Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-34-2021.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17P/34/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, Košice, t.č. bytom F. XXX, Q., C. republika, dieťa rodičov: matky: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Košice a otca: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, O., v konaní o návrhu navrhovateľky: Janky F., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, Q., C. republika, za účasti B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, O., o zverenie maloletej do starostlivosti inej osoby, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že nemá právomoc v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. Q., nar. XX.XX.XXXX.
II. Zastavuje konanie.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 18.03.2021, podaným do podateľne Okresného súdu Košice II osobne dňa 25.03.2021, navrhovateľka žiada, aby súd buď vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil miestne príslušnému súdu -Okresnému súdu vo C.-P., alebo ak by súd dospel k záveru, že vec nie je možné delegovať miestne príslušnému súdu navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým maloletú zverí do jej starostlivosti.
2. Podanie tohto návrhu odôvodnila takto: maloletá bola rozhodnutím Okresného súdu Košice II č.k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 17.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2012, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, B. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je sestrou navrhovateľky. Vyživovacia povinnosť bola určená zo strany matky sumou 50,-Eur mesačne a zo strany otca sumou 60,-Eur mesačne. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v priebehu posledného roka ochorela a jej zdravotný stav jej už neumožňuje starať sa a vychovávať maloletú tak ako doposiaľ. Biologická matka ani c súčasnosti nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú. Požíva alkoholické nápoje a bola opakovane akútne hospitalizovaná z dôvodu delíria. Preto jej bolo opatrovníkom aj súdom odporučené, aby sa k maloletej nepribližovala a nezasahovala do jej výchovy v podnapitom stave, pretože to dieťaťu ubližuje a neprospieva. Navrhovateľka sa o maloletú stará od októbra 2020. Od 09.12.2020 sa maloletá so súhlasom biologických rodičov ako aj so súhlasom starej matky, ktorej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, nachádza u navrhovateľky v rodinnom dome vo Q. v C. republike. A. uviedla, že s maloletou má veľmi dobrý vzťah, rovnako s ňou má veľmi dobrý vzťah aj jej partner Radim S., každoročne k nim chodila na prázdniny, majú pre ňu vytvorené vhodné podmienky pre výchovu, má samostatnú izbu. So súhlasom biologických rodičov ako aj so súhlasom starej matky, ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľka zariadila prestup zo základnej školy vzhľadom k tomu, že sa maloletá nepretržite dlhodobo zdržuje na území C. republiky, navrhla, aby súd vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a delegoval vec do právomoci E. súdu vo C. -P. podľa obvyklého miesta bydliska maloletej.
J., že si je vedomá, že maloletá je slovenská štátna občianka a väčšinu života žila na Slovensku, ale teraz sa nachádza v jej starostlivosti v Českej republika a súčasná situácia si vyžaduje operatívne riešenie.
3. K návrhu na začatie konania doložila: úradne overenú plnú moc zo dňa 13.01.2021 udelenú otcom maloletej, úradne overenú plnú moc zo dňa 18.01.2021 udelenú matkou maloletej, úradne overenú plnú moc zo dňa 08.12.2020 udelenú starou matkou maloletej, obsahom ktorých bol súhlas so zastupovaním maloletej pri úkonoch ako rozhodovanie o voľbe jej školy a zastupovanie na úrovni zákonného zástupcu pri jednaní so školským zariadením, k zastupovaniu v záležitostiach zdravotnej starostlivosti, najmä rozhodovanie o voľbe lekára, registrácia u lekára, zastupovanie pri jednaní s lekárom, udeľovanie súhlasu s hospitalizáciou a kúpeľnou starostlivosťou, udeľovanie súhlasu s lekárskymi zákrokmi a v zdravotníckom zariadení dieťa zastupovať, zariaďovať pre maloletú osobné doklady, najmä cestovný pas, vykonávať práva a povinnosti zákonného zástupcu maloletej pri zastupovaní v správnom konaní podľa zákona č. 500/2004 Sb. správní řád. Biologickí rodičia zároveň udelili súhlas so starostlivosťou navrhovateľky o ich dcéru.
4. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 04.11.2020 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý by sú maloletú zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Uznesením č.k. 14P/152/2020 - 39 zo dňa 01.12.2020 súd tento návrh zamietol prioritne z toho dôvodu, že navrhovateľka nesplnila obligatórne zákonné predpoklady na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a to, že nemá trvalý pobyt na území SR. Toto uznesenie potvrdil aj odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8CoP/340/2020 - 92 zo dňa 01.02.2021. Do tohto súdneho spisu navrhovateľka predložila rozhodnutia Okresného súdu vo C.- P., uznesenie X NC XXXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tento súd zamietol jej návrh na predbežné opatrenie, ktorým by odovzdal maloletú do jej starostlivosti a udelil súhlas s prihlásením maloletej na základnú školu vo Q., súhlas s prihlásením do evidencie detského lekára a do evidencie Q. zdravotnej poisťovne v ČR. Zamietol ho z toho dôvodu, že nebol opodstatnený, teda nebolo preukázané, že by bez predbežného opatrenia sa nemal kto o maloletú postarať a nemohla by tieto úkony urobiť aj bez rozhodnutia súdu, nakoľko má plnú moc k týmto úkonom udelenú starou matkou maloletej, ktorej je aktuálne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Upriamil pozornosť na to, že predbežné opatrenia neslúžia na legalizáciu faktického stavu ani k rýchlejšiemu dosiahnutiu rozsudku.
5. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14P/152/2020 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len úrad), vo svojej správe zo dňa 11.03.2021 uviedol, že zo šetrenia rodinných pomerov vyplýva, že náhradná matka, Elena Q., nar. XX.XX.XXXX, doposiaľ maloletej zabezpečovala adekvátnu starostlivosť ( na základe rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/303/2011 - 46 zo dňa 17.02.2012, právoplatného dňa 27.04.2012, jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti). Nakoľko sa jej zdravotný stav v lete 2020 veľmi zhoršil až do takej miery, že nie je schopná maloletej naďalej poskytovať adekvátnu osobnú starostlivosť a výchovu, spočiatku jej vypomáhali príbuzní, aj navrhovateľka. Matka aj otec maloletej vyjadrili svoj súhlas s tým, aby starostlivosť o maloletú zabezpečovala navrhovateľka v Českej republike. Úrad prostredníctvom Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže zároveň zistil, že maloletá je šikovné, bystré, inteligentné dieťa, komunikatívne, otvorené, nejavila žiadne známky stresu či nervozity, maloletá uviedla, že u tety má krásnu detskú izbu, kolieskové korčule, veľa hračiek, veľa kamarátov, rozumie si s nimi, za deťmi zo Slovensko jej nie je smutno. Nastúpila do miestne školy, vzdelávanie prebieha dištančnou formou. Magistrát mesta Ostrva starostlivosť charakterizoval ako riadnu s tým, že maloletej je poskytované podnetné, láskyplné prostredie.
6. Podľa čl. X ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“), Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
7. Podľa ust. § 1 a 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa ust. § 9 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa ust. § 161 ods. 1,2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa článku 8 ods.1 Nariadenia Rady ES č.2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinnosti k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
11. Podľa článku 17 Nariadenia Rady ES č.2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
12. Podľa kapitoly I, článok 1, bod 1, písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
13. Podľa kapitoly I, článok 1, bod 2, písm. b) Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov.
14. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 8, bod 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
15. Základnou zásadou nariadenia je, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. Pojem "obvyklý pobyt používaný v medzinárodných právnych nástrojoch, nie je ani v citovanom nariadení definovaný. Jeho existenciu musí určiť súd v každom jednotlivom prípade na základe skutkového stavu. Obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Podľa zaužívanej súdnej praxe v Slovenskej republike sa za bydlisko považuje miesto, v ktorom občan býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvale. Pojem obvyklý pobyt nie je v práve Slovenskej republiky ani Európskej únie definovaný. Možno však uzavrieť, že za miesto obvyklého pobytu účastníka treba považovať miesto, v ktorom sa zdržiava s úmyslom sa tam zdržiavať dlhodobejšie, pričom sa i objektívne na tomto mieste dlhšie zdržiava. Ak sa dieťa presťahuje z jedného členského štátu do iného, nadobudnutie obvyklého pobytu v novom členskom štáte by malo v zásade nastať súčasne so "stratou" obvyklého pobytu v predchádzajúcom členskom štáte. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu súdom osobitne v každom jednotlivom prípade predpokladá, že pojem "obvyklý" naznačuje určitý časový aspekt trvania, nemožno vylúčiť, že dieťa nadobudne, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu na územie tohto štátu. Právomoc sa určí v čase začatia konania na súde. Po začatí konania si súd v zásade zachováva svoju právomoc, aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte (zásada perpetuatio fori). Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania preto sama o sebe neznamená zmenu alebo zánik právomoci.
