Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľky: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX Q., zastúpenej Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Mostná 46, Nitra, proti manželovi: Q. Krátkemu, nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. C. G. XXX/XXX, W., zastúpenému JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 1, Levice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 10P/279/2016-224 zo dňa 30.11.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode m e n í takto:

I. Odvolací súd maloletého A. P., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky L. P..

II. Obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. P. sumou 100 eur mesačne, ktoré je povinný platiť odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred do rúk matky L. P..

IV. Povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 29.05.2018 do 30.11.2018 súd otcovi neukladá.

V. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. P. :

- každý víkend v párnom týždni roka od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.,

- každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod.,

- každý rok počas letných prázdnin od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod.,

- každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod.,

- každý párny rok od 30.12. od 09.00 hod. do nasledujúceho roka 02.01. do 18.00 hod.

VI. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť, otcovi ho v mieste jej bydliska v stanovenú hodinu odovzdať a otec je povinný po ukončení styku v stanovenú hodinu dieťa matke na tom istom mieste odovzdať.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10P/279/2016-224 zo dňa 30.11.2017 rozviedol manželstvo L. P., rodenej P., nar. XX.XX.XXXX, a Q. P., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa 09.10.2010 v Žemberovciach a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žemberovce vo zväzku III., ročník 2010, strana 66, por. č. 5. Zároveň rozhodol, že maloletý A. P. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti otca a obidvaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd navrhovateľke (v texte aj „matka“) uložil povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 70 eur mesačne, ktorú je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Ďalším výrokom súd rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. A. každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň od piatku 16,00 hod. do nedele 16,00 hod., každoročne od 1.7. od 9,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do 15.8. do 19,00 hod., každý párny rok od 24.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 18,00 hod., a každý nepárny rok od 30.12. od 9,00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18,00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať v bydlisku otca. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 09.10.2010, u navrhovateľky ide o prvé a u manžela o druhé manželstvo, manželia mali posledné spoločné bydlisko v obci W. a z manželstva sa narodil dňa XX.XX.XXXX syn A. P.. Manželia si domácnosť vytvorili u rodičov manžela, následne sa presťahovali k rodičom manželky a po krátkom čase opäť k rodičom manžela. Po rekonštrukcii rodinného domu po starých rodičoch manžela sa do neho presťahovali. Podľa vyjadrenia oboch bolo manželstvo spočiatku usporiadané a podľa navrhovateľky po narodení dieťaťa začali vznikať problémy, keď do výchovy syna zasahovala matka manžela, ktorá sa denne zdržiavala v ich domácnosti. Navyše podľa nej manžel začal požívať nadmerne alkohol a podviedol ju so svojou predchádzajúcou partnerkou. Manžel uvádzal, že navrhovateľka odišla dieťaťa v útlom veku na prácu v zahraničí, kde nadviazala známosť s iným mužom a našla si potom aj ďalších partnerov. Potvrdil, že jeho matka im pomáhala v starostlivosti o syna, keďže manželka i v čase, keď on bol v zahraničí, sama dávala dieťa jeho matke, lebo chcela byť s kamarátkami. Definitívne prerušili spolužitie v januári r. 2017, kedy navrhovateľka mala známosť s iným mužom, a po prerušení spolužitia mal. A. zostal v osobnej starostlivosti otca. V priebehu konania manželka nadviazala známosť s ďalším mužom, s ktorým teraz žije, a manžel mal tiež krátkodobú známosť s inou ženou. V apríli r. 2017 na krátke obdobie spolužitie obnovili, avšak navrhovateľka sa následne vrátila k svojmu súčasnému partnerovi. Počas výkonu práce spôsobila zamestnávateľovi dlh vo výške 2.390 eur, ktorý uhradili rodičia manžela, čo navrhovateľka nepoprela. Medzi manželmi dochádzalo aj k nezhode v oblasti starostlivosti o dieťa a aj k finančným problémom, pričom obaja manželia označili ich vzťah ako dlhodobo nefunkčný, keďže spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, spolu nežijú a každý z nich si v súčasnosti vedie svoj život.

3. Súd považoval návrh na rozvod manželstva za dôvodný, a tak manželstvo s odkazom na ustanovenie § 18 a § 23 ods. 1,3 Zákona o rodine rozviedol so záverom, že vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva súd považoval konanie navrhovateľky, ktorá sama v návrhu priznala nadviazanie vzťahu s iným mužom a následne nadviazanie ďalšieho vzťahu so súčasným partnerom, pričom nepoprela, že už v čase odchodu za prácou do zahraničia nadviazala vzťah s iným mužom. Neveru zo strany manžela po prerušení spolužitia súd vyhodnotil ako následok už narušených vzťahov, pričom nešlo o prvotnú príčinu rozvratu manželstva. Súd konštatoval, že navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť len k dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva a manžel má navyše aj vyživovaciu povinnosť k synovi z predchádzajúceho manželstva, Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorému má prispievať sumou 39,83 eura mesačne, ale v skutočnosti platí 70 eur mesačne. Matka dieťaťa v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 552,35 eura; s priateľom býva v podnájme, za ktorý podľa nájomnej zmluvy uhrádza mesačne 250 eur, vrátane energií, a nájomnú zmluvu má uzatvorenú do 31.07.2019. Podľa jej tvrdenia uhrádza aj splátky úveru po 225 eur mesačne a poistenie 85 eur. Nehnuteľný majetok nevlastní a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec dieťaťa bol v čase začatia konania živnostníkom. Za r. 2016 dosiahol zo živnosti príjem 10.379 eur, výdavky mal 4.801,33 eura a základ dane mal 5.577,67 eura. V priebehu konania sa dňa 07.06.2017 zamestnal

a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 417,73 eura. V čase rozhodnutia súdu žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorého je v 1/6-ine spoluvlastníkom. Uhrádza mesačné splátky hypotekárneho úveru 250 eur, poistenie 124 eur, RTVS 4,64 eura a pôžičky v celkovej výške 633 eur mesačne. Mal. A. navštevuje materskú školu v W., kde mesačné stravné predstavuje 26,80 eura, ročný poplatok rodičovskému združeniu činí 30 eur a poplatok do triedneho fondu 20 eur.

