Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6Csp/178/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XX, XXX XX I. X. o zaplatenie 271,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n á h r a d u trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 30.01.2020 a postúpenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 30.11.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 271,72 eur a úroku z omeškania výške 5 % ročne zo sumy 28,84 eur od 07.04.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 30,80 eur od 06.05.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 50,50 eur od 07.06.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 30,70 eur od 07.07.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 50,33 eur od 08.08.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa zároveň dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Služby boli žalovanej poskytované podľa uzavretej zmluvy a vyúčtované jednotlivými faktúrami špecifikovanými v žalobe. Žalovaná si zmluvne dohodnuté záväzky neplnila, vystavené faktúry neuhradila, aj napriek výzve na ich úhradu upomienkami a ich neuhradením ku dňu podania žaloby sa dostala do omeškania. Žalobca si preto okrem sumy neuhradených faktúr uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca si ďalej okrem ceny za poskytnuté telekomunikačné služby uplatnil aj dohodnutú zmluvnú pokutu vyúčtovanú vo výške 80,55 eur s poukazom na skutočnosť, že zmluvná pokuta má degresívny charakter a nie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil zmluvy o poskytovaní verejných služieb, Dodatky k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, podací hárok, oznámenie o postúpení pohľadávky, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., osobitné podmienky pre poskytovanie hlasových služieb, faktúry, súhlas so spracovaním osobných údajov a výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva.

4. Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 24.02.2020, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zásielka vrátila z adresy J. O. XX, XXX XX I. X. ako neprevzatá v odbernej lehote. Spis bol preto v súlade s o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Kežmarok a zároveň bol vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušený.

5. Žalovanej bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 28.01.2021. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

6. Nakoľko hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, pretože v konaní išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a o veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov v súlade s . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.04.2021, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 17.03.2021 a súčasne na webovej stránke súdu. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom sama žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla, zistil nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. dňa 27.02.2017 uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb- služba Mobilný internet podľa o elektronických komunikáciách spolu s Dodatkom, predmetom ktorej bola služba GPRS Data. Dňa 24.02.2017 a v dňoch 02.03.2017 a 23.03.2017 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. uzavrela so žalovanou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb- balík služieb s Dodatkom, predmetom ktorých bola služba Verejná telefónna služba, Program služby Doma Happy XL. Podľa zmlúv, ktorých súčasťou sú Všeobecné podmienky, bola žalovaná oprávnená využívať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a zároveň povinná uhrádzať cenu za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr za využívanie týchto služieb. Na základe dodatkov bola žalovaná zároveň povinná zotrvať v zmluvnom zväzku s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy. V prípade porušenia tohto záväzku bola žalovaná povinná uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu, ktorej výška bola závislá od počtu dní doby viazanosti, ktoré uplynuli do dňa porušenia záväzku žalovanou. Žalovaná nezaplatila spoločnosti Slovak Telekom, a. s. riadne a včas cenu za poskytované služby v sume 191,17 eur v dôsledku čoho spoločnosť Slovak Telekom, a. s. odstúpila od zmlúv. Pre prípad porušenia záväzku viazanosti bola medzi stranami dohodnutá zmluvná pokuta, v ktorej žalobca zohľadnil počet dní, ktoré uplynuli zo záväzku viazanosti a obdobie, počas ktorého bola žalovaná v omeškaní a neuhrádzala faktúry za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu vypočítal na základe tam uvedeného vzorca vo výške 80,55 eur. Žalovaná mu žalovanú sumu vo výške 271,72 eur doposiaľ neuhradila.

9. Z predložený vyhotovených faktúr mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval za poskytnuté služby žalovanej celkovo sumu 191,17, a to faktúrou č. 3414237642 sumu vo výške 28,84 eur s lehotou splatnosti 06.04.2017, faktúrou č. 3415160100 sumu vo výške 30,80 eur s lehotou splatnosti 05.05.2017, faktúrou č. 3416143061 sumu vo výške 50,50 eur s lehotou splatnosti 06.06.2017, faktúrou č. 3417136040 sumu vo výške 30,70 eur s lehotou splatnosti 06.07.2017, faktúrou č. 3418127888 sumu vo výške 50,33 eur s lehotou splatnosti 07.08.2017 a faktúrou č. 8203736923 vyfakturoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 80,55 eur s lehotou splatnosti do 09.03.2018.

10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že pohľadávky voči jej osobe pochádzajúce z neuhradených faktúr postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2019 na žalobcu. Celková výška pohľadávok ku dňu postúpenia bola 271,72 eur.

11. Výzvou na zaplatenie - predžalobna výzva zo dňa 25.10.2019 vyzval žalobca žalovanú, aby uhradila na bankový účet žalobcu sumu 367,35 eur v lehote 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa

predloženého poštového podacieho hárku na čl. 7 spisu bola výzva odoslaná žalovanej na adresu Nový Dvor 87, Veľká Lomnica dňa 30.10.2019.

12. Podľa (ďalej len ), záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

11. Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu v rátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

14. Podľa prvá veta z. č. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

15. Podľa ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa a v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa a postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

20. Podľa (ďalej len „“), žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

21. Žalobca vyvodil svoje nároky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú ako jeho právny predchodca ako dodávateľ služby uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je ako zmluvný typ upravená v ani v , ale je v súčasnosti upravená v o elektronických komunikáciách a svojím charakterom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. 22. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s. pretože mu mala byť postúpená dňa 06.08.2019 pohľadávka voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s.

23. Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. spotrebiteľovi, užívateľovi služieb elektronickej komunikácie), na tretiu osobu, upravuje ustanovenie Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka, ktorá je už splatnou, avšak len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku adresovanej účastníkovi a až po tom, čo bol účastník aj napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky podniku a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky.

24. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd ju skúma z úradnej povinnosti.

25. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany podniku na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky ustanovené v . Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená podnikom, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky podnik účastníka písomne vyzval na splnenie jeho záväzku a účastník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).

26. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Slovak Telekom, a. s., ul. Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik) zaslala žalovanej písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku, a to nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovanej so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Súd má zato, že v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie doručenia výzvy žalovanej nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa . Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa alebo podľa špeciálnych predpisov (zákona o elektornických komunikáciách) nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.04.2020, sp. zn. ). Keďže žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (výzvu, zmluvu o postúpení pohľadávok a pod.) a neuviedol ani tvrdenia preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho žalobu zamietol aj s poukazom na ustanovenie , keďže žalobca je zastúpený advokátom. Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky.

27. Takéto rozhodnutie súdu nie je pre žalobcu prekvapujúce, pretože rozhodovacia činnosť súdov je žalobcovi známa aj z ďalších rozhodnutí, na ktoré súd poukazuje, a to rozsudky Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 07.05.2020, sp. zn. zo dňa 26.05.2020, Okresného

súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 01.06.2020, sp. zn. zo dňa 07.10.2020, Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 30.07.2020 a pod.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa a , keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bola v spore v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa Základných princípov nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.