Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne Ž. C.ej, O.. XX.XX.XXXX, V. M., X. XX, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 394,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku č.k. - 243 z 26.09.2019 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 394,22 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok v časti príslušenstva pohľadávky tak, že návrh na uplatnené 5% ročné úroky z omeškania od 31.8.2016 do zaplatenia z a m i e t a a žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60%.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 60%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 394,22 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 31.08.2016 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny 394,22 eur s príslušenstvom tvrdiac, že dňa 28.07.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Š. D. W.: M. XXX T. a to tým spôsobom, že vodič motorového vozidla idúceho pred vozidlom D. riadeným U. C. prudko zmenil smer jazdy, pričom v záujme predídenia zrážke došlo k prudkému zabrzdeniu, vplyvom čoho preletela kovová termoska umiestnená na zadnom sedadle do prednej časti motorového vozidla, kde poškodila čelné predné sklo, čelné zrkadlo a kryt ventilátora, keď žalovaná odmietla poistné krytie s odôvodnením, že vec sa týka výluky z poistenia podľa čl. V bodu a) Zmluvných dojednaní, s čím ona nesúhlasila. Vo veci Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 14.11.2017 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor, považujúc nárok za nedôvodný s tým, že dojednané poistenie sa nevzťahovalo na škody spôsobené neobvyklou alebo nesprávne uloženou batožinou alebo nákladom. Za nesporné označil, že žalobkyňa so žalovanou uzavrela Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla Š. D., W.: M. XXX T., so začiatkom poistenia 27.11.2014 a k tejto skutočnosti citoval vybrané články poistnej zmluvy. Nesporným bolo aj to, že dňa 28.07.2016 došlo k poistnej udalosti, ktorú žalovaná vyriešila tak, že na základe výluky z poistenia v zmysle čl. V bod a) zmluvných dojednaní nie je možné poskytnúť náhradu za uplatňovanú škodu. Podrobne citoval z obsahu písomných vyhlásení žalobkyne, ako aj vodiča

