Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobkyne F. C. N., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom D. XXX, XX-XXX R., J. republika, právne zastúpenej JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 18, 010 01, Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti R. R. - C., so sídlom M. XXX/X, XXX XX R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 6. apríla 2020 Číslo: XXXXX-X/ XXXX-BA na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 6. apríla 2020 Číslo: XXXXX- X/XXXX-BA a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaná podľa o sociálnom poistení odvolania zamestnankyne pani F. C. N. a zamestnávateľa R. R. - C., Slovenská republika, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. XXXX-X/XXXX-SK zo dňa 10. mája 2017, vo veci vzniku sociálneho poistenia zamestnanca, zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vydala dňa 10. mája 2017 rozhodnutie č. XXXX- X/XXXX- SK ktorým rozhodla, že pani F. C. N. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa R. R. - C., so sídlom M. XXX/X, XXX XX R. od 01.07.2016 do 31.12.2016 podľa slovenskej legislatívy. Pani F. C. N. (ďalej len „zamestnanec") podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník odvolanie, v ktorom uviedla, že prvostupňový orgán nepresne a neúplne zistil skutočný stav veci, čím porušil ustanovenie § 195 zákona. Ďalej namietala procedúru určenia uplatniteľnej legislatívy, resp. postup Sociálnej poisťovne, ktorá bez akéhokoľvek predchádzajúceho zisťovania skutkového stavu prijala záver o marginálnosti výkonu práce ako zamestnanca pre zamestnávateľa. Zamestnanec považuje rozhodnutie prvostupňového orgánu za neodôvodnené a formalistické a tým za nepreskúmateľné, pretože rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a ani žiadne podklady, ktoré by reflektovali správnosť postupu Sociálnej poisťovne a ZUS pri určení uplatniteľnej legislatívy. Záverom uviedla, že nepovažuje svoju činnosť zamestnanca za marginálnu. Zamestnanec má za to, že Sociálna poisťovňa v rozhodnutí neuviedla žiadne individuálne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného zamestnanec v závere odvolania

žiada, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zamestnancovi účasť na povinnom nemocenskom poistení, povinnom dôchodkovom poistení a povinnom poistení v nezamestnanosti odo dňa 01.07.2016 do 31.12.2016, vznikla.

3. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené aj zamestnávateľovi zamestnanca, pretože v zmysle (účinného od 1. januára 2005) je tiež účastníkom konania. Zamestnávateľ voči rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 06.06.2017, v ktorom uviedol zhodné námietky ako zamestnanec a zároveň žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnancovi odo dňa 6. júla 2016 do 31. decembra 2016 vzniklo. Podľa (účinného od 1. januára 2009) organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa zákona nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Dňa 26. júna 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA konanie o odvolaní zamestnanca a zamestnávateľa v zmysle (účinného od 1. januára 2009) prerušila. Konanie bolo prerušené odo dňa doručenia rozhodnutia zamestnancovi a zamestnávateľovi, do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 26. júna 2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 6. júla 2017. Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Svidník bol zamestnávateľ zapísaný v živnostenskom registri číslo: XXX-XXXX, pod obchodným menom: R. R. - C. na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU-SK-S.-XXXX/XXXXXX-X v období od 16. júla 2014 do 13. apríla 2018. Zamestnávateľ sa od 1.11.2014 prihlásil do registra zamestnávateľov, vedeného Sociálnej poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.07.2016 do 31.12.2016.

4. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov. Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 18. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave H základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. V zmysle článku 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. Podľa článku 11 (3) a) základného nariadenia, s výhradou článkov 12 až 16, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

5. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva povinnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu pracovnou zmluvou ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať čl. 13 (3) základného nariadenia. V danom prípade nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj skutočný výkon činnosti. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má

