Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/133/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: ADO - Service, s.r.o., so sídlom Nádražná 818, 906 32 Jablonica, IČO: 36 417 971, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101307342/2019 zo dňa 30.05.2019, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101307342/2019 zo dňa 30.05.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2017. Na podklade jej výsledkov vydal prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutie č. 102069868/2018 zo dňa 18.10.2018, ktorým bol podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určený žalobcovi rozdiel v sume 21 202,71 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017, nadmerný odpočet nepriznaný v sume 13 480,77 eur a bola mu vyrubená daň v sume 7 721,94 eur.

2. Podkladom pre prijatie záverov o výške určeného rozdielu preverovanej dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2017 s dátumom začatia 21.06.2017. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 100317110/2018 zo dňa 07.02.2018, ktorý bol spolu s výzvou č. 100333166/2018 zo dňa 09.02.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 14.02.2018.

3. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo na základe výsledkov daňovej kontroly a následného daňového konania neuznanie zo strany správcu dane žalobcom uplatneného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné od obchodných spoločností LT BUSINESS s. r. o. a ACONTÉ s.r.o. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej výške 21 741,21 EUR z faktúr vystavených dodávateľom.

4. LT BUSINESS s. r. o., Trhová 54, 841 01 Bratislava, IČO 47513357, DIČ 2023932845, IČ DPH SK2023932845 (od 07.11.2018 zmena obchodného názvu a sídla: Chordate, s.r.o., v likvidácii, Sedmokrásková 6, 821 04 Bratislava):

- faktúra č. 20170317, dátum dodania 31.03.2017, základ dane 19 926,00 EUR, DPH 3 985,20 EUR, predmet dodania Zalesňovanie,

- faktúra č. 20170318, dátum dodania 31.03.2017, základ dane 5 704,00 EUR, DPH 1 140,80 EUR, predmet dodania Ochrana proti burine,

- faktúra č. 20170319, dátum dodania 31.03.2017, základ dane 4 563,20 EUR, DPH 912,64 EUR, predmet dodania Ochrana proti zveri,

- faktúra č. 20170320, dátum dodania 31.03.2017, základ dane 3 297,00 EUR, DPH 659,40 EUR, predmet dodania Výchova porastov,

- faktúra č. 20170321, dátum dodania 31.03.2017, základ dane 620,00 EUR, DPH 124,00 EUR, predmet dodania Oprava oplotenia,

- faktúra č. 20170322, dátum dodania 31.03.2017, základ dane 12 583,33 EUR, DPH 2 516,67 EUR, predmet dodania Technicko-organizačná činnosť zameraná na hodnotiace a výberové kritériá pri projektoch EÚ.

5. ACONTÉ s.r.o., Laurinská 9, 811 01 Bratislava, IČO 47327561, DIČ 2023844537, IČ DPH SK2023844537 (dňa 05.05.2017 dobrovoľný výmaz, právny nástupca REDOX, s.r.o., Trnavská cesta 67, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov):

- faktúra č. F2017022, dátum dodania 31.03.2017, základ dane 40 000,00 EUR, DPH 8 000,00 EUR, predmet dodania zabezpečenie mykorízneho produktu,

- faktúra č. F2017020, dátum dodania 31.03.2017, základ dane 19 320,00 EUR, DPH 3 864,00 EUR, predmet dodania Pomocné práce za 03/2017.

6. M.Z.O., s. r. o., Streženická cesta 1025/5, 020 01 Púchov, IČO 46116788, DIČ 2023231331, IČ DPH SK 2023231331 (od 13.07.2017 zmena sídla: 020 51 Dohňany 534):

- faktúra č. 2017118, dátum dodania 28.03.2017, základ dane 2 692,50 EUR, DPH 538,50 EUR, predmet dodania SX 50, VIN: H - správny súd konštatuje, že daň na vstupe za toto prijaté zdaniteľné plnenie bola správcom dane uznaná a o jej výšku v zmysle vystavenej faktúry nebol znížený žalobcom uplatnený odpočet dane.

7. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňový daňový orgán konštatoval, že žalobca neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že práce v skutočnosti vykonal ten dodávateľ, ktorý je uvedený na faktúre a v takej hodnote, aká je na faktúre uvedená (faktúra č. 20170317, č. 20170318, č. 20170319, č. 20170320, č. 20170321, č. 20170322, č. F2017022, č. F2017020) a z tohto dôvodu nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v celkovej výške 21 202,71 EUR.

8. Prvostupňový orgán vyslovil záver, že žalobca nepreukázal, že na základe vystavených faktúr bolo dodanie služieb reálne uskutočnené dodávateľmi LT BUSINESS s. r. o. a ACONTÉ s.r.o. a žalovaný sa s jeho názorom v rámci odvolacieho konania stotožnil.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu vydal žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodnutie správcu dane v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že na základe vystavených faktúr bolo dodanie fakturovaných prác reálne uskutočnené spoločnosťami LT - BUSINESS, s.r.o. a spoločnosťou ACONTÉ, s.r.o., keď predložené doklady nepreukázali daňovým subjektom prezentované skutočnosti a napriek rozsiahlemu skúmaniu sa nepodarilo zistiť, kto fakturované práce skutočne vykonal, čím nebolo preukázané splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovených v a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

II. Rozsah a dôvody žaloby

10. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného č. 101307342/2019 zo dňa 30.05.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

11. Namietal, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

12. Poukázal na to, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nespochybňuje materiálnu existenciu dodaných tovarov a služieb, avšak z priebehu daňovej kontroly je evidentné, že správca dane ani raz neprejavil snahu o reálne zistenie, či sa tovary a služby fakturované jeho dodávateľom

- spoločnosťami LT - BUSINESS, s.r.o. a ACONTÉ, s.r.o. reálne dodali. Ďalej uviedol, že s uvedenou skutočnosťou namietanou žalobcom už v priebehu správneho konania ako aj v odvolacom správnom konaní sa žalovaný náležite nevyporiadal, pričom len stroho konštatoval, že nespochybňuje existenciu tovaru a poskytnutých služieb. Za tohto stavu preto žalobcovi nie je jasné, prečo správca dane nepriznal žalobcovi uplatnený odpočet DPH, keď nespochybňuje reálne dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