motorového vozidla a s poukazom na vývoj dôkaznej situácie citoval obsah informatívneho výsluchu vodiča vozidla a zároveň manžela žalobkyne U.. U. C.. Poukázal na to, že návrh žalovanej na vykonanie obhliadky predmetného motorového vozidla so zabezpečením konkrétnej termosky nepripustil, keďže túto povinnosť mala žalovaná v čase, keď vykonávala šetrenie poistnej udalosti a odmietla plnenie, keď navyše samotná žalovaná už vykonala dve obhliadky motorového vozidla na zistenie rozsahu škody. Citoval čl. XVII bod 25 VPP a ďalej čl. I, II bod 1, čl. III, čl. V a čl. XVII bod 15 VPP a za nesporné pokladal, že na podklade poistnej zmluvy mala žalobkyňa u žalovanej uzatvorené havarijné poistenie typu B. Nebolo sporné ani to, že dňa 28.07.2016 došlo k poistnej udalosti, ktorej priebeh žalovaná nerozporovala a škoda vznikla na motorovom vozidle žalobkyne tým, že jeho vodič v záujme predídenia zrážke s pred ním idúcim motorovým vozidlom musel prudko zabrzdiť, vplyvom čoho preletela kovová termoska umiestnená na zadnom sedadle do prednej časti auta a poškodila čelné sklo, zrkadlo a kryt ventilátora. Termoska bola umiestnená na zadnom sedadle spolu s knihou a mobilom a tieto veci počas jazdy používala dcéra žalobkyne. Žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že termoska v aute bola chybne umiestnená. Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO pritom neobsahujú všeobecnú definíciu pojmu batožina a dojednania obsahujú iba výklad pojmu nesprávne uložená batožina, čo môže byť dôvodom pre uplatnenie výluk z poistenia. Nesprávne uloženou batožinou podľa týchto zmluvných dojednaní, tak ako na to správne poukázala žalobkyňa, sa rozumie súbor prepravovaných vecí, ktoré nie sú vzhľadom na ich hmotnosť a rozmery adekvátne zabezpečené voči pohybu a ktoré sa nenachádzajú na mieste, na tento účel určenom. Bol toho názoru, že termoska predstavuje jednotlivo určenú vec menších rozmerov, ktorý predmet je využívaný pri cestovaní a ktorým disponuje osoba, nachádzajúca sa vo vozidle. K vzniku škody na motorovom vozidle došlo v dôsledku náhodnej udalosti spôsobenej prudkým brzdením a teda udalosti, o ktorej účastníci poistenia predpokladajú, že môže nastať, nevedia však v dobe vzniku poistenia, či sa tak vôbec niekedy stane. Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie výluky z poistenia podľa č. V, bod a) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, keďže žalovaná nepreukázala, aby termoska bola v motorovom vozidle žalobkyne nesprávne uložená, čo malo spôsobiť výluku plnenia, keďže konkrétne miesto na odkladanie termosky v motorovom vozidle nie je určené a navyše v zmysle definície podľa zmluvných dojednaní ju nemožno považovať za batožinu. Stotožnil sa s tvrdením žalobkyne ktorá uviedla, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a pre prípad, keď nie je presne definovaný pojem nachádzajúci sa v poistných podmienkach, je nevyhnutné aplikovať , v zmysle ktorého platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaná v priebehu konania potvrdila, že pri šetrení poistnej udalosti nevykonala obhliadku motorového vozidla s danou termoskou a neskúmala, či vo vozidle boli miesta, kde ju bolo možné uložiť. Túto povinnosť si nesplnila napriek tomu, že za účelom zistenia rozsahu škody vykonala dve obhliadky vozidla. Nepostupovala tak v súlade s a nevykonala vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistnej udalosti. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 394,22 eur, vychádzajúc z predloženého dokladu o zaplatení faktúry na sumu 460,22 eur, od ktorej sumy bola odpočítaná spoluúčasť. Citoval , a Nariadenia vlády a keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, priznal žalobkyni tiež úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po oznámení, že dňa 30.08.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. O trovách konania rozhodol podľa a žalobkyni, ako úspešnej strane, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa , , , a . Citovala , a , a uviedla, že negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalosti vyberá množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu. Citovala čl. V bod a) a čl. XVII ods. 15 ZD a poukázala na to, že pojem batožina je ďalej špecifikovaný aj v čl. X ods. 1 ZD, z ktorého vyplýva, že batožinou sú veci osobnej potreby a spotreby nachádzajúce sa v motorovom vozidle. Nesúhlasila s právnym posúdením veci týkajúcim sa dôvodov uplatnenia výluky z poistenia a poznamenala, že výluka z poistenia v zmysle čl. V bod a) ZD sa vzťahuje na nesprávne uloženú batožinu alebo náklad, pričom výklad pojmu sa nachádza v čl. XVII ods. 15 ZD. K vymršteniu termosky a následnému poškodeniu čelného skla motorového vozidla došlo podľa nej práve v dôsledku nesprávneho uloženia termosky, ktorá bola voľne pohodená v strednej časti zadného sedadla poškodeného motorového vozidla. Voľne pohodený kovový predmet nie je možné už z elementárnej logiky považovať za správne uložený a bolo nevyhnutné sa zaoberať aj všeobecným princípom prevencie, v zmysle ktorého každý je povinný predchádzať