uzatvorenú pracovnú zmluvu, ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pojem pracovník v zmysle čl. 39 ES má autonómny význam v práve Únie a nemá byť vykladaný zužujúco. Za pracovníka je potrebné považovať každého, kto vykonáva skutočne a konkrétne činnosť, s výnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že sa javia ako čisto okrajové a vedľajšie (rozsudok Európskeho súdneho dvora vo vecí Mattem a Cíkotic C-10/05). Preto je pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti, dôležité skúmať nielen status osoby, ale aj reálny výkon jej činnosti. V zmysle článku 14 (5b) vykonávacieho nariadenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa článku 13 základného nariadenia sa marginálne (zanedbateľné) činností neberú do úvahy. Podľa článku 16 (1) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2 sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom Členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. V zmysle článku 76 (4) základného nariadenia, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie majú povinnosť vzájomne sa informovať a spolupracovať, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie koordinačných nariadení. Praktická príručka o uplatniteľných právnych predpisoch v Európskej únii (EÚ), Európskom hospodárskom priestore (EHP) a vo Švajčiarsku (ďalej len „Praktická príručka”) je platný pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri určovaní, ktoré právne predpisy, ktorého členského štátu sa uplatňujú za daných okolností. V súvislosti s vyššie uvedeným postupom bolo dňa 26. marca 2015 Sociálnej poisťovni v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov zo strany ZUS, Oddziai w Krakowie doručené oznámenie číslo XXXXXX/XXX/XXX/XXXX zo dňa 18. januára 2017, ktorým ZUS určila, že zamestnankyňa F. C. N. podlieha v období od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom nato, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym. Sociálna poisťovňa nie je v zmysle koordinačných nariadení oprávnená opätovne preskúmavať skutočnosti, ktoré viedli k určeniu uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou.

6. Určenie uplatniteľnej legislatívy sa stáva definitívnym, a teda aj konečným, uplynutím dvoch mesiacov od doručenia oznámenia, ktorým bola určená uplatniteľná legislatíva, t. j. určenie uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky pre zamestnankyňu sa stalo definitívnym pred vydaním napadnutého rozhodnutia. To znamená, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určila, že zamestnankyňa v období od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Na základe skutočnosti, že zamestnankyňa bola definitívne určená poľská uplatniteľná legislatíva, bolo potrebné odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnankyne v registri poistencov. Zamestnankyňa totiž bola od 1. júla 2016 prihlásená v registri poistencov (tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia), pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že v uvedenom období podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým deklarovala, že zamestnankyni zamestnávateľa povinné nemocenské poistenie povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy od 1. júla 2016 do 31. decembra 2016 nevzniklo. Vydanie napadnutého rozhodnutia v praxi znamená, že na

zamestnankyňu sa od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 vzťahuje výlučne legislatíva jedného členského štátu, t. j. legislatíva Poľskej republiky v zmysle článku 11 (3) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Námietky zamestnankyne a zamestnávateľa, uvedené v odvolaniach, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V zmysle článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov je na určenie uplatniteľných právnych predpisov príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnankyňa má bydlisko v Poľskej republike, príslušnou inštitúciou na určenie uplatniteľnej legislatívy je poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS. Z uvedeného dôvodu nebola Sociálna poisťovňa oprávnená rozhodnúť o uplatniteľnej legislatíve zamestnankyne.

