Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10P-39-2020.pdf
PDF · 124.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. A.. Z. XXX/XXX, Ž., v konaní zast. JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou so sídlom Kozárovce 632 a E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, T., v konaní zast. Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 33, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zverenie mal. Q., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti sa z a m i e t a .
II. Každý z rodičov je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania vo výške 482,93 eur na účet Okresného súdu Levice do 60-tich dní odo-dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa sa návrhom súdu doručeným dňa 04.03.2020 domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností. Maloletého žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude osobnú starostlivosť vykonávať od piatku 16:00 hod. párneho týždeň a od najbližšieho piatku nepárneho týždňa do 16:00 hod. a otec od piatku 16:00 hod. nepárneho týždňa do 16:00 hod. párneho týždňa s tým, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Počas striedavej osobnej starostlivosti navrhol rodičom výživné neurčiť. V písomnom návrhu, ako i na pojednávaní poukázal na to, že so synom udržiava kontakt podľa rozhodnutia súdu. Vo väčšom rozsahu mu matka styk umožní zriedkavo. Dieťa výslovne žiada o možnosť tráviť s ním viac času. Má za to, že je upierané jeho právo na vytvorenie si intenzívnejšej citovej väzby k maloletému. Po rozhodnutí krajského súdu dúfal, že sa syn aklimatizuje, ale situácia je stále zlá. Po zverení dieťaťa matke, maloletý začal navštevovať detskú psychiatričku, čo mu matka zatajila.
V jednom prípade matka dieťa ostrihala tak, že sa hanbil za to, ako vyzerá. Vzal ho do kaderníctva, aby mal syn modernejší účes, avšak priateľ matky ho oholil „na koleno“. Ony si robia z dieťaťa posmech. Syn mal ísť na urologické vyšetrenie a podľa jeho vyjadrenia mu priateľ matky uviedol že „mu rozrežú pipíka od dola až hore po gule“. Dieťa bolo zľaknuté. Matka mu tvrdila, že to bola len sranda. Dá sa povedať, že syna nevychováva matka, ale matka jej priateľa, keďže matka chodí do práce. Syn mu často, keď bol u matky, zvykol volať nech pre neho príde. Následne mu matka vzala telefón a tablet, trestajú ho za to, že chce mať s ním kontakt. Má obavu o psychický aj fyzicky stav syna, keďže u matky veľmi schudol. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá má tri deti v striedavej starostlivosti. Potvrdil, že maloletý bol v jeho domácnosti aj dlhšie, po dohode s matkou, i keď matka raz na neho podala trestné oznámenie i
napriek ich dohode. V rámci mimoriadnych opatrení (pandémia) si syna striedali po vzájomnej dohode, ale keď sa dieťa malo vrátiť k matke žiadalo, aby matke zavolal, nech môže s ním byť dlhšie. S matkou o dieťati veľmi ťažko komunikujú. Ona mala snahu zabrániť mu, aby sa informoval v škole, ale už má prístup k internetovej žiackej knižke. Psychiatrička dieťaťu predpísala lieky, ale matka mu ich vysadila tvrdiac, že syn má halucinácie. U doktorky tvrdila, že mu len znížila dávku. Pokiaľ je syn u neho, matku „nerozoberajú“. Pred časom si myslel, že matka je dobrou matkou, ale čas, ktorý matka v minulosti trávila s milencom mala venovať