4. Na základe zisteného skutkového stavu súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 ods. 1,2,4, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,4,5,6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). Súd poukázal aj na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podmienkou pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré musia byť splnené kumulatívne, je to, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja rodičia majú o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takouto formou budú lepšie zabezpečené potreby dieťaťa a so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov. Striedavá starostlivosť pripadá do úvahy vtedy, ak obaja rodičia prejavujú o zverenie dieťaťa do starostlivosti úprimný a skutočný záujem (subjektívne kritérium) a obaja napĺňajú relevantné objektívne kritérium zhruba v rovnakej miere. V prípade, že jeden z rodičov spĺňa tieto kritériá výrazne lepšie, je spravidla v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti tohto rodiča, samozrejme s adekvátnou úpravou styku druhého rodiča s dieťaťom. Ak obaja rodičia spĺňajú relevantné kritériá zhruba rovnakou mierou, vychádza sa z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov (čl. 10 ods. 2 listiny základných práv a slobôd, čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 32 odsek 4 listiny základných práv a slobôd a čl. 3 odsek 1 a čl. 18 odsek 1 dohovor o právach dieťaťa).

5. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že matka sa dňa 24.02.2017 dostavila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice a oznámila, že sa odsťahovala so spoločnej domácnosti k priateľovi do Levíc, že jej otec nedovolil vziať dieťa, nedvíhal telefón a odmietal s ňou komunikovať. Následne sa situácia mierne zlepšila, ona dieťa kontaktuje denne telefonicky a asi trikrát týždenne si ho berie k rodičom, resp. do svojej domácnosti. Otec jej však dieťa neumožňuje zobrať si na celý víkend. Súd si potom zabezpečil odborné vyjadrenie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Leviciach, podľa ktorého posúdenie citových väzieb dieťaťa k rodičom je ťažšie vzhľadom na jeho vek, nižšiu schopnosť introspekcie a schopnosti verbálne formulovať pre neho dôležité citové vzťahy a väzby. Vo vzťahu k matke sa prejavuje pozitívna citová väzba, záujem o matku, o kontakty a spoločné zážitky s ňou. Maloletý A. je rád, ak sa spolu hrajú hry, ktoré zaujímajú jeho, a že zo strany matky cíti záujem o neho, že sa s ním učí, chráni ho, ale niekedy nemá s ním dosť veľkú trpezlivosť. Dieťa aj k otcovi prejavuje pozitívnu citovú väzbu a je rado, ak ho otec vypočuje, stará sa o neho, pomáha mu, pritúli si ho, pomazná sa s ním a šantí s ním. Chce byť s ním, vyjadril, že cíti, že ho otec má rád, skutočne si spolu rozumejú a praje si mať otca viac vo svojej blízkosti. Obaja rodičia majú k dieťaťu pozitívne väzby. Matka považuje za chybu, že zo spoločnej domácnosti odišla bez syna, pričom spočiatku s ním udržiavala telefonicky kontakt a postupne sa s ním so súhlasom otca začala stretávať viackrát za týždeň asi na dve hodiny, inokedy na celý deň. Syn by u nej chcel aj prespať, ale napokon sám alebo po telefonickom rozhovore s otcom povie, že radšej ide spať k otcovi. Podľa matky sa s otcom nedá dohodnúť o základných veciach týkajúcich sa dieťaťa; on ju vo výchove dieťaťa nepovažuje za dôležitú a najradšej by bol, keby jej ho nemusel vôbec dávať. Otec uviedol, že dôležitosť matky je minimálna, je len biologickou matkou, oni si od nej odvykli a nedá sa jej dôverovať, keďže aj v nepodstatných veciach nepovie vždy pravdu a nedá sa s ňou dohodnúť. Centrum odporučilo rodičom poskytnúť odbornú psychologickú pomoc pre dosiahnutie konštruktívnej komunikácie v súvislosti s uplatňovaním svojich rodičovských práv a plnenia si rodičovských povinností v záujme mal. dieťaťa.

6. V priebehu konania boli rodičia zapojení do spolupráce s neziskovou organizáciou Familiam, o.z., zo správy ktorej je zrejmé, že obaja deklarujú záujem o dieťa. Rodičia majú navzájom kompetenčný vzťah vo vnímaní schopnosti zabezpečovať výchovu a starostlivosť o syna; bolo im odporučené, aby sporné témy riešili prostredníctvom nich a aby dieťa nebolo súčasťou tejto komunikácie. V čase rozhodnutia súdu spolupráca rodičov nebola ukončená. Podľa správy materskej školy dieťa od r. 2015 prichádza väčšinou v sprievode starej matky z otcovej strany, len občas ho sprevádza otec a matka ešte menej; dieťa niekedy prejavilo negatívne emócie, keď poň prišla matka, a nebolo pripravené na to, že nejde so starkou. Otec pracoval v Šali, domov chodil neskôr, ako dieťa odchádzalo zo zariadenia, dochádzka do škôlky je nepravidelná z dôvodu častej chorobnosti. Je slušný, chodí čisto a pekne oblečený, je utiahnutý, má citlivú povahu a vyžaduje individuálny prístup a kontakt s dospelými. Má veľkú citovú väzbu na starkú z otcovej strany a ona sa viac zaujíma o výsledky dieťaťa ako samotní rodičia. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre osobnú starostlivosť o syna. Otec žije v rodinnom dome, ktorý pozostáva zo 6 izieb, 2 kuchýň a príslušenstva, domácnosť je zariadená na dobrej úrovni, je udržiavaná v čistote a poriadku a dieťa spáva v izbe so starou matkou. Matka obýva štvorizbový byt v podnájme, domácnosť je vkusne zariadená, čistá a uprataná; dieťa má u matky zariadenú detskú izbu, kde má všetko potrebné, vrátane hračiek. Matka od januára do apríla 2017 bývala s partnerom v podnájme, následne u rodičov a od 04.08.2017 býva opätovne v podnájme. V čase od 07.09.2017 do 30.11.2017 bola práceneschopná a vtedy sa so synom fakticky nestretla, nijakou formou záujem o dieťa v tomto období neprejavila, čo potvrdila aj ona sama vo svojej výpovedi.

