Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-18-2020.pdf
PDF · 114.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX Y. Q. T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2019, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2019 a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2019 podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 11.06.2019, pretože nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citujúc ustanovenia § 65 ods. 1 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. uviedol, že dôchodkový vek dosiahla 03.01.2019 a ku dňu 03.01.2019 získala 4 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 215 dní obdobia dôchodkového poistenia s tým, že presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného teda vyplýva, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jej žiadosť zamieta. Ďalej citujúc ust. § 60 ods. 2 a 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. konštatoval, že nakoľko získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba služby nie je obdobím dôchodkového poistenia tak preto na nárok na starobný dôchodok ju nie je možné hodnotiť.
3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 08.07.2019, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 10.07.2019, v ktorom uvádza, že je rozporné tvrdenie, že doba služby, t. j. doba trvania služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia a že má za to, že žiadne skutočnosti nebránia žalovanému pri posudzovaní splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, pokiaľ ide o dobu dôchodkového poistenia, zhodnotiť aj dobu poistenia, ktorá je zhodnotená pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), za súčasnej aplikácie právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. 9So/108/2012 a sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012. Preto poukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
je predčasné a nezákonné a nezohľadňuje celkový stav doby jej poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a v osobitnom systému sociálneho poistenia.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2019 a priloženú spisovú dokumentáciu a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.209 a ako príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2019.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 06.mája 2019, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2019, ktorým pani J. F. (ďalej len „účastník konania“) podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 11.06.2019, pretože nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Ďalej uviedol, že dôchodkový vek dosiahla účastníčka dňa 03.01.2019, pričom ku dňu 03.01.2019 získala 4 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 215 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Košice, oddelenie miezd a platov, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, č. CPKE-OMP-2019/001285-002 zo dňa 23.01.2019 účastníčka konania je príslušníčkou Policajného zboru Slovenskej republiky od 01.04.1985 a služba jej naďalej trvá.
6. Poukázal na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 344/2011 Z. z. je zákon č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, doba služby od 01.04.1985 do 02.01.2019 nie je obdobím dôchodkového poistenia, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Žalobca tak nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok stanovenú v § 65 zákona o sociálnom poistení, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Z týchto podstatných dôvodov preto žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/18/2011 zo dňa 22.08.2012, na ktoré poukázala účastníčka žalovaný uviedol, že to nie je dôvodné. Konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhovej dávky neboli zohľadnené. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. CPKE-OMP-2019/001285-002 zo dňa 23.01.2019 vyplýva, že v I. kategórii funkcií vykonávala službu v období od 16.02.1990 do 15.07.1990, od 01.02.1992 do 31.12.1992 a od 01.02.1997 do 31.12.1999, v II. kategórii funkcií od 01.04.1985 do 15.02.1990, od 16.07.1990 do 31.01.1992 a od 01.01.1993 do 31.01.1997 a od 01.01.2000 vykonáva službu v III. kategórii, ktorá trvá. V I. kategórii funkcií získala 1 549 dní, t. j. 4 roky a 89 dní a v II. kategórii funkcií 3 839 dní, t. j. 10 rokov a 189 dní. Účastníčka konania podľa preukázaného stavu veci vo zvýhodnenej kategórii funkcií nezískala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (v I. a II. kategórii nezískala najmenej 20 rokov) a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nezískala ani 15 rokov služby v I. kategórii funkcií alebo II. kategórii funkcií. Na základe vyššie uvedených skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
7. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.11.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a žiadal tieto rozhodnutia zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Sa/85/2019-15 zo dňa 31.08.2020 postúpil vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Košiciach.
8. V žalobe uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu boli vydané v rozpore s § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj v rozpore s čl. 33 Medzinárodného dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalých dávkach, pričom žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na čl. 1 ods. 2 a 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru žalobcu žiadne skutočnosti nebránia žalovanému pri posúdení splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, pokiaľ ide o dobu dôchodkového poistenia, zhodnotiť aj dobu poistenia, ktorá sa zhodnocuje na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., zhodnotenie doby, ktorá sa zhodnocuje na vznik nároku na výsluhový dôchodok, nemá vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, dochádza k tej skutočnosti, že žalobca aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. splní jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia 15 rokov. Žalobca namietal, že žalovaný o takomto postupe nemá žiadne pochybnosti u zahraničných poistencov, ktorým do doby dôchodkového poistenia započíta aj dôchodkové poistenie získané v rámci iných krajín Európske únie a priznaná výška starobného dôchodku odzrkadľuje iba dôchodkové poistenie v rámci Slovenskej republiky.
9. Žalobca poukázal aj na aktuálnu a ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 9So/74/2014, 9So/138/2011, 5Sžo/195/2010. Taktiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 192/06, III. ÚS 341/07. Vyslovil názor, že žalovaný mal pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať aj v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a žalobcovi priznať starobný dôchodok, avšak iba vo výške dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal podľa zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko iný postup by bol v rozpore so zámerom zákonodarcu v porovnaní so zahraničnými poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku.
10. Žalobca záverom uviedol, že má za to, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v rozpore s ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznil, že žiadosťou o priznanie starobného dôchodku sa nedomáhal starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií, ale z titulu splnenia doby dôchodkového poistenia v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., t. z. aspoň 15 rokov doby dôchodkového poistenia, a taktiež z dôvodu, že dňa 03.01.2019 dovŕšil dôchodkový vek v zmysle § 65 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2020 k správnej žalobe žalobcu navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrval na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto zopakoval s tým, že žalobné námietky žalobcu považoval za nedôvodné. K poukazovaniu žalobcu na aplikáciu čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalých dávkach č. 128 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 uviedol, že nie je dôvodné a uvedený Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení, preto je ním žalovaný viazaný pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového príspevku, ktorý sa považuje výsluhový dôchodok, za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok.
12. Žalobca v replike zo dňa 17.12.2020 uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
13. Žalovaný sa duplikou k replike nevyjadril napriek tomu, že táto mu spolu s výzvou súdu riadne doručená dňa 12.01.2021.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku - SSP) dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
15. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2019, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2019, ktorým žalobcovi podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, pretože nesplnil podmienku potrebného počtu rokov na vznik nároku na starobný dôchodok.
16. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 06.05.2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku. V konaní pred správnym orgánom nebolo sporným, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek (podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.) dňa 03.01.2019. Z obsahu osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že k uvedenému dňu žalobca získal 4 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 215 dní obdobia dôchodkového poistenia a z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. CPKE-OMP-2019/001285-002 zo dňa 22.01.2019 obsiahnutého v administratívnom spise žalovaného vyplýva, že žalobca je zamestnaný v službách Ministerstva vnútra ako príslušník Policajného zboru od 01.04.1985 a služobný pomer naďalej trvá. Dobu služby pre účely sociálneho zabezpečenia (poistenia) treba hodnotiť ako výkon funkcie v I. kategórii funkcií v období od 16.02.1990 do 15.07.1990, od 01.02.1992 do 31.12.1992 a od 01.02.1997 do 31.12.1999, v II. kategórii funkcií od 01.04.1985 do 15.02.1990, od 16.07.1990 do 31.01.1992 a od 01.01.1993 do 31.01.1997 a od 01.01.2000 vykonáva službu v III. kategórii, ktorá trvá. V I. kategórii funkcií získal 1 549 dní, t. j. 4 roky a 89 dní a v II. kategórii funkcií 3 839 dní, t. j. 10 rokov a 189 dní.
17. Z obsahu administratívneho spisu (ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného) vyplýva, že žalobca získal 11 rokov a 215 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby na v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba služby od 01.04.1985 do 02.01.2019 nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia nie je možné hodnotiť podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
18. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
20. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, národného bezpečnostného úradu, zboru väzenskej a justičnej stráže, hasičského a záchranného zboru, horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
22. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im priznaný invalidný, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
25. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danej veci je sporným, či doba účasti žalobcu na dôchodkovom poistení v službách Ministerstva vnútra SR ako príslušníka Policajného zboru od 01.04.1985 do 02.01.2019 mala byť zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.
26. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, 1So/15/2015 zo dňa 16.11.2016, 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.
27. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR citoval závery svojho rozsudku zo dňa 15.08.2012 sp. zn. 7So/138/2012, v ktorom konštatoval: „ Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa §60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.
Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.
Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“.
28. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku (7So/138/2012) ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“
29. Správny súd zároveň poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.06.2016 sp. zn. 7So/22/2015, z obsahu ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 - 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z.
30. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby), resp. doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru neboli považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zák. č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.
31. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že ak žalobca nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, žalovaný má povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať žalobcovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia
vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.
32. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
33. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).