Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-24-2024.pdf
PDF · 94.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/24/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 16. apríla 2024, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1T/5/2023 z 29. januára 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo súd prvého stupňa“) sp. zn. 1T/5/2023 z 29. januára 2024 bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 13. 05. 2022 v čase o 12.18 hod. na ceste II. triedy číslo 532 v kilometri 25,72 v C., okres Revúca, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octacia, ev. č. D., pričom v križovatke ulice E. a F. D. pri odbočovaní vľavo z ulice E. na F. republiky porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu značky YAMAHA FZ6, ev. č. D., ktorý viedol poškodený G. H. po ceste označenej ako hlavná cesta v smere na mesto Revúca, ktorý z dôvodu vzniku náhlej prekážky vjazde začal brzdiť, pričom spadol s motocyklom na vozovku, v dôsledku čoho utrpel zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunutím úlomkov, vykĺbenie ľavej ramennej kosti v ľavom ramennom kĺbe, zlomeninu šiesteho rebra vľavo s posunutím úlomkov, s poškodením pohrudnice s prienikom vzduchu do medzihrudného priestoru a pomliaždenie ľavého členka, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť podľa posudku súdneho znalca v trvaní najmenej 112 kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne ovplyvňovaný jeho obvyklý spôsob života, so sadzbou bodového hodnotenia za bolesť 185 bodov v celkovej sume odškodnenia za bolesť 4 481 eur, počas práceneschopnosti mu vznikla ďalšia škoda za ušlú mzdu vo výške 3 969,60 eur a poškodením motocykla zn. I. J., škoda vo výške 2 227 eur a poškodením ochranného motocyklového oblečenia vo výške 292,70 eur, čím obžalovaný ako vodič závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. c), písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov v súlade s § 50 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov. Napokon, podľa
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G. H. škodu vo výške 8.592,04 eur.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré písomne zdôvodnil dodatočne podaním, doručeným okresnému súdu 08. 03. 2024. V ňom spochybňoval správnosť vypracovaného znaleckého posudku vypracovaného znalcom K. H. L.. Podľa jeho názoru je neúplný, nejasný, chybný, čo sa malo potvrdiť samotným znalcom v doplnku k znaleckému posudku 15/2022 č. 2, z 22. 04. 2023. Dňa 10. 01. 2023 bol znalec vypočutý, pričom nevedel odpovedať na otázky obhajcu obžalovaného, resp. odpovedal neurčito. Z týchto dôvodov navrhoval doplniť znalecký posudok alebo pribrať do konania iného znalca. Po vypracovaní doplnku k znaleckému posudku obžalovaný tento doplnok spochybnil ako dôkaz, čomu okresný súd vyhovel z dôvodu porušenia kontradiktórnosti. Podľa názoru obžalovaného si tak nemôže súd osvojiť akékoľvek vyjadrenie súdneho znalca, či vychádzal zo záverov znaleckého posudku. Znalec bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, čo rovnako obžalovaný spochybňuje, aby súd mohol vychádzať z tvrdení znalca. Následne obžalovaný polemizuje zo závermi znaleckého posudku, pričom vyjadrenie znalca, že poškodený mal čas na reakciu 1-1,5 sekundy, je iba odhad znalca. Rovnako odmieta vyjadrenie, že dopravná nehoda sa nestala na križovatke, nakoľko obžalovaný neodbočoval na križovatke, ale pred križovatkou, križovatka je nižšie, práve to je aj dôvod toho, že jeho technika jazdy nebola správna. S tým sa nestotožnil ani okresný súd, keď ponechal skutkovú vetu v znení, že obžalovaný odbočoval na križovatke.
