Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/21/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v právnej žalobcov, v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., v 2. rade: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XX, XXX XX C., právne zastúpení: JUDr. Ľubomír Hudák, advokát, so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, proti žalovanej: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. X, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, v konaní o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -172 zo dňa 21.9.2022 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Mení rozsudok vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou domáhali voči žalovanej, aby sa zdržala akéhokoľvek konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažovala žalobcov, alebo ich obmedzovala vo výkone ich práv a vykonala potrebné opatrenia na zamedzenie šírenia nepríjemného zápachu. Žalobcovia uviedli, že žalovaná ich obťažuje hlukom, ale najmä pachmi a zápachom plynúcim z chovu hospodárskych zvierat. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Nepoprela, že chová hospodárske zvieratá, vrátane mangalíc, ktorých počet kolíše, pričom má všetky potrebné povolenia a po výzve obce dala na plot čiernu nepriepustnú fóliu do výšky 2 metrov. Uviedla, že zvieratá chová pre potreby svojej rodiny.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že Obec Vyšný Hrušov na základe prešetrenia sťažnosti zo dňa 7.5.2020 vykonala obhliadku u žalovanej dňa 11.5.2020 a zistila, že na svojom pozemku chová mangalice, ktorých počet bol v deň kontroly 9 kusov. Dňa 19.05.2020 obec vykonala kontrolu aj ju žalobcov, pričom zistila, že aj z chovnej stanice žalobcov bolo cítiť zápach. Obec poukázala na to, že zo všeobecne záväzného nariadenia (VZN) č. 1/2007 o chove a držaní hospodárskych zvierat, okrem iného vyplýva povinnosť chovateľa nedovoliť, aby chov nadmerným spôsobom rušil a obťažoval susedov (hluk, špina, zápach), pričom v tomto prípade sa jedná hlavne o nepríjemný zápach. Obec zároveň žalovanej uložila povinnosť, aby vykonala opatrenia potrebné na zamedzenie šírenia nepríjemného zápachu a zredukovala počet hospodárskych zvierat.

Súd ďalej konštatoval, že šetrenie pomerov vykonala aj Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné, dospela k záveru, že zvieratá neboli chované v neprimeraných podmienkach a ošípané mali dostatok priestoru pre svoje potreby. Žalovaná má farmu riadne zaregistrovanú v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. počas chovu mala žalovaná maximálne počet chovaných ošípaných 18 kusov, napriek tomu, že má k dispozícii ustajňovaciu plochu 61,11 m2 a tento priestor je dostatočne veľký pre chov maximálne 25 kusov ošípaných. Z tejto správy taktiež vyplýva, že táto inštitúcia s poukazom na nemá kompetenciu zasiahnuť a je potrebné obrátiť sa na súd.

3. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení predmetnej veci aplikoval ustanovenie , v ktorom je zakotvená generálna klauzula, na základe ktorej sa vlastník musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone jeho práv alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Účelom tejto právnej úpravy je občiansko-právny zákaz určitej činnosti smerujúci k ochrane pozemku alebo stavby suseda v ich samotnej podstate. V zásade teda platí, že vlastník pozemku môže vykonávať na svojom pozemku akúkoľvek činnosť, okrem činnosti, ktorá by nad mieru neprimeranú pomerom zaťažovala alebo obťažovala jeho suseda. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom. Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Rôzny stupeň intenzity bude mať prenikanie hydiny, štekot psov, hluk a zápach na vidieku a iný stupeň intenzity v mestách.

4. Prvoinštančný súd posúdil skutočnosti tvrdené žalobcami, žalovanou, ako aj predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností, že žalovaná ich obťažuje nad mieru primeranú pomerom. Súd zohľadnil informáciu o výsledku prešetrenie sťažnosti Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Humenné zo dňa 30.06.2020, z ktorej vyplýva, že držiteľka má farmu na chov ošípaných riadne zaregistrovanú v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, že v čase kontroly zvieratá neboli chované v neprimeraných podmienkach a ošípaným bol daný priestor primeraný ich fyziologickým a etologickým potrebám. Podľa vyjadrení žalovanej hnoj vyváža týždenne a ukladá na svoj pozemok na konci záhrady, je zabezpečený tak, aby z neho nevytekala močovka na susediace pozemky a následne ho zapracováva do pôdy výlučne na vlastnej záhrade. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že obec žalovanej uložila opatrenia proti šíreniu nepríjemného zápachu, pričom žalovaná vykonala opatrenie vo forme postavenia plotu a nepriepustnej fólie do výšky 2 metre, a rovnako znížila počet chovaných mangalíc. Vzhľadom na to, že žalobcovia i žalovaná majú domy v obci, je potrebné zohľadniť túto skutočnosť, nakoľko v obci sa predpokladá častejší chov hospodárskych zvierat, s čím súvisí aj vyššia miera zápachu, ktorú by v meste bolo možné považovať za neprimeranú miestnym pomerom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a – a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, a to z dôvodov podľa , a . Žalobcovia poukázali na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkový stav veci, keďže sa nesprávne vysporiadal so zásadným problémom, ktorý je predmetom tohto konania, a to dôkazmi ohľadne posúdenia nároku žalobcov uplatneného v konaní. Súd, podľa názoru žalobcov, neakceptoval právne relevantné písomné doklady a dôkazy doložené súdu a tieto prehliadal. Jednoducho sa stotožnil, bez akéhokoľvek skúmania podmienok merita veci a rozhodných skutočností, s názorom žalovanej, aj keď nič nové v konaní nepreukázala a nedoložila, práve naopak, opäť potvrdila, že chová 4 kusy mangalíc, 6 kôz, dvoch capov a množstvo hydiny, moriek, kačiek a dokonca včely umiestnené cca 40 metrov od terasy ich rodinného domu, čo nemá nič spoločné s chovom pre vlastnú potrebu a je to v rozpore s VZN obce. Žalobcovia poukázali na to, že súd prvej inštancie zohľadnil aj vykonanie kontroly Úradom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, čo však nie je dôvodom na zamietnutie žaloby, keďže sám súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neskúma informácie o výsledku prešetreného podania zo dňa 30.6.2020, z ktorej vyplynulo, že žalovaná má farmu na chov ošípaných zaregistrovanú v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, ale skúma a hodnotí porušenie . Žalobcovia vyjadrili počudovanie nad tým, že súd prvej inštancie, napriek svojmu predchádzajúcemu

rozhodnutiu, zrazu považuje ich žalobu za nedôvodnú, aj keď žalovaná naďalej chová hospodárske zvieratá, pričom im nie je jasné, na základe čoho súd zmenil svoje rozhodnutie, keď podľa právneho názoru odvolacieho súdu mal vec prejednať a opätovne posúdiť dôkazy, nakoľko jeho rozhodnutie bolo nepreskúmateľné. Žalobcovia majú za to, že súd prvej inštancie opäť vydal nepreskúmateľné rozhodnutie. Žalobcovia sa vyjadrili aj ku skutočnosti, ktorú prezentovala právna zástupkyňa žalovanej, týkajúcu sa skutočnosti, že žalobcovia sú útoční voči svedkom žalovanej, a preto títo odmietajú vypovedať. Podľa žalobcov sa súd mal touto skutočnosťou zaoberať a predvolať si svedkov ohľadom zistenia, ako to vlastne bolo so súhlasom, ktorý podpísali pre žalovanú. Žalobcovia uviedli, že na vyvrátenie tvrdení žalovanej predložili čestné prehlásenie pani G., ktorým sa súd taktiež nezaoberal. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že oslovili firmu Ecolab, ktorá sa zaoberá meraním zápachu, pričom odpoveď mala byť obsiahnutá v prílohe odvolania. Žalobcovia teda majú stále za to, že žalovaná ich nad mieru primeranú pomerom obťažuje zápachom z chovu hospodárskych zvierat, a preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Žalovaná k odvolaniu žalobcov uviedla, že s ich odvolaním v žiadnom prípade nesúhlasí. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto ho navrhuje v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaná citovala ust. a , pričom poukázala na to, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí jasne poukázal na to, že bolo a je na žalobcoch, aby svoje tvrdenie o tom, že ich žalovaná obťažuje imisiami – tvrdeným pachom, preukázali dôkazmi, z ktorých bude nepochybné, že obťažovanie presahuje mieru obvyklú pomerom. Žalobcovia napriek tomu, že mali dostatok času a predovšetkým s poukazom na to, že dôkazné bremeno zaťažuje práve ich, svoje tvrdenia ničím nepreukázali. Žalobcovia nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu, či už výsluchu svedkov, ktorí by potvrdili ich tvrdenia, ohliadky na mieste samom, či žiadosti adresovanej Obci Vyšný Hrušov o opätovné vykonanie ohliadky s tým, že výsledok ohliadky by bol predložený súdu. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcov, že žalovaná mala požiadať súd o vypočutie svedkov, ktorých pôvodne navrhla a od tohto dôkazu upustila z dôvodu útočného postoja žalobcov voči týmto svedkov, je irelevantné, účelové a zavádzajúce, pretože, ako žalovaná uviedla, sú to práve žalobcovia, ktorí nesú dôkazné bremeno, a teda bolo v ich záujme zabezpečiť účasť svedkov. Žalovaná poukázala na to, že žalobcovia vo svojom odvolaní uvádzajú, že podľa ich názoru súd prvej inštancie neakceptoval právne relevantné písomné doklady a dôkazy doložené súdu žalobcami na preukázanie svojich tvrdení a tieto prehliadal, pričom však ale neuviedli, aké konkrétne písomné doklady či dôkazy súd neakceptoval, pretože žiadne relevantné dôkazy či doklady, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť žaloby nepredložili. Žalovaná uviedla, že ani z čestného prehlásenia D. G. nevyplýva, aby zápach z chovu zvierat, ktorý podľa jej názoru cítiť, bol alebo je nad mieru primeranú pomerom, alebo aby tento zápach presahoval mieru obvyklú v obci, v ktorej žijú, alebo aby dochádzalo k obťažovaniu imisiami nad mieru primeranú pomerom a vážnemu ohrozeniu výkonu vlastníckeho práva žalobcov či iných susedov. Tento listinný dôkaz teda nemožno považovať za relevantný. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobcovia v odvolaní uviedli, koľko a akých zvierat presne chová (pozn. žalovaná uviedla, že v súčasnosti už chová iba 2 kusy mangalíc) a vzdialenosť umiestnenia včiel 40 metrov od terasy rodinného domu je v rozpore s VZN obce. Žalovaná k tomu uviedla, že nevie, z čoho toto tvrdenie žalobcov pramení, pretože predmetné VZN obce Vyšný Hrušov, č. 1/2007 zo dňa 9.2.2007, nereguluje kapacitu chovu a ani neupravuje vzdialenosť umiestnenia včiel k objektu na bývanie. Žalovaná citovala nález ÚS SR sp. zn. z 19.2.2023, z ktorého vyplýva, že maximálne počty povoleného chovu zvierať a určené vzdialenosti, resp. voľné priestranstvá medzi objektami, ich medze, možno upraviť za podmienok ustanovených , len zákonom, pričom žalobcovia nepreukázali, aby žalovaná svojim konaním porušovala ustanovenia zákona a taktiež nepreukázali ani porušenie upravujúce susedské práva. Žalovaná poukázala na to, že nepopiera, že chová pre vlastnú potrebu domáce zvieratá, avšak tento chov nie je v neprimeranom množstve a týmto chovom neobťažuje ani žalobcov, a ani iných susedov nad mieru primeranú pomerov, a to zápachom z tohto chovu, ako to bez akýchkoľvek dôkazov tvrdia žalobcovia. Taktiež poukázala na to, že na základe sťažnosti žalobcov, ktorú adresovali obci Vyšný Hrušov, urobila opatrenia v zmysle pokynu, a to zredukovala počet mangalíc a tiež urobila opatrenia proti šíreniu zápachu postavením plota a čierne nepriepustnej fólie do výšky 2 metrov. Žalovaná zároveň uviedla, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že je rozdiel, pokiaľ niekto žije v obci a v meste, pretože v obci sa predpokladá častejší chov hospodárskych zvierat, s čím súvisí aj vyššia miera zápachu. Žalovaná dala opätovne do pozornosti, že aj samotní žalobcovia chovajú domáce zvieratá, ktorých chov tiež môže spôsobovať určitý citeľný zápach. Žalovaná priložila k odvolaniu aj aktuálny dôkazy – úradný

záznam o veterinárnej kontrole zo dňa 7.11.2022, ktorú vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné, ktorá bola zameraná na kontrolu plnenia opatrení prijatých na zabránenie šírenia afrického moru ošípaných v chovoch domácich ošípaných, pričom z tohto záznamu vyplýva, že má v chove 2 ks jatočných ošípaných, ktoré sú ustajnené v uzavretom priestore (koterec + výbeh), riadne oplotenom vo vnútri chovu, ktorý je samostatne oplotený kovovým plotom. Žalovaná sa vyjadrila aj k výroku týkajúcemu sa trov prvoinštančného konania, ktorý považuje taktiež za správny, pretože úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže bola žalovaná v konaní plne úspešná, má nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom. Vo vzťahu k aplikácii , ktorý podľa žalobcov spočívať v tom, že ide o susedský vzťah strán sporu, ako aj okolnosti sporu, kedy predmetom sporu má byť obťažovanie suseda zápachom, nemožno považovať za také okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie uvedeného ustanovenia. V predmetnom prípade neboli preukázané také výnimočné dôvody, ktoré by zakladali aplikáciu tohto ustanovenia, preto je potrebné na prejednávanú vec aplikovať zásadu úspechu vo veci ( ).

7. Žalobcovia v následnom vyjadrení poukázali na to, že pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobcovia mali dostatok času na unesenie dôkazného bremena, tak žalovaná mala dostatok času na to, aby takýto počet, teda 2 ks mangalíc, čo potvrdil aj samotný veterinár, mala k dátumu 31.7.2020, ako jej to nariadila obec Vyšný Hrušov. To sa však nestalo, a preto bola podaná žaloba vo viere, že jej súd žalovanej spravodlivo nariadi, aby držala chov pre vlastnú potrebu, aj keď počty nie sú obsiahnuté vo VZN. Žalobcovia sa vyjadrili, že predložili dôkazy, z ktorých má vyplývať dôvodnosť žaloby a prípadné meranie zápachu by nemalo význam, pretože všetko, čo predložili, nie je postačujúce na to, aby sa zistilo, či je zápach nad pomery. Žalobcovia sa teda pýtajú, ako sa to má posúdiť, keď u nich nikto nebol, neprišiel sudca, ani prípadná nejaká nezávislá komisia poverená súdom.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) osobou oprávnenou podať odvolanie ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.04.2024 ( ). Odvolací súd dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

9. Odvolací súd poznamenáva, že v predmetnej veci už raz rozhodol uznesením zo dňa 24.2.2022 tak, že rozsudok, ktorým Okresný súd Humenné žalobe vyhovel, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z tohto rozhodnutia nepochybne vyplýva, že pokiaľ žalobcovia podali negatórnu žalobu podľa , tak je nevyhnutné, aby svoje tvrdenia o tom, že sú obťažovaní imisiami – tvrdeným zápachom, preukázali dôkazmi svedčiacimi o tom, že obťažovanie presahuje mieru obvyklých pomerov. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu v takýchto sporoch je posúdiť, či žalobcami tvrdená miera obťažovania imisiami dosahuje takú intenzitu, aby bolo možné dospieť k záveru, že ide o imisie protiprávne, t.j., že došlo k naplneniu dvoch skutkových podstát: 1) obťažovaniu imisiami nad mieru primeranú pomerom a 2) vážnemu ohrozeniu výkonu vlastníckych práv žalobcov. Za takejto situácie je potrebné výslovne uviesť, aká miera obťažovania sa považuje za primeranú pomerom a aká je miera v konkrétnom prípade, keďže len z týchto údajov sa môže vychádzať v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia, v ktorom sa skúma, či miera imisií klesla pod úroveň prehlásenú v rozsudku za primeranú pomerom. Odvolací súd konštatoval, že prvotný rozsudok súdu prvej inštancie ale nedal odpoveď na otázku primeranosti alebo neprimeranosti tvrdeného obťažovania žalobcov žalovanou. Súd prvej inštancie sa taktiež nezaoberal a nehodnotil, či žalovaná vo vzťahu k výsledkom šetrenia obce Vyšný Hrušov vykonala alebo nevykonala nejaké opatrenia.

10. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že súdu predložili právne relevantné písomné doklady a dôkazy, avšak súd prvej inštancie ich neakceptoval. Nešpecifikovali však, o aké konkrétne písomné doklady

sa jedná, tak, ako na to správne vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala žalovaná. Odvolací súd poukazuje na to, že je nepochybné, že k tomu, aby bol žalobca v konaní úspešný, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, teda preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie, v ktorom jasne vymedzil, že je na žalobcoch, aby svoje tvrdenia o tom, že sú obťažovaní imisiami – tvrdeným pachom, preukázali dôkazmi osvedčujúcimi to, že obťažovanie presahuje mieru primeraných pomerov. Žalobcovia až v odvolaní poukázali na to, že oslovili firmu Ecolab, ktorá sa zaoberá meraním zápachu s tým, že odpoveď má byť obsiahnutá v prílohe odvolania, pričom uviedli, že so svojim problémom oslovili aj pracovnú skupinu z Ministerstva životného prostredia SR s tým, že ich odpoveď má byť taktiež v prílohe odvolania. Odvolací súd k tomu ale uvádza, že z prílohy odvolania vôbec nevyplýva, že sa má jednať o takéto výstupy, nevyplýva z nich žiaden údaj (hodnota) a navyše, pokiaľ by sa aj jednalo o relevantné dôkazy, na tieto by odvolací súd, ako na novoty podľa nemohol prihliadať, keďže je zrejmé, že sa nejedná o dôkazy, ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že imisie spočívajúce v obťažovaní zápachom, je možné považovať za neoprávnené, až keď dosahujú zákonom stanovený kvalifikačný moment, pričom zásah do vlastníckeho práva iného, ktorého realizácia síce už nie je súladná s optimálnym stavom, avšak ešte neprekročila medze dovoleného správania, nemá povahu neoprávnenej imisie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z vyjadrení žalobcov vyplynulo, že zásadný problém týkajúci sa, podľa žalobcov, neprimeraného zápachu, vyplýval z chovu ošípaných (mangalíc), ktorých počet bol podľa žalobcov až 18 kusov, podľa správy obce Vyšný Hrušov zo dňa 25.5.2020 9 kusov a v súčasnosti podľa vyjadrenia Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy Humenné 2 ks, čo nepochybne svedčí o tom, že žalovaná v priebehu konania zregulovala počet ošípaných, čo malo s veľkou pravdepodobnosťou za následok aj zníženie zápachu. Odvolací súd ale poukazuje na to, že žalobcovia ani v čase, keď žalovaná chovala viacej ošípaných, hodnoverným spôsobom nepreukázali, že sa v danom prípade jedná o obťažovanie zápachom nad mieru primeranú pomerom. Z citovanej správy obce Vyšný Hrušov zo dňa 25.5.2020 zároveň vyplýva, že dňa 19.5.2020 bola vykonaná obhliadka aj na pozemku žalobcov, pri ktorej bolo taktiež cítiť šíriaci zápach z priestoru chovnej stanice. Za takejto situácie bolo teda objektívne sťažené vyselektovať, ktorý zápach bol intenzívnejší, nepríjemnejší, resp. či sa nejednalo aj o premiešavanie týchto zápachov, teda teoreticky aj vzájomné obťažovanie zápachom.

12. Podstatné pre posúdenie prejednávanej veci je ale to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, pričom ich tvrdenia je možné považovať aj za ich subjektívny pocit, pretože miera akceptácie určitého zápachu je individuálna u každej osoby a záver o tom, že sa jedná o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom nemožno založiť iba na tvrdeniach žalobcov, resp. ich rodinných príslušníkov. Rovnako takýto záver nemožno založiť ani na čestnom prehlásení D. G., ktorá v minulosti podpísala žalovanej súhlas na chov zvierat a hydiny, v ktorom nebol uvedený počet zvierat, pričom v čestnom prehlásení zo dňa 2.4.2022 uviedla, že nepredpokladala, že chov zvierat sa bude stále navyšovať, čím sa znepríjemní život v blízkosti chovu. Uviedla, že zápach z chovu cítiť a tento sa zvyšuje, keď je väčší počet zvierat a tiež podľa obdobia a počasia, najmä v letných mesiacoch. Odvolací súd poukazuje na to, že iba na základe takéhoto čestného prehlásenia nemožno urobiť jednoznačný záver, že sa jedná o obťažovanie, ktoré je neprípustné, teda je nad mieru primeranú pomerom. Z tohto čestného vyhlásenia vyplýva iba konštatácia, že chov bol zvýšený a v dôsledku toho bol aj zvýšený zápach. V tomto ohľade odvolací súd opätovne poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, v rámci ktorého konštatoval, že intenzita zápachu musí byť merateľná, napr. aj pre potreby prípadného výkonu rozhodnutia s tým, že musí byť zrejmé, aká bola miera imisií v čase rozhodnutia súdu a aká následná, teda po prípadnom uložení povinnosti zodpovednému subjektu súdnym rozhodnutím. Odvolací súd už uviedol, že žalobcovia meranie zápachu prvýkrát spomenuli až v odvolaní a ani v odvolaní nepredložili žiadne exaktné výstupy merania zápachu. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že je rozdiel či sú hospodárske zvieratá chované na dedine alebo v meste, v centre alebo na okraji, pretože na dedinách je ešte doposiaľ obvyklejšie, že sú tam chované hospodárske zvieratá, na rozdiel od mesta, a takýto chov, pokiaľ nie je natoľko extenzívny, že neprimerane zaťažuje susediace lokality, je v podstate bežným spôsobom života na dedine.

13. Žalobcovia v odvolaní namietali aj to, že žalovaná nezabezpečila na pojednávaní účasť svedkov, ktorých pôvodne navrhla z dôvodu, že sa žalobcovia mali útočne správať k týmto svedkom. Odvolací súd k tomu uvádza, že aj uvedené tvrdenie žalobcov svedčí o tom, že títo neuniesli dôkazné bremeno,

pretože dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov, žalovanej sa stačilo iba brániť. Žalobcovia napr. poukázali aj na to, že ani súd, ani žiadna komisia poverená súdom nebola na ohliadke na mieste samom, čo je ale v rozpore s kontradiktórnosťou civilného procesu, čo znamená, že v danom prípade sa nejedná o spor, kedy súd z úradnej povinnosti (ex offo) vykonáva dôkazy, ale tieto vykonáva výlučne na návrh strany sporu, v danom prípade žalobcov, ktorí skutočne nenavrhli napr. ani výsluchy svedkov a ani ohliadku na mieste samom, pričom na poslednom pojednávaní sa právny zástupca žalobcov jednoznačne vyjadril, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Za takejto situácie, teda že žalobcovia iba tvrdili určité skutočnosti, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané, teda žiadnymi dôkaznými prostriedkami, vrátane exaktného merania zápachu, je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne.

14. Na druhej strane žalovaná predložila vyjadrenie obce Vyšný Hrušov zo dňa 26.4.2022, z ktorej vyplýva, že okrem kontrol, ktoré obec vykonala 11.5., 19.5. a 21.10.2020, vykonala kontrolu aj dňa 28.9.2021, pri ktorej nebolo cítiť zápach, možno aj z dôvodu, že žalovaná zredukovala chov mangalíc z 9 ks na 4 ks. Obec sa taktiež vyjadrila, že nezabezpečovala meranie zápachu špeciálnou meracou technikou. Z uvedeného je teda nepochybné, že v priebehu konania žalovaná skutočne urobila určité opatrenia tak, ako to aj konštatuje súd prvej inštancie, teda postavila plot, na ktorý dala nepriepustnú čiernu fóliu do výšky 2 metrov a zároveň znížila počet chovaných mangalíc. Tieto skutočnosti svedčia o výchovnom účele súdneho konania.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil vo výroku týkajúcom sa zamietnutia žaloby.

16. Čo sa týka výroku o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa prejednávanej veci, ktoré sú natoľko výnimočné, že v danom prípade je, napriek úspechu žalovanej, namieste aplikácia , a teda nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu. Za dôvod, ktorý je potrebné v prejednávanej veci zohľadniť, považuje odvolací súd skutočnosť, že aj keď nebolo exaktne preukázané obťažovanie zápachom nad mieru primeranú pomerom žalovanou vo vzťahu k žalobcom, je nepochybné, že žalovaná realizovala určité opatrenia, ktoré minimálne podľa vyjadrenia obce mali za následok zníženie zápachu, čo sa javí aj ako logické, pokiaľ došlo napr. k zredukovaniu chovu mangalíc z 9 ks na 2 ks. Taktiež nebolo žalobcami rozporované to, že žalovaná postavila plot, na ktorý umiestnila nepriepustnú fóliu, čo taktiež mohlo prispieť k zamedzeniu priameho šírenia zápachu. Teda jedná sa o také skutočnosti, ktoré vytvárajú priestor pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalovanej, že iba samotná skutočnosť, že sa jedná o susedské vzťahy, resp. spory, nemôže zakladať dôvod pre aplikáciu ust. , ale odvolacím súdom uvedené skutočnosti, podľa jeho názoru, predstavujú práve výnimočné dôvody pre aplikáciu tohto ustanovenia. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil výrok o trovách prvoinštančného konania tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , s použitím a , pričom žalobcovia nesú zodpovednosť za výsledok odvolacieho konania, keďže odvolanie podali napriek tomu, že odvolací už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí upriamil pozornosť na nevyhnutnosť preukázania ich tvrdení. Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto konaní nebolo exaktne preukázané, že žalovaná obťažuje žalobcov zápachom, ktorý je nad mieru primeranú pomerom, pričom žalobcovia odvolanie podali aj napriek tomu, že žalovaná zrealizovala určité opatrenia, ktoré aj keď neboli zrealizované tak, ako na to poukázali žalobcovia, do 31.7.2020, ako bola žalovaná vyzvaná obcou, tak v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda 21.9.2022 už tieto opatrenia boli realizované. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).