dieťaťu. Teraz nevie akou je matkou, ani ho to nezaujíma. Keď sa syn nechce vrátiť k matke, vysvetľuje mu, že ide do školy, resp. že aj mamina s ním chce byť. Matka však dobre vie, že pokiaľ si syn „postaví hlavu“, tak dosiahne svoje. Na matku však nič negatívne nehovorí. Ak ide syn k nemu teší sa, keď ide späť k matke je napätý alebo plače. Nevie prečo matka so synom vyhľadala odbornú pomoc, asi preto, že malý ťažko znášal, že je u nej. On vyhľadal so synom odbornú pomoc na doporučenie pediatričky, ktorú vyhľadal z dôvodu, že syn schudol a zhoršoval sa mu psychický stav, keď sa mal vrátiť k matke. Uviedol, že alkohol požíva len príležitostne. Potvrdil, že syn si vymýšľa, zaklame, je toho na neho veľa, klamstvom sa snaží aj niečo dosiahnuť. Tiež mu neverí všetko, čo tvrdí. Jeho matka nemá k matke dieťaťa dobrý vzťah, ale nemyslí si, že sa ohľadne nej negatívne vyjadruje. Na pojednávaní dňa 20.04.2021 uviedol, že počas letných prázdnin bol syn u neho aj nad rámec úpravy styku, keďže to chcel a matka to dovolila. Taktiež v rámci dištančného vzdelávania počas 2 -3 mesiacov bol syn s ním viac ako týždeň. Chcel vyskúšať striedavú starostlivosť, s čím matka nesúhlasila. Nakoľko syn je u neho málo, nechce ho hrešiť, možno je aj viac benevolentný. Preferuje vysvetľovanie pred nejakou nátlakovou formou. Aj keď bol syn u neho počas dištančného vyučovania, dosahoval dobré výsledky v škole. Poprel, že by dieťa u neho bolo na počítači päť hodín ako uviedla znalkyňa, keďže u neho sa štyri deti delia o počítač. Naďalej je jeho komunikácia s matkou „na vlnách“. V decembri ho matka kontaktovala, že nezaplatil výživné, čo nebola pravda. Syn má v súčasnosti mobil na paušál, kontaktuje ho, keď sám chce. Myslí si, že teraz syn žiadne krúžky nenavštevuje. Nemá vedomosť o tom, že by si dieťa v jeho domácnosti zranilo koleno, ani sa nesťažoval na bolesť brucha. Pokiaľ dieťa u neho niečo dostane (darčeky, ošatenie), nechce si to zobrať k matke. Čo sa týka sms, ktorú zaslal matke, tak mu očividne „rupli nervy“, ale nie je to bežný štýl jeho komunikácie. pokiaľ syna matke nevrátil v dohodnutý deň, tak len preto, že dieťa bolo nervózne, že musí ísť k mame, následne sa s matkou dohodli, že h vráti iný deň. Keď dieťa od matky preberá, nestretnú sa s matkou, keďže syn sám príde dole a to isté je aj keď ho odovzdáva. V záverečnom vyjadrení zotrval na podanom návrhu, ktorý podal, aby zabezpečil právo dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi. Má za to, že nedostatočná komunikácia rodičov nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu. Dokazovaním nebolo preukázané, že by výchovné, vzdelávacie a osobnostné predpoklady na starostlivosť o dieťa matka spĺňala lepšie, resp. by bol medzi rodičmi ohľadne týchto kritérií diametrálny rozdiel. Závery znaleckého posudku preukazujú dobrý vzťah dieťaťa k obom rodičom. Nesúhlasí so závermi znaleckého posudku ohľadne jeho nevhodného výchovné prístupu k dieťaťu. Keďže dieťa s ním trávi dva víkendy v mesiaci,
jeho benevolentnejší prístup k výchove syna je možné rešpektovať. Snaží sa čas so synom tráviť tak, aby to čo najviac vyhovelo jeho prianiam. Matka sama uviedla, že učivo na víkendy synovi nebalí a neprikazuje dieťaťu, aby sa u neho učil. Vôľa dieťaťa tráviť rovnaký čas s oboma rodičmi vyplýva aj zo znaleckého posudku.