16. Na základe takto zisteného obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako kritéria rozhodného pre posúdenie právomoci súdu súd za použitia článku 8 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 ES dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky konať a rozhodnúť vo veci zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Slovenský súd nemá právomoc na konanie, keďže obvyklý pobyt maloletého dieťaťa vznikol na území Českej republiky. Slovenský súd by si zachoval právomoc na konanie o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti len v prípade, že maloleté dieťa by malo v čase začatia konania obvyklý pobyt na území
SR. Ako vyplýva z návrhu, tento bol podaný v čase, keď obvyklý pobyt maloletej Emily vznikol na území Českej republiky.
17. Z uvedeného dôvodu súd nemôže postupovať podľa čl. 15 ods. 1, 2 Nariadenia, podľa ktorého Vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej, domnievajú, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vhodnejšie umiestnený na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môžu: a) prerušiť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu podľa odseku 4; alebo b) požiadali súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 5. 2. Odsek 1 sa vzťahuje: a) na návrh účastníka; alebo b) z vlastného podnetu súdu; alebo c) na žiadosť súdu iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu podľa odseku 3. S postúpením na základe vlastného podnetu súdu alebo na žiadosť súdu iného členského štátu musí súhlasiť aspoň jeden z účastníkov. Nemôže tak postupovať z dôvodu, že v čase začatia konania, teda v čase podania návrhu na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, mala maloletá už obvyklý pobyt v Českej republike, kde sa zdržiava od 09.12.2020 so súhlasom a vedomím rodičov ako aj starej matky ( teda náhradnej matky, ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti), a predovšetkým s úmyslom zdržiavať sa tam dlhodobo, navštevovať tam školu, vytvoriť si sociálne väzby a pod.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne aktuálneho pobytu maloletej Emily v Českej republike má súd za to, že keďže sa dieťa zdržiava na území Českej republiky, tento pobyt podľa opísanej situácie nie je len prechodného charakteru, teda možno ustáliť, že maloletá má už na území Českej republiky obvyklý pobyt, rodičia maloletej sa o dieťaťa osobne nestarajú už dlhodobo, niekoľko rokov, za ten čas bola maloletá v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá rovnako ako rodičia písomne vyjadrila svoj súhlas s tým, aby osobnú starostlivosť vo vzťahu k maloletej vykonávala navrhovateľka a by ju zastupovala vo všetkých potrebných a dôležitých právnych úkonoch tak ako jej zákonný zástupca. Maloletá od 09.12.2020 býva u navrhovateľky, navštevuje tam základnú školu. Z vôle vyjadrenej všetkými účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že tento pobyt maloletej v Českej republike nie je len prechodného charakteru, ale je tu daný záujem zdržiavať sa tu dlhodobo.
19. Na základe uvedeného má súd za to, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa v čase začatia konania, miestom kde maloletá žije, je uvedený členský štát Európskej únie t.j. Česká republika a nie Slovenská republika.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v najlepšom záujme dieťaťa je, aby o maloletom rozhodoval súd členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ktorým je Česká republika tak, ako to vyplýva z Nariadenia Rady ES č.2201/2003.
21. Z toho dôvodu tunajší súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení Nariadenia Rady ES č.2201/2003 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Vzhľadom na nedostatok právomoci, ktorá je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie následne zastavil.
22. O nároku a výške náhrady trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice II. V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust.§ 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust.§ 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust.§ 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.