7. Súd vychádzal z toho, že mal. A. má pozitívny vzťah k obom rodičom s miernou preferenciou otca a zároveň obaja rodičia majú k nemu pozitívne vzťahy. V konaní však nebolo preukázané, že matka od prerušenia spolužitia s otcom má skutočný záujem podieľať sa plnohodnotne na osobnej starostlivosti a výchove dieťaťa. V jednom prípade za rok trvania súdneho konania (február 2017) sa obrátila o pomoc na kolízneho opatrovníka ohľadne styku s dieťaťom, ale o úpravu práv a povinností k maloletému formou neodkladného opatrenia nepožiadala, na výživu dieťaťa neprispievala a nezaujímala sa o dieťa v predškolskom zariadení; do leta 2017 poberala na syna rodinné prídavky, aj keď sa v jej starostlivosti nenachádzal. V trvaní dvoch mesiacov (9-11/2017) bola práceneschopná, ale to nemohlo byť dôvodom, aby neprejavila o dieťa záujem. Je zrejmé, že ak jej to vyhovovalo (majúc iné aktivity), nebránila sa pomoci o mal. A. zo strany starej matky. Medzi rodičmi je problematická komunikácia, lebo nevedia konštruktívne riešiť ani základné potreby dieťaťa, pričom k zlepšeniu komunikácie nedošlo ani po zapojení rodičov do spolupráce s akreditovaným subjektom a Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Levice. S ohľadom na návrh matky ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A., ktorého žiadala v písomnom návrhu zveriť do svojej osobnej starostlivosti a ktorý návrh v priebehu konania modifikovala na striedavú osobnú starostlivosť, sa súd prioritne zaoberal možnosťou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prijal záver, že nie je v záujme dieťaťa jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže matka sa v súčasnosti nejaví ako stabilný rodič (v krátkom čase zmenila opakovane partnera aj bývanie) a nepreukázala, že by svoje životné kroky smerovala na získanie pevného zázemia pre svoje dieťa; je evidentné, že matka nie je ani finančne zodpovedná.

8. Matka má v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu, a tak súd styk matky s dieťaťom upravil v takom rozsahu, že vzájomný citový vzťah dieťaťa a matky je potrebné podporovať a ďalej rozvíjať. Pri určení rozsahu styku súd prihliadol na vek dieťaťa a aj na to, že v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie, že má pozitívny vzťah k matke, že obaja rodičia sú zamestnaní a aj na vzdialenosť ich súčasných bydlísk. Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. O výživnom zo strany matky súd rozhodol tak, že prihliadal jednak na odôvodnené potreby oprávneného a aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd určil výživné vo výške 70 eur mesačne majúc za to, že takto určené výživné spolu s výživným zo strany otca ako aj rodinnými prídavkami stačí pokryť odôvodnené potreby dieťaťa a zodpovedá možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Zároveň takto určené výživné rešpektuje zásadu zakotvenú v Zákone o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Nebolo možné u rodičov prihliadnuť na ich výdavky súvisiace s uhrádzaním pôžičiek, resp. úverov, lebo výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

9. Proti tomuto rozsudku v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok vo výroku týkajúcom sa maloletého dieťaťa zmeniť tak, že súd dieťa zverí do jej osobnej starostlivosti a styk otca so synom upraví tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s ním každý párny víkend v piatok od 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala výroky rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa nej súd skutkový stav vyhodnotil jednostranne v neprospech záujmov dieťaťa, jeho zdravého vývoja a dostatočne sa nevysporiadal s ňou uvádzanými skutočnosťami. Mal. A. je ovplyvňovaný zo strany otca a jeho matky, že mu je ustavične hovorené, že je „len“ jeho biologickou matkou. Syn je natoľko ovplyvnený otcom, že sa mu dokonca bojí povedať, ako je mu s ňou dobre, že sa spolu hrajú a chce byť s ňou; pred otcom vždy tvrdí pravý opak. Otcova matka bráni v realizácii pravidelnej dochádzky do materskej škôlky, lebo návšteva škôlky je nepravidelná. Súd nebral do úvahy jej tvrdenia, ktorými oponovala otcovej argumentácii ohľadom jej nezáujmu o syna. Uviedla, že nie je pravda, že nemá záujem o dieťa; po tom ako ju otec vyhodil zo spoločnej domácnosti, A. zostal u neho a syna jej neumožnil vziať si sebou, aj keď sa o to snažila. Podľa nej je otec psychicky labilným človekom, čo preukazuje aj skutočnosť, že sa už trikrát pokúsil o samovraždu. Aj príčinou rozvratu manželstva bolo jeho nadmerné pitie alkoholických nápojov odporcu a podľa nej mal byť urobený znalecký posudok z odboru psychiatrie na jeho osobnosť.

