Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným 1/ C. N., narodený XX. XX. XXXX, 2/ E. N., narodenej XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom 986 01 Belina 176, o zaplatenie 1.724,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -99 z 29. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 11,91 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 57,59 Eur od 29. 11. 2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu o zaplatenie úrokov z úveru z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu vo zvyšku zamietol (I. výrok). Zároveň uložil žalovaným 1/ a 2 / povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania (II. výrok).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej istiny, spolu s úrokom 57,59 Eur, úrokom z omeškania 4,76 Eur, úrokom 9,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.724,17 Eur od 29. 11. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.724,17 Eur od 29. 11. 2018 až do zaplatenia. Svoj nárok si žalobca uplatnil na základe toho, že žalobca so žalovanými uzavrel Úverovú zmluvu č. 000000000132792 (ďalej len „úverová zmluva“) dňa 18. 06. 2014, na základe ktorej poskytoval žalovaným úver vo výške 8.500,- Eur. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 30. 05. 2019, ktorým vyhovel žalobe v časti istiny 1.724,17 Eur, úroku v sume 57,59 Eur, úroku z omeškania vo výške 4,76 Eur a úroku z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.724,17 Eur od 29. 11. 2018 až do zaplatenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27. 06. 2019 a tak v ďalšom konaní rozhodoval už len o uplatnenom zmluvnom úroku 9,90 % ročne z istiny 1.724,17 Eur od 29. 11. 2018 do zaplatenia a o úroku z omeškania 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 57,59 Eur od 29. 11. 2018 do zaplatenia.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení podľa , , , a , , , , . , , , , , Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“), Nariadenia vlády č. , , (ďalej len „“), , , , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a dospel k záveru, že predmetná zmluva, na základe ktorej bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 8.500,- Eur má povahu zmluvy o úvere podľa . Zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. a o spotrebiteľský úver podľa a a ZoSÚ. Konštatoval, že zmluva spĺňa náležitosti podľa v zmysle ZoSÚ. Vzhľadom na omeškanie s úhradou úverových splátok žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 28. 11. 2018, avšak nárok na zmluvný úrok 9,90 % ročne z istiny 1.724,17 Eur od 29. 11. 2018 do zaplatenia žalobcovi nevznikol, pretože zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti mu neprináležia. Prvoinštančný súd poukázal na ust. a , z ktorých vyvodil, že právo na dohodnutý úrok má žalobca len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a od tohto momentu patrí žalobcovi podľa iba právo na úroky z omeškania. Ak si aj žalobca vo všeobecných obchodných podmienkach upravil právo na úroky odchylne od a a a až 5 , ide o absolútne neplatnú zmluvnú podmienku.

4. Prvoinštančný súd zamietol žalobu aj ohľadne úroku z omeškania 5,00 % ročne zo zmluvných úrokov v sume 57,59 Eur od 29. 11. 2018 do zaplatenia argumentujúc tým, že podľa sú úroky príslušenstvom pohľadávky ako vedľajší (akcesorický) vzťah. Nezaplatením úrokov z istiny sa žalovaní dostali do omeškania s plnením príslušenstva, nie istiny ako samotného dlhu, pričom právo žiadať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva neumožňuje Občiansky ani . Z ust. , resp. z ust. nevyplýva nárok na príslušenstvo z príslušenstva s tým, že možnosť dojednania úročenia zmluvných úrokov by predstavovalo neplatné dojednanie podľa a , nakoľko spotrebiteľ by si zhoršil svoje postavenie. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v zbierke Soudních rozhodnutí a stanovísk R 5/2006.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc a (ďalej len „“) a žalobcovi úspešnému v rozsahu istiny priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. Žalobca ohľadne nároku na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru namietal, že tento nárok mu patrí od poskytnutia prostriedkov až do ich vrátenia a to aj po predčasnom zosplatnení, pretože popri absencii právnych noriem obmedzujúcich takýto nárok veriteľa existuje množstvo zákonných ustanovení, z ktorých priamo, resp. výkladom cez analógiu legis vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je obmedzený zosplatnením dlhu, ale je viazaný na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Konkrétne poukázal na ust. , podľa ktorého je povinnosťou dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov od doby ich poskytnutia a na ust. , podľa ktorého je dlžník povinný úroky zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Ďalej poukázal na a ZoSÚ argumentujúc, že ak dlžník spotrebiteľ je povinný pri odstúpení od zmluvy zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky až do dňa zaplatenia istiny, tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení musí mať aj veriteľ. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu a preto výklad prezentovaný okresným súdom by znamenal, že porušenie zmluvy zo strany dlžníka sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok. Nárok veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení úveru nevylúčila ani novela , ktorý pôvodne počítal so zakotvením práva veriteľa na zmluvné úroky len do zosplatnenia úveru. Naostatok žalobca odkázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v ktorých bol za správny označený názor, že veriteľovi patria zmluvne dohodnuté úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , podľa ktorého zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. .