2. Matka s návrhom nesúhlasila. V písomnom vyjadrení (čl. 21), ako i na pojednávaní poukázala na to, že si uvedomuje, že syn pri nezhodách rodičov trpí. Vzhľadom na správanie sa otca a jeho matky k nej a ich ovplyvňovanie dieťaťa, by pre dieťa nebolo priaznivé, aby bolo opäť vystavené stresovej situácii, ako v minulosti. Otcovi umožňovala styk so synom aj nad rámec súdneho rozhodnutia, avšak následkom toho bola zhoršená psychická labilita syna. Nepopiera, že otec s dieťaťom má dobrý vzťah, ale otec si musí uvedomiť, že jeho odpor a nenávisť voči nej maloletý vidí a pociťuje. Bola nútená podať trestné oznámenie, nakoľko si otec neplnil vyživovaciu povinnosť a dieťa jej neodovzdal v dohodnutom čase, pričom bol začiatok školského roka. Nie je proti tomu, aby sa otec so synom stretával častejšie. Nevie si predstaviť, ako by syn od otca dochádzal do školy. V telefonickom kontakte syna s otcom nebráni. Potvrdila, že v jednom prípade dieťaťu vzala mobil ako trest za nevhodné správanie a vulgárne vyjadrovanie, asi na dva týždne. V určitom období, keď syn začal užívať lieky, otec mu volal každých 5 minút, s čím nesúhlasila. Po skončení odvolacieho konania navštívila s dieťaťom psychologičku, aby zistila, či je v poriadku a či ona správne postupuje. Otec o tom vedel, riešili to spolu. Dieťa navštevuje logopéda. Potvrdila, že dieťa schudlo, ale na vyšetreniach u lekárky bolo všetko v norme. Je pravdou, že dieťa sa k otcovi teší, ale bolo obdobie, keď otec prišiel do školy a syn sa chytil učiteľky. Tiež sa stalo,
že nechcel ísť za starou mamou, plakal a stará mama na neho kričala, že si takého vnuka nezaslúži. Nemá vedomosť, že by sa jej priateľ nevhodne vyjadroval ohľadne vyšetrenia syna u urológa. Synovi vysvetľovali, že musí dodržiavať hygienu, čo u otca (podľa syna) nemusí. Dieťa si veľmi často vymýšľa, pokiaľ by mu vo všetkom verila, už by musela riešiť jeho tvrdenia o tom, že údajne priateľka otca mu nadáva, mláti ho. Je pravdou, že dieťaťu znížila dávky liekov a neskôr mu ich vysadila, ale o 2-3 dni boli u doktorky. Podľa pokynov užíva 1 tabletky večer. S otcom dieťaťa dobre nekomunikujú. So synom sa o otcovi nerozprávajú, len keď od neho príde zaujímajú sa, ako bolo, resp. syn niečo povie. To, že otec požíva alkohol vie len od syna. Keď telefonuje s otcom dieťaťa (pokiaľ otec žiada, aby dieťa u neho zostalo dlhšie), je v pozadí stará matky, ktorá sa ohľadne nej vulgárne vyjadruje pred dieťaťom. Vie o tom, že otec má vedomosť o známkach dieťaťa cez internetovú žiacku knižku. Triednu učiteľku však nekontaktuje a teda nevie, či syn má v škole, resp. v družine nejaké problémy. Nemá vedomosť ani o tom, že syn má každú stredu tréningy futsalu. Synovi dovolila byť u otca dlhšie, proti tomu nič nemá, ale nie je vhodné, aby sa otec o nej vyjadroval vulgárne, ako keď sa pýtala na úhradu výživného. V súčasnosti dieťa má mobil, keď chce otcovi zavolá alebo odpíše na sms. Ju otec nekontaktuje, aby sa spýtal ako sa syn má alebo ohľadne školy. Na pojednávaní dňa 20.04.2021 uviedla, že dieťa už žiadneho odborníka nenavštevuje, avšak od otca prišlo s pomliaždeným kolenom a po návrate od neho sa sťažuje na bolesť brucha. V poslednom období je často v telefonickom kontakte s učiteľkou aj vychovávateľkou, keďže aj im sa zdá, že po víkende u otca je dieťa iné, treba ho usmerniť. Pokiaľ syn bol u otca dlhšie, bolo to z dôvodu, že to sám syn žiadal, ale otec ho často nevrátil v dohodnutý čas. U otca sa dieťa neučí, pripraví sa do školy doma. V škole už nemusí hovoriť, ktorý víkend je dieťa u otca, samé učiteľky to zistia, keďže dieťa sa inak správa k spolužiakom. V záverečnom vyjadrení poukázala na to, že výchova zo strany otca nie je stabilná. Striedavá starostlivosť by nebola vhodná pre dieťa vzhľadom na výrazný rozdiel vo výchovnom prístupe rodičov, neschopnosti ich komunikácie, ako i negatívne vyjadrenia otca na jej osobu. Jeho správanie voči nej ani po rozhodnutí odvolacieho súdu nie je zmenené. Naopak ona dodržiava určité pravidlá, snaží sa o komunikáciu s otcom, jej pomery sú stabilné. Spolu
s priateľom majú mal. dieťa, s ktorým mal. Q. má dobrý vzťah. Dieťa je v škole začlenené do kolektívu, na spolužiakov má dobrý vplyv. Navrhla návrh otca zamietnuť.