Z obhliadky miesta dopravnej nehody z 13. 05. 2022, z videozáznamu z dopravnej nehody, ako aj z vodorovného dopravného značenia, ktoré obžalovaný predložil ako prílohu k odvolaniu, vyplýva, že v mieste dopravnej nehody, resp. v mieste, kde odbočoval obžalovaný z hlavnej cesty na vedľajšiu, sa nenachádza pozdĺžna súvislá čiara, či iné vodorovné, resp. zvislé dopravné značenie, ktoré by neumožňovalo, resp. zakazovalo odbočovací manéver motorovým vozidlom obžalovaného. Svedkyňa M. N. na hlavnom pojednávaní, rovnako aj v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný pred odbočovacím manévrom znížil rýchlosť jazdy, dal znamenie o zmene smeru jazdy a keď videl, že oproti mu nič nejde, odbočil. Neodbočoval hneď, ale pribrzďoval a potom odbočil. Ak obžalovaný bol už v križovatke a odbočoval, tak poškodený na motorke bol už hore vyššie, už bol skoro pri ňom a vtedy spadol. Okresnému súdu vyčíta, že si vzal len tú časť výpovede svedkyne M. N. že ak ona ako vodič ide rovnakou trasou ako obžalovaný a odbočuje doľava, zíde trocha nižšie, než bola poloha obžalovaného, z dôvodu, aby mala lepšiu viditeľnosť do zákruty. S tvrdením svedkyne obžalovaný súhlasí, pokiaľ by nemohol odbočiť na základe dopravného značenia. Obžalovaný sa vzhľadom na § 19 zákona o cestnej premávke nedopustil žiadneho porušenia zákona, pretože pri odbočovaní dal znamenie o zmene smeru jazdy, s vozidlom spomalil, až zastal, pričom sa presvedčil, či oproti nejde iné vozidlo a až tak vykonal odbočenie.
Okresný súd sa podľa obžalovaného vôbec nezaoberal, či niektorý z účastníkov dopravnej nehody mohol dopravnej nehode zabrániť. Ani súdny znalec a ani súd nezohľadnil spôsob jazdy, resp. reakciu poškodeného motocyklistu v čase, kedy mal vytvorenú prekážku vo svojom jazdnom pruhu. Obžalovaný nesúhlasí s tvrdením, že vytvoril náhlu prekážku v jazde. Uvedené nebolo na základe dokazovania preukázané. Súdny znalec rýchlosť motocyklistu pred dopravnou nehodou stanovil v rozmedzí od 42,2 - 38,8 km/h. Vzhľadom k predošlým uvádzaným skutočnostiam, nie je možné vzhľadom na jednotlivé vady znaleckého posudku uvedený rozsah rýchlostí vnímať ako objektívne zistený a z uvedeného dôvodu obžalovaný namieta aj tento rýchlostný údaj súdneho znalca. Poškodený však mohol predvídať, že vozovka bola vlhká, vchádzal do neprehľadnej ľavotočivej zákruty, mal prispôsobiť týmto okolnostiam rýchlosť jazdy, aby bol schopný zastaviť motocykel na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Obžalovaný nesúhlasí ani s právnou kvalifikáciou skutku. V prípade uplatnenia ustanovenia o nedaní prednosti vjazde, by si obžalovaný ako vodič musel počínať tak, že má vedomosť o obmedzení alebo ohrození iného účastníka cestnej premávky pri odbočovaní, čo sa v uvedenom prípade nestalo. Takáto forma zavinenia nebola zistená v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom. Obžalovaný nevidel iného účastníka cestnej premávky a preto vykonal odbočovací manéver. Obžalovaný odmieta skutočnosti, ktoré videl na zázname z priemyselnej kamery. Je mu ľúto zranení poškodeného, ale tieto si spôsobil sám nesprávnou technikou jazdy. Vykonané dokazovanie podľa obžalovaného vzbudzuje opodstatnené pochybnosti o samotnom spáchaní skutku, preto mal okresný súd správne rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Z týchto dôvodov navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel. Hlavnú príčinu nehody vidí v tom, že vodič motocykla je povinný jazdiť tak, aby vedel zabrzdiť na vlhkej vozovke.
Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, zistil, že odvolane obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej podľa § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z obsahu jeho odôvodnenia je totiž zrejmé, že okresný súd stručne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, k akým zisteniam došiel na základe konkrétnych vykonaných dôkazov, ako tieto dôkazy hodnotil. Závery súdu prvého stupňa, ktoré z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia napadaného rozsudku a k nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria vymedzujúce zavinenie obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal dostatočným spôsobom a odvolací súd ich akceptuje.
Ak súd prvého stupňa postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tak odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.
Okresný súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. Na základe rozsiahleho dokazovania dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru ohľadom viny obžalovaného pre skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, k tomu krajský súd uvádza, že obžalovaný síce spochybňuje znalecký posudok vypracovaný znalcom K. H. L., avšak v priebehu celého trestného konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vyvracal správnosť v ňom uvedených záverov. Obžalovaný neuviedol, v čom má byť znalecký posudok nesprávny, nejasný alebo neúplný. Znalec pritom vysvetlil aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, že vychádzal z dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu, vrátane obrazového záznamu z priemyselnej kamery, ktorý zachytáva celý priebeh dopravnej nehody. V priebehu celého konania pritom nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť tvrdení obžalovaného.
Tak zo znaleckého posudku, ako aj z obrazového záznamu vyplýva jednoznačne nesprávna technika jazdy obžalovaného, v dôsledku čoho vytvoril náhlu prekážku protiidúcemu motocyklistovi prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Z obrazového záznamu z kamery nachádzajúcej sa v mieste dopravnej nehody jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa nepresvedčil, či môže bezpečne odbočiť bez toho, aby neohrozil iného účastníka cestnej premávky, pričom zákon ukladá práve obžalovanému, ako vodičovi, ktorý odbočuje, aby bol obzvlášť opatrný. Nie je pravdou, ako uvádza obžalovaný, že pri odbočení s vozidlom spomalil, až zastal, pričom sa presvedčil, že oproti nejde žiadne vozidlo, až tak vykonal odbočenie. Z vykonaného dokazovania tieto tvrdenia obžalovaného neboli preukázané. Práve naopak, z obrazového záznamu, ktorý obžalovaný nespochybnil, je zrejmé, že obžalovaný sa nepresvedčil, či pred odbočením neohrozí protiidúceho účastníka cestnej premávky, pričom mal dostatočný rozhľad, aby v prípade, že sa chcel presvedčiť, či môže odbočiť doľava bez toho, aby nevytvoril náhlu prekážku protiidúcemu vozidlu. Už v čase začatia odbočovacieho manévru bol poškodený na zemi, preto nie je možné, aby ho obžalovaný pri vynaložení zvýšenej opatrnosť nevidel. Uvedený záver, že obžalovaný nedbal na zvýšenú opatrnosť a nepresvedčil sa, či môže odbočiť, vyplýva aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že nevidel pri odbočení žiadneho motocyklistu, a to ani v spätnom zrkadle, čo je s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote nemožné, pretože ak by obžalovaný ako vodič odbočujúceho vozidla sledoval pozorne cestnú premávku z protiidúceho smeru, musel by včas zbadať motocyklistu prichádzajúceho po hlavnej ceste z opačnej strany. Rovnako by musel vidieť v spätnom zrkadle, že poškodený spolu s motorkou ležal na ceste.
Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., bol obžalovaný ako vodič odbočujúci vľavo povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám. Dať prednosť v jazde pritom podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. znamená počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Nie je možné požadovať od poškodeného, aby ako vodič, ktorý má prednosť v jazde, mal predvídať, že obžalovaný nedodrží zákonnú povinnosť a nedá mu prednosť v jazde. Preto akékoľvek tvrdenia obžalovaného o tom, že technika jazdy poškodeného bola nesprávne, neobstoja. Bol to práve obžalovaný, ktorý svojou nesprávnou technikou jazdy ohrozil poškodeného. Ani zo záverov znaleckého dokazovania nevyplýva, že by poškodený mal v čase nehody nesprávnu techniku jazdy. Prudkým brzdením sa snažil zabrániť kolízii s motorovým vozidlom obžalovaného, v dôsledku čoho však dostal šmyk na mokrej ľavotočivej zákrute, čím stratil stabilitu a spadol. Ako vyplýva aj s vyjadrenia znalca, čas poškodeného na reakciu bol 1 – 1,5 sekundy, preto nie je možné aj z vyššie uvedených dôvodov požadovať od poškodeného, ktorému obžalovaný bol povinný dať prednosť v jazde, aby v tej chvíli reagoval inak. Obžalovaného nezbavuje trestnej zodpovednosti ani skutočnosť, že na ceste sa nenachádzalo vodorovné dopravné značenie.
V tomto smere krajský súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2 Tz 6/2003), v ktorej vyslovil právny záver, že je povinnosťou vodiča, ktorý za danej dopravnej situácie má dať prednosť v jazde, aby sám určil, či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde inému vozidlu. Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky, viditeľnosť, aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej aj zložitej dopravnej situácie.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že znalec určil rýchlosti vozidiel iba odhadom, krajský súd uvádza, že znalec vysvetlil, že išlo o odborný odhad na základe obrazového záznamu z priemyselnej kamery, zachytávajúcej celý priebeh nehody. Aj v prípade doplnenia znaleckého dokazovania, či pribratia nového znalca do konania, by sa rýchlosť vždy určila iba na základe odborného odhadu z dôvodu, že znalec
nebol v čase nehody priamo na mieste, aby tieto rýchlosti mohol zachytiť meracím prístrojom. Bez ohľadu na to, akým spôsobom by sa rýchlosti vypočítali, nedošlo by k zmene záverov znaleckého dokazovania. Preto ani v tomto smere námietky obžalovaného neobstoja. Preto okresný súd správne postupoval, keď zamietol návrh na ďalšie znalecké dokazovanie.
Aj pokiaľ ide o námietku obžalovaného ohľadom zavinenia, túto nie je možné považovať za dôvodnú. Obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného trestného činu, pri ktorom sa vyžaduje min. nevedomá nedbanlivosť, pri ktorej obžalovaný podľa § 16 písm. b) Trestného zákona síce nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, o čom na základe vykonaného dokazovania nevznikli žiadne dôvodné pochybnosti.
Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd nepochybil ani vo výroku o uloženom treste, pretože prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby 16 mesiacov potom, ako správne ustálil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (nezistil priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť). Aj podmienečné odloženie výkonu uloženého trestu odňatia slobody s ustanovenou skúšobnou dobou 30 mesiacov (§ 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Trestného zákona), za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov, keďže skutok spáchal v súvislosti s vedením motorového vozidla (§ 61 ods. 2 Trestného zákona), bolo v súlade so zákonom s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj okolnosti prípadu, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nebol výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Krajský súd sa stotožnil aj s odôvodnením výroku o treste, preto naň v podrobnostiach odkazuje.
Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, dospel odvolací súd k záveru, že uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a nasl. Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie.
Obžalovaný síce priamo nenapádal nesprávnosť výroku rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o náhrade škody, avšak vzhľadom na to, že žiadal oslobodenie spod obžaloby, odvolanie smerovalo aj do výroku o náhrade škody. Odvolací súd preto preskúmal aj tento výrok, ktorým okresný súd rozhodol o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody a konštatuje, že ani v tejto časti svojho rozhodnutia súd prvého stupňa nepochybil a o nároku na náhradu škody rozhodol v súlade s § 287 ods. 1 Trestného poriadku.
Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správnym a zákonným spôsobom, a preto odvolanie obžalovaného podľa ustanovenia § 319 ods. 1 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.