7. Podľa Praktickej príručky sú zanedbateľné činnosti také činnosti, ktoré sa vykonávajú trvalo z hľadiska času a hospodárske] návratnosti sú však bezvýznamné. Ako ukazovateľ sa navrhuje, aby sa za zanedbateľné činnosti považovali činnosti predstavujúce menej ako 5 % pravidelného pracovného času pracovníka alebo menej ako 5 % jeho celkovej odmeny. Ukazovateľom vykonávania zanedbateľných činností môže byť aj povaha činností, napríklad pomocné činnosti, činnosti, ktoré sa nevykonávajú samostatne, vykonávajú sa z domu alebo v rámci hlavnej činnosti. Osoba, ktorá vykonáva „činnosti zanedbateľného rozsahu“ v jednom členskom štáte a pracuje aj v inom členskom štáte, sa nepovažuje za osobu zvyčajne vykonávajúcu činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch a preto sa na ňu nevzťahuje článok 13 základného nariadenia. V takom prípade sa osoba považuje na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov za osobu vykonávajúcu činnosť iba v jednom členskom štáte. Ak na základe vykonávania zanedbateľnej činnosti vznikne účasť na sociálnom zabezpečení, príspevky sa platia v príslušnom členskom štáte v rámci celkových príjmov zo všetkých činností. Zabráni sa tým zneužívaniu, napríklad ak je osoba nútená veľmi krátky čas pracovať v iných členských štátoch, aby sa obišla uplatniteľnosť právnych predpisov „prvého“ členského štátu. V takýchto prípadoch sa zanedbateľná činnosť pri určovaní uplatniteľných právnych predpisov neberie do úvahy. Zanedbateľné činnosti sa musia posudzovať pre každý členský štát osobitne a nemôžu sa spájať. Samotné percentuálne vyjadrenie pravidelného pracovného času alebo celkovej odmeny zamestnanca je len jedným z navrhovaných ukazovateľov pri stanovení charakteru činnosti, ako taký nie je kľúčový, pretože Praktická príručka uvádza aj ďalšie faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy a ktoré sa nachádzajú v samotnej základnej definícii zanedbateľných činností a to je hospodárska návratnosť z vykonávanej činností. To znamená, že určenie či činnosť je alebo nie je zanedbateľného charakteru je potrebné posudzovať nie čiastkovo (výlučne na základe percentuálne vyjadrenia pracovného času a odmeny), ale komplexne a to s ohľadom nielen na rozsah pracovného času a odmenu ale aj náklady, ktoré danej osobe s výkonom tejto činnosti vznikajú (výdavky na cestovné, jedlo alebo ubytovanie). Ak daná činnosť nie je ekonomicky návratná, tak je to indikácia, že ide o obchádzanie príslušných právnych predpisov s cieľom výberu výhodnejšieho systému sociálneho zabezpečenia. V tejto situácii je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora možno za „pracovníka” na účely článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie považovať každého, kto vykonáva skutočné a konkrétne činnosti s výnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že sa javia ako čisto okrajové a vedľajšie (rozsudok Súdneho dvora zo 4. februára 2010 vo veci C-14/09 Cenc. ECLI:EU:C:2010:57, bod 19). K rovnakému cieľu, ktorým je zákaz zneužívania systému, smeruje aj judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa zásady zákazu zneužívania práva (rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 2006 vo veci G-255/02 Halifax ECLI:EU:C:2O06:121). Nariadením vlády Slovenskej republiky č. zo dňa 7. októbra 2015, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016 bola ustanovená nová suma minimálnej mzdy na rok 2016, a to vo výške 405,00 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mzdou. Sociálna poisťovňa tento krok už uskutočnila v rámci striktne určeného postupu podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a postupov a práve výsledkom tohto preskúmavania a preverovania bolo konečného určenie poľskej legislatívy pre zamestnanca. Námietky zamestnanca a zamestnávateľa uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. K splneniu náležitostí rozhodnutia citovala (účinného od 1. augusta 2008), ods. 2, 3, 4, 5. Vzhľadom na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaná vydala správnou žalobou napadnuté rozhodnutie.

8. Z predloženého administratívneho spisu žalovanou vyplýva, že dňa 01.07.2016 bol žalovanej zaslaný registračný list pre fyzickú osobu F. C. N., poľskej štátnej príslušníčky s pobytom v Poľskej republike ako zamestnanca zamestnávateľa R. R. - C., ktorého sídlo je v Slovenskej republike. Obdobie poistenia bolo určené od 01.07.2016 do 31.12.2016.

V spise je obsiahnuté podanie ZUS w Krakowie zo dňa 18.01.2017 (v originály i preklade do slovenského jazyka) adresované žalobkyni i žalovanej, ktorým vo vzťahu ku F. C. N. došlo k určeniu uplatniteľných právnych predpisov v súlade s čl. 11 ods. 3a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia tak, že od 01.07.2016 do 30.06.2017 sa na ňu vzťahuje poľská legislatíva. Vzhľadom na to bolo vydané najskôr dňa 10.05.2017 rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Svidník, proti ktorému žalobkyňa i jej zamestnávateľ podali odvolanie a následne dňa 6. apríla.2020 bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovanej.

II.

Žalobné dôvody

9. Žalobkyňa v žalobe poukázala na vydané rozhodnutia správnych orgánov, na dôvody odvolania a zdôraznila, že má zato, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná hrubým spôsobom zasiahla do práv a právom chránených záujmov žalobkyne v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že prekročila svoju právomoc danú jej zákonom o sociálnom poistení, v procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne zistila a vyhodnotila skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis. K otázke prekročenia právomoci citovala čl. 2 ods. 1, čl. 11, čl. 13 ods. 3, čl. 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia, tiež čl. 16 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia ( ďalej len „vykonávacie nariadenie").