13. Vo vzťahu ku konkrétnym zdaniteľným plneniam žalobca namietal, že správca dane spochybnil zdaniteľné obchody s dodávateľom LT BUSINESS, s.r.o., deklarované faktúrami č. 20170317, č. 20170318, č. 20170319 a č. 20170320, napriek tomu, že obchodný riaditeľ uvedeného dodávateľa LT BUSINES, s.r.o., pán N. T., ktorý bol spoločníčkou a konateľkou splnomocnený na zastupovanie tejto obchodnej spoločnosti, potvrdil dodanie tovarov v zmysle vystavených faktúr. Splnomocnený zástupca spol. LT BUSINESS, s.r.o. pán N. T. vypovedal, že práce pre spoločnosť LT BUSINESS s.r.o. vykonala spoločnosť VRC GROUP s.r.o. pod vedením G. V., majiteľa spoločnosti. Následne správca dane zistil z výpisu z obchodného registra, že takéto meno sa tam nenachádza a v čase realizácie nebola osoba G. V. spoločníkom alebo konateľom spoločnosti VRC GROUP s.r.o. Na základe uvedeného potom správca dane spochybnil dodanie tovaru od spol. LT BUSINESS, s.r.o. pre žalobcu. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že správca dane však nezohľadnil výpoveď pani M. F., spoločníčky a konateľky spol. LT BUSINESS, s.r.o., ktorá potvrdila, že fakturované práce spol. LT BUSINESS, s.r.o. pre žalobcu boli vykonané spol. VRC GROUP, s.r.o. prostredníctvom subdodávateľa. Žalobca poukázal na to, že správca dane účelovo ignoruje túto skutočnosť a zameriava sa len na výpoveď pána N. T.. Žalobca dodal, že nevie uviesť dôvod, pre ktorý pán T. uvádzal pána G. V. ako majiteľa spol. VRC GROUP, s.r.o., možno sa len domnievať, že tento vychádzal pri svojej výpovedi z údajov aktuálnych v čase uskutočnenia výpovede, a nie v čas realizácie obchodu, teda dodania tovarov a služieb.

14. Ďalej žalobca dal do pozornosti, že správca dane spochybnil faktúru č. 20170321 od dodávateľa LT BUSINESS, s.r.o., pričom tvrdil, že oprava oplotenia bola vykonaná v rámci záruky, a preto správca dane považuje vystavenie tejto faktúry za neoprávnené a z tohto dôvodu považuje za neoprávnené aj odpočítanie dane z tejto faktúry. V tejto súvislosti žalobca zastal názor, že správca dane však posudzuje obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho odberateľom a požiadavka na opravu oplotenia smerovala od odberateľa k žalobcovi, pričom žalobca bol povinný túto vykonať v rámci záruky. Avšak samotná realizácia opravy zo strany spoločnosti LT BUSINESS s.r.o. nebola vykonávaná v rámci záruky. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že soločnosť LT BUSINESS s.r.o. vykonala opravu oplotenia na základe požiadavky žalobcu a za tieto práce bol žalobca povinný zaplatiť. Preto žalobca namietal, že žalovaný sa nesprávne zameral na obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho odberateľom, napriek tomu, že faktúra č. 20170321 bola vystavená dodávateľom pre žalobcu za riadne vykonané práce v zmysle objednávky žalobcu. Účelová interpretácia uvedených skutočností má za následok spochybňovanie vystavenej faktúry a prijatie záveru o neoprávnenom odpočítaní dane z tejto faktúry.

15. Ďalej žalobca namietal, že správca dane ohľadom spochybňovanej faktúry č. 20170322 vystavenej dodávateľom žalobcu, len stručne a bez náležitého zdôvodnenia odkázal na rozpor medzi faktúrou a zmluvou predloženou žalobcom, kedy predmetom zmluvy je Finančné poradenstvo v oblasti spracovania a predaja drevnej hmoty a predmetom faktúry je Technicko-organizačná činnosť zameraná

na hodnotiace a výberové kritéria pri projektoch EU. Žalobca však obchodnú spoluprácu v zmysle vystavenej faktúry riadne vysvetlil v priebehu daňovej kontroly. Obchodný partner žalobcu spol. LT BUSINESS, s.r.o. poskytuje žalobcovi komplexný servis služieb počínajúc vyhľadaním vhodného projektového zámeru pokračujúc prípravou projektu, žiadosti o grant, spracovanie analýz a štúdií, rozpočtov, podpornej dokumentácie a následne implementácie projektu. Z uvedeného dôvodu oslovil žalobca práve spol. LT BUSINESS, s.r.o. za účelom získania finančných zdrojov z EÚ. Podľa názoru žalobcu je neprípustné, aby správca dane odoprel právo na odpočet dane len z dôvodu, že predmet faktúry presne gramaticky nezodpovedá predmetu zmluvy bez toho, aby správca dane dostatočne jasne a stručne zistil, čo bolo predmetom dodávky zo strany dodávateľa žalobcu. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti, že už v priebehu daňového konania poukázal na to, že podstatou obchodného vzťahu medzi žalobcom a spol. LT BUSINESS, s.r.o. v súvislosti s vystavenou faktúrou č. 2017322, bolo vykonanie služieb za účelom získania finančných zdrojov z EÚ. Túto skutočnosť potvrdil nielen žalobca, ale aj pani M. F., konateľ spol. LT BUSINESS, s.r.o. Správca dane napriek tomu zámerne nezohľadňuje výpoveď p. F. a nezmyselne a nad rámec zákona analyzuje zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spol. LT BUSINESS, s.r.o. s predmetom zmluvy „Finančné poradenstvo v oblasti spracovania a predaja drevnej hmoty“. Žalobca mal za to, že je povinnosťou správcu dane, aby zistil skutkový stav riadne a spoľahlivo, pričom sa nemôže obmedziť len na uvedený predmet zmluvy, bez náležitého zistenia skutkového stavu, a preto hodnotenie obchodnej spolupráce, len s poukazom na predmet zmluvy, žalobca označil za príliš formalistické a v rozpore s povinnosťou správcu dane hodnotiť zabezpečené dôkazy vo vzájomnej súvislosti a spoľahlivo zistiť skutkový stav. V tejto súvislosti žalobca dodal, že navyše, správca dane nemá odborné ani zákonné predpoklady na hodnotenie uzatvorenej zmluvy, pričom jeho činnosť a prijaté závery značne presahujú odborné znalosti správcu dane a kompetencie, ktoré mu priznáva .

