Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/55/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného V. J., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a), b), ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 6. júla 2021 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.04.2021, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného V. J. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.04.2021 bol obžalovaný V. J. uznaný vinným v bode 1/ napadnutého rozsudku z obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a), b), ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák.,

v bode 2/ napadnutého rozsudku zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1./ od presne nezisteného dňa začiatkom roka 2009 do presne nezisteného času dňa 24.02.2020 v rodinnom dome bez popisného čísla v Rimavskej Sobote, mestskej časti U. na pustatine zvanej D., ktorý obýval obvinený V. J. so svojou rodinou a od roku 2015 aj vo vedľa stojacej unimobunke, ktorú obývala poškodená A. I., nar. XX.XX. XXXX so svojimi deťmi, násilím a pod hrozbou násilia opakovane, niekedy aj dvakrát denne donútil k súloži svoju nevlastnú dcéru poškodenú A. I., nar. XX.XX.XXXX dcéru svojej družky S. A., ktorá zo strachu pred fyzickými útokmi s ním súložila, nakoľko v prípadoch, keď sa mu nepovolila ju oblial horúcou vodou, ťahal ju za vlasy, kopal a fackal, čím jej spôsoboval poranenia na rôznych častiach tela, ktoré si nedala ošetriť, v júni 2009 pretože sa mu nechcela podvoliť ju vyhodil z okna predmetného obydlia, kde sa napichla na vodovodnú rúru, ktorá sa jej zapichla do boku, čím jej spôsobil tržno - zhmoždenú ranu dĺžky 4 cm v oblasti ľavého bedra s dobou liečenia do 10 dní s ľahším obmedzením obvyklého spôsobu života,

- naposledy tak konal dňa 24.02.2020 v presne nezistenom čase, keď poškodenú A. Samkovú v špajzy vyššie uvedeného rodinného domu kopol, vyzliekol a následne s ňou vykonal pohlavný styk proti jej vôli a ešte raz v ten istý deň na zemi uvedeného rodinného domu na matraci opätovne s ňou vykonal pohlavný styk proti jej vôli a z takto opakovane nedobrovoľne vykonanej súlože bolo splodených šesť detí a to mal. V. S., nar. XX.XX.XXXX, S. S., nar. XX.XX.XXXX, C. S., nar. XX.XX.XXXX, E. S., nar. XX.XX.XXXX a Š. S., nar. XX.XX.XXXX a S. S. nar. XX.XX.XXXX, ktorých je obvinený preukázateľne biologickým otcom, pričom v roku 2009 mal vedomosť o tom, že poškodená A. I. ešte nedosiahla vek 18 rokov, čím u poškodenej A. I. následkom opakovaného sexuálneho násilia nastal rozvoj a perzistencia

dlhodobých psychických následkov v podobe posttraumatickej stresovej poruchy a dystýmie s úzkostnou nepohodou stredne ťažkého až ťažkého stupňa,

2./ v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa 24.02.2020 v rodinnom dome bez popisného čísla v obci U. na pustatine zvanej D. v okrese W. I., ktorý obýval obvinený V. J. s rodinou, si vyzliekol nohavice a s obnaženým pohlavným orgánom sa pohyboval po dome, pričom za účelom sexuálneho uspokojenia chytil svoju vlastnú dcéru ml. V.K., nar. XX.XX.XXXX v W. I., ktorá bola oblečená, silno ju objal, jednou rukou ju držal a druhou ju ohmatával v oblasti zadku, pŕs, a genitálií, počas čoho maloletá kričala o pomoc a plakala do doby, kým sa jej nepodarilo zo zovretia vytrhnúť a ujsť z domu,

- následne dňa 25.02.2020 v presne nezistenom čase v tom istom rodinnom dome bez popisného čísla v obci U. na pustatine zvanej D. v okrese W. I., si stiahol nohavice a ukazoval svoj pohlavný orgán, po čom so stiahnutými nohavicami podišiel k ml. V.K., nar. XX.XX.XXXX v W. I., silno ju zozadu chytil, ale táto sa mu vytrhla a kričiac z domu ušla, pričom ďalšiemu jeho konaniu zabránili jej súrodenci privolaním polície, kde týmto jeho konaním jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom mal vedomosť o tom, že ml. V.K. ešte nedosiahla vek 18 rokov.

