Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoCsp-72-2022.pdf
PDF · 87.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/72/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne Ž. C., nar. X.XX.XXXX, bytom M., X. XX, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 394,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 25Csp/1/2018- 243 z 26.9.2019 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 62%.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom 25Csp/1/2018-243 z 26.9.2019 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 394,22 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 31.08.2016 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny 394,22 eur s príslušenstvom tvrdiac, že dňa 28.07.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Š. D. EVČ: M. XXX T. a to tým spôsobom, že vodič motorového vozidla idúceho pred vozidlom Octavia riadeným U. C. prudko zmenil smer jazdy, pričom v záujme predídenia zrážke došlo k prudkému zabrzdeniu, vplyvom čoho preletela kovová termoska umiestnená na zadnom sedadle do prednej časti motorového vozidla, kde poškodila čelné predné sklo, čelné zrkadlo a kryt ventilátora, keď žalovaná odmietla poistné krytie s odôvodnením, že vec sa týka výluky z poistenia podľa čl. V bodu a) Zmluvných dojednaní, s čím ona nesúhlasila. Vo veci Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 14.11.2017 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor, považujúc nárok za nedôvodný s tým, že dojednané poistenie sa nevzťahovalo na škody spôsobené neobvyklou alebo nesprávne uloženou batožinou alebo nákladom. Za nesporné označil, že žalobkyňa so žalovanou uzavrela Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla Š. D., EČV: M. XXX T., so začiatkom poistenia 27.11.2014 a k tejto skutočnosti citoval vybrané články poistnej zmluvy. Nesporným bolo aj to, že dňa 28.07.2016 došlo k poistnej udalosti, ktorú žalovaná vyriešila tak, že na základe výluky z poistenia v zmysle čl. V bod a) zmluvných dojednaní nie je možné poskytnúť náhradu za uplatňovanú škodu. Podrobne citoval z obsahu písomných vyhlásení žalobkyne, ako aj vodiča motorového vozidla a s poukazom na vývoj dôkaznej situácie citoval obsah informatívneho výsluchu vodiča vozidla a zároveň manžela žalobkyne U.. U. C.. Poukázal na to, že návrh žalovanej na vykonanie obhliadky predmetného motorového vozidla so zabezpečením konkrétnej termosky nepripustil, keďže túto povinnosť mala žalovaná v čase, keď vykonávala šetrenie poistnej udalosti a odmietla plnenie, keď navyše samotná žalovaná už vykonala dve obhliadky motorového vozidla na zistenie rozsahu škody. Citoval čl. XVII bod 25 VPP a ďalej čl. I, II bod 1, čl. III, čl. V a čl.
XVII bod 15 VPP a za nesporné pokladal, že na podklade poistnej zmluvy mala žalobkyňa u žalovanej uzatvorené havarijné poistenie typu B. Nebolo sporné ani to, že dňa 28.07.2016 došlo k poistnej udalosti, ktorej priebeh žalovaná nerozporovala a škoda vznikla na motorovom vozidle žalobkyne tým, že jeho vodič v záujme predídenia zrážke s pred ním idúcim motorovým vozidlom musel prudko zabrzdiť, vplyvom čoho preletela kovová termoska umiestnená na zadnom sedadle do prednej časti auta a poškodila čelné sklo, zrkadlo a kryt ventilátora. Termoska bola umiestnená na zadnom sedadle spolu s knihou a mobilom a tieto veci počas jazdy používala dcéra žalobkyne. Žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že termoska v aute bola chybne umiestnená. Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO pritom neobsahujú všeobecnú definíciu pojmu batožina a dojednania obsahujú iba výklad pojmu nesprávne uložená batožina, čo môže byť dôvodom pre uplatnenie výluk z poistenia. Nesprávne uloženou batožinou podľa týchto zmluvných dojednaní, tak ako na to správne poukázala žalobkyňa, sa rozumie súbor prepravovaných vecí, ktoré nie sú vzhľadom na ich hmotnosť a rozmery adekvátne zabezpečené voči pohybu a ktoré sa nenachádzajú na mieste, na tento účel určenom. Bol toho názoru, že termoska predstavuje jednotlivo určenú vec menších rozmerov, ktorý predmet je využívaný pri cestovaní a ktorým disponuje osoba, nachádzajúca sa vo vozidle. K vzniku škody na motorovom vozidle došlo v dôsledku náhodnej udalosti spôsobenej prudkým brzdením a teda udalosti, o ktorej účastníci poistenia predpokladajú, že môže nastať, nevedia však v dobe vzniku poistenia, či sa tak vôbec niekedy stane. Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie výluky z poistenia podľa č. V, bod a) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, keďže žalovaná nepreukázala, aby termoska bola v motorovom vozidle žalobkyne nesprávne uložená, čo malo spôsobiť výluku plnenia, keďže konkrétne miesto na odkladanie termosky v motorovom vozidle nie je určené a navyše v zmysle definície podľa zmluvných dojednaní ju nemožno považovať za batožinu. Stotožnil sa s tvrdením žalobkyne ktorá uviedla, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a pre prípad, keď nie je presne definovaný pojem nachádzajúci sa v poistných podmienkach, je nevyhnutné aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaná v priebehu konania potvrdila, že pri šetrení poistnej udalosti nevykonala obhliadku motorového vozidla s danou termoskou a neskúmala, či vo vozidle boli miesta, kde ju bolo možné uložiť. Túto povinnosť si nesplnila napriek tomu, že za účelom zistenia rozsahu škody vykonala dve obhliadky vozidla. Nepostupovala tak v súlade s § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka a nevykonala vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistnej udalosti. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 394,22 eur, vychádzajúc z predloženého dokladu o zaplatení faktúry na sumu 460,22 eur, od ktorej sumy bola odpočítaná spoluúčasť. Citoval § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, priznal žalobkyni tiež úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po oznámení, že dňa 30.08.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ako úspešnej strane, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zmeniť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 3CoCsp/1/2020-330 zo 14.4.2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z 26.9.2019 vo výroku, ktorým žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 394,22 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zmenil rozsudok v časti príslušenstva pohľadávky tak, že návrh na uplatnené 5% ročné úroky z omeškania od 31.8.2016 do zaplatenia zamietol a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60% a tiež priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 60%.
4. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku odvolacieho súdu zo 14.4.2021 podala žalobkyňa dovolanie a v tejto časti ho navrhla zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 5Cdo/140/2021 z 26.5.2022 dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14.4.2021 sp. zn. 3CoCsp/1/2020 v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti príslušenstva pohľadávky tak, že zamietol návrh na uplatnené 5% úroky z omeškania od 31. augusta 2016 do zaplatenia zamietol a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14.4.2021 v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že odvolací súd pri nepriznaní uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5% od 31.8.2016 žalobkyni postupoval podľa ustálenej súdnej praxe, a preto v tejto časti dovolanie zamietol. Rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania považoval za
nepreskúmateľné a zrušil ho s tým, že v danej časti vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie s tým, že je potrebné rozhodnúť aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
5. Úlohou odvolacieho súdu teda bolo rozhodnúť o trovách celého konania.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Zásada úspechu vo veci je typická pre sporové konania a uplatňuje sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. U žalobcu o plnom úspechu vo veci možno uvažovať vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo - viď napr. Civilný sporový poriadok - Komentár, autorský kolektív pod vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD., Nakladatelství C. H. Beck v Prahe, 2016 str. 926), teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Ak podľa výsledku sporu žiadna zo strán nemala plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, teda každá zo strán sporu je z časti úspešná a z časti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Ak sa v spore vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu.
9. V prejednávanej veci žalobkyňa mala úspech v žiadanej istine v sume 394,22 eur a neuspela s požiadavkou na priznanie úrokov z omeškania vo výške 5% z istiny za obdobie od 31.8.2016 do zaplatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu pri vyhodnocovaní úspechu strán v spore, kde išlo o žalobu na plnenie nemožno prihliadať len na istinu, ale nutné je zohľadňovať aj príslušenstvo - úroky z omeškania. Pre účely stanovenia pomeru úspechu a neúspechu neexistuje zákonná prekážka či rozumný dôvod, pre ktoré úroky z omeškania by nemali byť zohľadňované (viď napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/95/2010 z 27.1.2011). Princíp, v rámci ktorého pri rozhodovaní o náhrade trov konania je zohľadňovaný aj neúspech pri požadovaní úrokov z omeškania odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení II. ÚS 535/2015z 3.9.2015.
10. V čase rozhodovania Krajského súdu v Košiciach o odvolaní žalovanej (14.4.2021) požadované kapitalizované úroky z omeškania predstavovali cca 92 eur (za obdobie od 31.8.2016 do 14.4.2021). Pri kumulovanom predmete sporu vrátane úrokov z omeškania vo výške 486,22 eur (istina 394,22 eur + úroky z omeškania 92 eur) úspech žalobkyne predstavoval cca 81% a neúspech cca 19%, kvôli čomu žalobkyni bola priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 62%. 11. V súlade s § 453 ods. 3 CSP odvolací súd rozhodol aj o trovách dovolacieho konania.
12. Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančnom, odvolacom i dovolacom. Dovolacie konanie predstavuje samostatnú od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 453/2019 z 19.11.2019).
13. V danej veci predmetom dovolacieho konania boli úroky z omeškania a rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Dovolanie žalobkyne týkajúce sa úrokov z omeškania bolo zamietnuté a rozhodnutie o náhrade trov konania na podnet žalobkyne bolo zrušené a vec vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konania, čo podľa odvolacieho súdu umožňuje urobiť záver, že čiastočné procesné úspechy strán sporu v dovolacom konaní sa anulujú, v dôsledku čoho žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).