vzniku škody, a to aj podľa a . V tejto súvislosti poukázala aj na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zaoberajúce sa zásadami občianskoprávnej prevencie. Bola aj toho názoru, že konajúci súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo zakladá inú vadu konania. Mimo toho prvoinštančný súd bol povinný sa dôsledne vysporiadať aj s jednotlivými návrhmi na vykonanie dôkazov a to v odôvodnení rozhodnutia, k čomu tiež citovala vybrané právne vety z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vytkla prvoinštančnému súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nevykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla a nezisťoval, či sa v ňom - v jeho zadnej časti nenachádzajú žiadne miesta na odloženie termosky. Zdôraznila, že medzi ňou a žalobkyňou nebolo sporné, ako došlo k vzniku škodovej udalosti a ani to, že k nej došlo spôsobom deklarovaným zo strany žalobkyne. Až v priebehu súdneho konania žalobkyňa rozporovala skutočnosti, že v jej motorovom vozidle sa údajne nenachádzajú miesta na uloženie batožiny, čo je podľa nej zavádzajúce a voľné uloženie v strednej časti zadného sedadla takéhoto predmetu je dokonca nebezpečné a ohrozujúce bezpečnosť prepravovaných osôb. Nevykonanie vyššie uvedeného dôkazu je arbitrárne a viedlo k jednostrannému prihliadaniu iba na dôkazy predložené zo strany žalobkyne, čo odporuje aj praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Za nesprávne považovala aj priznanie úrokov z omeškania od 31.08.2016 do zaplatenia. Citovala pritom a a poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. - 10, podľa ktorého splatnosť poistenia sa týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, kedy už právny základ práva na plnenie je daný. Ak nedôjde medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že čl. X ods. 1 ZD na daný prípad nie je možné aplikovať, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje len na dodatkové poistenie (pripoistenie), ktoré so žalovanou nemala uzavreté. V danom článku navyše je len charakterizovaný pojem poistenie batožiny a nie samotný pojem batožina. Do výluky z poistného plnenia i tak podľa nej patrí len nesprávne alebo neobvykle uložená batožina alebo náklad, ktorý musí predstavovať súbor vecí. V danom prípade termoska, ako to konštatoval aj súd, túto podmienku nespĺňa a termoska nepredstavuje súbor prepravovaných vecí. Ku námietke o nedodržaní prevenčnej povinnosti uviedla, že spornú termosku, v ktorej bol čaj, mala pri sebe jej maloletá dcéra, ktorá bola v tom čase chorá a nutne potrebovala požívať tekutiny - teplý čaj vo zvýšenej miere. Absolvovali vtedy dlhú cestu z Prahy a dá sa očakávať, že pasažieri majú pri sebe nejaký ten nápoj, pričom termoska vzhľadom na svoje parametre sa nikde nemohla bezpečne umiestniť v predmetnom vozidle, keďže v ňom absentoval ukladací priestor na termosku s takýmito rozmermi. Nemožno prijať výklad prezentovaný žalovanou o trvalom uložení termosky na zadnom sedadle ako nesprávnom, keďže išlo iba o dočasné položenie termosky, keď sa z nej chorá 14 ročná dcéra napila, položila si ju vedľa seba a práve vtedy nastala náhodná udalosť. Takéto konanie maloletej dcéry predstavovalo podľa nej správanie sa ako priemerne rozumnej osoby, ktorá nemohla očakávať, že šofér vozidla nečakane prudko v obci zabrzdí. Navyše pre takéto vopred neočakávané náhodné udalosti slúži poistenie. Práve konaním vodiča motorového vozidla v predmetnej situácii bolo predídené oveľa väčšej škode, ktorá hrozila, a to nielen na majetku ale aj na zdraví. Uviedla ďalej, že poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených v a , ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti a tieto podmienky splnené neboli. Jej konaním nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu vedomému porušeniu jej povinnosti. Nebolo potrebné skúmať možné porušenie všeobecnej prevenčnej povinností, nakoľko k vzniku škody došlo práve v dôsledku náhodnej udalosti. I tak poukázala na návod k obsluhe vozidla Š. D., kde na strane 70 v časti zaoberajúcej sa odkladacími kapsami na predných sedadlách je uvedené, že do nich nemajú byť vkladané veľké predmety, ako napr. fľaše. K otázke hodnotenia dokazovania a dôkazného bremena uviedla, že už v rámci šetrenia poistnej udalosti a aj v súdnom konaní predložila fotodokumentáciu zadnej časti motorového vozidla, kde jasne preukázala, že daná termoska do žiadneho odkladacieho priestoru v zadnej časti vozidla nevošla. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj o úrokoch z omeškania, keď navyše k ich opodstatnenosti sa žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie ani nevyjadrovala.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,

t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie, pokiaľ ide o priznanú istinu nie je dôvodné, preto rozsudok v tejto časti potvrdil podľa , lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (, ). Obe strany sporu sa pritom účasti na verejnom vyhlásení rozsudku výslovne vzdali, a to s prihliadnutím na pretrvávajúcu mimoriadnu epidemiologickú situáciu, ako aj núdzový stav.

7. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa ust. , , , a .

