Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33D-14-2023.pdf
PDF · 66.4 KB
No categories available
33D/14/2023
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcov JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., prísediacich sudcov JUDr. Petra Kohúta a JUDr. Adriany Soldán Steinerovej, v disciplinárnej veci disciplinárneho navrhovateľa ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne obvinenej: X.. H.. G. P., V.., súdna exekútorka, so sídlom exekútorského úradu: O. XX, XXX XX W., pre disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok"), o výške náhrady trov konania, na neverejnom zasadnutí dňa 16. apríla 2024, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 558 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v znení neskorších predpisov určuje disciplinárne obvinenej nárok na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním - vo výške 0,00 (slovom: nula) Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 27. novembra 2023 bol na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „disciplinárny súd“ alebo „disciplinárny senát“) doručený disciplinárny návrh č. S-MSSR-006806/2023 zo dňa 15. novembra 2023 (ďalej len „disciplinárny návrh“) podaný ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) proti X.. H.. G. P., V.., súdnej exekútorke (ďalej ako „disciplinárne obvinená“) pre porušenie ustanovenia § 29 ods. 7 Exekučného poriadku v spojení s § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 2. Najvyšší správny súd vo veci samej rozhodnutím sp. zn.: 33D/14/2023 zo dňa 16. apríla 2024 rozhodol tak, že disciplinárne obvinenú spod disciplinárneho návrhu oslobodil podľa § 34 ods. 2 písm. b) DSP z dôvodu, že skutok, ktorého sa disciplinárne obvinená dopustila, nie je disciplinárnym previnením. Na základe výzvy predsedníčky disciplinárneho senátu disciplinárne obvinená po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej do zápisnice oznámila, že si trovy disciplinárneho konania neuplatňuje, čo potvrdil aj jej obhajca. 3. Podľa § 38 ods. 1 DSP, ak disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodil, má disciplinárne obvinený nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním; v mene štátu koná ministerstvo spravodlivosti. Disciplinárny senát rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak treba vykonať ďalšie vyšetrovanie, disciplinárny senát rozhodne o nároku na náhradu trov samostatným rozhodnutím. 4. Podľa § 4 DSP, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného
konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania. 5. Pri rozhodovaní o výške trov konania najvyšší správny súd vychádzal z rozhodujúcej skutočnosti, ktorou bolo to, že samotná disciplinárne obvinená sa výslovne vyjadrila, že si neuplatňuje právo na náhradu trov disciplinárneho konania, čo výslovne potvrdil aj jej obhajca. Uvedené najvyšší správny súd vyhodnotil ako zrozumiteľne a určito prejavenú vôľu disciplinárne obvinenej, ktorou sa vzdala práva na určenie výšky a následné vyplatenie náhrady trov disciplinárneho konania. 6. Čo sa týka vzdania sa práva na náhradu konania, najvyšší správny súd poukazuje na judikatúru, ktorá túto možnosť pripúšťa v prípade, ak je takáto vôľa oprávneného subjektu výslovne prejavená. „Pokiaľ podanie účastníka konania výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemožno bez ďalšieho usudzovať z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania aj vzdanie sa práva na náhradu trov konania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010). „Ak sa účastník nezriekne nároku na náhradu trov konania, súd je povinný o trovách rozhodovať, aj keď sa nárok na ich náhradu výslovne neuplatnil. Z okolnosti, že v návrhu na začatie konania niet o nároku na náhradu trov konania zmienky, nemožno vyvodzovať, že sa účastník tohto nároku zriekol“ (Z IV, s. 738). 7. Vzhľadom na to, že má disciplinárne obvinená zo zákona v zmysle § 38 ods. 1 DSP nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním, keďže bola spod disciplinárneho návrhu oslobodená, najvyšší správny súd má povinnosť o výške tohto nároku rozhodnúť. Zohľadniac účinné vzdanie sa tohto nároku na vyplatenie náhrady trov konania, najvyšší správny súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania nemohol disciplinárne obvinenej náhradu trov kvantifikovať v inej výške ako vo výške 0,00 Eur. 8. S poukazom na vyššie uvedené, najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 9. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0 (§ 35 ods. 2 DSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.