoré sa v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej A. I., R.. XX. XX. XXXX, T. D. U. XXX - N. D., V. W. I., vo výške 5.144,60 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje N. A. I., R.. XX. XX. XXXX, T. D. U. XXX - N. D.J., V. W. I. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje maloletú C.. J.., R.. XX. XX. XXXX, T. D. U. XXX
- N. D., V. W. I. jej nárokom na náhradu škodu na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, podanej na Okresný súd Banská Bystrica dňa 17. 12. 2020 pod číslom: 1 Kv 54/20/6600-92, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému V. J. a na hlavných pojednávaniach v dňoch 11. 03. 02021, 06. 04. 2021 a 13. 04. 2021 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním znaleckých posudkov z odvetvia psychiatria, sexuológia a psychológia, odvetvia chirurgia a traumatológia, výsluchom znalcov a prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný V. J. na hlavnom pojednávaní dňa 11. 03. 2021 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených vo vyššie označenej obžalobe. Obžalovaný urobil uvedené vyhlásenie po riadnom poučení zo strany súdu o následkoch uvedeného vyhlásenia, po poučení, že uvedené vyhlásenie sa pre účely trestného konania chápe ako priznanie spáchania skutkov ( § 257 ods. 4 Tr. poriadku ) a po porade so svojou obhajkyňou.
Keďže obžalovaný odpovedal na všetky otázky položené mu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora a splnomocnencov poškodených, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol tak, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace z výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.
V súvislosti s vyhlásením obžalovaného J., ktorý je zdravotne postihnutou osobou - je hluchonemý, súd poznamenáva, že o kvalite a určitosti prejavu jeho vôle na hlavnom pojednávaní nemal najmenšiu pochybnosť. Jednak z dôvodu, že jeho prejav bol vizuálne zrozumiteľný, bol mu pretlmočený prítomnou tlmočníčkou z posunkovej reči a navyše ho obžalovaný aj písomne potvrdil svojim písomným priznaním, ktoré založil do spisu ( č.l. 816). Súd mal vinu obžalovaného preukázanú nielen jeho priznaním, ale aj vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní a to výpoveďami poškodených A. I., K.. C.. J.., výsluchmi svedkov, znaleckými posudkami, lekárskymi správami a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky v bodoch 1/ a 2/ zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkových vetách obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto skutky aj správne právne kvalifikované. Obžalovaný tým, že v bode 1./ násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu - svoju nevlastnú dcéru A. I., ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti opakovane k súloži, kde toto jeho konanie trvalo po dlhší čas - od začiatku roka 2009 do 24.02.2020, kedy opakovane niekedy aj dvakrát denne si násilím od poškodenej A. I. vynucoval súlož a to už v čase, keď ešte A. I. nedovŕšila 18 rokov (chránenej osobe - dieťati, blízkej osobe - nevlastnej dcére, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti o čom v čase skutku mal vedomosť), pričom svojím opakovaným a dlhodobým konaním spôsobil poškodenej A. I. ťažkú ujmu na zdraví v podobe posttraumatickej stresovej poruchy a dystýmie s úzkostnou nepohodou stredne ťažkého až ťažkého stupňa naplnil po subjektívnej a objektívnej stránke zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona. V bode 2/ tým, že násilím (silným objatím) donútil ženu - svoju vlastnú dcéru ml. C..J.., ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti opakovane k inej sexuálnej praktike - chytanie za zadok, prsia, genitálií za účelom vlastného sexuálneho uspokojenia a proti jej vôli v čase, keď ešte ml. C..J.. nedovŕšila 18 rokov (chránená osoba
- dieťa, blízka osoba - vlastná dcéra, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti) o čom nesporne mal vedomosť naplnil zákonné znaky zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestný zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
V prípade obžalovaného V. J. je súd toho názoru, že je nutné uplatniť tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu. Samotná individuálna prevencia smerom k jeho osobe by mala byť zameraná na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a na to, aby bol izolovaný od prostredia a osôb na
ktorých sa dopúšťal trestnej činnosti a tým sa mu zabránilo v páchaní ďalšej protiprávnosti. Generálna prevencia uloženého trestu by mala zabezpečiť najmä odradenie iných osôb od páchania tak závažnej trestnej činnosti.
Súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
K osobe obžalovaného V. J. bolo zistené, že je slobodný, prihlásený na trvalý pobyt na adrese U. XXX, XXX XX W. I., kde žil spolu s družkou S. A., s jej deťmi z predošlého vzťahu a ich tromi spoločnými deťmi. Je poberateľom invalidného dôchodku. Komunikácia s ním je ťažká no hlavne z dôvodu jeho agresie voči zamestnancom obce aj voči starostke obce. Je o ňom známe, že často požíva alkohol a aj pod jeho vplyvom bol veľmi agresívny a hrubý voči svojej družke, deťom ale aj príbuzným. Rodina však predtým nikdy túto situáciu nechcela riešiť formou trestného oznámenia ( Správa o povesti z obce Zacharovce č.l. 684 zv. IV )
Zo správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica ( č.l. 691 zv. IV ) vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného možno hodnotiť kladne. Denný režim dodržiava. Dodržiava aj zásady slušného správania. Príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS plná bez pripomienok. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Do pracovného procesu zaradený nie je, nakoľko o pracovnú činnosť doposiaľ neprejavil záujem.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR ( č.l. 682 zv. IV ) vyplýva, že obžalovaný sa nedopustil žiadneho priestupku.
Z odpisu Registra trestov GP SR ( č.l. 672 673 zv. IV ) vyplýva, že obžalovaný V. J. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 2 T 92/93 zo dňa 29.06. 1993 pre zatajenie veci podľa § 254 ods. 1 Trestného zákona kde súd upustil od jeho potrestania a rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 4 T 78/53 zo dňa 22.08. 1995 pre poškodzovanie cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 1 (jedného) roka. V súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
V rámci ukladania trestu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuoógia K. S. C. č. 72/2020 a znalkyne z odboru psychológie Mgr. C. Č. č. 51/2020 ( č.l. 394 - 419 zv. III ) ako aj ich osobným výsluchom s cieľom komplexne posúdiť osobnosť obžalovaného, jeho pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. S. C., K.. C. Č., ktorý skúmali duševný stav a osobnosť obžalovaného vyplynulo, že znalci u neho nezistili v minulosti ani v dobe spáchania skutku, ani v súčasnej dobe, duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t.j. psychózu. Zistili defekt jeho intelektových, rozumových aj úsudkových schopností, mentálnu retardáciu ľahkého stupňa ako aj atypickú sexuálnu agresiu náhražkového charakteru, u osobnosti psychosexuálne nezrelej, nedeviantného charakteru. Táto pri súčasne zistenej mentálnej retardácie u obžalovaného, viedla k podstatnému zníženiu jeho ovládacích schopnosti, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené len nepodstatne. Znalec pri sexuologickom vyšetrení u obžalovaného V. J., nezistil poruchu sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity, ani poruchu kombinovanú, teda sexuálnu deviáciu v pravom zmysle slova. V čase posudzovanej trestnej činnosti znalec u obžalovaného zistil náhražkové sexuálne správanie, atypickú sexuálnu agresiu psychosexuálne nezrelej, mentálne retardovanej, nedeviantného charakteru, ktorá viedla k podstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností /nie však ich vymiznutiu/, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené len nepodstatne. Podľa znalcov obžalovaný aj napriek defektu jeho intelektových a rozumových schopností je v súčasnej dobe v dostatočnej miere schopný chápať zmysel svojho konania a je schopný účasti na trestnom konaní.
Z uvedeného súd vyvodil právny záver, že obžalovaný bol v čase spáchania skutkov príčetný a teda aj trestne zodpovedný.
Pokiaľ ide osobnostnú štruktúru obžalovaného znalci uviedli, že duševný vývoj menovaného je mentálne retardovaný, jeho rozumové schopnosti sú znížené, dosahujú úroveň až spodného pásma ľahkej duševnej zaostalosti - debility so známkami organického poškodenia. Simplexná osobnosť je primitívna, rigidná jej vnútorné prežívanie je zúžené, ochudobnené, emočná zložka je labilná, odbrzdená, ťažko ovláda bezprostredné potreby a impulzy. Jeho osobnosť je výrazne psychosexuálne nezrelá, abnormálne štrukturovaná. Morálna uvoľnenosť a nespoľahlivosť spolu s prvkami impulzivity a agresivity prinášajú možnosť rôznych kriminálnych prejavov v správaní a konaní. Závažnejšiu psychopatológiu v zmysle psychotického ochorenia znalci u obžalovaného nezistili.
Znalci sa u obžalovaného vyjadrili aj k prognóze jeho resocializácie a riziku recidívy v budúcnosti. Uviedli, že u obžalovaného nemožno predpokladať výraznejšiu zmenu osobnosti, mentálne postihnutie s abnormnou osobnostnou štruktúrou je stav trvalý, vo veku obžalvoaného málo ovplyvniteľný, preto recidíva do budúcnosti bez potrebnej liečby vo vzťahu k posudzovanému činu je vysoko pravdepodobná. Znalci pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického a sexuologického hľadiska považujú z dôvodu zistenej osobnosti psychosexuálne nezrelej, mentálne retardovanej, netolerujúcej a nerešpektujúcej spoločenské sexuálne normy, kde svoju rolu môže zohrať aj faktor sociálnej izolácie pre jeho hluchonemotu, aj napriek skutočnosti, že u neho nezistili pravú sexuálnu deviáciu, za nebezpečný a navrhujú mu uložiť ochrannú psychiatricko-sexuologickú liečbu s jej začiatkom ústavnou formou.