10. Matka ďalej v odvolaní uviedla, že prevažnú časť výchovy znáša otcova matka. Súd sa nevysporiadal s rozličnými tvrdeniami účastníkov a nevykonal ďalšie dokazovanie. V tomto prípade sú naplnené všetky predpoklady na to, aby bol mal. A. zverený do jej osobnej starostlivosti. Súd len stroho konštatoval, že ona nie je spôsobilá na zabezpečovanie výchovy, ale ona má k nemu pozitívny vzťah, o čom svedčí aj návšteva kolíznej opatrovníčky na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, kde žiadala kolíznu opatrovníčku o pomoc, a taktiež ho navštívila i niekoľkokrát po tom. Súd nevzal na zreteľ, že bola vyhodená zo spoločnej domácnosti a ani na to, že nemala inú možnosť, ako sa presťahovať ku svojim rodičom. V súčasnosti je v stabilnom prostredí s priateľom, kde má syn zabezpečené vhodné bytové podmienky. Proti nej sa nevedie žiadne trestné konanie, nebola trestne stíhaná a tvrdenie otca ohľadom údajnej sprenevery nebolo ničím predložené. Od prerušenia spolužitia prispievala na výživu syna, ale nie finančne; kupovala mu jedlo a rôzne sladkosti, taktiež aj oblečenie, ktoré však otcova matka zakaždým vrátila. Matka sa o syna zaujímala aj v predškolskom zariadení, ako sa mu darí a či škôlku navštevuje. Rodinné prídavky poberala do mesiaca máj 2017 len z toho dôvodu, že otec si ich nebol prehlásiť na svoj účet. V súčasnosti sa ona javí ako stabilný rodič aj napriek tvrdeniam otca, ktorý matku „očiernil“ a zamlčal skutočnosti o jeho osobe (nadmerné pitie alkoholických nápojov, pokus o samovraždu). Syna sa snaží vychovávať tak, aby nepociťoval následky rozpadu vzťahu medzi jeho rodičmi, a tiež sa snaží vymýšľať mu program a rôzne hry tak, aby rozvíjala jeho pozornosť a pamäť. Podľa nej otec jeho nepravdivými vyjadreniami u kolízneho opatrovníka odvrátil pozornosť upriamujúcu sa aj na jeho negatívne vlastnosti, a ten sa priklonil k názoru otca a dôveroval jeho vyjadreniam. Bude však najlepšie, aby syn bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné, vychádza výlučne z nepodložených tvrdení otca, ktoré neboli nijakým spôsobom potvrdené, a to ani len z časti. Súd nemôže založiť rozhodovanie len na sústave formálnych dôkazov, ktoré znemožňujú prispôsobiť sa okolnostiam daného prípadu. Platí, aby súd náležite zistil skutkový stav veci v zmysle objektívneho posúdenia možnosti a schopností oboch rodičov prispievať na výchovu a výživu mal. detí. Javí sa, že súdu postačovali pri určení zverenia maloletého len chabé tvrdenia otca o tom, ako sa staral o syna, hoci nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Ona sa skutočne vie postarať o maloletého, z jej strany sú zabezpečené všetky podmienky na dôkladnú výchovu a všetky uvedené skutočnosti v tomto odvolaní odôvodňujú zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Pre dieťa je zverenie do jej osobnej starostlivosti najvhodnejšie aj vzhľadom na stabilizáciu vzťahov.

11. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie na základe objektívnych skutočností zveril dieťa do výlučnej starostlivosti otca bez preferencie otca ako rodiča a bez diskriminácie role rovnocenného rodiča - matky. Je v záujme dieťaťa, že bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti, pretože matka nie je stabilným rodičom. Poukázal na to, že matka od januára do apríla 2017 bývala s terajším partnerom v podnájme, následne u rodičov a od 04.08.2017 opätovne v podnájme, následne bola od 07.09.2017 do 30.11.2017 práceneschopná. Táto skutočnosť však nemala byť dôvodom, že

sa so synom nemohla stretnúť a ani žiadnou formou neprejaviť záujem o dieťa. Keď mala iné aktivity, vyhovovalo jej, že s výchovou dieťaťa pomáhala jeho matka. Potvrdil, že medzi nimi je problematická komunikácia a nevedia konštruktívne komunikovať. On nikdy nepožíval alkohol tak, ako to uvádza matka maloletého, len príležitostne zašiel do dedinskej krčmy na jedno pivo, kde sa stretol s kamarátmi. Zrekonštruoval svojpomocne rodinný dom, v ktorom ako rodina bývali. Nie je teda zrejmé, ako by to stihol, ak by bol nadmerne užíval alkohol. Samovražda a alkohol na jeho strane sú nové skutočnosti, ktoré matka predtým neuvádzala. K tomu uviedol, že práva ona sa po telefonickej hádke s ním pokúsila o samovraždu. On ju na rozdiel od nej nikdy nepodvádzal, o čom svedčí aj prepis SMS správ zo dňa 20.03.2016, ako aj ďalšie správy z roku 2016. O tom, že spôsobila dlhy, a nie on, svedčí aj množstvo listín, ktoré doložil. Rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti a rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Z hľadiska zdravého vývoja dieťaťa je on v súčasnosti stabilným rodičom. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka dieťaťa v januári 2017 opustila spoločnú domácnosť a syn ostal v starostlivosti otca. Rodičia sa nedokázali dohodnúť, ich vyjadrenia boli protichodné, dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, ktorých svedkom bolo aj dieťa. Matka zmenila svoje stanovisko a žiadala zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti. Bolo (a stále je) obom rodičom poskytované sociálno-právne poradenstvo a aj psychologická pomoc. Mal. A. má vytvorené pozitívne citové väzby k obom rodičom a obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o mal. dieťa. Bola im ponúknutá možnosť psychologickej pomoci RPPS, no uskutočnilo sa len jedno stretnutie dňa 05.09.2017. K ďalším stretnutiam už nedošlo z dôvodu práceneschopnosti matky, ktorá si mala dohodnúť iný termín stretnutia; potom však už úrad do pojednávania nekontaktovala. Na pojednávaní dňa 30.11.2017 priznala, že od začiatku septembra sa synom nestretla, netelefonovala mu a ani nekomunikovala. V súčasnosti sa už realizuje styk matky s mal. A. nepravidelne a A. u matky strávil niekoľko dní, pričom prejavil záujem aj o ďalší pobyt u nej. Dňa 21.03.2018 mal. A. spontánne prejavoval city k obom rodičom, vyzýval ich, aby sa nehádali a dohodol sa s matkou, kedy pôjde do jej domácnosti. Dňa 22.03.2018 matka telefonicky oznámila, že jej otec poslal SMS s oznámením, že A. k nej nechce ísť, napriek tomu, že sa dostavila pred jeho dom, kde jej jeho matka odmietla dieťa vydať a vulgárne jej nadávala. Otec uviedol, že mal. A. mu po odchode z úradu povedal, že nechce ísť k matke, lebo mu prekáža jej priateľ. Rodičia nedodržiavajú vopred dohodnuté dohody. Každý z nich sa snaží dieťa ovplyvňovať proti druhému rodičovi a získavať si jeho priazeň na úkor druhého rodiča. Nezohľadňujú právo dieťaťa na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, čo je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Kolízny opatrovník v závere písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“, a § 2 ods. 1 prejednal vec, bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 , na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP, § 33 ods. 1 , na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, svedkov ako aj listinnými dôkazmi (§ 68 a po prejednaní veci dospel k tomu, že sú dané podmienky na zmenu napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, týkajúcom sa rozvodu manželstva účastníkov nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania bolo teda len rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rozvedených manželov na dobu po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu (§ 100 .

14. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z toho, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa je právoplatne rozvedené, pretože proti výroku rozsudku o rozvode nikto z účastníkov odvolanie nepodal. Zároveň odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v prvoinštancom konaní, ako aj zo skutkového stavu, ktorý bol zistený vykonaným dokazovaním následne v odvolacom konaní. Navrhovateľka sa neuspokojila s tým, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom v priebehu celého odvolacieho konania prezentovala vzťah k dieťaťu, ktoré ma rada a chce sa oň starať bez toho, aby bránila tomu, aby sa o dieťa staral aj jeho otec, ktorému v styku so synom do budúcna nebude nijako brániť. Otec sa v priebehu celého odvolacieho konania vo svojich prednesoch vracal k tomu, ako sa navrhovateľka v minulosti správala k nemu a aj k dieťaťu, a tvrdil, že matka je trestne stíhaná pre majetkovú trestnú činnosť u predchádzajúceho zamestnávateľa, Kopperativa, a.s., a že je liečená u psychiatra, v dôsledku čoho podľa neho nie je schopná sa o dieťa starať. Matka na to reagovala tak, že svoje dieťa ľúbi, že žiadne trestné stíhanie sa voči nej nevedie a ani sa neviedlo, a popierala, že by trpela duševnou chorobou. Oproti tomu uvádzala, že práve otec sa správa negatívne, keď spolu

s jeho matkou dieťa vychovávajú proti nej, ovplyvňujú ho, aby k nej nechcel ísť alebo aby od nej odišiel skôr, ako to bolo určené alebo ako to bolo dohodnuté. V reakcii na tvrdenia otca uviedla, že on požíva alkohol a v minulosti sa trikrát pokúsil o samovraždu. V súčasnosti ona žije v stabilnom vzťahu so svojím partnerom, E. P., ktorý má k jej synovi veľmi dobrý vzťah a s ktorým očakáva narodenie dieťaťa. Otec následne uvádzal, že syn má k jej partnerovi negatívny vzťah, lebo sa mu mal vyhrážať. Navrhovateľka tieto tvrdenia otca poprela, pretože nie sú pravdivé. Poukazovala aj na to, že starostlivosť o dieťa zo strany otca a jeho matky nie je dostatočná a adekvátna potrebám dieťaťa.

15. Kolízny opatrovník počas odvolacieho konania opätovne preveril aktuálne pomery v rodine účastníkov a následne oznámil, že matka obýva 3-izbový byt v Tlmačoch v osobnom vlastníctve jej partnera, spolu s jeho matkou, ktorá je zamestnaná. Byt je zariadený, čistý a uprataný, pričom mal. A. má svoj priestor, má zabezpečené aj oblečenie, hračky a hygienické potreby. Matka bola v tom čase nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie s poberaním podpory v nezamestnanosti v sume 300 eur. Od apríla 2018 začala prispievať výživné pre mal. A.. Otec obýva poschodový rodinný dom v Žemberovciach, domácnosť je na dobrej úrovni v čistote a poriadku. Mal. A. spáva v izbe so starou matkou a má zabezpečené všetky potreby, ošatenie, hračky a podobne. V dome s otcom dieťaťa žijú aj obaja jeho rodičia, starobní dôchodcovia, pričom starý otec pracuje v stavebnej firme v Bratislave. Mal. A. v tom čase navštevoval Materskú školu v Žemberovciach. Styk matky sa realizoval 2 - 3 krát do mesiaca, no odovzdávanie dieťaťa za jeho prítomnosti často sprevádzali konflikty rodičov. Rodina je zapojená do spolupráce s akreditovaným subjektom FAMILIAM, o.z., s cieľom zlepšenia komunikácie a zabezpečenia kontaktu oboch rodičov s dieťaťom. Najväčším problémom zostávajú nevyriešené finančné problémy rodičov.

16. Na následnom odvolacom pojednávaní matka uvádzala, že otec a jeho matka jej stále robia problémy v realizácii jej styku so synom a stále ho proti nej ovplyvňujú. Otcovi pôvodne navrhla striedavú osobnú starostlivosť, s ktorou by nebol býval problém, keďže on pracoval v Leviciach, kde vtedy bývala aj ona. Otec pred odvolacím súdom popieral tvrdenia matky o ovplyvňovaní syna proti nej. Uviedol, že medzi navrhovateľkou a jeho matkou síce došlo ku konfliktu, avšak stalo sa tak vinou navrhovateľky. So striedavou osobnou starostlivosťou on nesúhlasí, lebo syn nie je zvyknutý na prostredie u navrhovateľky a k matke nechce chodiť.

17. Kolízny opatrovník v následne písomnej správe oznámil, že vykonal pohovor s maloletým A., ktorý opísal svoj denný režim s tým, že do škôlky ho berie starká a aj poňho príde, potom sa mu venuje otec a spať ho dáva otec alebo starká. Tiež uviedol, že otec mu povedal, aby povedal, s kým chce bývať a on chce bývať u „tatina“, kde by mu bolo lepšie. Na otázku, či otec alebo stará matka pred ním nadávajú na matku, najprv prikývol, potom pokrútil hlavou a nakoniec odpovedal kladne - aj tatino, aj starká. Matka na otca pred ním nenadáva, ale „ten E.“. Mal. A. na mnohé otázky odpovedal vyhýbavo a jeho vyjadrenia sa menili podľa toho, či bol v prítomnosti oboch rodičov alebo osamote. Podľa vyjadrenia matky syn jej údajne povedal, že by chcel ísť k nej, ale musí sa opýtať otca, a povedal jej aj to, že priateľka otca je jeho „maminka a má aj nevlastného bračeka“. Túto okolnosť potvrdil aj otec.