Za to okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 12 rokov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne obžalovanému uložil ochranné psychiatricko - sexuologické liečenie ústavnou formou. Taktiež obžalovanému uložil ochranný dohľad na dobu 2 roky.

V neposlednej rade podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX - pustatina D., okres W. I. vo výške 5.144,60 Eur, pričom podľa súd odkázal poškodenú A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX - pustatina D., okres W. I. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Tak isto poškodenú mal. V. K., nar. 21.07.2004, trvale bytom U. XXX - pustatina D., okres W. I., s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný V. J., a to proti výroku o treste. Dňa 12.05.2021 bolo odvolaciemu súdu doručené písomné odvolanie obžalovaného, a to prostredníctvom jeho obhajkyne, v ktorom obhajoba napádala tiež výrok o vine, treste a náhrade škody, pričom lehota na podanie odvolania uplynula dňa 28.04.2021. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že obžalovaný V. J. na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2021 urobil vyhlásenie v zmysle , že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. Toto vyhlásenie súd prijal a rozhodol tak, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchaného skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.

Pokiaľ ide o písomné dôvody odvolania, ktoré podala obhajoba, je nutné konštatovať, že táto namietala výrok o vine obžalovaného na prvých šiestich stranách svojho odvolania, napriek tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine. Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto časť odvolania nekonštatoval, keďže výrok o vine obžalovaný (vzhľadom k jeho vyhláseniu), nemôže napadnúť svojim odvolaním. Vo vzťahu k výroku o treste obhajoba poukázala na to, že obžalovaný nesúhlasí s vyjadrením starostky obce U. W. Z., že je o ňom známe, že často požíva alkohol. Obžalovaný zotrval na tom, že alkohol nepožíva a nikto z jeho rodiny, ani zo strany iných vypočutých svedkov nepotvrdil túto skutočnosť. Ďalej obžalovaný uviedol, že viedol riadny život, že zodpovedne sa staral o svoju rodinu napriek tomu, že bol invalidný dôchodca, pomáhal im ako vedel, chodil na drevo, tiež sa snažil aj príležitostne pracovať u pána C., aby mohol zabezpečiť obživu pre deti. Dával pre potreby rodiny tiež svoj invalidný dôchodok. Obžalovaný nechápe, prečo ho poškodená V. K. obvinila vymysleným obťažovaním a tak isto nechápal svoju nevlastnú dcéru A. I., ktorá vypovedala, že mala s obžalovaným nedobrovoľný sex, hoci mu to nijako nedala znať a nechala ho v domnení, že má s ňou intímny pomer dobrovoľne.

Ďalej obhajoba poukázala na znalecký posudok č. 72/2020 znalca MUDr. S. C. a č. 51/2020 znalkyne K.. C. F., ktorí vyšetrovali duševný stav obžalovaného a ktorý navrhli uložiť mu ochrannú psychiatricko

- sexuologickú liečbu ústavnou formou. Podľa obhajoby znalci u obžalovaného zistili defekt jeho intelektových, rozumových a úsudkových schopností, mentálnu retardáciu ľahkého stupňa. Znalec pri sexuologickom vyšetrení u obžalovaného nezistil poruchu sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity, ani