10. V prvom rade namietala, že otázka, či žalobkyňa ako zamestnanec podnikateľského subjektu Slovenskej republiky spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. Vychádzajúc zo stavu veci nie je sporné, žeby mal žalobca bydlisko v Poľsku, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je v zásade príslušná poľská inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného resp. vykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorým je okrem iného aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. S ohľadom na uvedené a najmä s poukazom na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietam oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník) ako aj správneho orgánu druhého stupňa - žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobkyne podľa bod prvý o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Ak by aj konajúci súd mal za to, čo však zásadne žalobkyňa rozporuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, resp. žalovaná ako odvolací orgán, má v tomto smere pôsobnosť v zmysle ods . 1 písm . a) bod 1 Zákona o SP (... do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch...), potom namieta žalobkyňa samotnú existenciu spornosti ako predpokladu aplikácie tohto ustanovenia Zákona o SP. Podporiac uvedené poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.12.2016, ako aj na záver Veľkého senátu správneho kolégia NS SR v uznesení č. k.: , ktorý prijal zjednocujúci záver, v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu EÚ od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

11. Ďalej namietala nesprávny procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „ rozhodnutie č. A1 ") toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a) Prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b) Prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

12. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

13. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 , ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1 , žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

14. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

15. Podľa bodu 10 rozhodnutia č . A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. 0 svojom rozhodnutí informuje aj dotknutá osobu a prípade aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

16. Bez ohľadu na uvedené, ak by aj správny súd mal za to, že žalovaná konala v medziach a má v zmysle zákona o sociálnom poistení oprávnenie na vydanie rozhodnutie podľa bod prvá, čo však žalobca zásadne rozporuje, namietal zákonnosť procesného postupu vydania rozhodnutia a to v dvoch rovinách: a) Absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 b) Nezákonné prerušenie konania o odvolaniach - rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 21.12.2017.

17. Ad a)

S poukazom na procesný vývoj uvedený v tejto správnej žaloby je objektívne verifikovateľná rozdielnosť v stanoviskách členských štátoch vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Z tohto titulu, pri zachovaní zásad a postupu deklarovaných v základnom resp. vykonávacom nariadení (čl. 16 ods. 4), ako aj v rozhodnutí č. A1, mal prebehnúť medzi ZUS Tarnów a žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom zmysle súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Uvedené v administratívnom spise žalovanej absentuje, nie je v ňom objektívny dôkaz, a teda máme za to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla a zmierovací dialóg neprebehol. Určenie uplatniteľnej legislatívy (poľskej), resp. jej zmena z určenia slovenskej uplatniteľnej legislatívy, je len bez ďalšieho zisťovania a predkladania dokumentov zrkadlom dikcie žalovanej, ktorej zákon v konečnom dôsledku takéto oprávnenie ani nepriznáva.

18.. Ad b)

Žalovaná prerušila konanie o odvolaniach žalobcu a jeho zamestnávateľa, tak ako uvádza v rozhodnutí o prerušení konania č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 26.06.2017 z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového stavu. Konanie bolo prerušené až do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu. S ohľadom na už uvedené skutočnosti považujeme predmetné prerušenie konania za účelový postup žalovanej, nakoľko žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí žiadne nové skutočnosti neuviedla ani sa nezaoberala tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu právoplatne ukončený (na tomto mieste si dovoľuje žalobkyňa dať konajúcemu súdu do pozornosti, že v Poľsku súdne

konania ku dnešnému dňu pokračujú a neboli právoplatne skončené. V tomto kontexte má žalobkyňa za to, že počas prerušenia konania, žalovaná nevykonala činnosti smerujúce k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu, čo preukazuje aj fakt, že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia sú len zistenia, ktoré boli žalovanej známe už pred prerušením, ktoré sú podľa samotnej žalovanej v kontexte prerušenia konania práve z dôvodu zistenia presného skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia nedostatočné. Žalobkyňa má za to, že žalovaná mala prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať sa poľského styčného orgánu ZUS Krakow v rámci vzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil žalobca opravné prostriedky v Poľsku, a či v čase vydania rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku. Uvedené by malo byť potom rovnako súčasťou administratívneho spisu žalovanej, a preto má žalobkyňa za to, že je aj v tomto ohľade administratívny spis žalovanej nie je úplný.