18. Navrhovateľka na nasledujúcom odvolacom pojednávaní poprela negatívne správanie sa jej partnera k synovi, pretože v skutočnosti šlo o to, že synovi vysvetľovali, že sa môže slobodne rozhodnúť, či chce byť u nej alebo u otca. Syn u nej zotrváva niekedy aj na noc a je tam spokojný. Otec uvádzal, že s jeho matkou si uvedomili chyby a v súčasnosti sa už pred dieťaťom o navrhovateľke nerozprávajú. Kolízny opatrovník uviedol, že bol zopakovaný pohovor s mal. A. dňa XX.XX.XXXX za účasti psychológa, a vtedy potvrdil, že sa s matkou stretáva, no stará matka ho asi dvakrát napomenula, aby k matke nešiel. Je mu smutno, keď sa rodičia o sebe zle vyjadrujú a aj keď to robí stará matka. Medzičasom sa otec s priateľkou nasťahoval do domu, kde bývali s navrhovateľkou. Otec zmenil zamestnanie, pracuje každý štvrtý deň po dobu 18 hodín a potom má 3 dni voľno. Kým je v práci, o syna sa stará jeho matka. Jeho priateľka, R. T., je zamestnaná a k jeho synovi má dobrý vzťah. So synom sa zdržiavajú aj v tom zrekonštruovanom dome a aj v dome jeho matky.

19. Kolízny opatrovník potom opätovne preveril rodinné pomery a v následnej správe oznámil, že otec obýva 3-izbový rodinný dom, kde má dieťa vlastnú zariadenú detskú izbu. Časť oblečenia a osobných vecí má však stále u starej matky, pretože sa tam zdržiava, keď je otec v práci alebo keď tam sám chce byť. V ďalšej časti správy sa kolízny opatrovník vyjadroval k dojednaniam rodičov ohľadom styku, ktorý jej otec po predchádzajúcom dohovore neumožnil, a syn jej povedal, že s ňou nejde, lebo otec

mu povedal, že nemusí. Otec potom pred dieťaťom na ňu slovne zaútočil a synovi zablokoval telefónne číslo matky aj jej rodičov. Na pohovor sa otec nedostavil s tým, že na to zabudol. Na ďalšom pohovore otec opätovne pred dieťaťom poukazoval na to, že matka sa v minulosti na dieťa vykašľala a pod. Pritom mal. A. obom rodičom povedal, že si želá, aby nehovorili na seba škaredé veci a že ich oboch miluje, potom sa túlil k nim obom, matku objímal a bozkával. Otec pred odvolacím súdom potvrdil, že synovi zablokoval telefón na matku, lebo mobil mu kúpil on a ak mu chce matka volať, tak nech mu mobil kúpi. Navrhovateľka zotrvala na tom, že otec stále syna proti nej ovplyvňuje a zle hovorí aj na jej partnera, tak nie je div, že sa ho syn bál. Pred odvolacím súdom vypovedala ako svedkyňa matka otca, E. P., ktorá opísala rodinné pomery v minulosti s tým, že vzťahy sa zhoršili po tom, čo sa rozišli a ona sa na navrhovateľku hnevá, lebo opustila rodinu; na ňu sa podľa svedkyne hnevajú aj jej rodičia. Uviedla, že jej syn býva v podstate stále u nej, ona je na invalidnom dôchodku a o vnuka sa stará, pretože majú spolu fantastický vzťah. Proti matke ho neovplyvňuje, on je na otca naviazaný, večer spolu zaspávajú a majú krásny vzťah.

20. Pred odvolacím súdom vypovedali ako svedkovia aj rodičia a partner navrhovateľky. Matka navrhovateľky, U. P., vypovedala, že po rozvode manželstva si s nimi otec dieťaťa povykal a bráni im stretávať sa s vnukom, ktorý k nim chodí rád, lebo bývajú blízko a má k nim a aj k ich dvom synom dobrý vzťah. Otec s jeho matkou im niekedy bránia v styku s vnukom, lebo sa boja, že by sa počas ich stretnutia zároveň stretli aj s navrhovateľkou. Vnuk ju požiadal, aby nehovorila starkej, že ľúbi maminu. Otec navrhovateľky, L. P., vypovedal, že k otcovi dieťaťa má dobrý vzťah, ale po rozvode vzťahy ochladli a na jeho podnet si znovu vykajú. Pri stretnutí dieťaťa s navrhovateľku býva vnuk v napätí, že sa musí do určitej doby vrátiť a čo mu na to povie starká. S partnerom navrhovateľky má dieťa dobrý vzťah, hrávajú sa spolu a berie ho ako kamaráta. On to vídava vtedy, keď sú všetci traja u nich v Žemberovciach. Partner navrhovateľky, E. P., ako svedok vypovedal, že s navrhovateľkou spolu žijú a má k nej dobrý vzťah. S otcom dieťaťa prišiel do styku vtedy, keď s navrhovateľkou šli na stretnutie s jej synom. Otec sa vtedy vyhováral, hovoril najmä o peniazoch, nechcel syna navrhovateľke dať a vyhováral sa, že malý u nej aj tak dlho nebude a bude chcieť ísť za ním. Spolu s maloletým A. sa hrávajú, občas si robili aj domáce úlohy a v súčasnosti sa ich vzťahy zlepšili. On má malého rád, je to zlatý chlapec. V prítomnosti dieťaťa sa s navrhovateľkou o otcovi nerozprávajú. Zo správania sa dieťaťa vyplývajú obavy, že čo bude, keď sa vráti domov a že ho otec alebo starká zavolajú naspäť. Viackrát bol svedkom ovplyvňovania otca aj starej matky voči navrhovateľke. On si vie predstaviť, že by žili ako rodina, pretože majú dobré vzťahy a u nich má dieťa vytvorené prostredie, kde sa môže učiť, a dokonca mu kúpil aj notebook. V priebehu odvolacieho konania otec dieťaťa navrhol vypočuť ako svedkyňu aj jeho sestru, o ktorej však predtým neuvádzal žiadne skutočnosti týkajúce sa mal. A. a zároveň ani neuviedol, na aké okolnosti má byť táto svedkyňa vypočutá a ktoré skutočnosti má dosvedčiť. Odvolací súd nepovažoval preto za dôvodné vykonať dôkaz výsluchom jeho sestry.