poruchu kombinovanú, teda sexuálnu deviáciu v pravom slova zmysle. V čase posudzovanej trestnej činnosti znalec u obžalovaného zistil náhražkové sexuálne správanie, atypickú sexuálnu agresiu, u osobnosti psycho-sexuálne nezrelej, mentálne retardovanej, nedeviantného charakteru, ktorá viedla k podstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností, nie však k vymiznutiu, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené len nepodstatne. Pokiaľ ide o duševný vývoj obžalovaného, obhajoba uviedla, že je mentálne retardovaný, rozumové schopnosti sú u neho znížené, dosahujú úroveň až spodného pásma ľahkej duševnej zaostalosti - debility, so známkami organického poškodenia. Čo sa týka prognózy resocializácie v prípade preukázania jeho viny znalci uvádzajú, že nemožno predpokladať výraznejšiu zmenu, čo sa týka jeho osobnosti, mentálne postihnutie s abnormnou osobnostnou štruktúrou je stav trvalý, v jeho veku málo ovplyvniteľný. Prognóza resocializácie sa javí priaznivá v prípade pozitívneho efektu znalcami navrhnutých ochranných opatrení - psychiatricko - sexuologickej liečby. Preto v závere znaleckého posudku navrhli uložiť ochrannú psychologicko - sexuologickú liečbu ústavnou formou. K týmto záverom znalcov obhajoba poukázala na to, že obžalovaný je ochotný podrobiť sa a absolvovať ochranné psychiatricko - sexuologické liečenie ústavnou formou.

Pokiaľ ide o trest, obhajoba v úvode poukázala na § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorý obsahuje zásady trestného konania pri ukladaní trestov a požiadala, aby súd prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým na vyhlásenie obžalovaného o vine, keďže nepoprel spáchanie skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu a prejavil úprimnú ľútosť nad všetkým, tiež aby súd zobral do úvahy uvedené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. a tiež aby vzal do úvahy skutočnosti, že obžalovaný nemal v úmysle spáchať žiadny trestný skutok, že poškodeným nijako neublížil svojim správaním, úprimne to oľutoval, pričom toho času sa nachádza v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici, kde sa správa slušne. Preto u neho prevažuje pomer poľahčujúcich okolností.

Tieto skutočnosti podľa názoru obhajoby súd v napadnutom rozsudku pri ukladaní trestu nezohľadnil. Nevzal do úvahy handicap obžalovaného, že je hluchonemý, čo mu bránilo osobne sa vyjadriť, pochopiť a náležite sa brániť a tiež, že je negramotný, nevie čítať ani písať, len sa vie podpísať. Ďalej obhajoba poukazuje na to, že prvostupňový súd nevzal do úvahy ani závery znaleckého vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, teda neprihliadol na jeho duševný vývoj, že je mentálne retardovaný, že jeho rozumové schopnosti sú znížené, že dosahujú úroveň až spodného pásma ľahkej duševnej zaostalosti

- debility, so známkami organického poškodenia. Preto by zbytočné navýšenie trestu neplnilo svoj výchovný ani represívny účel, vzhľadom na jeho duševný stav, jeho hendikep, ani vzhľadom na jeho vek (má 50 rokov).

Pretože sa k skutkom doznal, resp. urobil vyhlásenie, že nepoprel spáchanie skutkov, požiadal súd, aby mu bol uložený miernejší trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej , teda mimoriadne zníženie trestu v zmysle Tr. zák., nakoľko spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav obvineného by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Prvostupňový súd však tomuto návrhu nevyhovel. Pokiaľ ide o výrok o náhradu škody poškodenej A. I., obžalovaný s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasí, má za to, že jedine výška bolestného u poškodenej A. I. bola preukázaná bodovým ohodnotením znalca K.. O. J., čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 144,60 Eur, o ktorej nie sú pochybnosti. Pokiaľ ide o dokazovanie výšky škody z nemajetkovej ujmy, táto presahuje rámec trestného konania, vyžadovala by ďalšie dokazovanie, preto by sa trestné stíhanie pretiahlo, preto obhajoba navrhla A. I. so zvyškom svojho nároku odkázať na občianske - súdne konanie. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodenej je v rozpore so zákonom.