19. V ďalšej časti žaloby dôvodila poukazom na marginálny charakter výkonu práce žalobkyne, ktorý konštatovala žalovaná v súvislosti s povahou práce žalobkyne na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa považuje postup sociálnej poisťovne za nesprávny. Zákonodarca totiž v tomto prípade nedáva na výber a dôsledne určuje, že sa na zamestnanca vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, keďže tu došlo k výkonu činnosti ako zamestnanca. Bez ohľadu na vyššie uvedené, ak by aj žalovaná nesprávne vyhodnotila, že pojem marginálnosti sa má vzťahovať aj na žalobcovu situáciu, potom mala posudzovať rozsah jeho činnosti ako zamestnanca vo vzťahu k výkonu SZČO v Poľsku, kedy by zistila, že nejde o marginálnu činnosť zamestnanca na Slovensku, keďže tu vykonával prácu v rozsahu 12 h mesačne za odmenu 70 EUR mesačne. Sociálne poisťovňa však toto vôbec neposudzovala a preto mám za to, že nedostatočne a neúplne zistila pri vydaní rozhodnutia skutkový stav veci. Nepresne a neúplne zistený skutkový stav nemôže byť preto podkladom pre vydanie samotného Rozhodnutia a toto je preto nezákonné. Za ukazovateľa zanedbateľných činností sa považujú činnosti predstavujúce menej ako 5 % pravidelného pracovného času zamestnanca/SZČO a/alebo menej ako 5 % jeho celkovej odmeny. Z dôvodu nejednoznačnosti spojok a/alebo nie je jednoznačné, či je potrebné použiť obe kritéria spoločne alebo alternatívne. Pracovný čas pri vykonávaní podnikateľskej činnosti nie je striktne definovaný, preto je potrebné kvôli výpočtu predpokladať v priemere 8 hodín denne. Za tohto predpokladu (ktorý nemusí odrážať realitu - lebo v niektoré dni sa nemusím vôbec zaoberať podnikateľskou činnosťou - záleží to od organizácie práce a charakteru činnosti) za predpokladu 21 pracovných dní (v priemere) za každý mesiac v roku 2015, potom činnosť zamestnanca na Slovensku nie je marginálneho charakteru, nakoľko tvorí 7,14 % pravidelného pracovného času (výpočet: (12 * 100)/168 = 7,14 ). Už aj z tohto záveru je zrejmé, že práca žalobkyne na Slovensku nemá marginálny charakter a žalovaná nesprávne vyhodnotila zistený skutkový stav.

20. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.09.2014 „ Ak sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky, je potom úlohou všeobecných súdov, aby v rámci postupu podľa a nasl. a v medziach podanej žaloby preskúmali, či prijatý záver správneho orgánu o relevantnej predbežnej otázke mal oporu v dokazovaní potrebnom na jej riadne objasnenie alebo či nejde o exces alebo zjavnú svojvôľu, ktorá môže mat' za následok vyslovenie nezákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu".

21. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 06.04.2020 zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

III.

Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

22. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24. augusta 2020 zotrvala na skutkových a právnych záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Závery správneho súdu

23. Na základe podanej správnej žaloby mal správny súd v tejto veci preskúmať rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o tom, že žalobkyni ako občanovi Poľskej republiky a vykonávajúcej samostatne zárobkovú činnosť v tomto štáte nevzniklo povinné

nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa R. R. - C. so sídlom v SR od 1. júla 2016 do 31. decembra 2016 podľa slovenskej legislatívy.

24. Rozhodujúcimi žalobnými dôvodmi bolo, že žalovaná prekročila svoju právomoc danú jej Zákonom o sociálnom poistení, teda žalobca namietal oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník) ako aj správneho orgánu druhého stupňa - žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobkyne.