3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že dieťa má vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom. Negatívum však je neschopnosť komunikácie medzi rodičmi, ktorá negatívne zasahuje do starostlivosti o dieťa. Stotožňuje sa so závermi znaleckého posudku v tom, že striedavá starostlivosť, hlavne pre odlišný výchovný prístup k maloletému, nie je v záujme dieťaťa. Navrhol zamietnuť návrh otca.
4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 30.11.2017 č.k. 10P/279/2016-224 manželstvo rodičov dieťaťa rozviedol. Na čas po rozvode mal. Q.O. zveril do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 70,- eur mesačne. Určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň upravil styk matky s dieťaťom. Výrok rozsudku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2018. 4.1 Krajský súd v Nitre na základe odvolania matky (v časti úpravy práv a povinností) rozsudkom zo dňa 04.12.2018 č.k. 12CoP/13/2018-517 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a mal. Q. na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť na výživu dieťaťa prispievať sumou 100,- eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od 29.05.2018 (právoplatnosť výroku rozsudku o rozvode) do 30.11.2018 neuložil. Styk otca s dieťaťom upravil tak, že je oprávnený sa s dieťaťom stýkať:
- každý víkend v párnom týždni roka od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod.
- každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod do 15.07. do 19:00 hod.
- každý rok počas letných prázdnin od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod.
- každý nepárny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod.
- každý párny rok od 30.12.od 09:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť, otcovi ho v mieste jej bydliska v stanovenú hodinu odovzdať a otec je povinný po ukončení styku v stanovenú hodinu dieťa matke na tom istom mieste odovzdať.
4.2 Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že na strane matky sú pre výchovu dieťaťa vhodnejšie pomery, než na strane otca, k čomu dospel po zhodnotení v tom čase aktuálnych pomerov na strane rodičov, správania sa rodičov a všetkých ich prejavov, pričom mal za preukázané, že otec dieťa ovplyvňuje proti matke, negatívne sa pred ním o matke vyjadruje, vychováva ho proti nej, čím evidentne chce dosiahnuť to, aby dieťa na matku zanevrelo, takto ho vystavuje konfliktu lojality, následnému pocitu viny a prejavovaniu takej vôle, akú má otec. Zástoj v tom má i vo svojej matke, ktorá síce k vnukovi má dobrý vzťah, ale neuvedomuje si, že svojím správaním sa vo vzťahu k matke, obaja dieťaťu len ubližujú. Otec takýmto konaním čiastočne prejavil svoju výchovnú nespôsobilosť, keď pri posúdení toho, či ten - ktorý rodič je výchovne spôsobilý - súd vo všeobecnosti hodnotí aj to, ako sa daný rodič správa k druhému rodičovi a či svojím konaním v dieťati nevyvoláva k druhému rodičovi negatívny vzťah, resp. aj nenávisť. 4.3 Zo správy o šetrení rodinných pomerov (čl. 55) bolo preukázané, že obaja rodičia majú vhodné bytové podmienky (tieto nie sú oproti stavu v čase rozhodnutia Krajského súdu zmenené). V rámci šetrenia pomerov (jún 2020) bol kolíznym opatrovníkom vykonaný aj informatívny pohovor s mal. Q., ktorý sa v tom čase nachádzal v domácnosti otca. Okrem iného maloletý uviedol, že by chcel bývať u ocina a k mamine chodiť na víkendy alebo týždeň u ocina a týždeň u maminy, ale radšej by bol u ocina dlhšie. Mamina na neho veľa kričí, hnevá sa, že si píše s ocinom. Povedala, že keď bude klamať, zakáže