V závere odvolania obhajoba opätovne poukázala na napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, ktorý podľa nej nevychádza z objektívne zistených skutočností a rozhodol iba na základe vyjadrení niektorých svedkov a poškodených, ktorí vypovedali proti obžalovanému, pričom súd nebral do úvahy výpovede svedkov, ktorí tieto výpovede nepotvrdili. Uložený trest vo výmere 12 rokov nepodmienečne obhajoba považuje za neprimerane vysoký. V tomto smere opätovne poukázala na vyhlásenie obžalovaného, ktoré neurobil z vypočítavosti, ani z dôvodu, že by tým sledoval niečo nekalé, ale bolo to jeho rozhodnutie vychádzajúce z jeho beznádeje a bezmocnosti zavinenej jeho hendikepom, teda že je hluchonemý a negramotný, a teda že si uvedomil, že sa nedokáže náležite brániť proti nepravdivým vyjadreniam a tvrdeniam niektorých svedkov a poškodených. Preto obhajoba poukázala na ustanovenie § 39 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., ktoré obsahuje zákonné podmienky pri mimoriadnom znížení ukladaného trestu

pre obžalovaného. V jeho prípade je na mieste aplikovať tieto ustanovenia , pretože uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov obhajoba považuje za neprimerane prísny a takýto trest ani neplní svoj účel. Z uvedeného dôvodu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alebo aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku sám rozhodol tak, že obžalovanému zníži trest a uloží mu miernejší trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej .

Odvolanie proti napadnutému rozsudku nie písané vlastnou rukou dňa 27.04.2021 doručil na okresný súd obžalovaný V. J., z ktorého v podstate vyplynulo, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov považuje za neprimerane prísny a nespravodlivý vzhľadom k tomu, že výkon trestu pre jeho osobu, negramotnú, hluchonemú a zdravotne postihnutú považuje ako za trest doživotia. Pre svoju zaostalosť a negramotnosť si nedokáže prečítať svoje povinnosti a práva vyplývajúce zo zákona o výkone trestu odňatia slobody. Taktiež nedokáže rozumieť týmto právam a povinnostiam. Jeho výkon trestu odňatia slobody by bol sťažený aj pre jeho sociálnu uzavretosť, pričom poukázal na svoje pomery, osobu a jeho možnosti vo výkone trestu.

K odvolaniu obžalovaného V. J. sa písomne vyjadril aj prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, z ktorého v podstate vyplynulo, že obžalovaný a jeho obhajkyňa v tomto prípade podali odvolanie len proti výroku o treste s tým, že s uloženým trestom nie sú spokojní. Čo sa týka samotného uloženého trestu, tak z výroku o treste je zrejmé, že súd využil inštitút mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 T. zákona a zohľadniac prevahu poľahčujúcich okolností a pomery páchateľa uložil mu trest odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby uvedenej v § 199 ods. 3 Tr. zák. (zákonná trestná sadzba v tomto prípade je 15-20 rokov). Je len vecou úvahy súdu, či využije inštitút mimoriadneho zníženia trestu upraveného v § 39 Tr. zák. a v akom rozsahu. Pod pojem pomery páchateľa (§ 39 ods. 1 Tr. zák. ) je potrebné subsumovať okrem iného aj hodnotenie zdravotného stavu obžalovaného. Súd, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, bral do úvahy zdravotný stav obžalovaného a teda, že u obžalovaného bola diagnostikovaná mentálna retardácia (ľahkého stupňa) pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, a teda poukaz obžalovaného, že súd túto okolnosť nebral do úvahy neodráža skutočný stav.

Ohľadom primeranosti uloženého trestu prokurátor poukázal na závažnosť následku, ktorý vznikol poškodenej A. I. konaním obžalovaného a síce následkom opakovaného dlhotrvajúceho sexuálneho násilia zo strany obžalovaného nastal u poškodenej A. I. rozvoj a perzistencia dlhodobých psychických následkov v podobe posttraumatickej stresovej poruchy a dystýmie s úzkostnou nepohodou stredne ťažkého až ťažkého stupňa a teda má prokurátor za to, že uložený trest je primeraný závažnosti následku spôsobeného konaním obžalovaného a jeho intenzite.