8. Napokon žalobca nesúhlasil ani s tým, že mu okresný súd nepriznal úroky z omeškania z kapitalizovaných zmluvných úrokov. Podľa žalobcu boli zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia celého dlhu vyčíslené pevnou sumou a teda nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť nedôvodnému navyšovaniu nárokov veriteľov ohľadom príslušenstva. Takisto aj tu žalobca označil rozhodnutia viacerých odvolacích súdov, podľa ktorých pri omeškaní dlžníka s úhradou úroku má veriteľ právo požadovať z nich úroky z omeškania.

9. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

10. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani zrušenie ( ).

11. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti dobre známa rozdielna prax prvoinštančných aj odvolacích súdov týkajúca sa rozhodovania o nárokoch na úroky z úveru za čas po splatnosti pohľadávky do vrátenia úveru. V rozhodovacej praxi sa možno stretnúť tak s názorom, že úroky z úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, ale aj s opačnými rozhodnutiami vyjadrujúcimi názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia úveru (a do tejto kategórie patria aj žalobcom v odvolaní označené rozhodnutia krajských súdov). Uvedený stav vznikol ako dôsledok toho, že ohľadne tejto problematiky neexistovala ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, resp. neexistovalo ani rozhodnutie najvyšších súdnych inštancií, ktoré by sa priamo a vecne zaoberalo otázkou nároku veriteľa na dohodnuté zmluvné úroky za čas po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Za také totiž nemožno považovať rozhodnutia, ktoré sa tejto problematiky dotkli len okrajovo (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ) alebo vecne riešili inú otázku (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. týkajúce sa platenia úrokov z omeškania z dlžných úrokov z úveru), resp. sa týkali prieskumu záverov všeobecných súdov v tejto problematike iba z hľadiska ústavnej konformity (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

12. V tejto situácii rozhodoval aj okresný súd, ktorý sa priklonil k názoru o prípustnosti dohodnutých úrokov z úveru iba do času (predčasnej) splatnosti úverového dlhu. Po rozhodnutí prvoinštančného súdu však Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16. 06. 2020 vyslovil názor, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Nejde pritom o rozhodnutie ojedinelé, pretože naň nadviazal Najvyšší súd SR napr. aj v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 28. 08. 2020, sp. zn. zo dňa 30. 06. 2020, sp. zn. zo dňa 26. 08. 2020, zo dňa 29. 06. 2020, sp. zn. zo dňa 26. 08. 2020, zo dňa 24. 11. 2020.

13. Vzhľadom na doteraz uvedené je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že stranami uzavretá zmluva má spotrebiteľský charakter podľa a že ide súčasne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ. Správnym bolo aj uvažovanie okresného súdu, že je na ňu potrebné aplikovať ustanovenia , pretože zmluva o úvere je v zmysle (v znení účinnom ku dňu stranami uzavretej zmluvy o úvere) tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu jej účastníkov je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení a nasl. upravujúcich zmluvu o úvere. Ustanovenia sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy, ak v existuje také ustanovenie, ktoré je možné aplikovať prednostne ( ).

14. Z ustanovenia a vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať uvedenie doby trvania zmluvy [ ZoSÚ]. Doba trvania zmluvy pri jej vzniku je teda časovo ohraničená. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani nedávajú priamu odpoveď na otázku, do akej doby je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, resp. či veriteľovi patria zmluvné úroky pri predčasnom zosplatnení úveru iba do okamihu zosplatnenia alebo až do doby skutočného vrátenia úverových prostriedkov. V právnej úprave teda absentuje výslovná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V ust. je

uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.

15. Súčasne ale zo žiadneho ustanovenia , a ani zo ZoSÚ nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. V tomto smere ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.

16. V situácii, kedy dlžník z úverového vzťahu porušil svoju povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

17. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie pristupuje k povinnosti platiť zmluvné úroky aj povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

18. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.

19. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia .

20. Na druhej strane, postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

21. Na základe uvedenej argumentácie Najvyššieho súdu SR v označených rozhodnutiach, ktorú si odvolací súd osvojil, je nutné konštatovať, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Súčasne to znamená, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je (nielen) v tejto časti založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

22. V prejednávanom prípade z dôkazov vykonaných okresným súdom vyplýva, že žalobca poskytol na základe žiadosti žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkom na podklade uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 18. 06. 2014, úver vo výške 8.500,- Eur za fixnú úrokovú mieru vo výške 9,90 % ročne. Vrátenie úveru bolo dohodnuté v počte 60 mesačných anuitných splátok vo výške 179,63 Eur splatných 24. dňa príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 24. 06. 2014 a poslednej dňa 24. 05. 2019. Poplatok za

poskytnutie úveru bol vo výške 425,- Eur. Z prehľadu splácania predloženého žalobcom (č. l. 33 spisu) vyplynulo, že žalovaní uhradili na zmluvných úrokoch čiastku 2.208,30 Eur.