16. Ďalej žalobca namietal, že správca dane spochybnil aj faktúru č. F2017022 za dodanie tovaru - mykorízneho produktu dodávateľom spol. ACONTÉ, s.r.o. pre žalobcu, a to napriek tomu, že správcovi dane boli predložené všetky listinné dôkazy preukazujúce dodanie tovaru a dodanie tovaru potvrdili aj svedkovia, pričom správca dane sa účelovo zameral len na určité skutočnosti, ktoré jednak v danom prípade nie sú podstatné a jednak ich nevedel žalobca ovplyvniť pri uskutočňovaní obchodu. Vo vzťahu k dôvodom neuznania predmetnej zdaniteľnej dodávky tovaru žalobca ozrejmil, že správca dane poukazoval na skutočnosť, že časť platby v zmysle vystavenej faktúry č. F2017022 bola realizovaná na číslo účtu, ktorého majiteľom bola konateľka spoločnosti ACONTÉ, s.r.o, pani Katarína Uhríková. Správca dane síce potvrdil, že si žalobca splnil svoje povinnosti voči dodávateľovi spol. ACONTÉ, s.r.o., teda žalobca má za to, že správca dane akceptoval dodanie tovaru žalobcovi, avšak svoju pozornosť nepochopiteľne zameral na číslo účtu, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi dodávateľom spoločnosťou ACONTÉ, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že v obchodnom styku je však pre žalobcu bezpredmetné, aké číslo účtu bolo žalobcovi poskytnuté zo strany jeho dodávateľa ACONTÉ s.r.o., alebo či uvedená časť platby bola realizovaná na číslo účtu, ktorého majiteľom bola konateľka spoločnosti. Žalobca mal za to, že uvedená skutočnosť ohľadom príjemcu platby je predmetom prípadného sporu medzi pani Katarínou Uhríkovou a spoločnosťou ACONTÉ s.r.o., resp. právnym nástupcom. Žalobca mal za to, že ak správca dane spochybňuje dodanie tovaru na základe poskytnutého čísla účtu, mal svoje pochybnosti oprieť o riadne zistený skutkový stav, a nie len o domnienky, pretože správca dane ani nezisťoval z akého dôvodu pani Katarína Uhríková uviedla na vystavenej faktúre svoj účet. Žalobca namietal, že správca dane len prevzal zistené skutočnosti a bez riadneho dokazovania a zistenia, na základe svojvôle ich vyhodnotil v neprospech žalobcu.

17. Ďalej žalobca napádal, že v súvislosti s dodaním tovaru správca dane nad rámec svojich povinností porovnával ceny, za ktoré obstarala spoločnosť ACONTÉ s.r.o. tovar od svojho dodávateľa NATUR CLIMA s.r.o. a za ktorý ho následne predala žalobcovi. Takýto postup správcu dane žalobca považuje za účelový a presahujúci kompetencie, ktoré priznávajú správcovi dane právne predpisy o správe daní. V tejto súvislosti žalobca zastal názor, že správca dane nie je odborne spôsobilý na to, aby hodnotil cenu nakúpeného a predaného tovaru, správcovi dane neprináleží, aby bez riadneho zistenia určoval a hodnotil nákupnú a predajnú politiku konkrétnej spoločnosti bez toho, aby riadne spoznal okolnosti, za ktorých prišlo k nákupu, resp. predaju uvedeného tovaru. Je nepochybné, že podstatou podnikania je tvorba zisku a za týmto účelom bol realizovaný aj predmetný obchod. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že pre žalobcu ako odberateľa bola uvedená cena prijateľná, pričom žalobca kúpnu cenu riadne zaplatil. Správca dane teda svojvoľne vyhodnotil obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a jeho dodávateľom ako nadbytočnú a nevýhodnú, avšak nezohľadnil pritom skutočnosť, že

z obchodnej spolupráce mali žalobca aj jeho dodávateľ zisk. Čo teda viedlo správcu dane k prijatiu záveru, že obchodná spolupráca medzi žalobcom a jeho dodávateľom bola nevýhodná, správca dane nekonkretizoval. Navyše žalobca zdôraznil, že na predmetný tovar - mykorízny produkt, sa nevzťahoval žiadny právny predpis, ktorý by reguloval cenu tovaru, preto bolo výlučne na rozhodnutí žalobcu, či bude akceptovať kúpnu cenu tovaru.

18. Vo vzťahu k spochybnenému vykonaniu pomocných prác v období marec 2017 pre žalobcu od dodávateľa spol. ACONTÉ, s.r.o. žalobca namietal, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevyporiadal s argumentmi žalobcu a len odkázal na to, že predmetná faktúra nebola predmetom preverovania v zdaňovacom období marec 2017. Uvedené tvrdenia však nie sú podľa žalobcu pravdivé. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti nepochybnú skutočnosť, že správca dane v uvedenom zdaňovacom období preveroval aj faktúru č. F2017020 zo dňa 31.03.2017, pričom svoje tvrdenia o zamietnutí práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ohľadom dodávateľskej faktúry oprel najmä o skutočnosť v podobe výpovede svedka - pána Ľubomíra Oláha, konateľa spoločnosti REDOX, s.r.o., nástupníckej spoločnosti ACONTÉ, s.r.o. Žalobca zdôraznil, že obchodná spolupráca so spol. ACONTÉ, s.r.o. v nadväznosti na vystavenú faktúru F2017020 s predmetom dodania pomocných prác sa týkala obdobia končiaceho v mesiaci marec 2017. Žalobca tak nikdy nerokoval ohľadom poskytnutých služieb s osobou Ľubomír Oláh, nakoľko pán Oláh bol konateľom spoločnosti REDOX, s.r.o. ako nástupníckej spoločnosti ACONTÉ, s.r.o. odo dňa 05.05.2018, kedy nastali právne účinky zlúčenia. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že akékoľvek vyjadrenia pána Oláha vo vzťahu k vykonaným pomocným prácam spol. ACONTÉ, s.r.o. v roku 2017 pre žalobcu sú irelevantné, a preto nemôžu byť vyhodnocované v neprospech žalobcu.

19. V nadväznosti na uvedené dal žalobca ešte do pozornosti, že pán Oláh bol v čase spísania zápisnice č. 101999726/2017 v Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela v Pezinku ako pacient. Bolo na správcovi dane, aby na základe tejto skutočnosti preveril, či poskytnutá svedecká výpoveď je relevantná v našej prejednávanej veci v súvislosti so spôsobilosťou pána Oláha a následne použitia jeho výpovede ako riadneho dôkazného prostriedku. Je povinnosťou správcu dane riadne zistiť všetky skutočnosti ohľadom uvedenej osoby a dôvodov jeho hospitalizácie pre účely relevantnosti jeho svedeckej výpovede. Uvedené závery potvrdzuje aj rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 101910253/2018, kedy odvolací orgán potvrdil v obdobnej veci týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2017, že správca dane riadne nepreveril, či bola výpoveď pána Oláha relevantná vo veci a riadne použiteľná ako zákonný dôkaz.