Čo sa týka ostatnej časti predmetného odvolania, v ktorom sa obhajoba v mene obžalovaného vyjadruje k skutkovým okolnostiam a hodnotí dôkazy, k výške náhrady škody je potrebné uviesť, že odvolanie zo strany obžalovaného a jeho obhajkyne nebolo a ani byť nemohlo podané ( ) proti výroku o vine a nebolo podané ani proti výroku o náhrade škody. Napriek tomu prokurátor poukazuje na niektoré súvislosti uvedené na strane 2 odvolania obžalovaného, kde obhajoba v mene obžalovaného uviedla, že obžalovaný mal v prípravnom konaní v rámci jeho výsluchu uviesť, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, pretože uvedené skutky nespáchal. V zápisniciach o vykonaných výsluchoch V. J. v rámci prípravného konania sa však takéto vyjadrenie nikde nenachádza a teda nie je zrejmé, ako obhajoba k takémuto tvrdeniu dospela.

Na jednej strane obhajoba namieta, že obžalovaný sa nedokáže náležite brániť a vyjadriť čo a ako sa vlastne stalo a na strane druhej napr. na strane 4 odvolania uvádza, že: " Viedol som riadny život a staral som sa o moju rodinu, čo potvrdili aj niektorí svedkovia... Všetky svoje deti mám rád a staral som sa o ne. Mal som dojem, že A. I. ma tiež mala rada a mala so mnou sex dobrovoľne. Nechápem, prečo potom začala tvrdiť opak. Moja družka S. A. sa s A. I. často hádali. Myslel som si, že obe ženy

- moja družka S. A. a jej dcéra A. I. na seba žiarlili, preto sa dohodli za mojim chrbtom, že na mňa podajú oznámenie na polícii, aby mali kľud od sústavných hádok...“ Samotné odvolanie potom pôsobí dosť zmätočne, keď jedno tvrdenie sa následne neguje iným atď..

Ďalej prokurátor poukázal na samotný priebeh hlavného pojednávania, ktorý je zaznamenaný v zápisniciach o hlavnom pojednávaní a síce, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný sám predložil súdu

svoje písomné vyjadrenie, z ktorého vyplynulo, že chce urobiť vyhlásenie o vine a že svoje konanie úprimne ľutuje. Pred vyhlásením obžalovaného v zmysle súd prerušil hlavné pojednávanie za účelom porady obžalovaného s obhajkyňou za účasti tlmočníčky, kde následne po porade s obhajkyňou obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe

Zo znaleckého posudku MUDr. S. C. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra, sexuológia č. 72/2020 a Mgr. C. F. znalca z odboru psychológia č. 51/2020, ktorým bol skúmaný duševný stav a osobnosť obvineného V. J. vyplynulo, že obžalovaný je schopný aj napriek defektu jeho intelektových a rozumových schopností v dostatočnej miere chápať zmysel tohto konania a je schopný účasti na trestnom konaní. Obžalovaný už bol v minulosti dvakrát súdne trestaný, a teda trestné konanie ako také nebolo pre neho ničím novým. Je taktiež potrebné uviesť, že obžalovaný prostredníctvom spoluväzňov písal listy svojej rodine, ako aj advokátke, a teda v prípade, že sa chcel k niečomu vyjadriť, niečo vysvetliť, tak učiniť mohol.