mu úplne všetko. Ocino na neho nekričí, hráva sa s ním. 4.4. Z predložených správ MUDr. Jany Galvánkovej, detskej psychiatričky (čl. 33,34) vyplýva, že u dieťaťa boli prítomné prejavy afektívnej lability, senzitivity, emočnej lability. V pozadí aj reaktívne momenty, zmeny v rodine, rozchod rodičov, zmena starostlivosti, zmena bydliska, narodenie súrodenca. Dieťaťu boli predpísané lieky. Dňa 13.05.2020 sa s dieťaťom dostavil na vyšetrenie len otec, dňa 16.06.2020 obaja rodičia. Psychiatrička rodičov usmernila v potrebe pravidiel, vylúčenia vzájomného popudzovania medzi rodičmi, stabilizácii prostredia. 4.5. Z vyjadrenia ošetrujúcej pediatričky maloletého (čl. 122) je zrejmé, že v roku 2019 doporučila psychiatrické vyšetrenie maloletého, po prechode k matke bolo dieťa plačlivé, zle spávalo. V apríly 2020 prekonal záchvat paniky a opätovne bol vyšetrený psychiatrom (máj 2020) so záverom: adaptačné problémy. Zo strany žiadneho z rodičov neboli zaznamenané známky zanedbávania. Otec sa zvykne informovať na zdravotný stav dieťaťa. 4.6. Z hodnotenia základnej školy, ktorú mal. Q. navštevuje (súdu doručená 24.08.2020 čl. 122) vyplýva, že v školskom roku 2019/2020 bol žiakom 2. ročníka, pričom súčasnú školu začal navštevovať 08.01.2019. Keďže na ich škole boli s učivom popredu, bolo nutné ho dobehnúť. Po konzultácii s matkou vo veľmi krátkom čase učivo dobral. Dieťa sa rýchlo adaptovalo na nové školské prostredie, začlenilo sa do kolektívu. Spolužiaci ho prijali. Je priateľský, citlivý a empatický. Je vždy vybavený pomôckami, čistý, upravený a pripravený na vyučovanie. Aktívne sa zapája do vyučovacieho procesu, súťaží. Všetky poplatky boli včas uhradené. Matka sa informuje ohľadne dieťaťa osobne i telefonicky. Otec triednu učiteľku kontaktoval raz, v prvom ročníku. Telefonicky naposledy asi pred pol rokom. Mal záujem o prístup na webovú stránku školy, kvôli prehľadu o študijných výsledkoch. Boli problémy s prihlasovaním viacerých rodičov, aj otca dieťaťa. 4.7. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá má tri mal. deti ( v striedavej osobnej starostlivosti). Je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 785,34 eur: naďalej má tiež vyživovaciu povinnosť k synovi Ľ., nar. XX.XX.XXXX. 4.8. Matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom a jeho matkou. Má vyživovaciu povinnosť aj k mal. A. J., nar. XX.XX.XXXX. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. 4.9. Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Za znalkyňu ustanovil PhDr. Lindu Katona, Phd. Zo záverov písomne podaného znaleckého posudku č. 18/2020 vyplýva, že intelektová kapacita mal. Q. spadá do nižšieho priemeru. Jeho vyvíjajúca sa osobnosť je extrovertná, hravá, harmonicky menej štruktúrovaná, modelovaná neurotickými a psychopatickými črtami. Osobnosť je chorobne zraniteľná, citlivá, pociťuje strach, obavy, utieka sa do sveta výmyslov a fantázie. Prítomná je odtrhnutosť od sveta, pocity a činy môžu byť nemotivované, neobvyklé. U maloletého sa objavuje labilita, rýchle vzplanutie emócií
s hostilným až agresívnym nábojom. Každá udalosť u neho vyvoláva niekoľko protirečivých pocitov a emócií. V aktuálnom ladení je prítomná zvýšená miera tenzie a napätie, čo zrejme vyplýva z neurotickej štruktúry vyvíjajúcej sa osobnosti, ako aj z rodinnej situácie. Dieťa ťažko znáša rozvod rodičov, prialo by si, aby rodičia žili v spoločnej domácnosti. Túži po úplnej rodine, čo sa opakovane odzrkadľuje vo viacerých psychodiagnostických metódach. Vzťah mal. Q. k obom rodičom je pozitívny.