8. Odvolací dôvod podľa § je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

10. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. , nie sú dané , pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady , v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku ( ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

12. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v časti priznanej istiny obhájiteľné a rozsudok je preskúmateľný. Súd prvej inštancie priliehavo a presvedčivo vysvetlil, prečo sa na prejednávanú škodovú udalosť nevzťahuje výluka z poistenia a popísal, za akých okolností bola posádkou vozidla používaná termoska, spôsobiaca poškodenie čelného skla a ďalších častí vozidla a je tak zrejmé, že zo strany osôb nachádzajúcich sa vo vozidle k porušeniu žiadnych predpisov a obmedzení nedošlo, čo vedie k nevyhnutnému záveru, že nebola porušená ani ich prevenčná povinnosť.

13. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Zároveň je nutné konštatovať, že aj keď by súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhovaný dôkaz, odvolací súd má za to, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné (teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné).

15. Žalovaná vytkla prvoinštančnému súdu, že nedoplnil dokazovanie obhliadkou poškodeného motorového vozidla. Konajúci súd však v bode 33. odôvodnenia svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo neprikročil k obhliadke vozidla, keď samotná žalovaná pri zisťovaní rozsahu škody na vozidle toto dvakrát obhliadla. Žiada sa doplniť, že žalobkyňa sporné vozidlo už nevlastní a v spise sa nachádza fotodokumentácia (viď č.l. 143 až 147, či č.l. 222 spisu) umožňujúca pri úrovni všeobecných vedomostí o automobiloch urobiť si predstavu o vnútornej konfigurácii aj predmetného vozidla a možnostiach ukladať v jeho vnútorných priestoroch (osobitne na zadnej strane predných sedadiel) predmety o rozmeroch použitej termosky.

16. Odvolací dôvod podľa ust. ods1 písm. f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods. 1, 2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. , , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

19. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. .

20. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a dopĺňa nasledovné:

21. Nie je sporné, že žalobkyňa si voči žalovanej uplatňovala nárok na poistné plnenie - škodu na čelnom skle a ďalších častiach vozidla, ktorú spôsobila termoska letiaca zo zadného sedadla vozidla v dôsledku prudkého brzdenia vyvolaného konaním vodiča riadiaceho vozidlo idúce pred vozidlom žalobkyne. Podľa žalovanej sa poistenie nevzťahovalo na škody spôsobené neobvyklou alebo nesprávne uloženou batožinou alebo nákladom (čl. V bod a) ZD), keď v rámci výkladu pojmov (čl. XVII ods. 15 ZD) sa nesprávne uloženou batožinou alebo nákladom v motorovom vozidle rozumel „súbor prepravovaných vecí, ktoré nie sú vzhľadom na ich hmotnosť a rozmery adekvátne zabezpečené voči pohybu a ktoré sa nenachádzajú na mieste, ktoré je na tento účelom určené“. Súd prvej inštancie sa v bode 42. odôvodnenia svojho rozhodnutia veľmi podrobne zaoberal touto časťou obrany žalovanej, reagoval na ňu a s jeho závermi súhlasí aj odvolací súd. Na to, aby bolo možné aplikovať výluku z poistenia na daný prípad, by bolo nevyhnutné akceptovať, že škoda na čelnom skle bola spôsobená neobvyklou alebo nesprávne uloženou batožinou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu termosku (hoci aj kovovú) nemožno pokladať za neobvyklú batožinu a tobôž nie za náklad. Samotnú termosku ani podľa výkladu pojmov obsiahnutého v zmluvných dojednaniach (čl. XVII bod 15) nemožno subsumovať ani pod súbor prepravovaných vecí, ktoré vzhľadom na ich hmotnosť a rozmery mali byť adekvátne zabezpečené voči pohybu a ktoré sa nenachádzali na mieste na ten účel určenom. Faktom je, že termoska rozmeru používaného dieťaťom žalobkyne nemá v interiéry vozidla striktne určené a zodpovedajúce odkladacie miesto. Je priveľká na odkladanie do priestoru na zadnej časti predmetných sedadiel a jej ukladanie na podlahu vozidla nemožno hodnotiť ako vyhovujúce a hygienické. Nemožno abstrahovať od špecifickej situácie, kedy podľa žalobkyne a jej manžela ich maloletá dcéra v daný moment bola chorá a potrebovala počas cesty požívať tekutiny (teplý čaj). Termosku teda mala po ruke a po napití sa ju ukladala voľne vedľa seba na sedadle. Jej počínanie nemožno hodnotiť ako nezodpovedné a obzvlášť riskantné, keď termosky obvykle slúžia na dopĺňanie tekutín aj počas jazdy motorovým vozidlom. Žiaden zákon, či predpis pritom konzumáciu jedla či nápojov vo vozidle nezakazujú, konzumovať ich môže dokonca aj vodič, rešpektujúc dopravnú situáciu a potrebu primerane sa venovať riadeniu motorového vozidla. Je zrejmé, že ku škode na vozidle žalobkyne došlo v dôsledku náhodnej udalosti, nevyvolanej žalobkyňou, či priamo a bezprostredne jej dcérou, na ktorú sa nevzťahuje výluka z poistenia. Termosku nemožno zahrnúť do „súboru prepravovaných vecí“, keď strany sporu osobitne tento pojem ani nedefinovali a neupresnili a možno prijať záver súdu prvej inštancie, že išlo o jednotlivú vec menších rozmerov, bežne používanú posádkou vozidla. Aj keď možno polemizovať o predchádzaní škodových udalosti uvážlivým