20. Žalobca namietal svojvoľné hodnotenie dôkazov a porušenie ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku správcom dane, keď svedecké výpovede, ktoré potvrdzujú obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a spol. LT BUSINESS, s.r.o. a spol ACONTÉ, s.r.o. bezdôvodne spochybnil a vykladal ich v neprospech žalobcu. Žalobca dal do pozornosti, že svedok L. M., splnomocnený zástupca spoločnosti NATUR CLIMA s.r.o., potvrdil dodanie mykorízneho produktu spol. ACONTÉ, s.r.o. a zároveň potvrdil, že svojím osobným autom priviezol mykorízny produkt na sídlo spoločnosti žalobcu do Jablonice. Správca dane tieto tvrdenia bez zdôvodnenia spochybnil s odôvodnením, že svedok L. M. tak „musel“ vypovedať. Správca dane vo svojich záveroch prevzal odpovede svedka pána L. M. a použil ich ako dôkazy vo svojich tvrdenia, ale v konečnom dôsledku uvedenú svedeckú výpoveď spochybnil z dôvodu, že musel potvrdiť dodanie, inak by boli jeho výpovede protichodné. Takýto postup považuje žalobca za nezákonný. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že v zmysle § 25 daňového poriadku, je svedok povinný vypovedať na účely správy daní a musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane v žiadnom prípade nemôže na základe svojvôle tvrdiť, že svedok musel niečo potvrdiť lebo inak by boli jeho výpovede protichodné. Ak mal správca dane pochybnosti o dôveryhodnosti svedka, mal svoje pochybnosti preukázať. V opačnom prípade sa jedná o svojvôľu správcu dane pri hodnotení dôkazov, nakoľko tento zohľadňuje len tie dôkazy, ktoré preukazujú jeho teóriu a dôkazy v prospech žalobcu ignoruje, alebo ich zámerne spochybňuje. V nadväznosti na uvedené žalobca dal do pozornosti, že pán M. a pani Katarína Uhríková uviedla, že obchodný kontakt medzi ACONTE s.r.o. a NATUR CLIMA s.r.o. vznikla na základe internetu, čo opätovne správca dane spochybnil. Žalobca dal do pozornosti, že pochybnosti správcu dane sa týkali obchodného vzťahu medzi spol. ACONTÉ, s.r.o. a NATUR CLIMA, s.r.o. V konečnom dôsledku správca dane pri preverovaní dodania tovaru v žiadnom prípade nespochybnil dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľa ACONTE s.r.o., ale svoje závery opiera o skutočnosti zistené u subdodávateľa žalobcu. Poskytnutie uvedených služieb vyžadovalo, aby boli

vykonané konkrétnymi fyzickými osobami, ktoré fyzicky vykonali uvedené činnosti. Existencia a fyzický výkon uvedených služieb prostredníctvom fyzických osôb bolo potvrdené konateľom žalobcu, ktorý zabezpečoval všetky činnosti ohľadom týchto služieb a taktiež prostredníctvom osôb pána N. T., pani M. F. a pána L. M., ktorí vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili reálne dodanie služieb a tovaru pre žalobcu. Preto namietal, že správca dane systematicky vyberal jednotlivé zistenia a odpovede zo svedeckých výpovedí, svedecké výpovede svedka p. M. F., p. N. T. a p. L. M. potvrdili obchodnú spoluprácu so žalobcom, riadne vysvetlili správcovi dane v čom spočívala obchodná spolupráca nielen so žalobcom, ale aj so subdodávateľmi Zároveň si žalobca splnil zákonnú povinnosť a poskytol správcovi dane vysvetlenie ku všetkým požadovaným skutočnostiam.

21. Žalobca mal za to, že závery správcu dane sú neudržateľné, nevyplývajú z vykonaného dokazovania a v konaní boli vyvrátené nielen výpoveďami žalobcu, ale aj svedkov. Je neprípustné, aby správca dane hodnotil dôkazy svojvoľne a v konaní sledoval výlučne líniu, ktorú si vytýčil na začiatku daňovej kontroly.

22. Okrem toho namietal, že z odôvodnenia správcu dane nie je zrejmé, ktoré zistenia potvrdzujú a ktoré zistenia popierajú žalobcove tvrdenia, pričom správca dane neuviedol úvahy, ktoré ho viedli k jeho záveru, čím porušil ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku ako aj § 3 ods. 3 daňového poriadku. Nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z pochybností správcu dane ohľadom obchodnej spolupráce subdodávateľov žalobcu, teda osôb, s ktorými samotný žalobca žiadne zmluvy neuzatváral. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, na tieto však musí byť vyzvaný. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a ich subdodávateľov. Za tohto stavu považoval za nezákonné zaťažovanie žalobcu dôkazným bremenom, nakoľko žalobcovi správca dane dával na ťarchu skutočnosti, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. V tejto súvislosti uviedol, že tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 15.3.2011, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 28.11.2012). Správca dane svoje závery opiera o nezrovnalosti, ktoré nevyplývajú z obchodno-dodávateľského vzťahu žalobcu so spoločnosťou LT - BUSINESS, s.r.o. a spoločnosťou ACONTÉ, s.r.o., ale ktoré vznikli medzi týmito spoločnosťami a ich dodávateľmi. Za tohto stavu žalobca nemôže zodpovedať za konanie subdodávateľov jeho dodávateľa. V takýchto prípadoch sa uplatňuje tzv. obrátené dôkazné bremeno, kedy je správca dane zaťažený dôkazným bremenom a pokiaľ sa nepreukáže opak, nemôže žalobca znášať dôkaznú núdzu a zodpovednosť z prípadných nezrovnalostí, ktoré svojim konaním nemohol ovplyvniť. V tejto súvislosti poukázal aj na právny názor uvedený v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, keď Európsky súdny dvor v bode 47 rozsudku okrem iného uvádza, že „každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí“. Z uvedeného dôvodu pochybnosti správcu dane ohľadom obchodnej spolupráce spoločnosti LT - BUSINESS, s.r.o. a spoločnosťou ACONTÉ, s.r.o. so svojimi dodávateľmi a subdodávateľmi nie je možné subsumovať aj do obchodného vzťahu a plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a nemajú žiadnu hodnotu záväznosti pre posúdenie veci samej. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 30.6.2011, v ktorom súd vychádzal z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd. a vo veci C-439/04 Kittel a prijal záver, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Zdôraznil, že rovnako ako pri dôkaznom bremene daňového subjektu aj pre správcu dane platí, že nepostačuje, aby správca dane len tvrdil existenciu určitých skutočností, ale musí existenciu týchto skutočností jednoznačne preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len pochybnosti alebo umelo vytvorené konštrukcie správcu dane a domnienky. V predmetnej veci mal žalobca za to, že si svoju dôkaznú povinnosť splnil, a to tak, že predložil správcovi dane všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre odpočítanie dane. Správca dane vo svojich rozhodnutiach nepreukázal existenciu dôvodnej pochybnosti vzťahujúcu sa na dodanie služieb a tovarov dodávateľmi žalobcu, práve naopak, dodanie tovarov a služieb nespochybňoval a potvrdil aj to, že za tieto služby a tovary žalobca riadne zaplatil. Preto konštatovanie žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno neobstojí. V závere svojej žaloby ďalej uviedol, že napriek tomu, že žalovaný pri daňovej kontrole (zdaňovacie obdobie marec 2017) spochybňoval spoluprácu s dodávateľmi žalobcu, spoločnosťou LT - BUSINESS, s.r.o. a spoločnosťou