21. Kolízny opatrovník s ohľadom na aktuálnu situáciu napokon navrhol odvolaniu matky vyhovieť a zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti, a to najmä s poukazom na jej v súčasnosti stabilizované rodinné pomery. Na poslednom pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že po skončení predchádzajúceho pojednávania otec prišiel na druhý deň spolu so synom k nim na úrad s tým, že syn chce zostať u otca, čo mal. A. v neprítomnosti otca aj povedal. Syn následne povedal, že chce odblokovať telefón a cez víkend chce ísť k mamine. Na to otec povedal, že doma hovoril niečo iné, a potom pred synom povedal, že to bude medializovať, lebo nie je možné, aby mala dieťa v starostlivosti trestne stíhaná psychopatka. Na pojednávaní otec potvrdil, že sa tak vyjadril, čo však považuje za chybu, a zotrval na tom, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Navrhovateľka v závere žiadala vyhovieť jej odvolaniu.

22. Odvolací súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 388 zmenil tak, že maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, pretože dospel k záveru, že aj napriek tomu, že maloleté dieťa je v podstate od svojho narodenia stále v tom istom prostredí a býva s otcom a starými rodičmi v Žemberovciach, z objektívneho hľadiska nie je v najlepšom záujme dieťaťa, aby ďalej trvalo žilo u otca. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. V súlade s týmto zákonným ustanovením na podklade zhodnotenia aktuálnych pomerov na strane otca a aj na strane matky a po zhodnotení správania sa rodičov a všetkých ich prejavov či už pred odvolacím súdom alebo pred kolíznym opatrovníkom odvolací súd urobil záver, že v súčasnosti sú na strane matky pre výchovu dieťaťa vhodnejšie pomery, než je tomu na strane otca. Je zrejmé, že otec aj pred odvolacím súdom matku neustále osočoval a jeho prejavy smerovali najviac do minulosti s tým, ako sa navrhovateľka celkovo v manželstve správala, ako sa správala k nemu a aj vo vzťahu k zamestnávateľovi, pričom popieral, že by dieťa proti nej či už on alebo aj jeho matka ovplyvňovali. Napokon z jeho prejavu pred kolíznym opatrovníkom po predposlednom pojednávaní vyplynulo, že - hoci sa súdne konanie malo chýliť ku koncu - pred dieťaťom sa o matke vyjadril ako o trestne stíhanej psychopatke, čo v podstate potvrdilo aj pravdivosť obsahu písomných správ kolízneho opatrovníka a tvrdení matky o tom, že otec skutočne syna ovplyvňuje proti matke, že sa pred ním o nej negatívne vyjadruje a vychováva ho proti nej, čím evidentne chce dosiahnuť to, aby dieťa na matku zanevrelo; takto ho vystavuje konfliktu lojality, následnému pocitu viny a prejavovania takej vôle, akú má otec. Zástoj v tomto má nesporne aj vo svojej matke, ktorá má na jeden strane k vnukovi veľmi dobrý vzťah, ale na druhej strane si vôbec neuvedomuje, že svojím správaním sa vo vzťahu k navrhovateľke obaja dieťaťu len ubližujú. Na tom základe vôbec nevytvárajú podmienky pre rozvoj vzťahových väzieb s matkou a jej novou rodinou, a to bez ohľadu na to, z akej príčiny došlo k rozvodu manželstva. Odvolací súd v tomto smere konštatoval, že otec takto čiastočne prejavil svoju výchovnú nespôsobilosť, pretože pri posúdení toho, či ten - ktorý rodič je výchovne spôsobilý - súd vo všeobecnosti hodnotí aj to, ako sa daný rodič správa k druhému rodičovi a či svojím konaním v dieťati nevyvoláva k druhému rodičovi negatívny vzťah, resp. aj nenávisť. Pomery na strane matky sú v súčasnosti stabilné vo všetkých smeroch, matka má dlhodobý vzťah s partnerom, s ktorým očakáva narodenie dieťaťa, má vyhovujúce bytové pomery, je zamestnaná a vo vzťahu k dieťaťu prezentovala neustály vzťah lásky ako matky. Pokiaľ aj uvádzala negatívne okolnosti k osobe otca dieťaťa, z jej strany v podstate išlo o reakciu na otcove slovné prejavy o jej osobe.

23. Súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Odvolací súd v tomto ohľade mal na zreteli, že dieťa dôverne pozná prostredie, v ktorom teraz jeho matka býva a kam chodieva z dôvodu, že matka má stále oňho záujem, stretáva sa s ním, dieťa tam prebýva a aj prespáva. Jej partner pred odvolacím súdom prezentoval kladný vzťah k tomuto dieťaťu, čo navrhovateľka dokladala aj fotografiami z ich spoločných stretnutí. Takéto rodinné prostredie je pre dieťa nesporne vyhovujúcejšie, než prostredie u otca, ktorý - ako sám uviedol - žije „pol na pol“ v dome u svojich rodičov a aj v inom dome, ktorý predtým zrekonštruoval. Jeho vzťah s priateľkou zostal bližšie nekonkretizovaný a v súčasnosti ťarcha starostlivosti o dieťa spočíva najmä na starej matke, ktorá - ako sama vypovedala - je invalidná dôchodkyňa. I keď samozrejme obaja majú dieťa radi, uvedené skutočnosti spolu s ich zameraním výchovy proti matke dieťaťa s čiastočným marením realizácie stykov s ňou odvolací súd hodnotil ako negatívne. Zároveň na druhej strane odvolací súd prihliadal na to, aké prejavy mala v odvolacom konaní navrhovateľka a aké sú jej aktuálne rodinné a bytové pomery.