23. Vychádzajúc z týchto úverových parametrov je možné matematickým prepočtom dospieť k tomu, že ak celková čiastka, ktorú mali žalovaní zaplatiť pri riadnom priebehu úverového vzťahu (t. j. pri riadnom a včasnom plnení dohodnutých splátok) predstavovala sumu 11.202,80 Eur ako súčin 60 mesačných splátok po 179,63 Eur plus poplatok za poskytnutie úveru. Z toho vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ mali na úrokoch zaplatiť celkovo sumu 2.277,80 Eur (celková čiastka 11.202,80 Eur mínus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 425,- Eur a mínus výška poskytnutého úveru 8.500,- Eur). Inými slovami, pri dodržaní splátkového kalendára zo strany žalovaných 1/ a 2/ by žalobcovi prináležali úroky z istiny úveru vo výške 2.277,80 Eur. Do predčasného zosplatnenia úveru žalovaní 1/ a 2/ uhradili na úrokoch sumu 2.208,30 Eur a neuhradil čiastku 57,59 Eur predstavujúcu dlžné úroky ku dňu predčasného zosplatnenia, ktorá čiastka bola žalobcovi (právoplatne) priznaná platobným rozkazom okresného súdu zo dňa 30. 05. 2019. Preto dlh žalovaných na úrokoch z úveru predstavuje sumu 11,91 Eur (2.277,80 Eur mínus 2,208,30 Eur mínus 57,59 Eur) a táto je zvyšnou časťou úroku z istiny úveru vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci zaplatili ako cenu peňazí.

24. Odvolací súd z uvedených dôvodov zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok v sume 11,91 Eur a vo zvyšnej časti zmluvných úrokov žalobu zamietol.

25. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania 5,00 % ročne z kapitalizovaného úroku v sume 57,59 Eur od 29. 11. 2018 do zaplatenia, odvolací súd sa vzhľadom na spotrebiteľský charakter stranami uzavretej zmluvy riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v a vlády č. (ďalej len „“) v znení účinnom od 01. 02. 2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Okresný súd pri tomto nároku správne uviedol, že podľa v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania a správne tiež uviedol, že úroky sú podľa príslušenstvom pohľadávky. Zaujal ale nesprávny názor, že úroky z omeškania nemožno požadovať zo zmluvne dohodnutých úrokov. Najvyšší súd SR totiž v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 01. 07. 2000 uviedol, že úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich platením je povinnosť platiť úroky z omeškania. Povinnosť platiť úrok z úveru predstavuje samostatný peňažný záväzok, s ktorého omeškaním je v zmysle uvedeného spojená povinnosť platiť úrok z omeškania.

27. Preto nejde o neprípustný anatocizmus, za ktorý odvolací súd považuje úročenie poskytnutých peňažných prostriedkov založené na vypočítavaní zmluvných úrokov aj z úrokov. O takúto situáciu v prejednávanej veci nešlo. Okresným súdom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ako súdu iného štátu netvorí ustálenú rozhodovaciu prax ( Základných princípov ) a navyše sa s ním odvolací súd nestotožňuje ani vecne, pretože rozhodnutie na jednej strane odmieta úročenie zročných úrokov úrokmi z omeškania no na druhej strane toto pripúšťa, ak sa zročné úroky stanú na základe dohody súčasťou istiny. Úrok ako príslušenstvo pohľadávky ale nie je sankciou, je to cena peňazí, resp. odmena veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov a preto po „osamostatnení sa“ úroku nie je rozumný dôvod, aby cena peňazí (napr. v porovnaní s kúpnou cenou) úrokom z omeškania nepodliehala z dôvodu, že úrok zaraďuje ust. medzi príslušenstvo pohľadávky.

28. Odvolací súd preto aj v tomto smere zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy kapitalizovaných zmluvných úrokov v sume 57,59 Eur od 29. 11. 2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaní úverové splátky (ktorých súčasťou boli aj úroky) riadne a včas neuhrádzali dostali sa s ich úhradou do omeškania v zmysle a nepochybne sa najneskôr po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dostali do omeškania aj so zaplatením kapitalizovaných úrokov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do predčasného zosplatnenia úveru.

29. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. a rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Odvolací súd vychádzal z ust. a so zohľadnením úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov , ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. V danom prípade bol žalobca neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (ako to vyplývalo z predchádzajúcej úpravy ) sporu ohľadne žalovaných úrokov z úveru požadovaných až do zaplatenia z dôvodne žalovanej sumy. Preto bolo spravodlivým v zmysle článku 4 bod 2 Základných princípov priznať mu voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).