ACONTÉ, s.r.o., tak v inom zdaňovacom období (február 2017) správca dane - Daňový úrad Trnava, pobočka Senica, spoluprácu s uvedenými spoločnosťami nespochybňoval, pričom v predloženom protokole konštatoval, že pri preverovaní dodávateľských faktúr od spoločnosti LT - BUSINESS, s.r.o. a spoločnosti ACONTÉ, s.r.o. neboli zistené žiadne porušenia o dani z pridanej hodnoty. Ak teda správca dane potvrdzuje spoluprácu žalobcu s vyššie uvedenými dodávateľmi pri kontrole zdaňovacieho obdobia február 2017, nie je možné, prečo rovnakú spoluprácu žalobcu s uvedenými dodávateľmi v zdaňovacom období marec 2017 spochybňuje. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane pri správe daní musí dbať na to, aby v skutkovo zhodných prípadoch pri rozhodovaní nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať.

24. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od deklarovaných dodávateľov LT - BUSINESS, s.r.o. a spoločnosti ACONTÉ, s.r.o.

25. Ohľadom faktúr č. 20170317, č. 20170318, č. 20170319 a č. 20170320, vystavených dodávateľom LT BUSINESS, s.r.o., z ktorých dodanie tovarov potvrdil N. T. prostredníctvom subdodávateľa VRC GROUP s.r.o., žalovaný uviedol, že námietka žalobcu súvisiaca s výpoveďou pána N. T. je nesprávna, pretože nie je možné sa domnievať, že odpoveď svedka mohla vychádzať zo skutočností platných v čase poskytnutia svedeckej výpovede, pretože prvostupňový orgán preveroval zdaňovacie obdobie marec 2017 a otázky dožiadaného správcu dane boli svedkovi kladené jasne a zrozumiteľne, a preto svedok vedel, aké informácie od neho správca dane požaduje. Žalovaný taktiež vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že prvostupňový orgán ignoroval výpoveď pani F., ktorá potvrdila fakturované práce. Pani F. v čase dodania služieb bola jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti spoločnosťou VRC GROUP, s.r.o., ako aj LT BUSINESS s. r. o., pričom nevedela identifikovať subdodávateľa, ktorý mal fakturované služby reálne vykonať. Z výpovedí oboch svedkov vôbec nevyplýva, kto dodané práce konkrétne vykonal a preto ich nemožno považovať za vierohodné a preukazujúce pravdivosť žalobcových tvrdení.

26. K námietke ohľadom faktúry č. 20170321, vystavenej dodávateľom LT BUSINESS, s.r.o. za opravu oplotenia, žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo preukázané, že fakturované práce boli dodané spoločnosťou LT BUSINESS, s.r.o. Skutočnosť, či boli predmetné práce vykonané v rámci záruky, nie je preto pre posúdenie splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania od dane relevantná.

27. V súvislosti s faktúrou č. 20170322 za poskytnutý komplexný servis služieb obchodnou spoločnosťou LT BUSINESS, s.r.o. žalovaný dôvodil, že za účelom riadneho a čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu prvostupňový orgán preveroval všetky dôkazy a doklady predložené žalobcom. Na základe uzatvoreného zmluvného dodávateľsko-odberateľského vzťahu posudzoval, či boli dodržané ustanovenia . Vykonaným dokazovaním boli zistené porušenia ustanovení - na vznik práva na odpočítanie dane, keď nebolo bez pochybností preukázané, že fakturované zdaniteľné obchody boli vykonané deklarovaným dodávateľom. V danej súvislosti považoval žalovaný za potrebné podotknúť, že pani F. sa k fakturovaným zdaniteľným obchodom vyjadrila len všeobecne, avšak k svojim tvrdeniam nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca, a rovnako aj dodávateľ, v predmetnom konaní nepredložili žiadny výstup, ktorý by bol výsledkom činnosti zameranej na vyhľadanie vhodného projektového zámeru pokračujúceho prípravou projektu, žiadosti o grant, spracovanie analýz a štúdií, rozpočtov, podpornej dokumentácie a následne implementácie projektu, ktorý mal byť vypracovaný dodávateľom LT BUSINESS s. r. o.

28. K námietke napádajúcej neuznanie odpočtu za prijaté zdaniteľné plnenie z faktúry č. F2017022 za dodanie tovaru-mykorízneho produktu dodávateľom ACONTÉ, s.r.o., žalovaný opakovane zdôraznil, že

z vykonaného dokazovania vyplýva, že nákupná cena mykorízneho produktu u dodávateľa ACONTÉ s.r.o. bola 5 000,00 EUR, pričom následne bol produkt predaný žalobcovi za cenu 40 000,00 EUR bez DPH. Je potrebné podotknúť, že odpočítanie DPH je vyššie, ako samotná nákupná cena tovaru u dodávateľa, pričom nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané zhodnotenie produktu z ceny 0,025 EUR/ jednotka sadenice na jednotkovú cenu 0,20 eur/kus. Taktiež z odpovede na MVI vyplýva, že e-mailová objednávka na mykorízny produkt, ktorú zaslala pani Uhríková spoločnosti NATUR CLIMA s.r.o. je zo dňa 20.04.2017, pričom faktúra spolu s dodacím listom od spoločnosti NATUR CLIMA s.r.o. pre ACONTÉ s.r.o. je zo dňa 15.03.2017, z čoho vyplýva, že objednávka na produkt bola urobená neskôr. V nadväznosti na uvedené žalobca podotkol, že finančná disciplína dodávateľa (účet, ktorého majiteľom bola pani Uhríková, v čase keď už nebola oprávnenou konať za dodávateľa) nebola jediným dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry, ale bola len podporným dôkazom. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania je nesporné, že k žiadnemu zhodnoteniu pôvodného predmetu dodávky nedošlo a preto nebol žiaden rozumný dôvod, aby za nezmenenú a nezhodnotenú dodávku plnenia, účtoval dodávateľ žalobcovi 40 000,00 EUR bez DPH.

29. K námietke napádajúcej nevysporiadanie sa s argumentmi žalobcu, žalovaný uviedol, že je neopodstatnená. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca v odvolaní v súvislosti s faktúrou č. F2017020 uvádzal len námietky smerujúce k relevantnosti výpovede pána Oláha, s ktorými sa žalovaný dostatočne vysporiadal tým, že v odôvodnení žalovaného rozhodnutia uviedol, že v súvislosti s relevantnosťou výpovede pána Oláha v danej veci, podľa informácií z Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.01.2019 (Úradný záznam č. 100338080/2019 zo dňa 30.01.2019) sa na tomto súde neviedlo a nevedie konanie o pozbavenie resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Ľubomíra Oláha. Okrem iného žalovaný uviedol, že žalobca v podanom odvolaní odkazoval aj na faktúru č. 2017040, ktorá nebola predmetom preverovania v zdaňovacom období marec 2017. Námietky žalobcu týkajúce sa právnej spôsobilosti p. Ľubomíra Oláha uvedené vo všeobecnej správnej žalobe sú nedôvodné. Prvostupňový orgán vykonaným preverovaním zistil, že pán Oláh v čase uskutočnenia výpovede nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a ani táto spôsobilosť nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Z uvedeného dôvodu je preto výpoveď p. Oláha relevantná a môže byť použitá ako dôkaz pri správe daní. Pretože sa pani Uhríková vyjadrila, že všetky doklady spoločnosti ACONTÉ, s.r.o. boli odovzdané právnemu nástupcovi, prvostupňový orgán považoval za potrebné vypočuť ako svedka pána Oláha a získať od neho listinné dôkazy, ktoré neboli p. Uhríkovou predložené. Z odpovedí pána Oláha, konateľa spoločnosti REDOX, s.r.o. - právneho nástupcu zaniknutej spoločnosti ACONTÉ, s.r.o., na otázky položené prvostupňovým orgánom vyplýva, že pán Oláh fungoval ako biely kôň, ktorého kontaktoval neznámy pán a za podpisovanie rôznych dokumentov dostával peniaze. Katarínu Uhríkovú nepozná, nikdy sa s ňou nestretol a doklady spoločnosti ACONTÉ Žalobca uvádza, že prvostupňový orgán porušil príslušné ustanovenia daňového poriadku v súvislosti s hodnotením dôkazov, keď svedecké výpovede, ktoré potvrdzujú obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a dodávateľmi LT BUSINESS, s.r.o. a ACONTÉ s.r.o. bezdôvodne spochybňuje a vykladá v neprospech žalobcu.

30. K právnemu posúdeniu práva na odpočet dane v nadväznosti na zistený skutkový stav žalovaný uviedol, že podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane sú upravené v až 51 . Musia byť splnené kumulatívne, t. j. v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z nich právo na odpočítanie dane nevzniká. Zo žalovaného rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán spochybnil dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Ak nie sú splnené stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle hmotnoprávneho predpisu - , právo toto odpočítanie neuznať je jednoznačné, nespochybniteľné a nerozporovateľné. Pri uplatnení odpočítania dane je dôležitá dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý je povinný v daňovom konaní preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti. Takouto skutočnosťou je aj to, že príslušné zdaniteľné plnenie dodal konkrétny platiteľ, ktorý vyhotovil dodávateľské faktúry. Žalobca si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že zdaniteľné plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. Žalobcovi neboli pripísané následky za nesplnenie povinnosti dodávateľa alebo subdodávateľa, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale zo strany prvostupňového orgánu išlo o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane. Pokiaľ niektorú skutočnosť, či tvrdenie spadajúce do dôkaznej povinnosti daňového subjektu nie je možné preveriť, neznamená to, že tvrdenie daňového subjektu je preukázané

a nie je dôvodné o ňom pochybovať. Z judikatúry súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený deklarovaným dodávateľom (nedisponoval zamestnancami, hmotnými prostriedkami, totožnosť, či už fyzických osôb alebo právnických osôb, je nejasná, resp. žiadna).

31. V danom prípade žalobca tvrdil, že služby a tovar dodali dodávatelia LT BUSINESS, s.r.o. a ACONTÉ s.r.o. Prvostupňový orgán preto preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane žalobcom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. Žalobca bol preto povinný preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou deklarovanou na faktúre ako dodávateľ. S poukazom na dôvody, ktoré viedli prvostupňový orgán k nepriznaniu odpočítania dane možno konštatovať, že sa týkali výlučne skutočností na strane žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že práce dodali dodávatelia LT BUSINESS, s.r.o. a ACONTÉ s.r.o., zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva iba nepreukazným tvrdením.

32. V takejto dôkaznej situácii skutočnosť, že nie je preukázané, že služby vykonal vystaviteľ faktúry, môže a má viesť správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane. V danom prípade svedecké výpovede nie sú spôsobilé s poukazom na výsledky dokazovania zvrátiť záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane, pretože svedkami neboli poskytnuté žiadne konkrétne vyjadrenia a informácie, ktoré by boli podložené relevantnými dôkazmi, resp. v prípade dodávateľa ACONTÉ, s.r.o. neboli predložené žiadne dôkazy a v prípade dodávateľa LT BUSINESS, s.r.o. nie je zrejmé kedy, kde a kto služby vykonal.

33. K námietke napádajúcej rozdielne posudzovanie nároku žalobcu na odpočet dane v obdobných prípadoch za dve odlišné zdaňovacie obdobia, žalovaný uviedol, že za každé zdaňovacie obdobie bola vykonaná samostatná daňová kontrola a zistené skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých daňových kontrolách v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Zamestnanci daňového úradu vykonávajúci daňovú kontrolu a následné vyrubovacie konanie za zdaňovacie obdobie marec 2017 nie sú viazaní vyhodnotením v predchádzajúcej daňovej kontrole (február 2017). Žalovaný dal do pozornosti, že z dôvodu ochrany fiškálnych záujmov štátu a správneho určenia dane, správca dane je oprávnený uplatniť príslušné procesné postupy, ktoré upravuje , aby bola zabezpečená správna aplikácia právnych predpisov aj na zdaňovacie obdobie február 2017.

34. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch podanej správnej žaloby.

35. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote určenej správnym súdom nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

36. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

38. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

39. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

40. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

41. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

43. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

45. Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

46. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 48. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

51. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

52. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

53. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

54. Podľa predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

55. Podľa návetia dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa .

56. Podľa prvej a druhej vety daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

57. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

58. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

59. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

60. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

61. Podľa na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

62. Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v , j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa , slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa , slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa , slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa .

63. Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

64. Podľa účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

65. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), v súlade s ustanovením vec prejednal na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby, i keď nie zo všetkých namietaných dôvodov.

66. Na pojednávaní žalobca zopakoval dôvody podanej žaloby a navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný rovnako ako v podanej replike navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

67. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietanej aplikácie hmotnoprávnych ustanovení v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na priznanie, resp. nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľov LT BUSINESS, s.r.o. a ACONTÉ s.r.o. podľa , , resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2017.

68. Z obsahu rozhodnutia prvého stupňa, ako aj z rozhodnutia žalovaného (str. 9 štvrtý odsek) vyplýva, že správca dane po zhrnutí výsledkov vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly z iniciatívy správcu dane ako aj na základe návrhov žalobcu, zhrnul závery vo vzťahu ku všetkým prijatým zdaniteľným plneniam, z ktorých nebol uznaný nárok na odpočet dane, všeobecným konštatovaním, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že práce v skutočnosti vykonal ten dodávateľ, ktorý je uvedený na faktúre a v takej hodnote, aká je na faktúre uvedená. Ďalej z rozhodnutia správcu dane konštatoval, že „Z tohto dôvodu správca dane nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v celkovej výške 21 202,71 EUR z faktúr č. 20170317, č. 20170318, č. 20170319, č. 20170320, č. 20170321, č. 20170322, č. F2017022, č. F2017020. ..... Nepreukázal, že na základe vystavených faktúr bolo dodanie služieb reálne uskutočnené dodávateľmi LT BUSINESS s.r.o. a ACONTÉ s.r.o.“

69. Rovnako tak žalovaný v úvode posúdenia opodstatnenosti dôvodov odvolania a zákonnosti rozhodnutia správcu dane (na str. 13 in fine a 14 prvý odsek napadnutého rozhodnutia žalovaného) konštatoval, že „Dokazovanie správcu dane spochybnilo reálne uskutočnenie dodania služieb dodávateľmi LT BUSINESS s.r.o. a ACONTÉ s.r.o. pre daňový subjekt, preto správca dane postupoval správne, keď odpočítanie dane zo sporných faktúr neuznal.“ Na inom mieste žalovaný, po zosumarizovaní reprodukcie výpovedí svedkov a odpovedí na dožiadania ohľadom preverovaných zdaniteľných plnení, vo všeobecnosti (na str. 17 druhý odsek) konštatoval, že „Vyjadrenia zúčastnených osôb, dôkazy predložené daňovým subjektom a dôkazy vykonané správcom dane nepreukázali spôsobom vylučujúcim pochybnosti, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako deklaruje daňový subjekt. ..... Daňový subjekt však vierohodným spôsobom nepreukázal, že tovar deklarovaný spornými faktúrami mu bol deklarovanými dodávateľmi dodaný, ...... “.

70. Uvedené všeobecné konštatovania daňových orgánov oboch stupňov o neunesení dôkazného bremena žalobcom pri preverovaní správcom dane, resp. z jeho strany pri preukazovaní, že fakturované tovary a služby boli dodané na faktúrach označenými dodávateľmi, príp. že boli tieto zdaniteľné plnenia dodané „v takej hodnote, aká je na faktúre uvedená“ alebo že „zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako deklaruje daňový subjekt“, v spojení s fragmentami výpovedí svedkov alebo iných listinných dôkazov zabezpečených správcom dane, len nechávajú tušiť dôvody, pre ktoré neboli uznané odpočty dane zaplatenej žalobcom na vstupe, uplatnenej voči nemu iným platiteľom (dodávateľmi LT BUSINESS s.r.o. a ACONTÉ s.r.o.) v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré mu boli ako platiteľovi dane dodané, avšak zrozumiteľne a presvedčivo ich vo vzťahu k zákonným podmienkam pre každé neuznané zdaniteľné plnenie s ohľadom na okolnosti jednotlivých prípadov nekonkretizujú a na podmienky odpočtu dane nevyhodnocujú.

71. Z napadnutých rozhodnutí a z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v zmysle jednotlivých faktúr predmetom zdaniteľných plnení bola realizácia takých služieb ako zalesňovanie, ochrana proti burine, ochrana proti zveri, výchova porastov, oprava oplotenia, technicko-organizačná činnosť zameraná na hodnotiace a výberové kritériá pri projektoch EÚ, pomocné práce a dodanie zabezpečenia mykorízneho produktu, pričom pri jednotlivých plneniach vzišli z vykonaného dokazovania, resp. preverovania ich reálneho základu rôzne zistenia a odlišné nezrovnalosti, príp. pochybnosti, a preto nie je možné, z pohľadu presvedčivosti a zrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia, akceptovať paušálny záver vo vzťahu ku všetkým neuznaným zdaniteľným plneniam, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

pri preukazovaní, že mu boli zdaniteľné plnenia dodané na faktúrach deklarovanými dodávateľmi a takým spôsobom, ako je uvedené na faktúrach.

72. Vzhľadom na rôznorodosť okolností jednotlivých účtovných prípadov, resp. deklarovaných zdaniteľných plnení, či už v predmete plnenia alebo spôsobe dodávok a v identifikácii predmetu plnenia na jednotlivých faktúrach (všeobecný spôsob označenia plnenia, neidentifikovateľné množstvo alebo miesto plnenia, prípadne chýbajúce daňové doklady, napr. dodací list), ako aj s prihliadnutím na špecifiká výpovedí jednotlivých svedkov ohľadom odovzdania tovaru alebo služby (v prípade mykorízneho produktu), nie je možné považovať vymedzenie dôvodov neuznania nárokov na odpočet dane žalobcu ako prijímateľa predmetných zdaniteľných plnení vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu podmienok podľa , a a , citovaného zákona za dostatočný na to, aby kontrolovaný daňový subjekt bol uzrozumený s dôvodmi, na základe ktorých neboli splnené zákonné podmienky na odpočet dane alebo ktoré zákonné povinnosti platcu DPH boli porušené.

73. Napríklad v súvislosti s poskytovanými službami v rámci starostlivosti o lesné hospodárstvo daňové orgány žiadnym spôsobom nevyhodnotili náležitosti vystavených faktúr ( pre účely odpočtu dane), ich vypovedaciu hodnotu čo do predmetu plnenia, množstva alebo miesta poskytnutého plnenia z hľadiska overiteľnosti poskytnutých zdaniteľných plnení.

74. Pri dodávkach mykorízneho produktu svedkovia vypovedali, že dodávka od spoločnosti NATUR CLIMA s.r.o. bola odovzdaná priamo v sídle žalobcu v Jablonici, pričom v tejto súvislosti daňové orgány nevyhodnotili, či mohla obchodná spoločnosť ACONTÉ s.r.o., ako priamy dodávateľ žalobcu, nakladať s týmto tovarom ako vlastník ( prvej a druhej vety ) a pre účely DPH, či tohto bolo vôbec možné považovať za dodávateľa tovaru v kontexte s požiadavkou uplatnenia dane iným platiteľom za dodanie tovaru podľa .

75. V prípade faktúry č. 20170322 vystavenej dodávateľom žalobcu LT BUSINESS s.r.o. za služby finančného poradenstva (podľa zmluvy Finančné poradenstvo v oblasti spracovania a predaja drevnej hmoty, pričom predmetom faktúry je technicko-organizačná činnosť zameraná na hodnotiace a výberové kritéria pri projektoch EU), daňové orgány oboch stupňov zhodne okrem iného konštatovali, že žalobca nepredložil ku kontrole žiaden výstup z tohto zdaniteľného plnenia alebo výsledky tejto spolupráce v rámci finančného poradenstva, teda nepredložili žiaden výsledok činnosti zameranej na vyhľadanie vhodného projektového zámeru pokračujúceho prípravou projektu, žiadosti o grant, spracovanie analýz a štúdií, rozpočtov, podpornej dokumentácie a následne implementácie projektu, ktorý mal byť vypracovaný dodávateľom LT BUSINESS s.r.o. Uvedené konštatovanie však nemožno podradiť pod spoločne konštatovaný dôvod nepriznania odpočtu dane za všetky preverované prijaté zdaniteľné plnenia, ktorý správca dane identifikoval ako nepreukázanie dodania predmetnej služby na faktúre deklarovaným dodávateľom. Na spomínané okolnosti, teda, že žalobca a ani dodávateľ nepredložili žiadne výstupy dokumentujúce predmetnú finančnú spoluprácu a ich následné využitie žalobcom, skôr nasvedčujú o neexistencii predmetu plnenia, príp. o nepreukázaní použitia prijatého zdaniteľného plnenia na dodávky tovarov a služieb žalobcom v rámci jeho zdaniteľných plnení v postavení platiteľa dane. V tomto ohľade je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, keďže daňové orgány vo všeobecnosti tvrdili, že existenciu preverovaných zdaniteľných plnení nespochybňujú.

76. Pokiaľ ide o fakturáciu opravy plota (faktúra č. 20170321), ktorú správca dane a žalovaný vyhodnotili ako reklamáciu, nie je z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zrejmý dôvod neuznania odpočtu, predovšetkým v spojení s vyjadrením žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol, že reklamácia nie je dôvodom neuznania odpočtu dane zaplatenej za prijatie tejto služby (je pre tento účel irelevantná). Žalovaný na odvolaciu námietku žalobcu, že medzi ním a jeho dodávateľom nešlo o reklamáciu, nereagoval ustálením skutkového stavu doplnením dokazovania, aby tak jednoznačne zistil, o aký druh služby išlo v danom prípade, len všeobecne konštatoval, že žalobca ani navrhnutí svedkovia sa k realizácii opravy oplotenia konkrétne nevyjadrili a nepredložili relevantné dôkazy k ich tvrdeniam. Avšak z obsahu administratívneho spisu a ani z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom daňové orgány preverovali charakter poskytovanej služby, prípadne okolnosti jej realizácie,

ktorými by bolo možné preveriť jej reálny základ čo do osoby dodávateľa služby, prípadne na základe akej úvahy vyhodnotili konkrétne skutkové zistenia a dospeli k zovšeobecnenému záveru vo vzťahu ku všetkým fakturovaným službám, že tieto nevykonal deklarovaný dodávateľ LT BUSINESS, s.r.o.

77. Vo vzťahu k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (, ), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení a v zmysle ustanovenia daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií ( citovaného zákona).

78. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku).

79. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa .

80. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

81. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

82. Správny súd v uvedených súvislostiach poukazuje na rozsudok sp. zn. z 31. mája 2018, v ktorom najvyšší súd okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

83. Dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt pri preukazovaní jeho tvrdení vo vzťahu k ním priznanej daňovej povinnosti alebo uplatňovaným nárokom však nezbavuje správcu dane presvedčivým, zrozumiteľným a zákonným spôsobom v rozhodnutí o dodatočnom vyrubení dane odôvodniť vyhodnotenie skutkových zistení a ich aplikáciu na príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona upravujúceho podmienky vzniku daňovej povinnosti a nároku na odpočet dane.

84. Zo záverov vykonaného dokazovania je však zrejmé, že daňové orgány napriek rôznorodosti zistených nedostatkov a pochybností vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným plneniam prijali zovšeobecňujúci záver o existencii všetkých prijatých zdaniteľných plnení, s konštatovaním spochybnenia reálneho základu preverovaných faktúr vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom. Uvedený zjednodušený spôsob odôvodnenia výroku rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám § 63 ods. 5 daňového poriadku na presvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie vyrubenia rozdielu dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane a následne ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil podľa logickej závažnosti a proporcionality jednotlivé skutkové zistenia v ich vzájomných súvislostiach, v nadväznosti na požiadavky na odpočet dane podľa a , v spojení s ďalšími podmienkami upravujúcimi vznik daňovej povinnosti ( citovaného zákona), náležitosti faktúr vystavených pre účely odpočtu DPH (, , ) a v neposlednom rade v nadväznosti na vyhodnotenie listinných dôkazov v súlade so zásadou skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, vyplývajúcej z ustanovenia daňového poriadku, a to s vyhodnotením pre jednotlivé zdaniteľné plnenia osobitne v závislosti od okolností prípadu, s konštatovaním buď zneužitia práva pri jednotlivých zdaniteľných plneniach alebo s konštatovaním účasti na daňovom podvode, prípadne uvedenia dôvodov, pre ktoré nie je potrebné skúmať vedomosť žalobcu na jeho priamej alebo nepriamej účasti na podvodnom reťazci zdaniteľných plnení.

85. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu porušenie zásady rovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch, túto žalobca ohľadom odlišných skutkových záverov iného správcu dane vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu február 2017 v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa nenamietal, preto nie je možné vyhodnotiť absenciu posúdenia tejto skutočnosti žalovaným v rozhodnutí preskúmavanom v tomto konaní ako dôvodnú žalobnú námietku. Vzhľadom na podrobnosti vznesenej žalobnej námietky k porušeniu zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 9 daňového poriadku, bude však povinnosťou žalovaného, príp. správcu dane v ďalšom konaní, okrem odstránenia vyššie vytýkaných nedostatkov napadnutého rozhodnutia, podať presvedčivé vysvetlenie aj k otázke dodržania, resp. dôvodov neaplikovania zásady rovnakého rozhodovania vo veciach žalobcu, týkajúcich sa preverenia nárokov na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie február 2017 a za zdaňovacie obdobie, ktoré je predmetov súdneho prieskumu zákonnosti v tejto veci (marec 2017).

86. S prihliadnutím na vyššie uvádzané dôvody správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a , t. j. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

87. V ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci v naznačenom smere a po doplnení dokazovania bude vo veci potrebné znovu rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku, pričom správny orgán sa riadne vysporiada s námietkami žalobcu a náležite odôvodní, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k jednotlivým preverovaným zdaniteľným plneniam, pokiaľ pri týchto na základe doplneného dokazovania a vyhodnotenia dosiaľ vykonaného dokazovania budú zrejmé odlišné pochybnosti z rôznych dôvodov a okolností realizácie a preukazovania jednotlivých zdaniteľných plnení vo vzťahu k splneniu jednotlivých zákonných podmienok na odpočet dane.

88. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle tak, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).