25. Ďalej namietala nesprávny procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy, pričom zákonnosť procesného postupu vydania rozhodnutia napadla v dvoch rovinách: a) Absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 b) Nezákonné prerušenie konania o odvolaniach

26. Argumentovala tým, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla a zmierovací dialóg neprebehol.

27. Žalobkyňa namietala záver o marginálnosti, ktorú konštatovala žalovaná v súvislosti s povahou práce žalobcu na území SR, žalobca považoval postup sociálnej poisťovne za nesprávny, keďže zákonodarca v tomto prípade nedáva na výber a dôsledne určuje, že sa na zamestnanca vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, keďže tu došlo k výkonu činnosti ako zamestnanca. Bez ohľadu na vyššie uvedené, ak by aj Žalovaná nesprávne vyhodnotila, že pojem marginálnosti sa má vzťahovať aj na žalobcovu situáciu, potom mala posudzovať rozsah jeho činnosti ako zamestnanca vo vzťahu k výkonu SZČO v Poľsku, kedy by zistila, že nejde o marginálnu činnosť zamestnanca na Slovensku.

28. V skúmanom administratívnom konaní sa riešili otázky sociálneho poistenia fyzickej osoby vystupujúcej na území SR v postavení zamestnanca, za súčasného pôsobenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby v Poľskej republike.

29. Podľa ) o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Podľa odseku (3) konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“). Podľa odseku (4) predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach a podľa odseku (5) predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

30. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

31. Podľa čl. 11 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

32. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

33. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva

takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

34. V čl. 14 Nariadenia č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) sú obsiahnuté spresnenia týkajúce sa článkov 12 a 13 základného nariadenia.

35. Podľa čl. 14 ods. 5 vykonávacieho nariadenia na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá: a) udržiava činnosť v jednom členskom štáte a zároveň vykonáva inú činnosť v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na dĺžku trvania alebo povahu tejto inej činnosti; b) nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

36. Toto ustanovenie však bolo zmenené Nariadením č. XXX/XXXX z 22.5.2012 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 došlo k zmene Nariadenia č. 987/2009 tak, že článok 14 odsek 5 sa nahrádza v časti b) a znie: „5b. Na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Článok 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku“.

37. Podľa čl. 16 ods. 1 tohto nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

38. Podľa čl. 16 ods. 2 tohto nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

39. Podľa čl. 16 ods. 3 tohto nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2 sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

40. Podľa čl. 16 ods. 4 tohto nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

41. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

42. Podľa čl. 16 ods. 5 tohto nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

43. Jedným zo žalobných dôvodov bola námietka, že postup, ktorého výsledkom bolo určenie uplatniteľnej legislatívy v tejto veci nebol v súlade s právom. S tým žalobným dôvodom sa správny súd nestotožnil.

44. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala negociácia medzi žalovanou a príslušnou inštitúciou sociálneho poistenia v Poľskej republike (ZUS). Táto skutočnosť nie je sporná, účastníci konania to potvrdili, v administratívnom spise sú obsiahnuté príslušné listiny. V rámci vzájomného informovania v súvislosti s uplatniteľnosťou konkrétnej legislatívy na žalobkyňur žalovaná dostala informáciu od príslušnej poľskej inštitúcie, v ktorej tá uviedla, že pre žalobkyňu je platná poľská legislatíva. Vzhľadom na to vyjadrila názor, že na zamestnanie žalobkyne na Slovensku sa nemalo prihliadať a mali sa uplatňovať právne predpisy sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

45. Tento proces bol súladný s postupom, ako ho vymedzilo vykonávacie nariadenie v čl. 16, keďže najskôr došlo k predbežnému určeniu uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou (čl. 16 (2)), následne pri existujúcej neistote vo veci po právne a skutkovo vyargumentovanej námietke žalovanej poľská inštitúcia oznámila jedným podaním zo dňa 18.9.2017, že prijala skutkové a právne argumenty žalovanej, stotožnila sa s nimi a v súlade s čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia za uplatniteľnú legislatívu u žalobkyne v skúmanom období od 01.07.2016 do 31.12.2016 považuje poľskú legislatívu. K tomuto súhlasnému vyjadreniu pripojila aj listinu z toho istého dňa, ktorou oznamuje žalobkyni, že v období od 01.07.2016 do 31.12.2016 sa na ňu vzťahuje poľská legislatíva, k čomu doplnila popis skutkového stavu a právnu argumentáciu s odkazom na základné i vykonávacie nariadenie. Toto podanie zaslala na vedomie aj žalovanej.