24. Po dôkladnom zvážení všetkých skutočností, ktoré vyšli najavo tak pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, odvolací súd konštatoval, že odvolaniu matky je potrebné vyhovieť. Odvolací súd sa zaoberal aj možnosťou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú pôvodne matka navrhovala. Napokon však vychádzal z toho, že pri zmene bytových a osobných pomerov už striedavú osobnú starostlivosť nenavrhovala a ani otec s ňou nesúhlasil. Z dôvodov opísaných vyššie preto odvolací súd podľa § 388 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti tak, že maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom obaja rodičia budú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine stanovuje, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. V tomto smere odvolací súd vo veci aj rozhodol a zároveň poukazuje aj na tie isté ustanovenia Zákona o rodine, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku citoval.

25. Podľa obsahu spisu výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť uplynutím posledného dňa 15-dňovej odvolacej lehoty 29.05.2018. Zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode nastala povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť aj o povinnosti otca prispievať na výživu mal. A.. Odvolací súd túto povinnosť stanovil na sumu 100 eur mesačne, pričom zároveň rozhodol, že povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od 29.05.2018 do 30.11.2018, t.j. do konca mesiaca, v ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa otcovi neukladá, a to z dôvodu, že počas tejto doby mal v skutočnosti dieťa vo svojej starostlivosti, matka naň prispievala podľa svojich možností a schopností a tak sa obaja rodičia podieľali na výžive dieťaťa za celú túto dobu. Nebol teda daný dôvod, aby v rámci výroku o zročnom výživnom bola otcovi stanovená povinnosť zaplatiť matke určitú sumu. S ohľadom na možnosti a schopnosti otca, ktorý v súčasnosti v riadnom pracovnom pomere dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok 583,29 eura, je stanovené výživné 100 eur mesačne primerané, a to aj vo vzťahu k potrebám dieťaťa, ktoré vo veku 7 rokov navštevuje prvý ročník základnej školy a ktoré má náklady na uspokojovanie výživy v pravom slova zmysle ako aj výživy v širšom význame, t.j. aj na uspokojovanie iných než len fyzických potrieb. Odvolací súd zároveň vychádzal z tých zárobkových pomerov, ako ich konštatoval aj súd prvej inštancie v bodoch 12., 13. odôvodnenia rozsudku, kedy matka v čase prvoinštančného rozhodovania dosahovala čistý mesačný príjem 552,35 eura, pričom bola zamestnaná do konca roka 2017 a potom ako nezamestnaná bola vedená na ÚPSVaR Levice ako uchádzačka o zamestnanie a poberala podporu v nezamestnanosti podľa jej udnia vo výške 300 eur mesačne. V súčasnosti je od 10.08.2018 opätovne zamestnaná, avšak v dôsledku práceneschopnosti mala za august príjem len 193,79 eura a 90 eur, za september 209,34 eura a 269,30 eura a za október poberala len dávky nemocenského poistenia 333,97 eura. Jej partner je zamestnaný, pričom vypovedal, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí okolo 550 eur. Otec podľa zistenia súdu prvej inštancie dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 417,73 eura, avšak od 01.06.2018 zmenil zamestnanie, v ktorom dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 583,29 eura. Náklady rodičov na živobytie konštatoval súd prvej inštancie v bodoch 1.,2.,3 odôvodnenia rozsudku s tým, že otec má rozsudkom súdu stanovenú povinnosť platiť výživné aj na staršieho syna, Q. P., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 39,83 eura mesačne. S prihliadnutím na pomery oboch rodičov, ktoré sú zrejmé z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie ako aj z doplneného dokazovania v odvolacom konaní, odvolací súd považoval za primerané výživné vo vzťahu k mal. A. a k jeho opodstatneným potrebám, zo strany otca v sume 100 eur mesačne s tým, že výživné má prednosť pred ostatnými nákladmi. Výživné pre obe deti na strane otca podľa súdnej praxe neprekročia z jeho aktuálneho príjmu 25 %, čo je primeraný pomer k jeho príjmom.

26. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd rozhodol rovnako, ako v tomto smere rozhodol aj súd prvej inštancie, a to s výnimkou styku počas dvoch hodín v utorok a štvrtok v priebehu párneho týždňa, čo obaja rodičia zhodne navrhli vypustiť. Bude v záujme dieťaťa, aby sa s otcom naďalej stretávalo a aby bolo s ním v neustálom kontakte; upravený rozsah styku je preto pomerne široký, týka sa nielen každého druhého víkendu v mesiaci, ale aj Vianoc a konca roka a najmä letných prázdnin po dobu dvoch týždňov počas oboch mesiacov. Takýto rozsah styku umožní otcovi naďalej sa podieľať na výchove svojho syna, ktorá sa však musí niesť v rešpektovaní jeho matky a jej novej rodiny. Odvolací súd o úprave styku teda rozhodol v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého: „Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.“ Pre potreby úpravy styku odvolací súd rozhodol aj o tom, že matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť otcovi ho v mieste jej bydliska v stanovenú hodinu odovzdať, a otcovi uložil povinnosť po ukončení styku v stanovenú hodinu dieťa matke na tom istom mieste odovzdať. Povinnosť prípravy a odovzdania dieťaťa obsahuje v sebe zároveň aj zabezpečenie psychickej pohody a bezkonfliktnej atmosféry pri odovzdávaní dieťaťa. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, t.j. ktoré obsahuje právo toho rodiča (v tomto prípade otca), ktorému nie je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

27. Odvolací súd v závere poznamenáva, že rodičia musia v najlepšom záujme ich vlastného dieťaťa medzi sebou komunikovať vždy pokojne a s prejavením vzájomnej úcty, a ak budú voči sebe navzájom

vznášať konkrétne požiadavky, tieto majú riešiť pragmaticky, reálne, bez prejavov negatívnych emócií, a teda bez ohľadu na to, aké boli ich vzťahy a správanie v minulosti. Záujem dieťaťa na jeho zdravom duševnom a fyzickom vývoji musí byť pre nich oboch prvoradý. V prípade zmeny pomerov či už na strane rodičov alebo na strane dieťaťa môže v budúcnosti dôjsť k zmene tohto rozsudku, v ktoromkoľvek výroku, v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, a zároveň v súlade s ustanovením § 121 CMP, podľa ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

28. Posledným výrokom rozhodol od odvolací súd o trovách konania podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .