Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-92-2020.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovanému: P. V., O.. X.X.XXXX, V. M., N. P. B. XX, toho času Y. F. F., R. P. O., F., U., zastúpený JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Košice, Račí potok 3, o zaplatenie 1.162,89 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 12C/48/2016-136 zo dňa 1. februára 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/48/2016-184 zo dňa 27. októbra 2020
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.
II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.162,89 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 3.7.2015 až do zaplatenia.
II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 77,70 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 19.2.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 1.308,79 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 3.7.2015 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.
3. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa XX.X.XXXX F. W. V., matka žalovaného, stala nájomkyňou bytu č. XX O. H.G. N. P. B. Č.. XX X. M., pričom spoločne s ňou predmetný byt užíval aj žalovaný. Pani W. V. zomrela dňa XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX bola pani V. doručená výpoveď z predmetného bytu s tým, že výpovedná lehota uplynula dňa 31.10.2004. Od 1.11.2004 P. V. a žalovaný užívali predmetný byt bez právneho titulu.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca je na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX/XXXX správcom predmetného bytu, ktorý žalovaný užíval v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 bez právneho titulu.
5. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C/210/2008-31 zo dňa 24.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/262/2010-81 zo dňa 28.6.2012 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať predmetný byt po zabezpečení náhradného ubytovania. Žalobca zabezpečil žalovanému náhradné ubytovanie, avšak žalovaný predmetný byt odovzdal žalobcovi až dňa 11.4.2016.
6. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Zároveň uviedol, že od roku 2011 žije X. Y. F. F. X. U., čiže v predmetnom byte sa reálne nezdržiaval. Rozsudok o povinnosti vypratať predmetný byt nadobudol právoplatnosť 18.9.2012. Od tohto dátumu mal žalobca exekučný titul na to, aby žalovaného z bytu vypratal aj za pomoci exekúcie.
7. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12C/48/2016-82 zo dňa 21.2.2017 konanie čo do zaplatenia 51,78 EUR zastavil (I.), žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia 1.162,89 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 3.7.2015 až do zaplatenia (II.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.). Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 77,70 % (IV.).
8. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd Košice uznesením č.k. 3Co/266/2017-107 zo dňa 17.8.2018 zrušil hore uvedený rozsudok vo výrokoch pod č. II. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom uložil súdu opätovne preskúmať, či žalovaný mal možnosť reálne predmetný byt užívať, keďže od XX.X.XXXX bol umiestnený v Y. F. F. P. O. X. U. za posúdenia, či vyhovujúce rozhodnutie by nebolo v rozpore s dobrými mravmi.
9. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi citovanými v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že za preukázané považoval to, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa XX.X.XXXX Zmluvu o nájme bytu s matkou žalovaného, na základe ktorej jej prenechal byt č. XX O. P. Č.. XX X. M., pozostávajúci z kuchyne, 2 izieb a príslušenstva. Žalovaný v predmetnom byte býval spoločne so svojou matkou. Z dôvodu neplatenia nájomného bola matke žalobcu daná výpoveď z nájmu predmetného bytu s tým, že výpovedná lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C/210/2008-31 zo dňa 24.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/262/2010-81 zo dňa 28.6.2012 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať predmetný byt do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Vo veci bolo podané dovolanie, Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 Cdo 283/2013 dovolanie odmietol. Z predloženej zápisnice o prevzatí bytu mal taktiež súd za preukázané, že žalovaný predmetný byt odovzdal žalobcovi až dňa 11.4.2016 s tým, že byt bol zaprataný a žalovaný dal súhlas s odvozom vecí do spaľovne.
10. Z potvrdenia P. O. U. mal súd za preukázané, že žalovaný je umiestnený X. Y. F. F.W. P. O. U. D. XX.X.XXXX „pobytovou“ formou. Ako sám uviedol, môže zariadenie opustiť, musí sa len zapísať a musí napísať, akú aktivitu bude vykonávať. Nie je na uzatvorenom oddelení, fakticky mu nie je bránené v užívaní iných nehnuteľností. V byte bol aj 3 dni pred osadením mreží. O tom, že mal záujem predmetný byt užívať svedčia jeho žiadosti o odstránenie mreží adresované žalobcovi, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na odstránenie mreží a umožnenie riadneho užívania bytu v ktorom má svoje osobné veci, zdravotnú dokumentáciu, aj veci po matke. Dňa 10.12.2014 prevzal písomné vyhlásenie žalobcu o zabezpečení bytovej náhrady, podľa vyššie uvedeného rozhodnutia súdu. Dňa 11.2.2015 prevzal výzvu na odovzdanie bytu. Žalovaný však napriek tomu predmetný byt neodovzdal. Žaloba sa týka užívania bytu za rok 2014. Ako to vyplýva zo zápisnice o prevzatí bytu, v byte mal veci až do jeho odovzdania, t.j. do dňa 11.4.2016, čiže ako keby tento byt riadne užíval do tohto dátumu. Aj samotné skladovanie vecí v byte sa považuje za užívanie takéhoto bytu. Nájomnú zmluvu so žalobcom uzavretú nemal a preto súd konštatoval, že nedá sa preto považovať žaloba žalobcu za výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi, ak takouto žalobou žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za to, že žalovaný užíval byt žalobcu bez platnej nájomnej zmluvy a preto takúto žalobu nie je možné považovať za rozpornú s pravidlami morálneho charakteru.
11. Súd uviedol, že žalovaný, aj keď bol od roku 2011 umiestnený X. Y. F.G. F. X. U., v predmetnom byte mal stále svoje veci. Predmetný byt užíval aj po tom, ako mu uplynula výpovedná lehota z nájmu bytu, t.j. po 1.11.2004 a užíval ho aj po tom, ako mu bola súdom uložená povinnosť predmetný byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady. To, že žalovaný v predmetnom byte v roku 2014 fakticky nebýval, zohľadnil žalobca pri vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014, podľa ktorého žalobca neúčtoval žalovanému náklady za spotrebovanú studenú vodu, resp. teplú vodu, ale
iba náklady za vykurovanie, upratovanie spoločných priestorov, výťah, elektrinu. V prípade, ak by mal žalobca so žalovaným uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu na rok 2014, žalovaný by bol povinný platiť podľa mesačného zálohového predpisu základné nájomné vo výške 51,78 eur mesačne, ako aj zaplatiť náklady za služby spojené s bývaním. Pretože nájomnú zmluvu uzatvorenú nemal, súd konštatoval, že žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie.
12. Námietku premlčania súd prvej inštancie posúdil v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“) a dospel k záveru, že nakoľko žalobca v časti bezdôvodného obohatenia do výšky nájomného za mesiac január 2014 vzal žalobu späť, uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac február-december 2014 do výšky základného nájomného premlčaný nebol, keďže žaloba bola podaná dňa 19.2.2016 a dvojročná premlčacia doba sa vzťahovala len na nájomné za mesiac január 2014, ktoré bolo splatné 5.2.2014 s tým, že rozsudkom súdu prvej inštancie 12C/48/2016-82 zo dňa 21.2.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.4.2017, nájomné za jeden mesiac vo výške 51,78 eur, z dôvodu späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené. Súd preto následne posudzoval premlčanie aj titulom bezdôvodného obohatenia z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, pričom vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014 bolo vyhotovené dňa 29.5.2015, a keďže žaloba bola podaná dňa 19.2.2016, náklady za služby spojené s bývaním, ktoré vznikli do 19.2.2014 taktiež boli premlčané. Žalobca vedel, k akému bezdôvodnému obohateniu za každý deň dochádza, ako aj to, že k tomuto bezdôvodnému obohateniu dochádza na strane žalovaného. Z toho dôvodu, súd vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014 vydelil počtom 12 mesiacov s tým, že na jeden mesiac pripadá 57,29 eur (687,43 : 12) a na mesiac január suma 57,29 eur, pretože žaloba bola podaná až 19.2.2016, pričom premlčané obdobie bolo ešte aj za prvých 18 dní mesiaca február 2014. Súd preto sumu 57,29 eur (pripadá na jeden mesiac), vydelil počtom dní vo februári 2014, t.j. číslom 28. Na jeden deň potom pripadalo 2,046 eur, pričom za 18 dní potom vychádza suma 36,83 eur. Spolu za mesiac január a 18 dní z mesiaca február vychádza, že premlčaná suma z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014 je 94,12 eur, pričom v tejto časti súd žalobu zamietol v rozsudku 12C/48/2016-82 zo dňa 21.2.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2017. Nepremlčaných zostalo bezdôvodné obohatenie do výšky vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 19.2.2014 do 31.12.2014 vo výške 593,31 eur, ktoré žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie do výšky základného nájomného za mesiace február
- december 2014 (51,78 eur x 11 mesiacov), t.j. 569,58 eur, ako aj bezdôvodné obohatenie do výšky vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 19.2.2014 do 31.12.2014 vo výške 593,31 eur, spolu bezdôvodné obohatenie vo výške 1.162,89 eur (569,58 eur + 593,31 eur) s tým, že túto sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi.