46. Uvedený postup preto správny súd hodnotí ako proces určenia uplatniteľnej legislatívy striktne v súlade s čl. 16 (2), (4) vykonávacieho nariadenia so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia avšak v spojení s čl. 14 vykonávacieho nariadenia v znení úpravy nariadením č. 465/2012.

47. Napokon tento postup bol správny aj z pohľadu rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 883/ 2004, ktorého porušenie žalobca tvrdil. Z vyššie uvedeného je evidentné, že bod 5, 6, 7, 9, 10 rozhodnutia č. A1 (citované v časti žalobcových argumentov) boli v plnom rozsahu rešpektované, a žalovaná ako žiadajúca strana a poľská inštitúcia ako dožiadaná strana postupovali v súlade s právom.

48. Z uvedeného vyplýva, že postup, ktorého výsledkom bolo určenie uplatniteľnej legislatívy v prípade žalobkyne bol správny a žiadna z námietok žalobkyne o absencii dialógu, zmierovacieho postupu, zmierovacieho dialógu v tomto ohľade neobstála. Rozhodnutie dožiadanej poľskej strany po predchádzajúcej vzájomnej výmene listín bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako rozhodnutie o určení uplatniteľnej legislatívy po dohode príslušných inštitúcii sociálneho zabezpečenia dvoch členských štátov.

49. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 4.12.2018 (ďalej len veľký senát), ktorý jednoznačným spôsobom vyriešil nateraz otázky súvisiace s dohodou inštitúcií dvoch členských štátov v otázke uplatniteľnej legislatívy a konaním sociálnej poisťovne.

50. V prvom rade vyslovil, že „Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne“.

51. V druhom rade vyslovil, že „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve“.

52. Správny súd preto dospel k záveru, že evidentne dohoda v tejto veci bola dosiahnutá a na jej základe bola určená uplatniteľná legislatíva ohľadom sociálneho poistenia žalobkyne za obdobie od 01.07.2016 do 31.12.2016. V tomto rozsahu preto ani žaloba nebola dôvodná.

53. V nadväznosti na druhý citovaný výrok rozhodnutia veľkého senátu však musel správny súd uznať dôvodnosť tých žalobných dôvodov, ktoré smerovali proti právomoci žalovanej a Sociálnej poisťovni pobočka Svidník po určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo veci konať a vydať napadnuté rozhodnutia.

54. S poukazom opäť na rozhodnutie veľkého senátu, ktorý na základe podnetu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešil svojou podstatou úplne identický prípad, a ktorý konštatoval „...Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie inštitúcie sociálneho zabezpečenia rozdielnych členských štátov EÚ určia príslušnú uplatniteľnú legislatívu jedného štátu dohodou, na sociálne poistenie dotknutej osoby sa bude aplikovať príslušná právna úprava štátu takto určená dohodou a dotknutá osoba bude podliehať pod právomoc štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená. Uvedená skutočnosť vylučuje právomoc druhého členského štátu konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby bola vyriešená práve na základe dohody uzavretej inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskej únie“ musel správny súd vyhodnotiť napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Svidník za odporujúce právu, keďže boli vydané, a orgány verejnej správy konali, hoci podľa práva už konať a preto ani vydať rozhodnutie nemohli. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že obsahom rozhodnutí bolo fakticky len deklarovanie, že poistný vzťah žalobkyne so štátom v určitom období nevznikol. Teda orgány verejnej správy konali napriek tomu, že v zmysle práva z dôvodu, že bola vo veci určená legislatíva orgánu iného členského štátu, už konať nemohli. V naznačenom smere bude žalovaná postupovať po vrátení administratívneho spisu.

55. Na základe vyššie uvedených skutočností, ďalšie žalobné dôvody už neboli relevantné pre rozhodnutie, správny súd podľa , podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, musel zrušiť tak rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Svidník.

56. O trovách konania rozhodol podľa a priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci celkom úspech voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove( v spojení s ustanovením ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa , , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).