Pokiaľ ide o pohnútku, k tejto sa vyjadrila psychologička K.. Č. ( č.l. 426 zv. III ) uviedla, že táto pramenila zo psychosexuálne nezrelej osobnosti obžalovaného s nižšími mentálnymi - rozumovými schopnosťami s s odtlmenejšou pudovou zložkou.
Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol obžalovanému priznať dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), l) Tr. zákona teda, že doteraz žil riadnym spôsobom života a vzhľadom na jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, že nepopiera spáchanie skutku, čo sa chápe ako priznanie, aj poľahčujúcu okolnosť, že svoj trestný čin úprimne oľutoval.
Obžalovanému priťažovalo to, že spáchal viac trestných činov, konkrétne dva - v bode 1/ obzvlášť závažný zločin znásilnenia a v skutku 2/ zločin sexuálneho zneužívania (§ 37 písm. h) Tr. zákona).
Za spáchanie obzvlášť závažného zločinu znásilnenia § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 Trestného zákona zákon umožňuje ukladať páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere 15 až 20 rokov a za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 až 15 rokov.
Pretože súd obžalovanému ukladal trest za dva trestné činy ( viacčinný súbeh ), ukladal mu podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona tzv. úhrnný trest odňatia slobody, pričom vychádzal z trestnej sadzby najprísnejšie trestnej z oboch zbiehajúcich sa trestných činov, ktorou bola trestná sadzba uvedená pri obzvlášť závažnom zločine znásilnenia § 199 odsek 3 Trestného zákona, kde zákon umožňuje ukladať trest odňatia slobody vo výmere 15 až 20 rokov. V dôsledku aplikácie tzv. asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona, súd u obžalovaného upravil trestnú sadzbu zvýšením jej hornej hranice o jednu tretinu na 15 rokov až 21 rokov a 8 mesiacov. S poukazom na osobu obžalovaného - jeho zdravotný stav, ktorý je podľa záveru znalca z odvetvia psychiatria mentálne retardovaný, pričom jeho ovládacie schopnosti v čase páchania skutkov boli podstatne znížené nie však vymiznuté a jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené len nepodstatne, súd dospel k záveru, že sú tu splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Pri tomto mimoriadnom znížení trestu bol potom súd ohraničený ustanovením § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, podľa ktorého nemohol obžalovanému uložiť trest kratší ako 8 rokov odňatia slobody. Súd potom vychádzajúc z novonaznačených hraníc ukladania trestu, v ktorých sa pohyboval po konštatovaní o mimoriadnom znížení trestu ( 8 rokov až 21 rokov a 8 mesiacov) dospel k záveru, že za primeraný a spravodlivý je trest odňatia slobody na 12 rokov, prihliadajúc aj na to, že obžalovaný musí vykonať minimálne 3 tohto trestu. Pri ukladaní trestu súd zobral v úvahu aj celkovú dobu páchania trestnej činnosti obžalovaným, t. j cca 11 rokov (skutok 1/) a aj spôsobený následok na zdraví poškodenej A. I., ktorá podľa záveru znalkyne z odboru psychiatria utrpela vplyvom opakovaného a dlhotrvajúceho sexuálneho násilia zo strany obžalovaného ťažkú ujmu na zdraví v podobe postraumatickej stresovej poruchy a dystýmie s úzkostnou nepohodou stredne ťažkého až ťažkého stupňa ( č.l. 493 zv. III ).
Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného za obzvlášť závažný zločin bolo povinnosťou súdu toho zaradiť na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ). S poukazom na mieru narušenia jeho osoby, jeho zdravotný stav - hluchonemotu a mentálnu retardáciu, súd dospel k presvedčeniu, že je tu dôvod zaradiť ho do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona, kde bude jeho náprava lepšie zaručená ako v maximálnom stupni stráženia.
S poukazom na znalecké závery znalca z odvetvia psychiatria a sexuológia MUDr. C. ( č.l. 419 zv. III ) súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona uložil ochranné psychiatricko - sexuologické liečenie ústavnou formou, ktoré môže byť vykonané aj počas výkonu trestu. Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného za obzvlášť závažný zločin bolo povinnosťou súdu uložiť mu podľ § 76 ods. 1 Tr. zákona aj ochranný dohľad na 1 až 3 roky. Nakoľko u obžalovaného nejde o tak narušenú osobnosť je súd toho názoru, že dostatočným môže byť ochranný dohľad na 2 roky, v rámci ktorého to nebude iba o kontrole obžalovaného, ale aj o pomoci na jeho opätovné zaradenie sa do normálneho spôsobu života po výkone trestu odňatia slobody. Poškodení - A. I. O. K.. C.. J.. si prostredníctvom ustanovených opatrovníkov riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody.