Ďalej prokurátor poukázal aj na to, že z výsluchu obžalovaného v rámci prípravného konania zo dňa 24.08. 2020 vyplynulo, že obžalovaný sa vyjadril len k tomu k čomu chcel t. j. k pomerom vo väzbe, avšak k samotným skutom sa vyjadriť odmietol. Rovnako tak učinil aj pri vyšetrovaní jeho duševného stavu a osobnosti do konania pribratými znalcami, na čo poukázal vo svojom výsluchu dňa 23. 09. 2020 (č. l. 421) aj MUDr. S. C. a síce, že: "Obvinený J. v dostatočnej miere chápal nami prevádzané vyšetrenia a jeho spolupráca končila, keď sme prechádzali na otázky súvisiace priamo s posudzovaným trestným činom, čo bolo aj v prípade sedenia s tlmočníčkou z posunkovej reči, ktorá prebehla 24.08. 2020".

Preto má prokurátor za to, že Okresný súd v Banskej Bystrici v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä zásady zákonného procesu - , práva na obhajobu - Súd dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Prokurátor preto má za to, že obžalovaný sa v danom prípade dopustil skutočne závažnej trestnej činnosti hlavne voči poškodenej A. I. a nie je možné, ani žiadúce uvedenú trestnú činnosť bagatelizovať. Naopak, spoločnosť je potrebné chrániť pred páchateľmi takýchto trestných činov a dôsledne dbať na ich potrestanie. Obžalovaný bol správne a zákonne uznaný vinným a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je primeraný, spravodlivý a postačuje v danom prípade na ochranu spoločnosti a má všetky predpoklady naplniť účel trestu. Preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že sa stalo po prvýkrát, že dostala v rámci obhajoby ex offo klienta, ktorý je hluchonemý. Ťažko sa s ním komunikovalo, ale od prvej chvíle uvádzal, že skutky nespáchal. Napriek tomu, že svedkyňa poškodená A. I. tvrdila opak. Aj jeho nevlastný syn I. to tvrdil a jeho vlastný syn sa priklonil k výpovediam členom jeho rodiny. Jeho družka vypovedala neutrálne, nechcela ho usvedčiť, že znásilňoval jej dcéru. Pri vyšetrení súdnou znalkyňou poškodená Samková nevedela sama vypovedať, znalkyňa jej musela klásť otázky. Jej klient videl, že jeho rodina ide proti nemu, napriek tomu chcel miernejší trest a preto urobil vyhlásenie o vine. Nechce, aby jej klient dostal vysoký trest, nechce, aby bol nespravodlivo potrestaný. V tejto súvislosti konštatovala, že či obžalovaný dostane 12 rokov alebo 8 rokov trest odňatia slobody, v jeho prípade je to jedno, tento trest ho v podstate nezmení, iba sa prejavia jeho zdravotné problémy a bude chodiť po nemocniciach. Preto požiadala súd, aby prihliadol na všetky tieto skutočnosti. Z uvedeného dôvodu požiadala, aby odvolací súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, 2 písm. c) alebo ods. 3 písm. b) Tr. zák. a uložil obžalovanému trest v čo najnižšej miere vo výmere 8 rokov. V tomto zmysle poprosila, aby jej klient nebol skrivodlivo odsúdený.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že výrok prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku, či už o vine, treste alebo náhrade škody považuje za zákonný a správny a preto navrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že nebude reagovať, keďže ho bolí hlava, dodal len, že súhlasí s tým, čo povedala jeho obhajkyňa.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste v napadnutom rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vyhlásenie obžalovaného urobené v zmysle , že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. Súd toto vyhlásenie o vine obžalovaného prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd v napadnutom rozsudku preskúmal výrok o treste napriek tomu, že obhajoba v písomných dôvodoch odvolania poukazovala aj na výrok o vine a výrok o škode. Výrok o vine obžalovaný nemohol napadnúť riadnym opravným prostriedkom, keďže urobil vyhlásenie v zmysle , ktoré je neodvolateľné a proti výroku o náhrade škody obžalovaný nepodal odvolanie, preto tento výrok odvolací súd nepreskúmaval.