4.10. Intelektová kapacita oboch rodičov spadá do pásma nižšieho priemeru. U oboch bola prítomná miera tendencie javiť sa v lepšom svetle. U matky sa v interpersonálnej oblasti môžu objavovať prejavy hostility, podráždenia, zvýšenej kritickosti a požadovačnosti. Objavuje sa prehnaná personalizácia príp. vzťahovačnosť. Osobnosť je komunikatívna, snaží sa byť druhým emocionálne blízka, pomáha, podporuje. Kapacita pre zvládanie záťaže je znížená. Vzorné správania môžu byť menej efektívne so sklonom k impulzívnemu rozhodovaniu a riešeniu situácií. Prítomná je značná pravdepodobnosť atypického alebo neprimeraného správania sa. Výchovný styk je demokratický s pevne stanovenými hranicami, pravidlami a primeranými požiadavkami kladenými na mal. dieťa. Otec má tendenciu popierať svoje agresívne, hostilné prejavy, vo vzťahoch prejavuje nereálne optimistické očakávania, prezentuje sa ako dôverčivý s dôkazom na morálne zásady. Neznáša pocit viny, vyhýba sa kritičnosti a agresívnym prejavom. Záujem o problémy v medziľudských vzťahoch je znížený, napriek tomu, dokáže vytvárať a udržiavať adekvátne väzby. Prítomné sú neurotické tendencie v zmysle vnútorného napätia a tenzie. Zdroje pre zvládanie záťaže sú znížené. Môže sa vyskytovať správanie, ktoré druhí hodnotia ako urážlivé a nevítané, ale vo všeobecnosti je u neho sklon správať sa podľa sociálnych očakávaní. Objavujú sa impulzívne rozhodovania a riešenia problémových situácií. Jeho výchovný štýl je voľný s nedostatočne stanovenými hranicami, bez akýchkoľvek požiadaviek kladených na mal. dieťa. Ani u jedného z rodičov nie sú prítomné žiadne známky duševného ochorenia. 4.11. V čase vyšetrenia neboli zistené výrazné známky ovplyvňovania rodičmi, čo však nemožno úplne vylúčiť, keďže mal. dieťa odpovedalo výrazne odlišne pri prvom a druhom stretnutí, čo sa týka bývania s rodičmi. Taktiež dieťa opakovane uvádzalo, že matka často kričí. Jeho vyjadrenie však nekorešpondovalo s neverbálnym prejavom, ani výsledkami v dotazníkovej metóde. Maloletý prejavuje pozitívnu väzbu k obom rodičom, ale viac inklinuje k otcovi, čo možno pripisovať najmä otcovmu voľnému výchovnému štýlu a možnosti tráviť viac času modernými technológiami. U mal. dieťaťa je prítomný konflikt lojality vo vzťahu k obom rodičom. 4.12. Výchovný štýl matky je demokratický. matka rešpektuje priania dieťaťa, ale pevne stanovuje hranice, pravidlá, dbá o dodržiavanie režimu. Je dôsledná pri kontrole povinností. Výchovný štýl otca je voľný, otec nestanovuje maloletému žiadne hranice, pravidlá, nekladie na neho žiadne požiadavky. Daný rozdiel vo výchove spočíva jednak z času, ktorý trávi daný rodič s dieťaťom. Je prirodzené, že ak otec so synom trávi 4 dni v mesiaci, nebude na neho klásť také požiadavky ako matka, v ktorej starostlivosti sa dieťa nachádza. Odlišný prístup k výchove je však daný aj osobnostnou štruktúrou otca a matky. Obaja rodičia však napĺňajú základné psychologické, emocionálne, sociálne a materiálne potreby dieťaťa. 4.13. Matka uznáva dôležitosť otca v živote dieťaťa. Otec neuznáva dôležitosť matky v živote maloletého. Vo vzťahu k matke sa vyjadroval kriticky a na jej osobu vo vzťahu k mal. dieťaťu neuviedol nič pozitívne. 4.14. U oboch rodičov sa môžu vyskytovať menej efektívne vzorce správania, impulzivita, znížená tolerancia na stres. Ani u jedného z rodičov neboli zistené závažné nedostatky, ktoré by ich z psychologického hľadiska robili neschopnými výchovy dieťaťa. Na strane matky možno pozitívne hodnotiť jej prísnejšiu výchovu a dôraz na hranice, pravidlá a režim dieťaťa. Otcov prístup je benevolentný (nekladie žiadne požiadavky na mal. dieťa, nestanovuje žiadne hranice). Na strane otca možno negatívne hodnotiť aj jeho negatívne hodnotenie osoby matky v živote dieťaťa. Z tohto dôvodu sa javí matka ako stabilnejšia. Vzhľadom na osobnostnú štruktúru rodičov je ich miera schopnosti konštruktívnej komunikácie znížená. 