rozmiestňovaním prepravovaných predmetov v interiéry vozidla, pri náhlom prudkom brzdení sa každý ťažší predmet (kniha, fľaša, notebook, mobil a podobne), môže stať potenciálne nebezpečný, avšak prejednávaná vec, vzhľadom na jej špecifiká a kontext (choré maloleté dieťa popíjajúce čaj počas cesty) si spravodlivo nezasluhuje hodnotenie navrhované a prezentované žalovanou. S prihliadnutím na uvedené je rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o priznanú istinu vecne správne.

22. Nemožno však súhlasiť s priznaním úrokov z omeškania žalobkyni od 31.08.2016, teda od doby, kedy žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti. V tejto časti je odvolanie žalovanej dôvodné, a to predovšetkým s prihliadnutím na ňou poukazované uznesenie Ústavného súdu SR č.k. .

23. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

24. Podľa plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca potom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

25. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vznik práva na plnenie a jeho splatnosť a tým aj určenie momentu vzniku omeškania poisťovne sú vo vzťahu k poistnému plneniu upravené osobitne. Poistné plnenie je splatné do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poistiteľa za predpokladu, že právny základ práva na plnenie je už daný. Ak nedôjde medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie - ako je tomu v prejednávanej veci, ktorá bola predmetom súdneho konania, vyšetrenie je nutné považovať za skončené až dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Ide o dôsledok osobitnej právnej úpravy poistenia v a jej aplikácii nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ ( k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu SR - 10 z 28.10.2017).

26. Fakt, že odvolací súd v časti uplatnených úrokov z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a tieto zamietol, sa musel odraziť i na rozhodnutí o trovách konania.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Zásada úspechu v konaní sa uplatňuje aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku. Aby strane mohla byť priznaná plná náhrada trov konania je nevyhnutné, aby bola plne úspešná aj v príslušenstve uplatneného nároku. Pri uplatnenej a priznanej istine 394,22 eur a nárokovaných a nepriznaných úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.08.2016 do zaplatenia mala žalobkyňa úspech 80 % a žalovaná úspech 20 %, v dôsledku čoho čiastočne úspešnej žalobkyni patrí nárok na náhradu 60 % trov prvoinštačného konania. Podľa rovnakého princípu, aplikujúc , a má žalobkyňa nárok aj na 60 % odvolacích trov.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúš?a ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie koneí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilos? samostatne kona? pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ou zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv zaealo konanie, e) rozhodoval vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu pod3a až n) ( ).

Dovolanie pod3a § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peoažnom plnení neprevyšuje desa?násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peoažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo poh3adávky a výška príslušenstva v ease zaeatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu pod3a písmen a) a b). Na ureenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deo podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od dorueenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od dorueenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané veas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a eoho sa dovolate3 domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolate3 musí by? v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolate3a musia by? spísané advokátom ( ).

Povinnos? pod3a odseku 1 neplatí, ak je a) dovolate3om fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupoa, b) dovolate3om právnická osoba a jej zamestnanec alebo elen, ktorý za ou koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupoa, c) dovolate3 v sporoch s ochranou slabšej strany pod3a druhej hlavy tretej easti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebite3a, osobou oprávnenou na zastupovanie pod3a predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo elen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupoa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolate3 rozšíri? len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).