Následne preskúmal výrok o treste a zistil, že okresný súd nepochybil, keď obžalovanému za jeho konanie uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V tomto smere správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu, za ktorých trest ukladal. Z odôvodnenia výroku o treste v napadnutom rozsudku je zrejmé, k akým skutočnostiam okresný súd prihliadal pri ukladaní trestu obžalovanému. V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením obhajoby obžalovaného, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov je neprimerane prísny a že u obžalovaného nesplní svoj účel.

Pri hodnotení osoby obžalovaného okresný súd správne konštatoval, že tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, v prvom prípade Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 29.06.1993 pre zatajenie veci podľa § 254 ods. 1 Tr. zák., kde súd od jeho potrestania upustil a rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 22.08.1995 pre poškodzovanie cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu so skúšobnou dobou 1 roka. V súčasnosti sa však na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Obžalovaný sa doposiaľ nedopustil ani žiadneho priestupku, pričom podľa vyjadrenia starostky obce U. je s ním ťažká komunikácia z dôvodu jeho agresie voči zamestnancom obce, aj voči starostke obce. Pod vplyvom alkoholu je často agresívny aj voči svojej družke, deťom, ale aj príbuzným. Rodina však túto situáciu nikdy nechcela riešiť formou trestného oznámenia (správa z obce Zacharovce č. l. 684, zväzok IV). Prvostupňový súd potom správne konštatoval, že za konanie obžalovaného, teda za spáchanie obzvlášť závažného zločinu podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 Tr. zák. zákon umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere 15 až 20 rokov a za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 až 15 rokov. V tomto smere okresný súd obžalovanému ukladal úhrnný trest aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., v takom prípade musel upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu zvýšením jej hornej hranice o jednu tretinu, teda na 15 rokov až 21 rokov a 8 mesiacov. Pri hodnotení osoby obžalovaného okresný súd prihliadol aj na jeho zdravotný stav, ktorý je podľa záverov súdneho znalca z odvetvia psychiatria mentálne retardovaný, jeho ovládacie schopnosti v čase páchania skutkov boli podstatne znížené, nie však vymiznuté a jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené len nepodstatne. Preto prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. aplikovaného v hraniciach určených podľa § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zák., podľa ktorého mu súd nemohol znížiť trest pod výmeru 8 rokov trestu odňatia slobody. Preto sa okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody mohol pohybovať len v upravenej trestnej sadzbe pre obžalovaného v rozmedzí od 8 rokov až 21 rokov a 8 mesiacov. Krajský súd pri hodnotení uloženého úhrnného trestu odňatia slobody sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov nepodmienečne so zaradením obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vyhodnotil ako zákonný a primeraný konaniu obžalovaného, aj s ohľadom na celkovú dobu páchania trestnej činnosti obžalovaným, t. j. cca 11 rokov pri skutku uvedenom pod bodom 1/ napadnutého rozsudku.

V tomto smere sa odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nemohol stotožniť s argumentáciou obhajoby o neprimeranosti trestu, práve naopak, stotožnil sa s argumentáciou

prokurátora krajskej prokuratúry uvedenou v jeho vyjadrení k odvolaniu obžalovaného zo dňa 31.05.2021.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd potom takto uložený trest obžalovanému považoval za splňujúci zákonné kritériá pre generálnu a individuálnu prevenciu. Ostatné výroky v napadnutom rozsudku odvolací súd nepreskúmaval, keďže ich obžalovaný so svojou obhajkyňou relevantným spôsobom nenapadli riadnym opravným prostriedkom.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že krajskému súdu neuniklo pozornosti, že okresný súd vo výroku o treste nepoužil slovíčko „úhrnný“ v súvislosti s uloženým trestom odňatia slobody, ktoré potom už v odôvodnení rozsudku správne odôvodnil uloženie tohto úhrnného trestu odňatia slobody. Táto chyba nemala podstatný význam, keďže citované ustanovenia boli použité správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste nezrušil, len na túto chybu poukázal.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za týchto okolností, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného V. J. ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.