4.15. S dôkazom na výrazný rozdiel vo výchovnom prístupe rodičov, ich neschopnosť adekvátne komunikovať v záujme dieťaťa, ďalej vzhľadom na negatívne hodnotenie osoby matky v živote dieťaťa otcom, ako aj vzhľadom na menej harmonicky sa vyvíjajúcu sa osobnosť maloletého, nemožno vylúčiť nepriaznivý vplyv striedavej osobnej starostlivosti rodičov na jeho zdravý fyzický, psychický vývin, ako aj na výsledky v škole. 5. Z výpovede znalkyne na pojednávaní je zrejmé, že zotrvala na záveroch písomne podaného znaleckého posudku. Ozrejmila, akým spôsobom dospela ku svojim záverom. Rozviedla, že sa nedá ručiť, ktorý z rodičov je zodpovedný vo vyššej miere za neschopnosť ich komunikácie. Zotrvala na tom, že matka akceptuje otca v živote maloletého. Pokiaľ otec v minulosti vplýval na dieťa v neprospech matky, je predpoklad, že ani v budúcnosti sa to nezmení. Taktiež zotrvala na tom, že otec má slabšie výchovné riadenie, nič dieťaťu nezakazuje, aj keď vykoná niečo zlé, otec ho nekarhá. Napriek tomu, že otec je s dieťaťom len štyri dni v mesiaci, mal by mať maloletý i u neho určité pravidlá. Nepomerne veľa času oproti domácnosti matky trávi dieťa v domácnosti otca na PC, resp. na mobile, čo sa maloletému s poukazom na jeho vek a osobnostnú štruktúru páči. Z praktického hľadiska je vhodné, pokiaľ dieťa nesplní nejakú požiadavku, aby prišiel primeraný trest (napr. zákaz mobilu; skrátenie času, ktorý trávi s kamarátmi a pod.), nakoľko toto na dieťa pôsobí výchovne, dieťa sa učí zodpovednosti.
6. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 62 odsek 1;2;3;4;5;6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podmienkou pre zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré musia byť splnené kumulatívne je to, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa a takouto formou budú lepšie zabezpečené potreby dieťaťa a so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov. Striedavá osobná starostlivosť pripadá do úvahy vtedy, ak obaja rodičia prejavujú o zverenie dieťaťa do starostlivosti úprimný a skutočný záujem (subjektívne kritérium) a obaja napĺňajú relevantné objektívne kritérium zhruba v rovnakej miere. V prípade, že jeden z rodičov spĺňa tieto kritériá výrazne lepšie, je spravidla v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti tohto rodiča, samozrejme s adekvátnou úpravou styku druhého rodiča s dieťaťom. Právna úprava zakotvená v § 24 ods. 2 Zákona o rodine korešponduje s dohovorom o právach dieťaťa prijatým 20. novembra 1989, ktorý v čl. 3 ods. 1 určuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Článok 8 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznávaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako aj listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
12. V zmysle Zákona o rodine obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, pokiaľ nie je preukázaný opak. Striedavá starostlivosť chráni záujem zachovať dieťaťu oboch rodičov, keď už došlo k ich rozchodu. Takýmto riešením sa zo života detí nevytratí významnejším spôsobom ani jeden z rodičov. Pri striedavej starostlivosti ide o to, že aj keď dieťa prichádza
o rodinné istoty, bude mať k dispozícii rovnako oboch rodičov. Je to forma, ktorá ochráni dieťa od toho, aby sa muselo rozhodovať, ktorý z rodičov je ten dobrý, selektovať a potláčať svoje potreby a túžby vo vzťahu k jednému alebo druhému rodičovi. Rodičia musia spolu komunikovať a mať na mysli v prvom rade prospešný vývin a pohodu svojho dieťaťa.
13. V súlade s vyššie citovaný zákonným ustanovením zmena pomerov oproti stavu v čase ostatného rozhodnutia musí byť kvalifikovaná (podstatná). Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov vrátane stability výchovného prostredia. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Musí byť preukázané, že skôr vykonané výchovné prostredie naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre všestranný vývoj maloletého, pričom rozhodujúcim zostáva vždy záujem dieťaťa.