13. Súd prvej inštancie rovnako s uplatnenou istinou, po právnom posúdení podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 451 ods. 1,2 OZ, § 454 a § 456, § 458 ods. 1, § 420 ods. 1 OZ, keďže právne posúdenie veci je vždy výlučne povinnosťou súdu, nakoľko vychádza v opísaní rozhodujúcich skutkových okolností konštatoval, že v danom prípade nejde o náhradu škody, o ktorú by mohlo ísť len v prípade, ak by bol byt prázdny a nikto by ho neužíval, napriek tomu by byt nebol žalobcovi odovzdaný, čím žalovaný ho nemohol ďalej dať do nájmu iným osobám, čo v danom prípade nebolo naplnené, a preto súd prvej inštancie nárok posúdil titulom bezdôvodného obohatenia a v zmysle § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo v roku 20014, priznal k uplatnenej istine toho času už vo výške 1.162,89 eur 5,5% ročný úrok z omeškania od 3.7.2015 až do zaplatenia, keďže vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu bolo žalobcovi oznámené dňa 2.6.2015 (súčasťou vyúčtovania bola aj položka „nájomné“ s tým, že ku dňu 3.7.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05%, a keďže žalobca si žalobou uplatnil 8,0 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.308,79 eur od 3.7.2015 do zaplatenia a súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol už rozsudkom 12C/48/2016-82 zo dňa 21.2.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť, súd prvej inštancie už len rozhodoval o zostávajúcej časti uplatneného nároku.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol má v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods. 2 CSP, a keďže žalobca pôvodne žaloval sumu 1.308,79 eur a priznaných mu bolo 1.162,89 eur, čo je jeho 88,85 %-ný úspech oproti 11,15 %-nému neúspechu, odrátaním úspechu od neúspechu má žalobca nárok na náhradu 77,70 % svojich trov, ktoré súd priznal žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/231/2019-107 zo dňa 30. septembra 2020 vrátil vec súdu prvej inštancie na vydanie opravného rozhodnutia v zmysle § 224 CSP, pričom súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 12C/48/2016-184 zo dňa 27.10.2020 opravil výrokovú časť, ktorá správne znie: I. „Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.162,89 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 3.7.2015 až do zaplatenia. II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 77,70 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
16. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že jeho konaním nedošlo žiadnym spôsobom k bezdôvodnému obohateniu a opätovne poukazoval na obsah odvolania voči pôvodne napadnutého rozsudku a to s poukazom aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 1Co/301/2015-122, kde ide o obdobný prípad, kedy odvolací súd uložil súdu prvej inštancie sa zaoberať otázkou, či daný popísaný skutkový stav neodôvodňuje nárok žalobcu z iného právneho dôvodu, za aký je možné považovať napríklad nárok na „náhradu škody“. Súd prvej inštancie ale v danom prípade vec právne posúdil titulom bezdôvodného obohatenia, k čomu ale v danom prípade nedošlo, keďže žalovaný je od roku 2011 umiestnený X. P. O. X. U., nemal záujem o nájom bytu a odovzdal ho na základe výzvy žalobcu, byt nikdy skutočne neužíval a to aj napriek tomu, že bol umiestnený na otvorenom oddelení a mal v byte aj svoje osobné veci. Uviedol, že k niektorým úkonom bol zneužitý inými osobami a to s poukazom na listinu, ktorou žalobca, ako aj súd dôvodil jeho záujem o užívanie bytu. On sa žiadnym spôsobom neobohatil, čím nie sú naplnené zákonné predpoklady titulom bezdôvodného obohatenia a to aj so zreteľom na to, že išlo o nájomný byt a s tým súvisiace nájomné. Práve žalobca bezdôvodne svojou vlastnou nečinnosťou spôsobil, že byt mu bol riadne odovzdaný až v roku 2016, pričom mal možnosť na základe vykonateľného exekučného titulu byt vypratať exekúciou. Uviedol, že dobrovoľne byt odovzdal na základe výzvy žalobcu, byt neobýval, keďže je umiestnený v P. O. X. U., čo má byť osobitný zreteľ aj na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že aj keď žalovaný je od roku 2011 umiestnený v P. O. X. U., a že nemá záujem o nájom bytu a byt odovzdal na základe výzvy žalobcu, toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé, keďže žalobca predložil dôkazy, že žalovaný žalobcovi bránil v užívaní bytu, napr. keď mu byt sprístupnil k deratizácii, ale neodovzdal, ďalej vlastnoručne podpísanými výzvami na odstránenie mreží, resp. snahu byt užívať prezentoval aj podaným odvolaním v konaní o vypratanie bytu, čo by neučinil, ak by nemal záujem o užívanie bytu, a keďže išlo o nájomný byt a s tým súvisiace nájomné, žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody. K námietke, že žalobca bezdôvodne svojou vlastnou nečinnosťou spôsobil, že byt mu bol riadne odovzdaný až v roku 2016 uviedol, že ak žalovaný nemal záujem byt užívať mohol ho žalobcovi odovzdať, pričom z jeho konania, ale vyplýval záujem bývanie v byte legalizovať. K námietke, že žalovaný žije X. P. O. X. U. žalobca uviedol, že žalovaný sám, ako aj prostredníctvom svojich zástupcov vyvíjal aktivity smerujúce k zvráteniu vypratania a obnoveniu nájomného vzťahu za súčasného neplatenia nákladov spojených s jeho užívaním. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP v znení uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.4.2021 o 10,30 hod., č.dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 24.3.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP, keďže po obdržaní výzvy podľa § 1 ods. 1 písm. b/ s odkazom na ods. 2 vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v účinnom znení, strany sporu odvolaciemu súdu oznámili, že súhlasia s vyhlásením rozhodnutia bez ich prítomnosti a to s poukazom na vyhlásený núdzový stav, ako aj trvanie predmetného sporu na súde, čím vec neznesie odklad.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
23. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP uplatnené žalobcom neboli vo veci naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a to aj čo sa týka učineného správneho právneho posúdenia veci, ktoré je vždy povinnosťou súdu a to v danom prípade práve titulom nadobudnutia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 CSP s odkazom na ust. § 454 OZ, § 456 OZ a § 458 ods. 1 CSP, keďže žalovaný, aj keď je umiestnený X. P. G. X. U., sám uviedol, že je tam umiestnený v „otvorenom“ režime, pričom v byte má uložené niektoré osobné veci. Jednoznačne z výsledkov vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, že predmetný byt nemienil vypratať, byt užíval aj po uplynutí výpovednej lehoty z nájmu bytu, mal tam uložené niektoré osobné veci ,pričom nie je podstatné, či žalovaný v predmetnom byte aj reálne býval s tým, že byt reálne odovzdal až dňa XX.X.XXXX, čím dôvodne žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie do výšky základného nájomného za mesiac február - december 2014 (51,78 eur x 11 mesiacov, t.j. 569,58 eur), ako aj bezdôvodné obohatenie do výšky vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 19.2.2014 do 31.12.2014 vo výške 593,31 eur, t.j. spolu vo výške 1.162,89 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 3.7.2015 do zaplatenia s tým, že príslušenstvo bolo taktiež súdom prvej inštancie priznané z uplatneného nároku dôvodne, dávajúc do pozornosti aj právoplatnú časť pôvodne napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v danom spore.
24. Nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, mohol súd prvej inštancie vychádzať len z učinených prostriedkov procesného útoku, ako aj prostriedkov procesnej obrany v tomto konaní a z dôvodu preukázania dôvodnosti uplatneného nároku ,nie titulom náhrady škody, tak ako to aj správne odôvodnil súd prvej inštancie v bode 17. napadnutého rozsudku, dôvodne súd prvej inštancie uplatnenému nároku titulom bezdôvodného obohatenia vyhovel.
25. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny, keďže správnosť
napadnutého rozsudku nemôžu zvrátiť ani skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, keďže tieto skutočnosti už boli uvádzané v pôvodnom odvolaní proti napadnutému rozsudku, s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne a vecne správne vysporiadal v napadnutom rozsudku a nakoľko odvolací súd sa s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, len poukazuje na správnosť zdôvodnenia učinenú súdom prvej inštancie v znení doplnenia, ktoré učinil odvolací súd v tomto rozsudku.
26. Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vo veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal v odvolacom konaní plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že z obsahu spisu ale nevyplýva ich preukázanie na strane žalobcu, čím nie je daná dôvodnosť postupu podľa § 262 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).