Poškodená A. I. si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 35.944,60 Eur, ktorá suma pozostáva z bolestného v celkovej sume 144,60 Eur, a to s poukazom na závery znaleckého posudku č. 29/2020 znalca MUDr. O. J., z nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- Eur za prežitú traumu a s tým súvisiacimi následkami na jej duševnom zdraví s poukazom na závery znaleckého posudku č. 7/2020 znalkyne MUDr. J. O. a sumy 5.800,- Eur, čo je morálna škoda podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
Poškodená mal. C.. J.. si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 20.000,- Eur, z čoho suma 5.800,- Eur predstavuje morálnu škodu podľa zák. č. 274/2017 o obetiach trestných činov v platnom znení a zvyšok 14.200,- Eur je nemajetková ujma súvisiaca s prežitou traumou, ktorú poškodená utrpela, najmä psychickou, ktorej následky u nej pretrvávajú dodnes.
Pokiaľ ide o náhradu škody u poškodenej A. I. súd nemal pochybnosť o výške bolestného za ublíženie na zdraví, ktoré utrpela v júni 2009, keď ju obžalovaný vyhodil z okna a keď sa napichla na vodovodnú rúru, pretože hodnota bolestného za toto zranenie bolo vyčíslené znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo K.. J. ( č.l. 516 zv. III ) na 10 bodov, čo pri hodnote 1 bodu v roku 2009 14,46 Eur predstavuje spolu náhradu v sume 144,60 Eur ( 10 x 14,46 = 144, 60 Eur ).
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu súd vychádzal z ustanovení § 46 ods. 1 Trestného zákona a nasl., z ktorých vyplýva, že poškodený má právo uplatniť aj nárok z titulu spôsobenia morálnej alebo inej škody. Práve morálnou škodou je škoda vzniknutá psychickou traumou, stresom, úzkosťou, frustráciou, čo obžalovaný svojím konaním poškodenej spôsobil tým, že ju dlhodobo sexuálne zneužíval.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd v tomto smere vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria MUDr. O. ( č.l. 471 - 498, zv. III ) a jej výsluchu na hlavnom pojednávaní, kde sa znalkyňa vyjadrila k psychickým následkom u poškodenej A. I., ktoré utrpela v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Znalkyňa uviedla, že poškodená bola obeťou dlhodobého, opakovaného sexuálneho násilia, čo u nej spôsobilo rozvoj dlhodobých psychických následkov, rozvoj postraumatickej stresovej poruchy a dystýmie s úzkostnou nepohodou stredne ťažkého až ťažkého stupňa a jej stav si bude vyžadovať dlhodobú psychiatrickú a medikamentóznu liečbu.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Tým boli potom pre súd splnené podmienky, aby v rámci tzv. adhézneho konania rozhodoval aj o tomto nároku poškodených na náhradu škody. Vychádzajúc z vyššie uvedených znaleckých záverov znalca psychiatra súd dospel k záveru, že poškodená A.. I. má nárok aj na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku voľnou úvahou určil na 5.000 Eur zohľadniac, že obžalovaný je zdravotne postihnutý, dlhodobo nezamestnaný, závislý len na sociálnych dávkach a nie je predpoklad, že vyššiu škodu bude v schopný zaplatiť.
Pokiaľ ide o náhradu morálnej škody v sume 5.800 Eur podľa Z. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v platnom znení, súd tento nárok poškodenej nepriznal, pretože nárok na odškodnenie podľa tohto zákona jej vznikne až po právoplatnosti tohto rozsudku a bude si ho musieť uplatniť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v lehote jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku ( § 15 ods. 1 Z. č. 274/2017 Z. z. ).
Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku priznal poškodenej D. Samkovej nárok na náhradu škody v sume 5.144,60 Eur a vo zvyšku ju podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal na civilný proces.
Pokiaľ ide o poškodenú mal. C.. J.. vo vzťahu k nej vykonané dokazovanie nepreukázalo ujmu, ktorá by jej vznikla v príčinnej súvislosti s trestným činom obžalovaného ( skutok 2 ). Na preukázanie tohto nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktorého rozsah prekračuje potreby trestného konania, preto súd poškodenú mal. V. K. podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Pokiaľ ide o morálnu škodu v sume 5.800 Eur, ktorú si uplatnila podľa Z. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činnou v platnom znení, platí u nej to, čo súd uviedol pri poškodenej D. Samkovej, to znamená, že tento nárok si bude musieť uplatniť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.