14. V prejednávanej veci prihliadnuc na výsledky vykonaného dokazovania a najlepší záujem mal. Q. dospel súd k záveru, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodný a to i napriek tomu, že obaja rodičia k dieťaťu prechovávajú pozitívne city, majú obaja záujem o osobnú starostlivosť o mal. dieťa, majú naďalej vhodné bytové podmienky pre výkon osobnej starostlivosti, pričom maloletý má dobré vzťahy k obom rodičom s preferenciou otca. Je evidentné, že naďalej pretrváva problematická komunikácia rodičov ohľadne potrieb ich mal. dieťaťa. U otca pretrváva neakceptácia dôležitosti matky v živote maloletého, o ktorej skutočnosti svedčí i otcova vulgárna sms komunikácia s matkou v priebeh konania, vytýka jej zanedbanú starostlivosť o dieťa, nepáči sa mu, ako sa matka k synovi správa. S poukazom na zistenú osobnostnú štruktúru maloletého (neurotické a psychopatické črty, chorobná zraniteľnosť, citlivosť, pocit strachu, labilita, rýchle vzplanutie emócií až s agresívnym nábojom) je nanajvýš vhodné udržať stabilizáciu doterajšieho výchovného pôsobenia, ktoré má dieťa zabezpečené vo výchovnom prostredí matky. I keď matka sa javí rodičom prísnejším, ktorý určuje dieťaťu pravidlá a hranice a za ich porušovanie maloletému ukladá tresty, z dlhodobejšieho hľadiska, preferujúc najlepší záujem mal. dieťaťa sa javí naďalej rodičom stabilnejším. Matka nepodceňuje dôležitosť otca v živote dieťaťa, nemá problém umožniť mal. Q. byť s otcom i nad rámec súdom upraveného styku. Súd síce chápe benevolentnosť otca dieťaťa s poukazom na čas, ktorý maloletý počas úpravy styku trávi s otcom v rámci mesiaca, avšak ani táto skutočnosť otca nezbavuje rodičovskej povinnosti na svojho syna vplývať výchovne a svoje konanie nepodriaďovať len požiadavkám maloletého s úmyslom javiť sa oproti matke v „lepšom svetle“. Evidentná nejednotnosť vo výchovnom pôsobení na maloletého je tiež závažnou prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. I napriek vyjadreniu maloletého, ktorého názor bol zisťovaný cestou kolízneho opatrovníka, a ktorému názoru súd venoval náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine), dospel súd k jednoznačnému záveru, že maloletý nie je schopný posúdiť dôsledky striedavej osobnej starostlivosti, svojho otca preferuje len z dôvodu, že mu tento neurčuje žiadne hranice, pravidlá, môže byť v jeho domácnosti nepomerne dlhší čas na mobile, resp. PC, čo je pre mal. dieťa určite z jeho pohľadu lepšie a príťažlivejšie. V konečnom dôsledku je na rozhodnutí súdu, aké opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu, prihliadnuc na jeho zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj zvolí, po zvážení vykonaného dokazovania v tom- ktorom konkrétnom prípade. V osobnej starostlivosti matky a v pomeroch na jej strane, neboli zistené žiadne nedostatky. Matka dieťaťu venuje náležitú starostlivosť či už v súvislosti s prípravou do školy, zdravotného hľadiska, resp. podporovania vzťahu dieťaťa s otcom (svedčí o tom i skutočnosť, že dieťa otca neodmieta, teší sa na neho, bez problémov odchádza do jeho domácnosti). Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že matka starostlivosť o svojho syna zanedbáva. Za situácie, keď rodičia nedokážu spolu žiadnym
spôsobom komunikovať, je priam vylúčené, aby striedavá osobná starostlivosť mohla fungovať. Pri takejto starostlivosti je potrebné medzi rodičmi si vymieňať informácie ohľadne preberania a odovzdávania si dieťaťa, zdravotného stavu, vyučovacieho procesu a množstva ďalších informácií
týkajúcich sa potrieb a výchovy maloletého. Z vykonaného dokazovania i s poukazom na uplynutie času od ostatnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je vylúčené predpokladať, že by rodičia zrazu boli schopní po rozhodnutí súdu, bezproblémovo a v záujme svojho syna, realizovať striedavú osobnú starostlivosť.
15. S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh otca zamietol ako nedôvodný, pričom predloženými dôkazmi ohľadne majetkových pomerov rodičov sa bližšie s poukazom na zamietnutie návrhu nezaoberal, keď pre rozhodnutie vo veci boli právne irelevantné.
16. Výrokom II. súd uložil každému s rodičov nahradiť trovy štátu vzniknuté znaleckým dokazovaním vo výške 482,93 eur, t.j. 1-inu z celkového znalečného do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Levice.
17. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).